Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 29, 2026

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 9C/98/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7725204666
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Šarišský

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2026:7725204666.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce sudcom JUDr. Tomášom Šarišským v právnom spore žalobcu: A. B., nar.

XX.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., zast. advokátom A. A. E., so sídlom Nám. Slobody č. 7, 071
01 Michalovce, proti žalovanej: nezistený právny nástupca ostatného pozemnoknižného vlastníka F. B.,
zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335
345, v konaní zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXX k.
ú. D., obec D., okres Sobrance a to k parcele reg. E-KN č. 65 – orná pôda o výmere 1810 m2 a k
nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXX k. ú. D., obec Svätuš, okres Sobrance a to k parcele reg. E-KN

č. 66/1 – orná pôda o výmere 719 m2.

II. P r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobcu A. B., G. B., občan SR, nar. XX.XX.XXXX, r.č.
XXXXXX/XXXX podiely k nehnuteľnostiam v k. ú. D., obec Svätuš, okres Sobrance, zapísaným na LV č.
XXX a to parcela reg. E-KN č. 65 – orná pôda o výmere 1810 m2, nezisteného vlastníka F. B., s výškou
podielu pod B1 - 1/3 z celku a podiely k nehnuteľnosti v k. ú. D., obec Svätuš, okres Sobrance a to
parcela reg. E-KN č. 66/1 – orná pôda o výmere 719 m2, nezisteného vlastníka F. B., s výškou podielu

pod B1 - 1/3 z celku.

III. Žalobca A. B. je p o v i n n ý vyplatiť nezistenému právnemu nástupcovi po žalovanej neb. F. B.
sumu 3.557,46 €, ako primeranú náhradu za jej spoluvlastnícke podiely na depozitný účet Slovenského
pozemkového fondu, vedený v H. I., IBAN: D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, to všetko do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku súdu.

IV. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.12.2025 domáhal zrušenia podielového
spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXX k. ú. D., obec D., okres
Sobrance a to k parcele reg. E-KN č. 65 – orná pôda o výmere 1810 m2 a k nehnuteľnosti evidovanej na
LVč.XXXk.ú.D.,obecD.,okresSobranceatokparcelereg.E-KNč.66/1–ornápôdaovýmere719m2
s tým, že predmetné nehnuteľnosti žiadal priznať do svojho výlučného vlastníctva za primeranú náhradu,
ktorú by vyplatil podielovej spoluvlastníčke, ktorá je zastúpená SPF za jej spoluvlastnícky podiel.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na LV č. XXX k. ú. D., obec D., J. D. je vedená parcela reg. E-KN č. 65 –
orná pôda v intraviláne obce o výmere 1810 m 2 , v podielovom spoluvlastníctve: nezisteného vlastníka
F. B., s výškou podielu pod B1 - 1/3 z celku, žalobcu A. B., s výškou podielu pod B4 - 2/3 z celku. Na
LV č. XXX k. ú. D., obec D., J. D. je vedená parcela reg. E-KN č. 66/1 – orná pôda v intraviláne obce ovýmere 719 m 2 , v podielovom spoluvlastníctve: - nezisteného vlastníka F. B., s výškou podielu pod B1
- 1/3 z celku, - žalobcu A. B., s výškou podielu pod B4 - 2/3 z celku.

3. Uviedol, že u pozemnoknižného vlastníka F. B. (žalovaná), je nadobúdací titul na oboch listoch
vlastníctva zapísaný pod číslom denníka 240 z roku 1915 titulom dedenia, nehnuteľnosť nadobúdala
ako dospelá a vydatá (manžel Ladislav), t.j. ku dňu podania tohto žalobného návrhu by mali byť vo
veku minimálne 128 rokov. Vzhľadom na vyššie uvedené s určitosťou možno podľa žalobcu tvrdiť, že
žalovaná nežije a zomrela. Žalovaná je na neznámom mieste, t.j. jedná sa o neznámu resp. nezistenú

vlastníčku nehnuteľností, ku ktorej je vedená na súdených LV správa SPF. Mŕtva fyzická osoba nemá
spôsobilosť mať práva a povinnosti a s nedostatkom takejto spôsobilosti je spojený i nedostatok
procesnej spôsobilosti.

4. Žalobca súdené nehnuteľnosti užíva ako jeden celok, pred ním tieto nehnuteľnosti užívali už jeho starí
rodičia minimálne od roku 1950 a následne rodičia, pričom sú aj takto oplotené.

5. Uviedol, že z potvrdenia obce Svätuš, č.j. 71/2025 zo dňa 14.11.2025 vyplýva: „Obecný úrad Svätuš
týmto potvrdzuje, že nehnuteľnosti vedené v okrese Sobrance, obec D., k.ú. D., zapísané na LV č. XXX,
a to parc. reg. E-KN č. 65 - orná pôda výmere 1810 m2 a na LV č. XXX a to parc. reg. E-KN č. 66/1 - orná
pôda o výmere 719 m2, výlučne užíva A. B., G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. XX, XXX XX D.,

nakoľko je výlučným vlastníkom stavby rodinného domu s.č. 22 postavenej na tejto parcele. Pred ním
označené nehnuteľnosti užívali jeho právni predchodcovia - neb. otec A. B. a neb. mama K. B., G. L.,
ktorí na hore označených parcelách v 50-tych rokoch postavili rodinný dom. Tieto parcely užívali už starí
rodičia žiadateľa. Daň z hore označených nehnuteľností hradí A. B., gen. ako vyš.. Obec nemá žiadne
námietky, aby ich menovaný A. B. nadobudol do výlučného vlastníctva. Toto potvrdenie sa poskytuje na

žiadosť A. B., G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. XX, XXX XX D. a môže byť použité ako úradný
doklad k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam prikázaním veci za
náhradu pred súdom.“

6.Zároveňježalobcavýlučnýmparcelyreg.E-KNč.66/2-ornápôdaovýmere1151m2svýškoupodielu

pod B1 - 1/1 z celku, ktorá susedí so súdenými parcelami a výlučným vlastníkom stavby rodinného domu
súp. č. 22 postaveného na parc. reg. C-KN č. 168, s výškou podielu pod B1 - 1/1 z celku.

7. Uvedený rodinný dom s príslušenstvom vo výlučnom vlastníctve žalobcu, spolu so súdenými
parcelami tvoria jeden kompaktný celok - dom, dvor, záhradu v užívaní žalobcu. Parcela reg. C-KN č.

168 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1817 m2 je evidovaná na katastrálnej mape, nie je však
evidovaná na liste vlastníctva z dôvodu nevyporiadania v E stave, nakoľko je tvorená z E parciel 66/2,
65 a 66/1, čo je aj dôvodom podania tohto žalobného návrhu.

8. Znaleckým posudkom zo dňa 27.11.2025, č. 269/2025 M. F. B., súdneho znalca pre odbor

Stavebníctvo a Odhad hodnoty nehnuteľností na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti,
znalkyňa určila všeobecnú hodnotu podielu žalovanej u oboch parciel na sumu 2.014,77 € (u oboch
parciel á 2,39 €/m2) a to na základe metódy polohovej diferenciácie.

9. Žalobca sa teda domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za

náhradu, reálna deľba v súdenom prípade nie je reálne možná z dôvodu funkčnej nedeliteľnosti parciel,
vznikli by podiely u žalovanej o výmere 240 m2 a 603 m2. Navrhovaný spôsob zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva predstavuje jediný spôsob vyporiadania, hlavne s poukazom na ďalšie
účelné využitie nehnuteľností, nakoľko žalobca má na súdenej parcele postavený rodinný dom a garáž
s príslušenstvom.

10. Zástupca žalovanej prevzal žalobu s prílohami dňa 12.1.2026. Písomným podaním doručeným
tunajšiemu súdu dňa 23.1.2026 uviedol, že súhlasí s podanou žalobou v tom, že súhlasí so zrušením
podielového spoluvlastníctva, ako aj so spôsobom vyporiadania predmetných nehnuteľností, nakoľko
z dôvodu funkčnosti a účelnosti ďalšieho využívania pozemku sa javí vhodnejším druhý zákonný

spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to prikázanie veci za náhradu žalobcovi do
jeho vlastníctva. Nesúhlasil s výškou primeranej náhrady za spoluvlastnícke podiely. Na preukázanie
výšky primeranej náhrady pre ustupujúcich spoluvlastníkov predložil dohodu o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva č. 01629/2022-PKZP-K40176/22.00 v obci Blatná Polianka, kde bolastanovená finančná náhrada za spoluvlastnícky podiel vo výške 6,95 EUR/m2. Predmetnú sumu aj
navrhol ako výšku vyrovnávajúceho podielu. Dodal, že navrhuje aby sa určenie výšky primeranej
náhrady stalo predmetom dokazovania

11. Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.1.2026 žalobca poukázal na to, že
predložený Znalecký posudok zo dňa 27.11.2025, č. 269/2025 M. F. B. správne vyhodnotil všeobecnú
trhovú cenu vo výške 2,39 EUR/m2, keď zohľadnil polohovú diferenciáciu, vplyv polohy a umiestnenie
pozemku, využiteľnosť pozemku, predajnosť v danej lokalite, povyšujúce a redukujúce faktory, rozptyl

kvality pri skupine pozemkov v súlade s vyhl. MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty
majetku. Poukázal na obec D., kedy podľa kvalifikácie ZMOS má patriť dedina medzi tzv. potravinové
púšte, kedy sa v obci nenachádza predajňa potravín a z občianskej vybavenosti sa v obci nachádza
len kostol a obecný úrad. Zdôraznil, že podľa prílohy č. 3 vyhl. Č. 492/2004 Z. z. je všeobecná hodnota
pozemku v intraviláne obce Svätuš určená výškou 3,32 EUR/m2. V zmysle uvedeného navrhol výšku
primeranej náhrady sumou 4,22 EUR/m2, ktorá predstavuje priemer všetkých cien zistených v konaní

(2,39 + 6,95 + 3,32).

12. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.4.2026 zástupca žalovanej uviedol, že trvá na sume
vo výške 6,95 EUR/m2, ako výšky primeranej náhrady.

13. Súd na prejednanie veci nariadil termín pojednávania na deň 29.4.2026. Pojednávania sa zúčastnil
žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý zotrval na svojich doterajších vyjadreniach.

14. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

15. Z výpisu LV č. XXX F. XXX obce Svätuš, k. ú. D., okres Sobrance je zrejmé, že žalobca a žalovaná sú
podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností. Žalovaná je na predmetnom liste vlastníctva identifikovaná
len prostredníctvom mena a priezviska bez dátumu narodenia, alebo iných identifikačných znakov,
pričom je pri nej zapísaná správa svedčiaca Slovenskému pozemkovému fondu.

16. Zo znaleckého posudku zo dňa 27.11.2025, č. 269/2025 M. F. B., súdneho znalca pre odbor
Stavebníctvo a Odhad hodnoty nehnuteľností na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti je
zrejmé, že znalkyňa určila všeobecnú hodnotu podielu žalovanej u oboch parciel na sumu 2.014,77 €
(u oboch parciel á 2,39 €/m2) a to na základe metódy polohovej diferenciácie.

17. Z potvrdenia obce Svätuš, č.j. 71/2025 zo dňa 14.11.2025 vyplýva: „Obecný úrad Svätuš týmto
potvrdzuje, že nehnuteľnosti vedené v okrese Sobrance, obec D., k.ú. D., zapísané na LV č. XXX, a to
parc. reg. E-KN č. 65 - orná pôda výmere 1810 m2 a na LV č. XXX a to parc. reg. E-KN č. 66/1 - orná
pôda o výmere 719 m2, výlučne užíva A. B., G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. XX, XXX XX D.,
nakoľko je výlučným vlastníkom stavby rodinného domu s.č. 22 postavenej na tejto parcele. Pred ním

označené nehnuteľnosti užívali jeho právni predchodcovia - neb. otec A. B. a neb. mama K. B., G. L.,
ktorí na hore označených parcelách v 50-tych rokoch postavili rodinný dom. Tieto parcely užívali už starí
rodičia žiadateľa. Daň z hore označených nehnuteľností hradí A. B., gen. ako vyš.. Obec nemá žiadne
námietky, aby ich menovaný A. B. nadobudol do výlučného vlastníctva. Toto potvrdenie sa poskytuje na
žiadosť A. B., G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. XX, XXX XX D. a môže byť použité ako úradný

doklad k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam prikázaním veci za
náhradu pred súdom.“

18.ZpotvrdeniaobceSvätuš,č. 14/11//2025zodňa14.11.2025vyplýva,žeobecnýúradSvätušpotvrdil,
že žalovaná je na neznámom mieste a jej pobyt obci nie je známy.

19. Z dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva č. 01629/2022-PKZP-K40176/22.00
je zrejmé, že predmetom dohody boli parcely v obci Blatná Polianka, kde bola dohodnutá finančná
náhrada za 1m vo výške 6,95 EUR, a to za parcely E-KN.

20. Súd takto zistený skutkový stav posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:21. Podľa ust. § 136 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, vec môže byť v
spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové
spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

22. Podľa ust. § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

23. Podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a
vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a
na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu
jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť
a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo
spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

24. V zmysle ust. § 16 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na
usporiadanie vlastníctva k pozemkom je Slovenský pozemkový fond oprávnený nakladať s pozemkami,
ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe, ako aj pozemkov,
ktorých vlastník nie je známy a boli zapísané do katastra nehnuteľností („pozemok s nezisteným

vlastníkom“) a zastupovať ich v konaní pred súdom.

25. Podľa ust. § 13 zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k
pozemkom: „Fond nakladá s pozemkami uvedenými v § 8 ods. 1 písm. c) a d), ktoré sa na základe
registra zapíšu do katastra nehnuteľností (ďalej len „pozemok s nezisteným vlastníkom“), podľa tohto

zákona a podľa osobitných predpisov; obdobne postupuje správca, ak ide o lesné pozemky.“

26. Podľa ust. § 8 zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k
pozemkom: (1) Register sa skladá z určeného operátu, zo súboru ďalších geodetických informácií a
zo súboru ďalších popisných informácií o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, najmä zo a)súpisu

pozemkov, ktoré boli predmetom konania, b)súpisu pozemkov, ktorých vlastník a jeho miesto trvalého
pobytu alebo sídlo sú známe, c)súpisu pozemkov, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého
pobytu alebo sídlo nie je známe, d)súpisu pozemkov, ktorých vlastník nie je známy.

27. V zmysle ust. § 34 ods. 3 a ods. 18 zák. č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní

pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách
„Pozemkový fond spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným
predpisom a podiely spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom.
Pozemkový fond nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy okrem pozemkov, ktoré sú lesnými
pozemkami, ako aj s podielmi spoločnej nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy.„

28. Vo vzťahu k právnemu vzťahu žalovanej súd konštatuje, že vychádzal z domnienky, že sa jedná o
nehnuteľnosti, ktorých podielovým spoluvlastníkom je neznámy vlastník, ktorého zo zákona zastupuje
Slovenský pozemkový fond, ktorý v prípade zistenia vlastníka poskytne vlastníkovi náhradu. Súd vo
všeobecnostikonštatuje,ženemôžetrvaťnatom,abyžalobcabezpodmienečnepreukazovalexistenciu,

pobyt, či právnych nástupcov neznámych vlastníkov, keď takúto skutočnosť nedokázal zistiť a evidovať
štát, resp. samospráva. Súd preto ustálil, že na strane žalovanej sa jedná o neznámu vlastníčku.

29. Nezisteným vlastníkom, ako špecifickému (osobitému) subjektu procesnú spôsobilosť priznáva
zákon (uvedené špeciálne právne predpisy). Vzhľadom na uvedené v prípade žalovanej ide o

nezisteného vlastníka, ktorého v súdnom spore zo zákona zastupuje Slovenský pozemkový fond. Toto
zastúpenie je viazané na skutočnosť „nezistenia“, t.j. absencie identifikačných údajov, inak spojených s
osobou zisteného vlastníka. Ak by účelom uvedených osobitných právnych predpisov bolo zisťovanie,
resp. identifikácia nezistených vlastníkov, potom by uvedené právne predpisy nezaviedli osobitný
kategóriu subjektu práva označeného ako „nezistený vlastník“. V praxi, pri takom množstve pozemkov

nezistených vlastníkov takéto zisťovanie nie je ani možné. Navyše by sa tým skomplikoval a znefunkčnil
proces usporiadania vlastníctva, pričom účelom prijatia osobitných právnych predpisov upravujúcich
postavenie nezistených vlastníkov nebolo sťaženie postavenia nezistených vlastníkov, ale presný opak.
Navyše vlastník alebo jeho právni nástupcovia majú možnosť sami sa prihlásiť o svoje vlastnícke právoa preukázať ho, aby došlo k zidentifikovaniu nezisteného vlastníka a aby sa z tohto stal vlastník známy,
čo sa v danom prípade ani doteraz nestalo, lebo v katastri nehnuteľností je stále na príslušnom liste
vlastníctva zapísaná žalovaná, v správe SPF. Zákon č. 180/1995 Z. z. pritom v § 20 ods. 1 tieto práva

priznáva SPF až do okamihu doručenia výpisu z katastra nehnuteľností, ktorým vlastník preukáže
vlastníctvo k týmto pozemkom.

30. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd konal so Slovenským pozemkovým fondom
ako zástupcom neznámych vlastníkov, ktorý nakladá s predmetným pozemkom podľa § 16 ods. 1 písm.

b/ zák. č. 180/1995 Z.z.

31. Súd tak konštatuje, že aktívnu a pasívnu legitimáciu strán sporu mal v konaní za preukázanú.

32. Po ustálení procesných podmienok, a to najmä pasívnej legitimácie na strane žalovanej, sa súd
zaoberal predmetom sporu, t.j. zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k predmetnej

nehnuteľnosti. Spoluvlastníctvo sa neodlišuje od vlastníctva ničím iným než pluralitou subjektov.
Okrem absolútneho a relatívneho zániku podielového spoluvlastníctva obsahuje zákon ustanovenia o
zrušení spoluvlastníctva, ktorými sa rozumie likvidácia doterajších spoluvlastníckych vzťahov v rámci
vyporiadania, odstránenia alebo výnimočne obmedzenia plurality subjektov. Pri relatívnom zániku
podielového spoluvlastníctva sa menia subjekty spoluvlastníckeho vzťahu bez toho, aby sa to týkalo

veci samej. Spoluvlastníci sa teda kedykoľvek počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu môžu dohodnúť
o zrušení spoluvlastníctva, a to dokonca aj vtedy, keď už prebieha súdne konanie o jeho rozdelenie, a
to aj po vydaní rozhodnutia v tomto konaní dovtedy, kým toto rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť.
Dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní je základnou formou zrušenia tohto
právneho vzťahu.

33. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže
byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov

nevyhovuje. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá
vecpatriacadopodielovéhospoluvlastníctva.Stranamisporuozrušenieavyporiadaniespoluvlastníctva
k veci musia byť všetci spoluvlastníci, lebo právoplatný výrok súdu zaväzuje len účastníkov konania.

34. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí

pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania
zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Preto ani súhlas všetkých účastníkov konania s
navrhovaným vyporiadaním ešte neodôvodňuje, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo
v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone.

35. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania
spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú
náhradu. Vychádzajúc najmä zo slov "prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci",
možno vyvodiť, že to nie sú jediné hľadiská, podľa ktorých sa vo veci musí rozhodnúť, ale sú jediné,
ktoré zákon výslovne uvádza, a teda aj prioritné, na ktoré súd musí prihliadnuť v takom poradí, v akom

sú uvedené v zákone. Predmetom zrušenia a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je vždy celá
vec (nie jej podiel). Do vlastníctva sa preto vec prikazuje vždy ako celok, a to niektorému (niektorým)
zo spoluvlastníkov.

36. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaná sú

podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností špecifikovaných vo výroku rozhodnutia. Pričom žalovaná je
na predmetných listoch vlastníctva identifikovaná len prostredníctvom mena a priezviska bez dátumu
narodenia, alebo iných identifikačných znakov, čo nepochybne vyplýva z výpisu LV č. XXX F. XXX obce
Svätuš, k. ú. D., okres Sobrance. Súd mal taktiež za preukázané, že žalovaná vedená na predmetných
LV je neznámy vlastník, na neznámom mieste a jej pobyt nie je obci známy pričom obec v potvrdení zo

dňa 14.11.2025 vyhlásila, že jej nie je známa ani skutočnosť, či vyššie menovaná žije alebo zomrela.

37. Zo znaleckého posudku zo dňa 27.11.2025, č. 269/2025 M. F. B., súdneho znalca pre odbor
Stavebníctvo a Odhad hodnoty nehnuteľností na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti malsúd za preukázané, že znalkyňa určila všeobecnú hodnotu podielu žalovanej u oboch parciel na sumu
2.014,77 € (u oboch parciel á 2,39 €/m2) a to na základe metódy polohovej diferenciácie.

38. Súčasne súd z dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva č. 01629/2022-PKZP-
K40176/22.00 mal súd za nesporné, že predmetom dohody boli parcely v obci Blatná Polianka, kde bola
dohodnutá finančná náhrada za 1m vo výške 6,95 EUR, a to za parcely E-KN. V danom prípade však
súd upozorňuje, že ide o inú obec ako obec, ktorá je predmetom konania.

39. Žalobca žalobou žiadal zrušiť a vyporiadať prikázaním veci za náhradu podielové spoluvlastníctvo k
nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXX k. ú. D., obec D., okres Sobrance a to k parcele reg. E-KN
č. 65 – orná pôda o výmere 1810 m2 a k nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXX k. ú. D., obec Svätuš,
okres Sobrance a to k parcele reg. E-KN č. 66/1 – orná pôda o výmere 719 m2.

40. Súd konštatuje, že v konaní nebolo sporné, že sa strany sporu zhodli na zrušení a vyporiadaní

podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, ako aj na spôsobe vyporiadania. Žalobca a zástupca
žalovanej zhodne uviedli, že je nevyhnutné zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo, súčasne
zhodne tvrdli, že najvhodnejší spôsob vyporiadania je prikázanie veci za primeranú náhradu do
výlučného vlastníctva žalobcu, ako jednému zo spoluvlastníkov predmetnej nehnuteľnosti.

41.Spornávkonaníostalavýškaprimeranejnáhradyzaprikázanienehnuteľnostidovlastníctvažalobcu.

42. Zo zákonného ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka vyplýva zásada, že nikoho nemožno nútiť
zotrvávať v podielovom spoluvlastníctve, pričom v konaniach o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam prednostne navrhuje zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva reálnym rozdelením pozemkov medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov v súlade
s ustanovením § 142 Občianskeho zákonníka.

43. Pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súd prihliada aj na to, aby sa vec mohla
účelne využiť, pričom vyporiadanie pozemkov nie je len čo do výmery, pripadajúcej na spoluvlastnícky

podiel jednotlivých spoluvlastníkov, ale aj čo do hodnoty a kvality pozemkov.

44. Súd konštatuje, že v prvom rade bolo potrebné sa vysporiadať s možnosťou a účelnosťou reálneho
rozdelenia parcely, ktorá je predmetom sporu, avšak reálna deľba pozemku v danom prípade podľa
názoru súdu nie je dobre možná, pretože predmetom sporu sú dve úzke parcely pozdĺžneho tvaru

v intraviláne obce. Žalobca je väčšinovým spoluvlastníkom predmetných parciel o podiele 2/3 k celku.
Na sporných parcelách je postavený rodinný dom s príslušenstvom vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Z
dôvodu funkčnosti a účelnosti ďalšieho využívania pozemku sa javí vhodnejším druhý zákonný spôsob
vyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctva,atoprikázanievecizanáhradužalobcovidojehovlastníctva.

45. V prejednávanej veci dospel súd k záveru, že boli naplnené všetky zákonné podmienky pre zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu k predmetnej nehnuteľnosti a prikázaním do
vlastníctva žalobcu.

46. V zmysle vykonaného dokazovania tak bolo v konaní preukázané, že v prejednávanej veci

ide o podielové spoluvlastníctvo, ktorého predmetom sú pozemky a existencia, pobyt, či právni
nástupcovia žalovanej nie sú známi. Splnomocnený zástupca žalovanej zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva a jeho prikázanie do výlučného vlastníctva žalobcu s vyplatením
primeranej náhrady žalovanej nenamietal, so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k
spornej nehnuteľnosti, súhlasil. Súd z vykonaného dokazovania nezistil ani dôvody hodné osobitného

zreteľa podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka spočívajúce v okolnostiach takej povahy, že ponechá
spoluvlastnícky stav nezmenený, keď v konaní zostalo nesporné, že žalobca má záujem na majetkovom
vysporiadaní pozemku z dôvodu jeho účelného využívania.

47. S poukazom na uvedené nesporné zistenia súd rozhodol tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo

strán sporu k predmetným nehnuteľnostiam a prikázal ich do výlučného vlastníctva žalobcu v podiele
1/1-ina, ako žiadal v žalobe.

48. Následne sa v konaní zaoberal primeranou náhradou za spoluvlastnícke podiely.49. „Primeranú náhradu treba chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, ekvivalent
umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie obdobnej veci, akú predstavoval podiel

spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom.“ (NS ČR , sp.zn. 22 Cdo 1640/2006)

50. Primeranou náhradou je príslušný podiel všeobecnej ceny veci. Všeobecná cena veci má
zodpovedať trhovému princípu ocenenia na základe ktorého by nemalo dôjsť k znevýhodneniu
jedného spoluvlastníka na úkor druhého. Musí ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu,

za ktorú by vec bolo možné predať. Informáciami potrebnými k dosiahnutiu sumy primeranosti
všeobecnej ceny veci sú informácie miestneho orgánu štátnej správy, informácie spoločností, ktoré sa
zaoberajú sprostredkovaním kúpy a predaja nehnuteľnosti, vrátane takých poznatkov o kúpe a predaji
porovnateľných nehnuteľností v časovo približne rovnakom období.

51. Žalobca v podanej žalobe navrhol výšku primeranej náhrady sumou 4,22 EUR/m2, ktorá predstavuje

priemer všetkých cien zistených v konaní (2,39 + 6,95 + 3,32). Suma vo výške 2,39 EUR/m2 bola
stanovená Znaleckým posudkom zo dňa 27.11.2025, č. 269/2025 M. F. B., súdneho znalca pre odbor
Stavebníctvo a Odhad hodnoty nehnuteľností na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, kde
znalkyňa určila všeobecnú hodnotu podielu žalovanej u oboch parciel na sumu 2.014,77 € (u oboch
parciel á 2,39 €/m2) a to na základe metódy polohovej diferenciácie. Suma vo výške 6,95 EUR/

m2 bola zástupcom žalovanej navrhnutá na podklade dohody o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva č. 01629/2022-PKZP-K40176/22.00 v obci Blatná Polianka, kde bola stanovená
finančná náhrada za spoluvlastnícky podiel vo výške 6,95 EUR/m2. Sumu vo výške 3,32 EUR/m2 určil
žalobca podľa prílohy č. 3 vyhl. Č. 492/2004 Z. z., kde je všeobecná hodnota pozemku v intraviláne obce
Svätuš určená výškou 3,32 EUR/m2.

52.Zástupcažalovanejvkonanínamietalvýškuprimeranejnáhradypričomtvrdil,žepredloženýznalecký
posudok uvádza iba všeobecnú cenu nehnuteľnosti a nie trhovú cenu. Odkázal na dohodu o zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva č. 01629/2022-PKZP-K40176/22.00 v obci Blatná Polianka,
pričom v podaní zo dňa 23.1.2026 uviedol, že navrhuje aby sa určenie výšky primeranej náhrady stalo

predmetom dokazovania, no zároveň nenavrhol žiadne návrhy na vykonanie dokazovania znaleckým
posudkom alebo odborným vyjadrením, a preto mal súd zato, že neuniesol dôkazné bremeno k popretiu
skutkových tvrdení ohľadne ceny nehnuteľností. Zástupca žalovanej síce rozporoval tvrdenia žalobcu,
avšak predložil v konaní len jeden listinný dôkaz na určenie výšky primeranej náhrady, a to dohodu
o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva č. 01629/2022-PKZP-K40176/22.00 v obci Blatná

Polianka, ktorý listinný dôkaz sa ani nevzťahuje na obec, ktorá je predmetom konania.

53. Podľa právneho názoru súdu žalobca v konaní navrhol primeranú náhradu v sume 4,22 EUR/m2,
ktorá suma podľa názoru súdu predstavuje najspravodlivejšie riešenie otázky výšky vyrovnávajúceho
podielu, nakoľko predstavuje priemer všetkých cien zistených v konaní. Zástupca žalovanej síce

rozporoval tvrdenia žalobcu, avšak nenavrhol vykonanie dokazovania v konaní, a preto nateraz
neuniesol dôkazné bremeno k popretiu skutkových tvrdení ohľadne ceny nehnuteľností. Súd mal na
základe vykonaného dokazovania zato, že takto určená cena primeranej náhrady je primeraná.

54. Podľa ust. § 149 Civilného sporového poriadku prostriedkami procesného útoku a prostriedkami

procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na
vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

55. Podľa ust. § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku strany majú povinnosť pravdivo a úplne
uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

56. Subjektívne dôkazné bremeno určuje, ktorá procesná strana si má aktívne počínať pri preukázaní
určitej skutočnosti (znaku skutkovej podstaty normy práva), t. j. kto má navrhnúť dôkaz na jej
preukázanie. Preto je toto bremeno označované i ako bremeno vedenia dôkazu.

57. Rozdelenie bremena vedenia dôkazu medzi sporové strany zásadne vyplýva z pravidiel delenia
objektívneho dôkazného bremena (pozri Štajgr, F. Dôkazné bremeno v civilnom súdnom spore. Praha:
Knihovna sborníku věd právních a státních, 1931, s. 89). Je totiž zrejmé, že navrhovať dôkazy má ten,
kto je ohrozený stratou sporu v prípade, že rozhodujúca skutočnosť nebude preukázaná.58. Subjektívne bremeno tvrdenia vyjadruje, aké skutkové tvrdenie musí jedna alebo druhá sporová
strana uviesť, aby v spore uspela. Ktorá strana má určité skutočnosti tvrdiť, aby odvrátila nepriaznivý

následok, vyplýva z objektívneho dôkazného bremena: subjektívne bremeno tvrdenia nesie strana, ktorá
je zaťažená objektívnym dôkazným bremenom. Aké konkrétne skutkové prednesy má jedna alebo druhá
strana učiniť, vyplýva z pravidiel o delení objektívneho dôkazného bremena.

59. Určité skutočnosti nie sú pre tú ktorú stranu priaznivé len preto, že ich strana tvrdí, ale preto, že s nimi

spája priaznivý následok norma práva. Z toho je nepochybné, že rozdelenie dôkazného bremena nie je
určené tvrdením strán, ale naopak z toho, ako je medzi strany rozdelené objektívne dôkazné bremeno,
možno zároveň identifikovať, aký skutkový prednes má strana sporu urobiť.

60. Vychádzajúc z vyššie uvedeného bol zástupca žalovanej povinný v priebehu konania tvrdiť
skutočnosti zodpovedajúce všetkým znakom skutkovej podstaty normy práva zakladajúcej ním

uplatnené právo (pozri napr. NS ČR 22Cdo 3108/2010, 21Cdo 2682/2013, 21Cdo 3989/2011, obdobne
II. ÚS ČR 385/2015).

61. Súd preto na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zástupca žalovanej vo vzťahu
k určeniu hodnoty súdených nehnuteľností neuniesol dôkazné bremeno.

62. V zmysle vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, že žalobcom navrhovanú sumu ako
primeranú náhradu za spoluvlastnícke podiely žalovanej vo výške vo výške 4,22 EUR za 1m2 považoval
zaprimeranú,zktoréhodôvoduuložilžalobcovipovinnosťvyplatiťnezistenémuprávnemunástupcovipo
žalovanej neb. F. B. sumu 3.557,46 €, ako primeranú náhradu za jej spoluvlastnícke podiely na depozitný

účet Slovenského pozemkového fondu.

63. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

64. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

65. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

66. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

67. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP,
podľa ktorého, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, súd výnimočne nemusí priznať náhradu

trov konania. Súd konštatuje, že v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ide
o špecifickú situáciu a je potrebné prihliadať predovšetkým na to, že v tomto konaní majú účastníci
na oboch stranách tak postavenie žalobcu, ako aj postavenie žalovaného (iudicium duplex). Táto
skutočnosť sa prejavuje najmä tým, že podaním návrhu žalobcu na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva je uplatnené aj rovnaké právo žalovaného, a taktiež jeho právo na súdnu ochranu

v tejto veci. V tomto smere súd nie je viazaný návrhmi účastníkov, pretože spôsob vyporiadania
sa týka obidvoch strán sporu. Zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podľa § 142
Občianskehozákonníkanemožnonazvaťúspechomžalobcu,neúspechomžalovanej,aleprávenaopak,
žalobca získal do vlastníctva spoluvlastnícky podiel žalovanej, ale oproti výplate hodnoty toho, ktorého
spoluvlastníckeho podielu. Teda úspech a neúspech je na obidvoch stranách v zásade rovnaký. Súd

zdôrazňuje, že predmetné rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je v záujme
oboch strán sporu (žalobca aj žalovaná), pretože na základe tohto rozhodnutia sa vyporiadali vzájomné
vzťahy medzi nimi a táto povaha predmetu konania bola pre súd určujúca pri použití vyššie zmieneného
procesného ustanovenia (§ 257 CSP). Súd zároveň uvádza, že konečné rozhodnutie o zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa týka a je v prospech všetkých účastníkov a preto je aj

spravodlivé, aby každý z nich znášal trovy konania, ktoré mu v súvislosti s takýmto konaním vznikli.
Zároveň súd uvádza, že žalovaná je neznámy vlastník, v mene ktorej vystupuje a zastupuje ju Slovenský
pozemkový fond, ktorý je zo zákona povinný zastupovať jeho záujmy. Prípadné uloženie náhrady
trov konania by bolo vo vzťahu k neznámemu vlastníkovi nevykonateľné, čo je rovnako dôvodompre nepriznanie náhrady trov konania. Zároveň súd uvádza, že žalobca si náhradu trov konania ani
neuplatnil. Zo všetkých uvedených dôvodov súd rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na
náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v dvoch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha (ust. § 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (ust. § 365 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.