Uznesenie – Spoluvlastníctvo ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, April 28, 2026

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Cdo/52/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123205390
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:8123205390.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne: C.. D. I., narodená XX. S. XXXX, G., G. XX,
zastúpená advokátom JUDr. Martinom Staroňom, so sídlom Prešov, Hlavná 89, proti žalovanému:
I. I., narodený XX. V. XXXX, G., P. XXXX/XX, zastúpený advokátom Mgr. Marcelom Kandrikom, so
sídlom Prešov, Sládkovičova 8, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedenom na
Okresnom súde v Prešove pod sp. zn. 18C/39/2023, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského

súdu v Prešove z 21. novembra 2024 sp. zn. 27Co/3/2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Prešove z 21. novembra 2024 sp. zn. 27Co/3/2024 z r u š u j e a vec
mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Uznesenie Okresného súdu v Prešove č.k. 18C/39/2023-433 zo dňa 31. januára 2025 z r u š u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) v konaní o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov rozhodol dňa 19. júna 2024 rozsudkom:

I. Súd v y p o r i a d a v a bezpodielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného tak, že p r i k a z u j e
- rodinný dom súp. č. XXX stojaci na parc. č. 307/74 zapísaný na LV č. XXX, kat. úz. G., obec G., okres
Prešov: zostatková hodnota 205.020,57 eura,

- biela komoda, a to sčasti masív - drevená: zostatková hodnota 150 eur,
- biela šatníková skriňa drevená: zostatková hodnota 200 eur,
- bielu lavicu s úložným priestorom: zostatková hodnota 50 eur,
- biele zrkadlo, strieborné zrkadlo: zostatková hodnota 70 eur,
- manželská posteľ biela kovová: zostatková hodnota 150 eur,
- manželská posteľ drevená kovová s nočnými stolíkmi: zostatková hodnota 250 eur,

- automatická práčka značky Samsung biela: zostatková hodnota 150 eur,
- konferenčný stolík drevený bielej farby: zostatková hodnota 30 eur,
- jeden kus tv. prijímač značky Samsung: zostatková hodnota 100 eur,
- dvojumývadlo so skrinkou bielej farby: zostatková hodnota 250 eur,
- finančné prostriedky vo výške 12.300 eur, do výlučného spoluvlastníctva žalobkyne.

II. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť E.R. Ú. J. S..D.. zostatok úveru č. zmluvy o poskytnutí úveru
na bývanie „E. Y. O.“ reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 03. 12. 2020 vo výške 66.055,79 eura.

III. Žalobkyňa j e p o v i n n á uhradiť žalovanému finančnú náhradu na vyrovnanie podielov z BSM
vo výške 75.082,03 eura v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Strany n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.1.1. Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil. Žalobkyni priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

1.2. Odvolací súd poukázal, že súd prvej inštancie opravným uznesením č.k. 18C/39/2023-388 zo
dňa 03. septembra 2024 opravil záhlavie rozsudku Okresného súdu Prešov tak, že správne uviedol
trvalý pobyt žalobkyne a žalovaného, deň vyhlásenia rozsudku a predovšetkým uviedol vo výrokovej
časti rozsudku, že veci nehnuteľné a hnuteľné bližšie špecifikované vo výroku prikazuje do ,,výlučného
vlastníctva žalobkyne“. Odôvodnil to postupom podľa § 224 CSP a opravil tak zrejmé nesprávnosti

a chyby v písaní v rozsudku. Opravné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 04. 10. 2024. Odvolací
súd konštatoval, že v tomto smere odvolací dôvod prezentovaný žalovaným o nesprávnosti výroku
súdu prvej inštancie. t.j. o neexistencii výlučného spoluvlastníctva tak odpadol. Ďalej uviedol, že ani
tvrdenie žalovaného o tom, že žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že nemá záujem o žiadne hnuteľné
veci a čo z jej strany malo byť uvedené nie v zápisnici o pojednávaní ale iba v nahrávke zo súdneho
pojednávania, odvolací súd nepovažoval za také, ktoré by spôsobovalo zmätočnosť, či prekvapivosť

súdneho rozhodnutia.
1.3. Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva možno začať iba na návrh, ale súd
žalobným návrhom nie je viazaný. Môže žalobný návrh prekročiť a prisúdiť viac než čoho sa strany
domáhajú, pretože z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami (§
216 ods.2 CSP) Ide o prípad výnimky zo zásady ne ultra petitum, čo znamená, že konečné vyporiadanie

môžebyťdiametrálneodlišnéodnávrhuvymedzenéhostranamisporu,čipetitomžaloby.Súdtakvykoná
vyporiadanie podľa svojej úvahy v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení § 150 OZ. Navrhovaným
spôsobom vyporiadania, ako treba vyporiadanie vykonať, komu majú byť prikázané jednotlivé časti
spoločného majetku a ocenením vecí súd nie je viazaný.
1.4. Druhým odvolacím dôvodom uvádzaným žalovaným je ním tvrdená vada konania, ktorá sama

o sebe mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci z dôvodu zmätočnosti a to cena spoločného
rodinného domu, ktorú určil súd prvej inštancie za súčasného vylúčenia aplikácie obidvoch znaleckých
posudkov. Žalovaný má za to, že súd nemôže bez odbornej kvalifikácie spochybniť oba znalecké
posudky na strane jednej a na strane druhej sám stanoviť všeobecnú hodnotu spoločného rodinného
domu. Namietal, že strany sporu sa na hodnote rodinného domu nezhodli. Taktiež namietal, že súd prvej

inštancie pomáhajúc si rozhodovacou činnosťou súdov Českej republiky porušil princíp právnej istoty a
poukázal tak na odborné názory pochádzajúce z inej krajiny, ktoré sú v priamom rozpore s publikovanou
judikatúrou NS SR. Poukázal na rozhodnutie (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24.
marca 2022 sp. zn. 4Cdo/255/2021) R 6/2023 a R 84/2023 z ktorého vyplýva ,že za najhospodárnejší
postup pri predložení dvoch rozdielnych znaleckých posudkov možno považovať taký, keď súd sa snaží

odstrániť nejasnosti, nedostatky, prípadné námietky strán výsluchom znalca a položením doplňujúcich
otázok. Pri hodnotení súkromného znaleckého posudku súdom patria tie isté pravidlá, ako pri hodnotení
znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca. Ak mal súd pri rozhodovaní dva znalecké posudky
s rozdielnymi závermi o tej istej otázke musí ich zhodnotiť v tom zmysle, ktorý z nich vezme za podklad
svojho rozhodnutia a z akých dôvodov nevychádza zo záveru druhého znaleckého posudku a k tejto

úvahe je potrebné vypočuť obidvoch znalcov.(R 45/1984).
1.5. Odvolací súd mal za to, že v prejednávanej veci o takýto prípad nejde, pretože súd prvej
inštancie konštatoval, že v súdenej veci boli predložené dva znalecké posudky, ktoré nereflektujú
judikatúru najvyšších súdnych autorít, a preto z nich nemohol vychádzať a v súvislosti s tým konštatoval
zároveň, že strany sporu nemali žiadne návrhy na doplnenie dokazovania v tomto smere a preto súd

v kontradiktórnom procese v zásade nemôže vykonávať dôkazy bez návrhu, musel tak vychádzať z
nespornosti zostatkovej hodnoty rodinného domu. Poznamenal, že nepovažuje za právne významné
odvolaciu argumentáciu žalovaného týkajúcu sa tzv. použitia českej judikatúry alebo záverov českej
doktríny (obsah odbornej literatúry), pretože súd je oprávnený inšpirovať sa aj judikatúrou a aj doktrínou
takejto zahraničnej povahy, ak táto má význam pre rozhodnutie vo veci a ak si ich závery osvojí. Nejde

tu o viazanosť súdu týmito zahraničnými zdrojmi v zmysle vyššie uvedeného ale len o inšpiráciu.
1.6. Odvolací súd bral do pozornosti aj konštatovanie súdu prvej inštancie, že žalobkyňa ako
cenu rodinného domu určila (tvrdila) vo výške 205.020,57 eura (ňou predložený znalecký posudok
obsahoval cenu 197.321 eur, bez pozemku ) a žalovaný určil cenu 261.294,51 eura (vrátane pozemku)
a vychádzajúc tak z nespornej hodnoty 205.020,57 eura ako jedinej nespornej hodnoty v zmysle, že

takúto hodnotu rodinný dom podľa zhodných tvrdení strán sporu určite dosahoval a vyššia hodnota
preukázaná nebola aj vzhľadom na nemožnosť prihliadnutia na závery znaleckých posudkov. Žalovaný
inú (vyššiu ) hodnotu rodinného domu nepreukázal, je možné dôvodne konštatovať, že bol v tejto
otázke pasívny, nenavrhol súdu doplniť dokazovanie výsluchom znalcov, nenavrhol súdu vykonať ďalšiedôkazy. Jeho vyjadrenie na pojednávaní konanom dňa 20. 05. 2024, že so znaleckým posudkom W.. G.
C., predloženým žalobkyňou nesúhlasí a že naopak znalecký posudok W.. R. T. predložený žalovaným
je komplexnejší a objektívnejší, pričom iba uviedol, že čo sa týka konfrontácie alebo kolízie dvoch

znaleckých posudkov, súd ich vyhodnotí podľa pravidiel formálnej logiky.
1.7. Z uvedeného vyplýva záver, že nežiadal vykonať ďalšie dokazovanie ohľadne znaleckých
posudkov, pretože žiadne ďalšie dôkazy nenavrhol vykonať. Nenavrhla ich vykonať ani žalobkyňa.
Stotožňuje aj s argumentáciou, ktorou súd prvej inštancie poukazuje na dôkazné bremeno, ktoré
zaťažuje tú stranu sporu, ktorá tvrdí, že na spoločný majetok vynaložila niečo z jej oddeleného majetku

pričom v prejednávanej veci išlo o žalobkyňu. Poukázal taktiež na zásadu a na dôkaznú povinnosť
strán v konaní ako aj na nepriaznivé dôsledky v podobe rozhodnutia súdu, ktoré musí vychádzať len zo
skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Súd prvej inštancie sa týmito zásadami
dôsledne riadil a podrobne ich aj vo svojom rozhodnutí popísal.
1.8. Napokon odvolací súd venoval pozornosť aj poslednej odvolacej námietke žalovaného, a to, že
súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil prejudiciálnu otázku o neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa

09. 12. 2008. Odvolací súd k uvedenému len poznamenal, že je nesporné, že v rovnaký deň a to 09.
12. 2008 boli zrealizované dva právne úkony a to darovacia zmluva uzavretá medzi matkou žalobkyne
pani X. ako darkyňou a žalobkyňou ako obdarovanou a spísaná formou notárskej zápisnice u notárky
JUDr. Andrášovej, čo bolo náležite preukázané aj samotnou úhradou za spísanie zmluvy a následne
ten istý deň bola uzatvorená medzi matkou žalobkyne ako predávajúcou a žalobkyňou a žalovaným ako

kupujúcimi, uzavretá kúpna zmluva predmetom ktorej boli totožné nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie po
vykonanom dokazovaní dôvodne konštatoval, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že vôľou
pani X. nebolo uzatvoriť kúpnu zmluvu so žalobkyňou a jej manželom (teraz žalovaným) a obidve
logicky popísali prečo pôvodná darovacia zmluva nebola zavkladovaná a prečo naoko sa volilo iné
riešenie. Nebola zaplatená ani kúpna cena, pričom odplatnosť je imanentným znakom kúpnej zmluvy.

Ak súd prvej inštancie považoval kúpnu zmluvu za simulovaný právny úkon, ktorým malo byť zastreté
darovanie, aj odvolací súd sa s takto vyslovenými závermi stotožňuje. Správna je aj konštatácia súdu
prvej inštancie, že ten neposudzoval predovšetkým platnosť zastretého právneho úkonu ale platnosť
simulovaného právneho úkonu (kúpnu zmluvu).
1.9. Odvolacísúdtakdospelkzáveru,žesúdprvejinštancievovecidostatočnezistilskutkovýstav,vec

správne právne posúdil a vo veci zákonne rozhodol, preto napadnuté rozhodnutie ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Potvrdil aj závislý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania
ako vecne správny, ktorý vychádza z aktuálnej rozhodovacej činnosti súdov. O trovách odvolacieho
konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1
CSP s tým, že žalobkyni, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná priznal nárok na plnú náhradu trov

odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť v odvolacom konaní neúspešný žalovaný.

2. Proti tomuto rozsudku žalovaný podal dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1
písm. a) CSP.
2.1. V konaní o vyporiadanie BSM strán sporu boli stranami sporu predložené súkromné znalecké

posudky na určenie všeobecnej hodnoty spoločných nehnuteľností, najmä stavby - rodinného domu.
Išlo o znalecký posudok Ing. č. 84/2024 predloženého žalobkyňou a znalecký posudok W.. T. č.
39/2023. Súd prvej inštancie vo svojom rozsudku v bodoch 64. a 65. oba tieto posudky vyhodnotil ako
neaplikovateľné na prejednávanú vec. V bode 68. sám súd prvej inštancie určil všeobecnú hodnotu
spoločnej nehnuteľnosti - rodinného domu vo výške 205.020,57 eura ako jedinej nespornej hodnoty,

v zmysle, že takúto hodnotu rodinný dom podľa zhodných tvrdení strán sporu určite dosahoval. Súd
uviedol, že vykonaným dokazovaním nebola preukázaná vyššia hodnota vzhľadom na nemožnosť
prihliadania súdu na závery znaleckých posudkov.
2.2. V bode 67. súd prvej inštancie uviedol, že strany nemali návrhy na doplnenie dokazovania a
že súd nemôže vykonávať dôkazy bez návrhu a teda súd musel vychádzať z nespornosti zostatkovej

hodnoty rodinného domu. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa - 20. 05. 2024 (strana 3 až 6) vyplýva, že
právni zástupcovia strán sporu vo svojich prednesoch preferovali svoje súkromné znalecké posudky a
spochybňovali kvalitu znaleckého posudku predloženého protistranou. Po ustálení hodnoty hnuteľných
vecí, súd už len udelil procesný priestor na záverečné reči obom právnym zástupcom bez toho,
aby strany oboznámil s tým, že nemieni v konaní akceptovať ani jeden z predložených súkromných

znaleckých posudkov. V opačnom prípade by nepochybne právni zástupcovia reagovali doplnením
dokazovania v snahe odstrániť výrazné rozpory v záveroch predložených znaleckých posudkov.
2.3. Súdom vytvorená procesná situácia neumožňovala minimálne právnemu zástupcovi žalovaného
predkladať návrhy na odstránenie rozporov v znaleckých posudkoch. Rozdiel vo všeobecnej hodnoterodinného domu pritom pri predložených posudkoch predstavoval sumu 56.273,94 eura, čo podľa
žalovaného predstavuje výrazný rozdiel. Za daného stavu súd prvej inštancie bez akejkoľvek odbornej
kvalifikácie v konaní o vyporiadanie BSM odignoroval oba predložené znalecké posudky a sám stanovil

všeobecnú hodnotu rodinného domu na 205.020,57 eura, ako „jedinej nespornej hodnoty“, ktorá sa
zhodou okolností rovnala hodnote zo znaleckého posudku W.. C., o ktorom súd prvej inštancie v
rozsudku v bode 64. napísal, že naň nemôže prihliadať a že vychádza zo skutkového stavu, ktorý
nekoreluje s realitou.
2.4. Takáto konštatácia súdu o zhodnom tvrdení strán sporu je podľa dovolateľa na hranici svojvôle.

Súd podľa žalovaného, za stavu, že predložené znalecké posudky sú rozdielne, nemôže bez zjavnej
odbornej kvalifikácie ustáliť, že nespornou je nižšia cena rodinného domu len preto, že posudky sú
nepoužiteľné a jedinou nespornou hodnotou je cena nižšia podľa posudku W.. C.. Nespornou hodnotou
spoločného rodinného domu môže byť hodnota, na ktorej sa sporové strany zhodnú, nie tá, ktorú si
súd vyberie len preto, že je nižšia, ako uviedol žalovaný, lebo je jediná nesporná a podľa zhodných
tvrdení strán sporu podľa súdu, určite dosahoval. Takéto tvrdenia považuje žalovaný za vyslovene

účelové.Neexistuježiadnevýslovnétvrdeniežalovaného,alebopísomnépodaniežalovaného,zktorého
by mohol súd vyhodnotiť nespornosť hodnoty spoločného rodinného domu na súdom účelovo a
zjednodušene vymedzenej hodnoty 205.020,57 eura.
2.5. Vyššie opísané okolnosti, ktorými súd prvej inštancie „vybral“ cenu spoločného rodinného domu,
za súčasného vylúčenia aplikácie oboch predložených znaleckých posudkov, predstavuje vadu, ktorá

sama o sebe mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej z dôvodu zmätočnosti (R 84/2023,
Zbierka 6/2023).
2.6. Práve z dôvodu porušenia procesných povinností súdu pri posudzovaní a odstraňovaní
rozdielov v predložených znaleckých posudkoch. Súd bez odbornej kvalifikácie nemôže podľa mienky
žalovaného na jednej strane spochybniť oba znalecké posudky a potom sám stanoviť všeobecnú

hodnotu spoločného rodinného domu ako otázky, ktorá je výlučne v kompetencii znalca z príslušného
odboru.
2.7. Odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom rozsudku sa vyššie opísanou vadou v konaní pred súdom
prvej inštancie, vrátane súvisiacej ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít zaoberal
prakticky len v bode 128. rozsudku, kde stroho uviedol, že v prejednávanej veci sa o takýto prípad

nejedná, pretože súd prvej inštancie konštatoval, že v súdenej veci boli predložené znalecké posudky,
ktoré nereflektujú judikatúru najvyšších súdnych autorít a zároveň, že strany sporu nemali žiadne návrhy
na doplnenie dokazovania a v tomto smere preto súd v kontradiktórnom procese nemôže vykonávať
dôkazy bez návrhu.
2.8. Uvedené zdôvodnenie odvolacieho súdu vo vzťahu k rešpektovaniu rozhodnutí najvyšších

súdnych autorít pri výraznom rozdiele dvoch znaleckých posudkov na tú istú otázku, považuje dovolateľ
za neudržateľné a účelové.
2.9. Za najhospodárnejší postup pri predložení dvoch rozdielnych znaleckých posudkov možno
považovať taký, keď súd sa snaží odstrániť nejasnosti, nedostatky, prípadné námietky strán výsluchom
znalca a položením doplňujúcich otázok. Pri hodnotení súkromného znaleckého posudku súdom platia

tie isté kritéria, ako pri hodnotení znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca. Ak súd pri
rozdielnych záveroch znaleckých posudkov (vrátane súkromných) nezdôvodní svoje úvahy, z ktorých
vychádzal a pre ktoré sa priklonil ku konkrétnemu znaleckému posudku, zaťaží svoje rozhodnutie
vadou zmätočnosti, takéto rozhodnutie nemožno považovať za zákonné, spĺňajúce atribúty kladené na
rozhodnutie súdu v zmysle § 220 ods. 2, resp. § 396 ods. 2 Civilného sporového poriadku. (uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. marca 2022, sp. zn. 4Cdo/255/2021) Zbierka 6/2023, R
84/2023, R 45/1984 Zošit č. 9-10, str. 543 4Cz 13/82) Ak mal súd pri rozhodovaní k dispozícií dva
znalecké posudky s rozdielnymi závermi o tej istej otázke, musí ich zhodnotiť v tom zmysle, ktorý z nich
a z akých dôvodov vezme za podklad svojho rozhodnutia, a z akých dôvodov nevychádza zo záveru
druhého znaleckého posudku; k tejto úvahe je potrebné vypočuť obidvoch znalcov. Ak by ani takto

nebolo možné odstrániť rozpory v záveroch znaleckých posudkov, treba dať tieto závery preskúmať iným
znalcom, vedeckým ústavom alebo inou inštitúciou.

3. Súd prvej inštancie v bode 61. rozsudku v rámci opisu pravidiel hodnotenia dôkazov poukázal na
judikát R 45/1984, z ktorého podľa súdu vyplýva, „že ak má súd pri rozhodovaní k dispozícii dva znalecké

posudky s rozdielnymi závermi o tej istej otázke, musí vyhodnotiť, ktorý z nich a z akých dôvodov vezme
za podklad svojho rozhodnutia a z akých dôvodov nevychádza zo záveru druhého znaleckého posudku.“
3.1. V tomto kontexte je podľa dovolateľa žiaduce vyjadriť značné počudovanie nad neúplnou a
účelovou citáciou analytickej právnej vety publikovaného judikátu, kde si súd vybral tú časť právnejvety, ktorá mu „zapasovala“ do odôvodnenia jeho úvahy o vhodnosti toho-ktorého znaleckého posudku.
Pričom však súd opomenul citovať judikát v plnom znení, ktorý sa týka práve nutnosti vypočutia oboch
znalcov v rámci judikovanej povinnosti súdu aktívne odstraňovať zjavné rozpory v odbornej otázke, na

ktorú súd nemá potrebnú kvalifikáciu. Ide podľa dovolateľa o zásadnú vadu, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.
3.2. Z uvedeného podľa dovolateľa vyplýva, že tak súd prvej inštancie a ako aj odvolací
súd pri rozdielnych záveroch znaleckých posudkov nemôže bez náležitého zdôvodnenia svojej
úvahy jednoducho určiť všeobecnú hodnotu spoločných nehnuteľností sám bez akejkoľvek odbornej

kvalifikácie, tak že za všeobecnú hodnotu spoločnej nehnuteľnosti vezme hodnotu zo znaleckého
posudku, ktorý vyhodnotil ako nepoužiteľný, avšak pretože obsahoval nižšiu cenu, tak túto pojme ako
nespornú. Takýto postup súdu je neudržateľný a v konečnom dôsledku nepreskúmateľný.
3.3. Pokiaľ súd pri rozdielnych záveroch dvoch znaleckých posudkov riadne, teda presvedčivo
neodôvodní svoje úvahy, z ktorých vychádzal a pre ktoré sa priklonil ku konkrétnemu znaleckému
posudku (cene rodinného domu podľa ZP W.. C.), nemožno jeho rozhodnutie považovať za zákonné,

spĺňajúce atribúty kladené na takéto rozhodnutie v zmysle § 220 ods. 2 CSP, resp. § 396 ods. 2
CSP. Vychádzajúc z uvedeného má dovolateľ za to, že súd prvej inštancie a odvolací súd sa pri
hodnotení dôkazov dopustili závažného deficitu, svoje rozhodnutia zaťažili vadou zmätočnosti. Preto je
žalovaný presvedčený, že aj rozsudok odvolacieho súdu trpí vadou zmätočnosti. Súd prvej inštancie
ako aj odvolací súd svojím nesprávnym procesným postupom znemožnili žalovanému ako strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
3.4. Súd prvej inštancie vo výroku I. svojho rozsudku v spojení s opravným uznesením č.k.
18C/39/2023-388zodňa03.septembra2024prikázalhnuteľnévecidovýlučnéhovlastníctvažalobkyne.
Ide o značne prekvapivé rozhodnutie súdu, nakoľko žalobkyňa ani v žalobe a ani počas celého konania

pred súdom nešpecifikovala v žiadnom písomnom podaní akékoľvek hnuteľné veci. Naopak výslovne
na pojednávaní dňa 20. 05. 2024 uviedla, že nemá záujem o žiadne hnuteľné veci. Aj podľa obsahu
zápisnice zo dňa 20. 05. 2024 (str. 6) v spojení s písomným podaním žalovaného zo dňa 10. 04. 2024 je
zrejmé, že žalovaný navrhoval prikázať konkrétne hnuteľné veci aj s uvedením ich zostatkovej hodnoty
do svojho výlučného vlastníctva. Súd prvej inštancie priamo dopytoval žalobkyňu, či rozporuje cenu

hnuteľných vecí (str. 6 zápisnice z pojednávania 20. 05. 2024). V tomto kontexte hodnotí dovolateľ výrok
I. súdu ako zmätočný a prekvapivý, v príkrom rozpore s vykonaným dokazovaním.
3.5. Odvolací súd sa s touto námietkou dovolateľa vymedzenou už v odvolaní vysporiadal v bode 123.
a 124. svojho rozsudku, kde pomerne stručne uviedol, že ani skutočnosť, že žalobkyňa na pojednávaní
uviedla, že nemá záujem o žiadne hnuteľné veci a čo z jej strany malo byť uvedené nie v zápisnici o

pojednávaní, ale iba na nahrávke zo súdneho pojednávania, nepovažoval odvolací súd za také, aby
to spôsobovalo zmätočnosť, či prekvapivosť súdneho rozhodnutia. Takýto záver odvolacieho súdu o
tom, prečo boli do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázané konkrétne hnuteľné veci, ktoré nielenže
nikdy do svojho vlastníctva prikázať nenavrhovala, ale sama súhlasila s ich prikázaním do výlučného
vlastníctva žalovaného, nemá absolútne žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní. Takýto postup súdu

prvej inštancie v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu zakladá podľa žalovaného dovolací dôvod
podľa § 420 písm. f) CSP.
3.6. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci uviedol, že dovolateľ podáva dovolanie z dôvodu podľa
ust. § 421 ods. 1 písm. a) CSP vo vzťahu ku konkurencii dvoch znaleckých posudkov, pre prípad, ak by
dovolací súd nevzhliadol existenciu dovolacieho dôvodu podľa ust. § 420 písm. f) CSP.

3.7. Právna otázka nastolená dovolateľom: Postup súdu pri rozhodovaní v prípade, ak má k dispozícií
dva znalecké posudky s rozdielnymi závermi o tej istej otázke.
3.8. V konaní pred súdom prvej inštancie boli vykonané dva znalecké posudky znalcov z rovnakého
odboru, oceňovanie nehnuteľností. Výsledkom bolo, že znalci predložili zásadne rozdielne závery vo
svojich znaleckých posudkoch, pričom žiaden z nich nebol súdom predvolaný na podanie vysvetlenia.

ZP W.. C. určil všeobecnú hodnotu spoločného rodinného domu na sumu 205.020,57 eura. ZP W.. T.
určil všeobecnú hodnotu spoločného rodinného domu na sumu 261.294,51 eura. Ustálená rozhodovacia
prax dovolacieho súdu od ktorej sa odvolací súd odklonil: R 45/1984 Zošit č. 9-10, str. 543 4Cz 13/82. Ak
mal súd pri rozhodovaní k dispozícií dva znalecké posudky s rozdielnymi závermi o tej istej otázke, musí
ich zhodnotiť v tom zmysle, ktorý z nich a z akých dôvodov vezme za podklad svojho rozhodnutia, a z

akých dôvodov nevychádza zo záveru druhého znaleckého posudku; k tejto úvahe je potrebné vypočuť
obidvoch znalcov. Ak by ani takto nebolo možné odstrániť rozpory v záveroch znaleckých posudkov,
treba dať tieto závery preskúmať iným znalcom, vedeckým ústavom alebo inou inštitúciou.3.9. Súdprvejinštancievrámciprávnehoposúdeniavylúčilaplikovateľnosťobochznaleckýchposudkov
s odôvodnením, že nereflektujú judikatúru najvyšších súdnych autorít a preto z nich nemohol vychádzať.
namiesto toho v bode 68. rozsudku sám stanovil všeobecnú hodnotu spoločného rodinného domu

na sumu 205.020,57 eura, ktorá sa zhodovala so závermi znalca W.. C.. Odvolací súd vo svojom
potvrdzujúcom rozsudku v bode 128. len uviedol, že nejde o prípad dopadajúci na judikatúru najvyšších
súdnych autorít R 84/2023 a R 45/1984 a preto z nich nemohol vychádzať. V bode 129. odvolací súd
poukázal na oprávnenosť inšpirovať sa aj judikatúrou a doktrínou zahraničnej povahy.
3.10. Takýto postup súdu prvej inštancie a aj odvolacieho súdu, ktorý posudzoval odvolanie

žalovaného obsahujúceho záväzné a citované rozhodnutia najvyšších súdnych autorít predstavuje
zásadný odklon od citovanej ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Podstata odklonu
odvolacieho súdu od citovanej judikatúry spočíva podľa dovolateľa vlastne v ignorovaní ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, nakoľko sa odvolací súd obmedzil len konštatáciu o tom,
že predložené znalecké posudky nereflektovali judikatúru najvyšších súdnych autorít bez ďalšieho
vysvetlenia dôvodov, pre ktoré bol súd prvej inštancie oprávnený sám stanoviť všeobecnú hodnotu

spoločnej nehnuteľnosti. Pri hodnotení znaleckého posudku je v aplikačnej rozhodovacej praxi prijímaný
záver, že hodnoteniu nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich odbornej správnosti; súd však hodnotí
presvedčivosť posudku, čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie znaleckého
posudku a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi (napr. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 7Cdo/41/2010). Za najhospodárnejší postup po predložení dvoch znaleckých posudkov doterajšia

súdna prax považuje taký postup, keď súd sa snaží odstrániť nejasnosti, nedostatky, prípadné námietky
strán výsluchom znalca a položením doplňujúcich otázok. Podľa dovolateľa aj pokiaľ sa súd rozhodne
neakceptovať žiaden z predložených znaleckých posudkov, nie je v žiadnom prípade oprávnený sám
prijať odborný záver o všeobecnej hodnote, za stavu že takouto odbornosťou súd nedisponuje.

4. Ďalšou prejudiciálnou otázkou v konaní bolo posúdenie vzťahu simulovaného a disimulovaného
právneho úkonu vo vzťahu k platnosti nadobudnutia spoločných pozemkov do BSM strán sporu, kde
je podľa dovolateľa založený dovolací dôvod podľa ust. § 421 ods. 1 písm. a) CSP a kde sa súd prvej
inštancie a aj odvolací súd odklonili od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.
4.1. Úlohou súdov bolo v konaní vyriešiť otázku o tom, či pozemky parcela C KN č. 307/42, trvalý

trávny porast o výmere 697 m2 a parcela C KN č. 307/74 zastavané plochy a nádvoria o výmere
166 m2 patria do BSM strán sporu. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že Kúpna zmluva zo dňa 09. 12.
2008 uzavretá medzi matkou žalobkyne ako predávajúcou na jednej strane a kupujúcimi žalobkyňou a
žalovaným, ako manželmi, nie je platná z dôvodu, že predstavuje simulovaný právny úkon. Uvedené súd
prvej inštancie vyhodnotil v bodoch 49. až 59. rozsudku. Súd poskytol v odôvodnení akademický výklad

vôle účastníkov právneho úkonu, s použitím rozhodnutí, ktoré netvoria ustálenú rozhodovaciu prax
najvyšších súdnych autorít podľa právneho poriadku SR. Avšak aj tieto odborné názory súd selektívne
aplikoval na prejednávanú prejudiciálnu otázku.
4.2. Súd prvej inštancie v bode 50. rozsudku poukázal na to, že predpokladom platnosti zastretej
(disimulovanej) zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti (§ 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka) je

okrem iného jej uzatvorenie v písomnej forme a tými istými účastníkmi ako zastierajúca (simulovaná)
zmluva (rozhodnutie č. 1 uverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 1/2021, na
posúdenie), na veci to nič nemení. Súd prvej inštancie uviedol, že totiž v súdenej veci neposudzuje
predovšetkým platnosť zastretého právneho úkonu (darovacia zmluva), ale platnosť simulovaného
právneho úkonu (kúpna zmluva - od ktorého žalovaný odvodzuje, že predmetný pozemok patrí do BSM).

4.3. Odvolací súd v bode 135. potvrdzujúceho rozsudku uviedol, že správna je konštatácia súdu
prvej inštancie, že ten neposudzoval predovšetkým platnosť zastretého právneho úkonu, ale platnosť
simulovaného právneho úkonu (kúpnu zmluvu).
4.4. Právna veta rozhodnutia č. 1 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 1/2021 od
ktorého sa súdy oboch inštancií odklonili znie: Predpokladom platnosti zastretej (disimulovanej) zmluvy o

prevode vlastníctva nehnuteľnosti (§ 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka) je okrem iného jej uzatvorenie
v písomnej forme a tými istými účastníkmi ako zastierajúca (simulovaná) zmluva. V súdenej veci
predstavuje disimulovaný právny úkon darovaciu zmluvu medzi matkou žalobkyne a žalobkyňou a
simulovaným právnym úkonom je Kúpna zmluva, ktorou matka žalobkyne previedla písomnou Kúpnou
zmluvou sporný pozemok na žalobkyňu a žalovaného ako bezpodielových spoluvlastníkov.

4.5. Podstatné pre posúdenie prejudiciálnej otázky bol súdmi ustálený vzťah simulovaného
a disimulovaného právneho úkonu, vrátane okolností, ktoré predchádzali uzavretiu simulovaného
právneho úkonu (Kúpna zmluva).4.6. Z judikátu citovanom súdom prvej inštancie a dovolateľom, proti ktorému ani odvolací sú
nenamietal, vyplýva neplatnosť Darovacej zmluvy ako disimulovaného právneho úkonu predovšetkým
z dôvodu absencie tých istých účastníkov ako pri Kúpnej zmluve ako simulovaného právneho úkonu.

4.7. Právne závery súdov nemajú oporu v dikcii ust. § 41a ods. 2 OZ, ktorý predpokladá totožnosť
účastníkov tak pri simulovanom ako aj disimulovanom právnom úkone. Kúpna zmluva zo dňa 09. 12.
2008 predstavuje platný dvojstranný právny úkon, majúci všetky zákonné náležitosti, kde zmluvné strany
jasne deklarovali svoju vôľu a zmluva napokon prešla aj vkladovým konaním a teda nadobudla vecno-
právnu účinnosť, 14 rokov pred zánikom BSM. Akákoľvek simulácia v danom prípade neprichádzala

do úvahy. Dovolateľ preto hodnotí argumentáciu súdu prvej inštancie potvrdenú odvolacím súdom vo
vzťahu k pozemkom mimo masy BSM ako účelové a nesprávne, vymykajúce sa citovanému rozhodnutiu
najvyššej súdnej autority a hrubo porušujúce základný princíp práva, ktorým je princíp právnej istoty
a dobromyseľnosti nadobudnutých práv v súlade s princípom ochrany dobrej viery nadobúdateľa na
podklade právneho úkonu spĺňajúceho všetky hmotnoprávne podmienky podľa právneho poriadku SR.
4.8. Z ustálenej civilnej právnej doktríny vyplýva, že v prípade simulácie vôbec nejde o právny

úkon a zákon s ním viaže za následok absolútnu neplatnosť. Simulovaný právny úkon je neplatný
nielen z dôvodu nezhody vôle a jej prejavu, ale aj z dôvodu obchádzania zákona a rozporu s dobrými
mravmi. Podmienkou jeho platnosti je, že zastretý právny úkon (Darovacia zmluva) zodpovedá vôli
subjektov a spĺňa všetky zákonné predpoklady na jeho platnosť a má rovnakých účastníkov. Uvedené
v prejednávanej veci nie je splnené, keďže Kúpna zmluva ako zastierajúca má odlišných účastníkov.

4.9. S poukazom na vyššie uvedený dôvod dovolania k vzťahu simulovanej a disimulovanej
zmluvy dovolateľ poukazuje na zásadný odklon súdov oboch inštancií od citovaného rozhodnutia
dovolacieho súdu predstavujúceho rozhodnutie najvyššej súdnej autority zverejneného v zbierke
stanovísk. Najmä odvolací súd sa vo svojom rozhodnutí nijak nevysporiadal s absenciou rovnakých
účastníkov simulovanej a disimulovanej zmluvy pri riešení prejudiciálnej otázky vzťahu zastretej

Darovacejzmluvymedzimatkoužalobkyneažalobkyňouazastierajúcoukúpnouzmluvoumedzimatkou
žalobkyne a stranami sporu ako kupujúcimi.

5. Bez významu podľa dovolateľa neostáva v danom prípade nevyhnutný účinok pre aplikačnú
prax. Záver súdov oboch inštancií v podstate znamená, že pre určenie neplatnosti akejkoľvek zmluvy v

budúcnosti postačí, ak prevodca bez nasledujúcej intabulácie podpíše v ten istý deň ďalšiu simulovanú -
zastierajúcu zmluvu (bez intabulácie) a kedykoľvek v budúcnosti sám seba označí ako zmluvnú stranu,
ktorá konala bez vážnosti vôle pri zmluve, ktorá bude zavkladovaná a tým de iure podľa výkladu oboch
súdov zneplatní. To predstavuje podľa dovolateľa vážny zásah do právnej istoty účastníkov občiansko-
právnych vzťahov.

5.1. S poukazom na vyššie uvedené, navrhuje, aby dovolací súd postupom podľa ust. § 449 C.s.p.
napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a zároveň zrušil aj rozsudok Okresného súdu Prešov č.k.
18C/39/2023-332 zo dňa 19. júna 2024 v spojení s opravným uznesením č.k. 18C/39/2023-388 zo dňa
03. septembra 2024 a priznal žalovanému náhradu trov dovolacieho konania proti žalobkyni v rozsahu
100 %.

6. K dovolaniu sa písomne vyjadrila žalobkyňa, uviedla, že žalovaný sám nenavrhol výsluch znalca
za účelom odstránenia rozporov v znaleckých posudkoch, preto postup súdov bol správny, k prikázaniu
hnuteľných vecí uviedla, že v konaní o vyporiadanie BSM nie je súd viazaný návrhmi účastníkov. K
dovolaciemu dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci uviedla, že nejde o nesprávne právne

posúdenie veci, plne sa stotožnila s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie v oboch žalovaným
namietaných právnych otázkach.
6.1. K vyjadreniu žalobkyne podal žalovaný písomné stanovisko, v ktorom zotrval v celom rozsahu
na podanom dovolaní.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,
že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom
(§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), skúmal bez nariadenia
pojednávania (§ 443 CSP), či sú dané procesné predpoklady pre uskutočnenie meritórneho dovolacieho
prieskumu a dospel k záveru, že dovolanie žalovaného podľa § 420 písm. f) CSP je prípustné a tiež

dôvodné.
7.1. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to
zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v
ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.7.2. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých
prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva
na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba

rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných
procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu
rámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s
uplatnením súdnej ochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany
sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia,

na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu
spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so
zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).
7.3. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor
dovolateľa, tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je
výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo. Dovolací súd preto

skúmal opodstatnenosť argumentácie dovolateľa, že v konaní došlo k ním tvrdenej vade zmätočnosti.
7.4. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť
vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v
konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je procesnou povinnosťou
dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým

spôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP).
V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ
vymedzil v dovolaní uplatneným dôvodom prípustnosti dovolania.
7.5. Z dovolateľom vytýkaných vád zmätočnosti sa dovolací súd v prvom rade zaoberal
jeho námietkami o pochybení v procese dokazovania o nesprávnom hodnotení dôkazov, či už

prvoinštančným, resp. odvolacím súdom. Konkrétne dovolateľ vytkol súdom nižších inštancií svojvoľné
priklonenie sa k jednému z dvoch priložených znaleckých posudkov, ohľadne stanovenia všeobecnej
hodnoty rodinného domu na 205.020,57 eura ako ,, tzv. jedinej nespornej hodnoty“, pričom v bode 64.
rozsudku súd prvej inštancie k znaleckému posudku predloženom žalobkyňou sám uviedol, že naň
nemôže prihliadnuť, a že vychádza zo skutkového stavu, ktorý nekoreluje s realitou. Podľa žalovaného

nespornou hodnotou spoločného rodinného domu môže byť hodnota, na ktorej sa strany sporu zhodnú,
nie tá, ktorá je nižšia ako uviedol žalovaný, pričom zdôraznil, že v konaní žalovaný nikde neuvádzal
žiadne písomné a ani ústne tvrdenie z ktorého by súd vyvodil nespornosť hodnoty spoločného rodinného
domu.
7.6. K uvedeným tvrdeniam dovolací súd najskôr uvádza, že v zásade neúplnosť či nesprávnosť

skutkových zistení, nesprávnosť týkajúca sa hodnotenia dôkazov súdov ani nesprávne právne
posúdenie veci nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu považovaná za dôvod zakladajúci vadu
konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f) O.s.p., pričom ani po prijatí nových procesných kódexov sa
na aktuálnosti týchto záverov nič nezmenilo (R 37/1993, R 42/1993, R 125/1999, 3Cdo/108/2016).
Výnimkou sú iba rôzne závažné deficity v dokazovaní, t.j. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz,

porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a podobne, prípadne konajúcimi súdmi svojvoľné,
neudržateľné alebo v zrejmom omyle prijaté skutkové závery, ktoré by popreli zmysel a podstatu práva
na spravodlivý proces.
7.7. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dovolací súd dospel k záveru, že k práve jednému z
vyššie uvádzaných deficitov v dokazovaní v súdenej veci došlo.

7.8. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že v konaní na stanovenie všeobecnej ceny nehnuteľnosti
boli predložené dva znalecké posudky, odvolací súd v bodoch 128., 130. a 131. uviedol, že ,,Odvolací
súd má za to, že v prejednávanej veci o takýto prípad nejde, pretože súd prvej inštancie konštatoval, že
v súdenej veci boli predložené dva znalecké posudky, ktoré nereflektujú judikatúru najvyšších súdnych
autorít, a preto z nich nemohol vychádzať a v súvislosti s tým konštatoval zároveň, že strany sporu

nemali žiadne návrhy na doplnenie dokazovania v tomto smere a preto súd v kontradiktórnom procese v
zásade nemôže vykonávať dôkazy bez návrhu, musel tak vychádzať z nespornosti zostatkovej hodnoty
rodinného domu.
Odvolací súd bral do pozornosti aj konštatovanie súdu prvej inštancie, že žalobkyňa ako cenu rodinného
domu určila (tvrdila) vo výške 205 020,57 eura (ňou predložený znalecký posudok obsahoval cenu

197 321 eur, bez pozemku) a žalovaný určil cenu 261 294,51 (vrátane pozemku) a vychádzajúc tak z
nespornej hodnoty 205 020,57 eura ako jedinej nespornej hodnoty v zmysle, že takúto hodnotu rodinný
dom podľa zhodných tvrdení strán sporu určite dosahoval a vyššia hodnota preukázaná nebola aj
vzhľadom na nemožnosť prihliadnutia na závery znaleckých posudkov. Žalovaný inú (vyššiu ) hodnoturodinného domu nepreukázal, je možné dôvodne konštatovať, že bol v tejto otázke pasívny, nenavrhol
súdu doplniť dokazovanie výsluchom znalcov, nenavrhol súdu vykonať ďalšie dôkazy. Jeho vyjadrenie
na pojednávaní konanom dňa 20. 05. 2024, že so znaleckým posudkom W.. G. C. ,predloženým

žalobkyňou nesúhlasí a že naopak znalecký posudok W.. R. T. predložený žalovaným je komplexnejší a
objektívnejší, pričom iba uviedol, že čo sa týka konfrontácie alebo kolízie dvoch znaleckých posudkov,
súd ich vyhodnotí podľa pravidiel formálnej logiky.
Z uvedeného vyplýva záver, že nežiadal vykonať ďalšie dokazovanie ohľadne znaleckých posudkov,
pretože žiadne ďalšie dôkazy nenavrhol vykonať. Nenavrhla ich vykonať ani žalobkyňa.“

7.9. Pokiaľ ide o hodnotenie znaleckého posudku ako dôkazu, dovolací súd vo všeobecnosti uvádza,
že pravidlá hodnotenia dôkazov sú upravené v článku 15 CSP ako aj v § 191 CSP a spravujú sa teóriou
voľného hodnotenia dôkazov. Dôkazy a tvrdenia strán spolu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade
s princípmi, na ktorých spočíva zákon. Pri hodnotení znaleckého posudku je vo všeobecnosti prijímaný
záver, že hodnoteniu nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich odbornej správnosti; súd však hodnotí
presvedčivosť posudku, čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie znaleckého

nálezu a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
7Cdo/41/2010). Za najhospodárnejší postup pri predložení dvoch rozdielnych znaleckých posudkov aj
doterajšia súdna prax považuje taký postup, keď súd sa snaží odstrániť nejasnosti, nedostatky, prípadné
námietky strán výsluchom znalca a položením doplňujúcich otázok (viď Civilný sporový poriadok, Veľké
komentáre Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol. str.

772).

8. Dovolací súd sa stotožňuje s dovolateľom, že v konaní ani neexistovalo zhodné tvrdenie strán
sporu o nespornej hodnote (všeobecnej cene) spoločného rodinného domu, nakoľko to nevyplývalo z
obsahu spisového materiálu, práve naopak táto hodnota (všeobecná cena) spoločného rodinného domu

z hľadísk uvádzaných v prvej vete bodu 68. rozsudku súdu prvej inštancie sporná bola, o čom svedčia
predložené znalecké posudky so stanovenou rozdielnou všeobecnou cenou rodinného domu. Súd prvej
inštancie tieto vyhodnocoval bez pokusu o odstránenie nejasností, nedostatkov a námietok strán, (ktoré
sám zhrnul v bodoch 64. a 65.) výsluchom znalca a položením doplňujúcich otázok.

9. Dovolací súd si je vedomý, že v danom prípade nešlo o znalecké dokazovanie nariadené súdom
(§ 207 CSP), ale o znalecké posudky predložené stranami sporu v zmysle § 209 CSP tzv. súkromné
znalecképosudky.Prihodnotenísúkromnéhoznaleckéhoposudkusúdomvšakplatiatieistékritéria,ako
pri hodnotení znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca (bližšie viď bod 7.9. tohto rozhodnutia).
9.1. Podľa § 208 ods. 1 až 3 CSP znalecký posudok sa vyhotovuje písomne, ak súd nerozhodne inak.

(2) Písomný znalecký posudok súd doručí stranám; v odôvodnených prípadoch ich len upovedomí o
predložení znaleckého posudku znalcom.
(3) Ak je to účelné, môže súd znalca vyslúchnuť o skutočnostiach uvádzaných v znaleckom posudku.

9.2. Aj znalecký posudok musí súd hodnotiť voľne, v súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi a z

hľadiska jeho vnútornej logiky, domáhať sa vysvetlenia ďalšími otázkami určenými znalcovi, a v prípade
vážnych pochybností nariadiť preskúmanie znaleckého posudku iným znalcom.
9.3. Súd síce nemôže hodnotiť správnosť odborných záverov vyjadrených znalcom, avšak môže
výsledky znaleckého dokazovania hodnotiť voľne, t.j. vo vzťahu k skutkovým okolnostiam, ktoré vyplynuli
z iných dôkazov. Najvyšší súd SR už v stanovisku sp. zn. Pls 3/80 z 23. decembra 1980 v časti venovanej

hodnoteniu znaleckého posudku uvádzal, že „súd nemôže nekriticky preberať závery znaleckého
posudku bez toho, aby ich hodnotil podľa § 132 OSP“ (teraz čl. 15 a § 191 CSP). Podľa Najvyššieho
súdu ČR sa súd musí zaoberať „zda posudek znalce má všechny formální náležitosti, tedy zda závěry
uvedené ve vlastním posudku jsou náležitě odůvodněny a zda jsou podloženy obsahem nálezu, zda
znalec vyčerpal úkol v rozsahu, jak mu byl zadán, zda přihlédl ke všem skutečnostem, s nimiž se měl

vypořádat, zda jeho závěry jsou podloženy výsledky řízení a nejsou v rozporu s výsledky ostatních
provedených důkazů“.
9.4. Prihodnoteníznaleckéhoposudkujevovšeobecnostiprijímanýzáver,žehodnoteniunepodliehajú
znalecké závery v zmysle ich odbornej správnosti; súd však hodnotí presvedčivosť posudku, čo do
jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie znaleckého nálezu a jeho súlad s ostatnými

vykonanými dôkazmi.
9.5. ,,Ak má súd pochybnosti o vecnej správnosti znaleckého posudku, nemôže ho nahradiť vlastným
názorom, ale musí znalcovi uložiť, aby podal vysvetlenie, posudok doplnil alebo inak odstránil jeho
nedostatky, prípadne, aby vypracoval nový posudok, alebo musí ustanoviť iného znalca, aby vec znovuposúdil a vyjadril sa aj k správnosti už podaného posudku. Za najhospodárnejší postup považujeme
ten, ak sa súd snaží odstrániť nejasnosti, nedostatky, prípadne námietky strán výsluchom znalca a
položením doplňujúcich otázok.“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,

Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022, 834 - 842 s.) Ak
mal súd pri rozhodovaní k dispozícii dva znalecké posudky s rozdielnymi závermi o tej istej otázke, musí
ich zhodnotiť v tom zmysle, ktorý z nich a z akých dôvodov vezme za podklad svojho rozhodnutia a z
akých dôvodov nevychádza zo záveru druhého znaleckého posudku; pre túto úvahu je potrebné vypočuť
obidvoch znalcov. Ak by ani takto nebolo možné odstrániť rozpory v záveroch znaleckých posudkov,

treba dať tieto závery preskúmať iným znalcom, vedeckým ústavom alebo inou inštitúciou (R 45/1984).
9.6. Aj vzhľadom na uvádzané skutočnosti v tomto smere sa javí dovolaciemu súdu, že postup
súdov v tomto smere nebol štandardný, keď sám súd zaujal stanovisko k všeobecnej cene rodinného
domu, ktorý bol predmetom vyporiadania BSM ako ,,nespornej hodnote“, ktorá ale nespornou nebola.
V odvolaní žalovaný poukazoval na to, že je potrebné k tomu (k predloženým dvom znaleckým
posudkom k všeobecnej hodnote rodinného domu) vypočuť obidvoch znalcov práve aj s poukazom na

ust. § 208 ods. 3 CSP, ktoré ako jediné kritérium k vypočutiu znalcov o skutočnostiach uvádzaných
v znaleckom posudku stanovuje hľadisko účelnosti. Preto uvedeným postupom nemôže dôjsť ani k
porušeniu zásad kontradiktórnosti, resp. koncentrácie konania. Nespornými, resp. nerozporovanými
skutočnosťami boli podľa dovolacieho súdu právne názory ohľadne oceňovania vecí patriacich do
BSM (bod 62. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie), z čoho jasne plynú prípadné nedostatky,

nejasnosti a doplňujúce otázky vo vzťahu k obidvom znalcom (pozri obdobne aj rozhodnutie NS SR sp.
zn. 4Cdo/1/2022).
9.7. Takáto úvaha oboch súdov nie je udržateľná a v konečnom dôsledku je aj nepreskúmateľná, takže
žalovaný vytýkal odvolaciemu súdu oprávnene aj naplnenie § 420 písm. f) CSP vo vade zmätočnosti
spočívajúcej v nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

9.8. Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie svojim postupom
sa pri hodnotení dôkazov dopustil závažného deficitu, svoje rozhodnutie zaťažil vadou zmätočnosti,
v dôsledku ktorej došlo na strane žalovaného k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací
súd v potvrdzujúcom rozhodnutí žalovaným vytýkané nedostatky neodstránil, v dôsledku čoho aj jeho
rozhodnutie trpí vadou zmätočnosti.

9.9. Za ďalšie uznal dôvodnou aj námietku v časti nedostatočného zdôvodnenia posúdenia
simulovanej, resp. disimulovanej zmluvy ohľadne platnosti (neplatnosti) nadobudnutia spoločných
pozemkov do BSM strán sporu. Okrem namietania nesprávneho právneho posúdenia žalovaný
namietal aj nevysporiadanie sa s odvolacou námietkou - aplikáciou rozhodnutia R 1/2021 s právnou
vetou: ,,Predpokladom platnosti zastretej (disimulovanej) zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti

(§ 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka) je okrem iného jej uzatvorenie v písomnej forme a tými istými
účastníkmi ako zastierajúca (simulovaná) zmluva. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 23. júna 2020 sp. zn. 3Cdo/43/2019 na prejednávaný prípad. Odvolací súd sa tejto podstatnej
odvolacejnámietkenevenovalvôbec,aninezdôvodnil,prípadneprečonaprejednávanýprípadniejetoto
rozhodnutie najvyššieho súdu v tejto otázke aplikovateľné. Tak aj z tohto pohľadu, je potom rozhodnutie

nedostatočne zdôvodnené.

10. So zreteľom na vyššie uvedené dôvody dovolací súd konštatuje, že žalovaný opodstatnene
namietal porušenie svojich procesných práv v takej miere, že postupom súdu došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces. Nerešpektovaním pravidla riadneho odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu

došlo v konaní k procesnej vade podľa § 420 písm. f) CSP, ktorá zakladá nielen prípustnosť dovolania,
ale zároveň aj jeho dôvodnosť. Dovolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v súlade s
ustanovením § 449 ods. 1 CSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 CSP) s tým, že právny názor
vyslovený v tomto rozhodnutí je preň záväzný (§ 455 CSP).
10.1. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu je ustálená v tom, že ak v konaní došlo k procesnej

vade uvedenej v § 420 CSP, dovolaním napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť bez toho, aby
sa dovolací súd zaoberal správnosťou právnych záverov, na ktorých spočíva zrušené rozhodnutie
súdu (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/44/2015, 2Cdo/111/2014, 3Cdo/4/2012, 7Cdo/212/2014
a 8Cdo/130/2015).
10.2. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vec vráti odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania
(§ 453 ods. 3 CSP).10.3. Uznesením č.k. 18C/39/2023-433 zo dňa 31. januára 2025 Okresný súd Prešov zaviazal
žalovaného na náhradu trov 1.725,93 eura na účet právneho zástupcu žalobkyne v lehote do 3 dní od
právoplatnosti tohto uznesenia.

10.4. Podľa § 439 CSP dovolací súd je rozsahom dovolania viazaný okrem prípadov, ak a) od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý dovolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 a dovolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania
vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
10.5. Vydanie uznesenia o náhrade trov konania v konkrétnej výške je jednostranne závislé od

existencie právoplatného rozhodnutia vo veci. Zrušením rozsudku odvolacieho súdu uznesenie o výške
náhrady trov konania ako závislé rozhodnutie stratilo svoj podklad. Bez nadväznosti na predchádzajúce
(zrušené) rozhodnutie by zostalo uznesenie o výške náhrady trov konania osamotené, strácalo by
rozumný zmysel, čo by zároveň odporovalo princípu právnej istoty (sp. zn. 4Obdo7/2018, 3Obo/9/2017).
Závislým výrokom môže byť nielen dovolaním dotknutý výrok, tvoriaci súčasť napadnutého rozhodnutia,
ale aj výrok, ktorý je obsahom iného, samostatného rozhodnutia v danej veci (R 73/2004).

11.Nazákladeuvedenýchdôvodovdovolacísúdzrušilnapadnutýrozsudok,vrátane súvisiacehovýroku
o trovách konania, v súlade s § 449 ods. 1 CSP a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 450
a § 390 CSP). Zároveň zrušil aj uznesenie o trovách konania v súlade s § 449 v spojení s § 439 CSP.

12. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.