Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 29, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/53/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5726200113
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5726200113.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej
a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, t. č. bytom ako otec, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa matky: C. D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom A.
XX, XXX XX A. a otca: A. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom E. XXXX/X, XXX XX F., v konaní

o návrhu navrhovateľky: D. G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom B. XXXX/XX, XXX XX I., na
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Martin
č. k. 30P/7/2026-21 zo dňa 4. februára 2026, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol (výrok I.). O trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania (výrok II.).

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd poukázal na návrh navrhovateľky, jeho

odôvodnenie, Správu zo šetrenia pomerov kolíznym opatrovníkom zo dňa 20.01.2026, pohovor
s maloletým dňa 19.11.2025 a za aplikácie ust. § 2 ods. 1 CMP, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 329 ods.
1, 2 CSP, § 44 ods. 1 Zákona o rodine rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho uznesenia.

3. Súd prvej inštancie poukázal na účel inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná,
rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie

neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli
vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Inštitút neodkladného
opatrenia slúži na okamžitý zásah v prípadoch, kedy dochádza k ohrozeniu maloletého dieťaťa, či už
zanedbávaním starostlivosti alebo dôvodnou obavou o zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloleté
dieťa, prípadne ak je nevyhnutné upraviť dočasne pomery účastníkov. Rozsah dokazovania je zúžený

vzhľadom na účel a podstatu neodkladného opatrenia. Súd zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti
potrebné pre rozhodnutie a môže rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho,
že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný.

4. Okresný súd považoval návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia za nedôvodný
a neopodstatnený. Rozsudkom okresného súdu č. k. 12P/107/2012-30 zo dňa 10.07.2012 bol maloletý

zverený do osobnej starostlivosti matky. Zo Správy ÚPSVaR zo dňa 20.01.2026 vyplynulo, že matka sa v
súčasnosti nachádza na neznámom mieste a o maloletého sa osobne nestará. Otec má na starostlivosťo syna vytvorené vhodné podmienky a o osobnú starostlivosť o maloletého má záujem, o čom svedčí
podanie návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na
súd, ktorým otec žiada zverenie maloletého do svojej osobnej starostlivosti. Dané konanie je vedené na

okresnom súde pod sp. zn. 30P/10/2026. Okresný súd nemohol vyhovieť návrhu navrhovateľky, pretože
neboli splnené hmotnoprávne podmienky na rozhodnutie o náhradnej starostlivosti podľa Zákona o
rodine. O náhradnej starostlivosti možno rozhodnúť, ak rodičia osobnú starostlivosť o maloleté dieťa
nezabezpečujúalebonemôžuzabezpečiť.Vdanomprípadeosobnústarostlivosťomaloletéhomôže,vie
a chce zabezpečovať otec. Otcovi nemožno uprieť túto časť rodičovských práv a povinností a vyhovieť

návrhu navrhovateľky, ktorá ani nie je v príbuzenskom vzťahu s maloletým. Okresný súd nepoprel, že
v domácnosti navrhovateľky sa maloletý môže cítiť príjemnejšie, ale to nie je dôvod na rozhodnutie o
náhradnej osobnej starostlivosti maloletého.

5. Okresný súd k účelu inštitútu neodkladného opatrenia uviedol, že sa vyžaduje nutnosť okamžitého
zásahu súdu do pomerov maloletých detí, s cieľom ochrany ich práv a len v prípade konkrétneho

a vážneho ohrozenia s možnými nezvratnými následkami, t.j. keď je priamo ohrozený život, zdravie,
výchova, výživa a podobne. Ide o výnimočný inštitút, ktorý by nemal nahrádzať rozhodnutie vo veci
samej, ktoré vychádza z riadneho a podrobného dokazovania, ale mal by byť použitý len vtedy, ak je
nevyhnutne potrebná okamžitá intervencia zo strany súdu. Takúto potrebu úpravy pomerov okresný
súd v danom prípade nevzhliadol, a preto rozhodol o zamietnutí návrhu navrhovateľky na nariadenie

neodkladného opatrenia.

6. O trovách prvoinštančného konania rozhodol podľa § 52 CMP a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na tieto trovy.

7. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala odvolanie navrhovateľka, ktorá nesúhlasila
s rozhodnutím okresného súdu a mala za to, že sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného
opatrenia. Maloletý sa až do doručenia rozhodnutia okresného súdu nachádzal v jej domácnosti potom,
čo bol dňa 17.01.2026 zo strany otca pod vplyvom alkoholu vyzvaný, aby opustil domácnosť. Maloletý
sa k otcovi vrátil až 15.02.2025 potom, ako bolo navrhovateľke doručené rozhodnutie okresného

súdu o zamietnutí návrhu. Maloletý sa k otcovi vracal veľmi neochotne z dôvodu obavy o svoju
bezpečnosťapsychickústabilitu.Uotcamaloletéhoideodlhodobejšieproblémysúvisiacesnestabilným
a násilnickým správaním otca v súvislosti s požívaním alkoholu. Okresný súd vychádzal z vyjadrenia
ÚPSVaR, podľa ktorého má maloletý v domácnosti otca zabezpečené vlastné lôžko, skriňu a pracovný
stolík a vyhovujúce podmienky. Tieto tvrdenia však nezodpovedajú skutočnému stavu. Maloletý v čase

odchodu z domácnosti otca (17.01.2026) mal iba provizórne lôžko v podobe veľmi znečisteného
rozkladacieho matraca, čo výrazne znižovalo kvalitu spánku, nemal vlastnú skriňu, ani miesto na
prípravu do školy. Nemal ani pravidelnú stravu, čo sa negatívne odzrkadlilo na jeho hmotnosti. Tieto
skutočnostijemožnépreveriťďalšímšetrením.Maloletý,ktorýjevoveku15rokov,jeschopnýformulovať
vlastný názor a opakovane vyjadril želanie zotrvať v bezpečnom prostredí. Nútený návrat do prostredia,

kde došlo k incidentu s alkoholom a agresívnym správaním, je v rozpore s jeho najlepším záujmom.
Navyše maloletý má určité zdravotné problémy, ktoré trvajú už niekoľko mesiacov a vyžadujú si návštevu
lekára, čo otec doposiaľ nezabezpečil. Podľa navrhovateľky naďalej trvajú problémy, keď maloletý nemá
zabezpečené postačujúce a hygienicky vyhovujúce domáce zázemie, nemá vôbec žiadne súkromie ani
pokoj potrebný na prípravu do školy, nemá vlastnú skriňu ani písací stôl, pravidelne mešká do školy

z dôvodu zdĺhavého a náročného cestovania, jeho psychický stav sa zhoršuje, hrozí ďalšie poškodenie
jeho psychického zdravia a narušenie školského fungovania, ide o obdobie prechodu na strednú školu,
kde je stabilita zásadná. Navrhovateľka uviedla, že okresný súd vychádzal z neúplne alebo nesprávne
zisteného skutkového stavu veci, čo mohlo mať vplyv na posúdenie potreby neodkladnej úpravy
pomerov. Neodkladné opatrenie má slúžiť na ochranu dieťaťa v období právnej neistoty a v danom

prípade existuje reálne riziko narušenia psychickej stability maloletého, preto navrhla, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zmenil a nariadil neodkladné opatrenie.

8. Do momentu konania a rozhodovania krajským súdom ďalšie podania nenasledovali.

9. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), na základe odvolania podaného v zákonnej
odvolacej lehote navrhovateľkou, postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP
a contrario prejednal vec a za aplikácie ust. § 65, § 66 CMP napadnuté uznesenie okresného súdupotvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté
hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

10. Predmetom odvolacieho konania bolo uznesenie okresného súdu, ktorým bol zamietnutý návrh
navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala dočasne zveriť maloletého do
jej starostlivosti, a to až do právoplatného rozhodnutia okresného súdu vo veci samej a žiadnemu
z účastníkov nebolo priznané právo na náhradu trov konania.
Podstatou odvolania podaného navrhovateľkou bolo namietanie neúplne a nesprávne zisteného

skutkového stavu veci. Okresný súd vychádzal okrem iného z vyjadrenia ÚPSVaR, podľa ktorého
maloletý má v domácnosti otca zabezpečené vlastné lôžko, skriňu a pracovný stolík a vyhovujúce
podmienky, čo však nezodpovedá skutočnému stavu. V domácnosti otca maloletý nemá zabezpečené
postačujúce a hygienicky vyhovujúce domáce zázemie, nemá žiadne súkromie ani pokoj potrebný na
prípravu do školy, nemá vlastnú skriňu ani písací stôl, jeho psychický stav sa zhoršuje, pravidelne mešká
do školy z dôvodu zdĺhavého náročného cestovania, hrozí ďalšie poškodenie jeho psychického zdravia,

narušenia školského fungovania. Navrhovateľka poukázala na to, že maloletý je vo veku 15 rokov a je
schopný formulovať vlastný názor a opakovane vyjadril želanie zotrvať v bezpečnom prostredí. Nútený
návrat do prostredia, kde došlo k incidentu s alkoholom a agresívnym správaním, je podľa navrhovateľky
v rozpore s najlepším záujmom maloletého.

11. Krajský súd na základe nižšie prijatých zhodnotení mal za to, že v danom štádiu konania nebola
osvedčená naliehavosť pre nariadenie neodkladného opatrenia ako základná zákonná podmienka
k vyhoveniu návrhu navrhovateľky (§ 325 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP) a ani naliehavosť
potreby ochrany najlepšieho záujmu maloletého. Krajský súd má za to, že len v prípade priameho
a bezprostredného ohrozenia dieťaťa, jeho zdravia, života prichádza do úvahy nariadenie neodkladného

opatrenia na ochranu dieťaťa v situáciách, ktoré neznesú odklad. Z osvedčovaných skutočností, ktoré
tvoria základ pre konanie o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nebola tu daná
okolnosť ohrozenia zdravia, života, resp. priaznivého vývoja maloletého v domácom prostredí otca
maloletého, v osobnej starostlivosti ktorého sa nachádza od novembra 2025 potom, ako matka odišla
do zahraničia, na základe Správy zo šetrenia pomerov kolíznym opatrovníkom zo dňa 20.01.2026.

12. Okresný súd v odseku 13. odôvodnenia napadnutého uznesenia poukázal na stav, keď rozsudkom
č. k. 12P/107/2012-30 zo dňa 10.07.2012 bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá aj
na základe šetrenia pomerov kolíznym opatrovníkom sa v súčasnosti nachádza na neznámom mieste
a o maloletého sa osobne stará. Na základe tohto stavu v zmysle podaného návrhu otcom maloletého

na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému bolo vyvolané na okresnom súde
pod sp. zn. 30P/10/2026 konanie, v ktorom otec žiadal zveriť maloletého do svojej osobnej starostlivosti.
Krajský súd v zhode so závermi okresného súdu má za to, že nebola osvedčená naliehavosť, aby do
právoplatného skončenia konania vo veci samej o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému, bol maloletý dočasne zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľky.

13. Navrhovateľka v odvolaní spochybňovala zistenia kolízneho opatrovníka maloletého uvedené
v Správe z prešetrenia pomerov zo dňa 20.01.2026 a zotrvala na tom, že v domácnosti otca maloletý
nemá zabezpečené základné podmienky, ako aj, že maloletý vo veku 15 rokov vie sformulovať svoj
vlastný názor a jeho želaním je zotrvať v domácom prostredí navrhovateľky.

K návrhu navrhovateľky bol doložený list maloletého zo dňa 11.01.2026, s ktorým bol vykonaný aj
pohovor kolíznym opatrovníkom. Maloletý vyjadril svoj názor a želanie bývať radšej u navrhovateľky
a súčasne uviedol nespokojnosť s nedostatočnou komunikáciou so svojím otcom, ktorý podľa neho
nemá oňho nejaký záujem. Vyjadril sa k nedostatočnej hygiene v domácnosti otca. Navrhovateľku
osobne pozná, ktorá má preňho vytvorené podmienky, ktoré potrebuje.

14. Zo šetrenia pomerov kolíznym opatrovníkom bolo osvedčené, že v domácnosti otca maloletý má
vlastné lôžko, skriňu, v ktorej má svoje veci, zošity a knihy do školy má pod stolíkom. V čase šetrenia
v domácnosti dňa 09.01.2026 bola hygiena a čistota v domácnosti na požadovanej úrovni. Odvolací
súd uvádza, že ak aj sú podmienky v domácnosti otca pre maloletého skromnejšie a pocity maloletého

sú, ako uviedol okresný súd, v domácnosti navrhovateľky príjemnejšie, tieto osvedčované okolnosti
nie sú priamym a bezprostredným ohrozením zdravého vývoja maloletého k tomu, aby bolo nariadené
neodkladné opatrenie a maloletý dočasne zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Pre dané
štádium konania o nariadenie neodkladného opatrenia neboli osvedčené také okolnosti v domácomprostredí otca maloletého, ktoré by ohrozovali jeho zdravie, život, bezpečie, aby tým dali základný
zákonný predpoklad k nariadeniu neodkladného opatrenia v zmysle návrhu navrhovateľky.

15. Krajský súd vzhľadom k veku maloletého nepopiera jeho želanie, názor, avšak primárnym je
vzťah dieťa a rodič, a pokiaľ otec maloletého má záujem zabezpečovať starostlivosť o maloletého,
a ako bolo uvedené odvolacím súdom vyššie, neboli tu osvedčené okolnosti zásadného charakteru
pre popretie výkonu rodičovských práv a povinností otcom maloletého, a to ohrozenie na živote,
zdraví a psychickom vývoji maloletého, tak pre toto štádium konania nebola daná naliehavosť na

dočasné zverenie maloletého do starostlivosti navrhovateľky. Inými slovami vyjadrené, primárnym je
vzťah dieťa a rodič, do ktorej primárnosti môžu zasiahnuť len zásadné okolnosti, ktoré by bezprostredne
ohrozili najlepší záujem maloletého, čo v okolnostiach danej veci nebolo osvedčené. Nie je možné bez
ďalšieho poprieť právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť rodiča a zachovanie rodinného prostredia,
resp. rodinných väzieb a právo rodiča na výkon rodičovských práv a povinností. K maloletým tvrdenej
nedostatočnej vzájomnej komunikácii s otcom krajský súd uvádza, že maloletý mal komplikovanú

rodinnú situáciu, keď starostlivosť o maloletého zanedbávala jeho matka, ktorej bol súdnym rozhodnutím
zverený do osobnej starostlivosti, a preto postupne si maloletý a jeho otec musia nájsť k sebe vzťah,
ak v doterajších osvedčených pomeroch neboli vytvorené podmienky na budovanie vzájomnej dôvery.
V konečnom dôsledku, to ako prebieha starostlivosť otca o maloletého sa hodnotí v konaní vo veci
samej o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, o ktorej k dátumu tohto

rozhodnutia bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Martin č. k. 30P/10/2026-30 zo dňa 19.
marca 2026, právoplatným dňa 24.04.2026, tak, že maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti otca,
s určenou vyživovacou povinnosťou matke maloletého. Návrhu navrhovateľky nebolo možné vyhovieť
kumulatívne aj z dôvodu ako uviedol okresný súd v odseku 13. odôvodnenia napadnutého uznesenia,
a to nesplnenia (neosvedčenia) podmienok k náhradnej starostlivosti o maloletého navrhovateľkou.

16. Na základe uvedeného krajský súd potvrdil uznesenie okresného súdu ako vecne správne
rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

17. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52

CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania súvisiaci s konaním
o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ak neboli zistené dôvody postupu pre iné
rozhodnutie o týchto trovách v zmysle § 54, § 55 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.
Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.