Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 11, 2026

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 15C/21/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5826201112
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Bebej
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2026:5826201112.1

Uznesenie

Okresný súd Námestovo v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., E. F. XXXX/XX,
proti žalovaným: 1/ C. G. H., G. G. I. C., H. XXXX/XX, A.: XXXXXXXX, 2/ J. - G. C., G., G. G. I. K. XXX,
A.: XXXXXXXX, vo veci o neplatnosť vydaného stavebného povolenia s návrhom žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Konanie v časti o určenie neplatnosti vydaného stavebného povolenia zastavuje a postupuje vec na
konanie a rozhodnutie Správnemu súdu v Banskej Bystrici.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaním označeným ako „Právna vec: Žaloba o neplatnosť vydaného stavebného povolenia
s návrhom na vydanie neodkladného opatrenia...“, datovaným k 30.04.2026, podaným na tunajší súd

30.04.2026, sa žalobca voči žalovaným 1/ a 2/
a) vo veci samej domáha určenia neplatnosti vydaného stavebného povolenia pre nedodanie štúdie EIA
a rozpor v podmienkach Verejného obstarávania a zároveň aj
b) nariadenia neodkladného opatrenia obsahujúceho uloženie povinnosti žalovaným 1/ a 2/ zdržať
sa akéhokoľvek zásahu stavebnými prácami na H. L. G. H. na G. F. E. v súvislosti s plánovanou
rekonštrukciou, a ak boli začaté, povinnosť okamžitého prerušenia stavebných prác až do rozhodnutia

súdu v predmetnej veci – žalobe o neplatnosť vydaného stavebného povolenia pre nedodanie štúdie
EIA a rozpor v podmienkach Verejného obstarávania.

2. V jeho odôvodnení uviedol, že ho podáva na tunajší súd v zmysle základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (II. ÚS
222/04, II. ÚS 37/00, II. ÚS 46/00), citujúc v danej súvislosti čl. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej

len „CSP“).
2.1. Žalovaný 1/ ako „Objednávateľ“ uzatvoril so žalovaným 2/ ako „Zhotoviteľ“ dňa 14.04.2026 Zmluvu
o dielo č. ŽSK XXX/XXXX/XX (ďalej len „Zmluva“) s predmetom: „Revitalizácia G. F. E. - II. Etapa -
Komplexná obnova H. L. G. H.“ (ďalej len „Dielo“), zverejnené v CRZ dňa 16.04.2026.
2.2. V prílohách Zmluvy chýba projektová štúdia EIA (Environmental Impact Assessment) – proces
posudzovania vplyvov na životné prostredie, ktorý má za úlohu informovať verejnosť o plánovaných

investičných zámeroch a umožniť jej zapojiť sa do procesu posudzovania vplyvov. Procesom EIA
prechádza investičný zámer alebo jeho navrhovaná zmena, ktoré môžu mať výrazný vplyv na životné
prostredie. Posudzujú sa priame aj nepriame vplyvy investičného zámeru na zdravie obyvateľstva,
životné prostredie, prírodné zdroje, majetok a kultúrne pamiatky. Pri realizácii investičného zámeru musí
dotknutý subjekt zistiť, či nie sú vplyvy väčšie, ako sa predpokladalo v procese posudzovania vplyvov,
a podľa toho ďalej konať.2.3. Podľa ustanovení čl. II. Zmluvy sa „Dielo“ vykoná okrem iného podľa „- odpovede Objednávateľa
ako verejného obstarávateľa na žiadosti o vysvetlenie informácií potrebných na vypracovanie ponuky,
ktoré tvoria Prílohu č. 3 zmluvy (ďalej len „Odpovede na otázky vo verejnom obstarávaní“).

2.4. V „Odpovediach na otázky vo verejnom obstarávaní (VO)“ podľa prílohy B) na strane 3 je v texte pod
„Poradovým číslom 1“ s dátumom podania 09.10.2025 a dátumom zverejnenia: 13.10.2025 v bodoch
1., 2., 3. rozpor s platnými zákonmi SR, nakoľko:
a) v bode 1. odpovedí na otázky vo VO sa žalovaný 1/ odvoláva na zákon č. 50/1976 Zb. Stavebný
zákon, pričom od 1. apríla 2025 je v platnosti nový Stavebný zákon č. 25/2025 Zb.

b) v bodoch 3. a 4. na otázky vo VO žalovaný 1/ uvádza, že nie sú mu známe žiadne právne a skutkové
vady, napr. práva tretích strán a že disponuje všetkými povoleniami, súhlasmi a vyjadreniami dotknutých
orgánov, pričom zamlčal, že existuje námietka pôvodných obyvateľov obce G., ktorých predkovia H. L.
G. H. postavili zo svojich prostriedkov, na rekonštrukciu kostola do pôvodnej podoby, vrátane oltárov a
maliebaotýchtoskutočnostiachneinformovalpríslušnédotknutéorgányaanivabsentujúcejprojektovej
štúdii EIA.

2.5. Žalovaný 1/ „Objednávateľ“ pred vydaním rozhodnutia o vydaní stavebného povolenia neinformoval
o uvedenej námietke Okresný úrad v C., ani stavebný úrad – M. N., či už z nedbanlivosti alebo zámerne,
čím proces vydania stavebného povolenia neprebehol zákonným spôsobom a narušil tak Ústavou SR
chránený verejný záujem. Žalovaní podpisom Zmluvy potvrdili podľa jej znenia v bode 4.11, že „Zmluvné
strany berú na vedomie, že dodatky k zmluve musia byť uzatvorené v súlade s § 18 ZoVO.“

2.6. Podľa čl. 4 ods. 1 Základných princípov CSP, ktorý sa subsidiárne použije na 162/2015 SSP: (1) Ak
sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna
vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a
účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
2.7. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočnosti odôvodňujúcich nariadenie neodkladného

opatrenia posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených
listín. Takýto postup súdu predpokladá platná právna úprava (§ 115 ods. 1 O.s.p. a contrario, § 75 ods.
7 O.s.p.) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle
a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá,
že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. O.s.p.).

Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou
situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia.

3. V podaní zo 04.05.2026

3.1. Citujúc bod 2.2. Zmluvy konštatoval, že žalovaný 1/ („stavebník“) ako objednávateľ a prijímateľ
prostriedkov z EFRR nesplnil viaceré zákonné povinnosti, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou pri čerpaní
prostriedkovzEurópskehofonduregionálnehorozvojaavZmluveichplnenieprenášanažalovaného2/.
3.2. Posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA) je povinné pri projektoch financovaných
z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR/ERDF), ak projekt spĺňa podmienky stanovené

smernicou EÚ a národnou legislatívou. V programovom období 2021 – 2027 je súlad s
environmentálnymi pravidlami EÚ (vrátane EIA) kľúčovou súčasťou „základných podmienok“ (enabling
conditions) pre čerpanie eurofondov, ktoré (EIA) žalovaný 1/ nevypracoval, čím mu hrozia sankcie,
prípadne zastavenie financovania projektu pre porušenie ochrany finančných záujmov EÚ.
3.3. Žalovaný 1/ sa v Zmluve aj v texte „Odpovede na otázky vo verejnom obstarávaní (VO)“ podľa

prílohy B/ odvoláva na zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon). Od 1. apríla 2025 je v platnosti zákon č. 25/2025 Z. z. Stavebný zákon, pričom práve nedostatky
v dokumentácii sú najčastejším dôvodom zastavenia čerpania prostriedkov z EFRR, čím žalovaný 1/
ohrozuje samotnú realizáciu diela podľa Zmluvy.
3.4. Žalovaný 1/ si nesplnil povinnosť podľa § 3 ods. 1 a 4 nariadenia vlády Slovenskej republiky

č. 396/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko, keď
neurčil okrem iného Koordinátora bezpečnosti, keďže na stavenisku bude viac ako jeden zamestnávateľ
(subdodávatelia) a pred začatím prác viditeľne neumiestnil na stavenisku oznámenie, podľa prílohy č.
1 nariadenia.
3.5. Namietol celkovú nekoncepčnú projektovú a realizačnú časť diela s ohľadom na viaceré rozpory a

porušenia platných zákonov SR, kedy aj s ohľadom na absentujúcu štúdiu EIA nebola zohľadnená vôľa
pôvodných obyvateľov obce G., ktorých predkovia H. L. G. H. postavili zo svojich prostriedkov, o obnovu
kostola do pôvodnej podoby, pričom neboli do procesu prípravy diela prizvaní a ďalším významnýmzásahom, ktorý Zmluva neupravuje, je okolie kostola s viacerými hrobovými miestami obyvateľov obce
G..
3.6. Na základe obhliadky miesta staveniska žalobcom dňa 02.05.2026 bolo okrem predloženého

dôkazu–fotografietabulenastaveniskuz02.05.2026umiestnenejnadveráchkostola,zdokumentované
aj nedostatočné označenie miesta staveniska, pričom desiatky návštevníkov ostrova sa pohybovali po
miestach výkopových prác a výrubu stromov, čím je ohrozená ich bezpečnosť. Pri samotných hroboch sa
nachádzala ťažká technika a na niektorých dokonca sa nachádzala aj samotná drevná hmota z výrubu
stromov, čím dochádza k porušeniu ustanovení zákona č. 131/2010 o pohrebníctve, t. j. povinnosti

správcu hrobových miest, ktorým je žalovaný 1/, o ich ochranu.

4. K svojmu pôvodnému podaniu žalobca pripojil:
- Zmluvu o dielo č. ŽSK XXX/XXXX/XX uzavretú v zmysle § 536 a nasledujúcich zákona č. 513/1991
Zb. – Obchodného zákonníka v znení neskorších zmien a doplnkov 14.04.2026,
- EVO – Vysvetľovanie datované 26.11.2025,

- Uznesenie zo zasadnutia valného zhromaždenia OZ G. – G. L. I. zo dňa 30.08.2025 v Námestove,
vrátane prezenčnej listiny z 30.08.2025, Stanov OZ a fotografie z rokovania dňa 31.08.2025 s riaditeľom
F. O. P. H., ktorá má v správe H. L. G. H.,
- doklad č. OS26000078 označený ako Doplnkový tovar a služby, predaj 02.05.2026 13:40:44, cena
80,- eur,

- fotografia tabule na stavenisku zo dňa 02.05.2026, umiestnená na dverách H. L. G. H. N. G. F. E.,
- príloha č. 1 nariadenia č. 396/2006 Z. z.,
- príloha č. 2 Zmluvy o dielo č. ŽSK XXX/XXXX/XX – Zoznam subdodávateľov vo všetkých radoch,
- fotografia pôvodného hlavného oltára H. L. G. H.,
- fotografia hrobových miest pri H. L. G. H.,

- fotografia nezabezpečeného staveniska s vytyčovacím červeným kolíkom,
- fotografia ťažkej techniky a drevnej hmoty na hroboch.

5. V prílohe e-mailu žalobcu zo 06.05.2026 žalobca pripojil kópiu ním podaného trestného oznámenia
doručeného jeho adresátovi – O. L. G. dňa 06.05.2026 vo veci podozrenia zo spáchania trestného

činu Porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku, z dôvodu podozrenia zo závažných porušení
zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu, ktorého sa mali dopustiť neznáme osoby
vystupujúce ako štatutári alebo poverení zamestnanci F. O. v súčinnosti s neznámymi osobami jej
zriaďovateľa – žalovaného 1/ v súvislosti s plánovanou rekonštrukciou kostola na G. F. E..

6. Podľa § 324 ods. 1 a 3 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak
sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

7. Upraviť práva a povinnosti strán sporu formou neodkladného opatrenia z dôvodov uvádzaných v cit.

ustanovení § 325 ods. 1 CSP prislúcha (všeobecnému) súdu len vo veciach, v ktorých je daná jeho
právomoc konať, tak ako je táto právomoc definovaná v § 3 CSP, podľa ktorého súdy prejednávajú
a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú
a nerozhodujú iné orgány, resp. ak je založená jeho právomoc podľa § 4 CSP stanovujúceho, že iné
spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy len ak to ustanovuje zákon.

8. Neodkladné opatrenie možno v prípade jeho odôvodnenosti (ak existuje potreba bezodkladnej úpravy
pomerov alebo obava z ohrozenia možnej exekúcie a ak súčasne sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením) nariadiť pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení,
pričom navrhované neodkladné opatrenie ani nemusí mať nevyhnutne väzbu na konanie vo veci

samej, teda môže mať aj samostatný režim a za určitých okolností nemusí na rozhodnutie o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia nadväzovať ani podanie žaloby, ak týmto spôsobom možno
docieliť (nielen dočasnú), ale trvalú a súčasne potrebnú úpravu pomerov subjektov takéhoto konania
práve navrhovaným spôsobom. Základnými predpokladmi pre jeho nariadenie je osvedčenie existencieprávneho vzťahu medzi sporovými stranami, ďalej nevyhnutnosť a vhodnosť bezodkladnej úpravy
pomerov spôsobom požadovaným jeho navrhovateľom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
alebo existencia obavy z ohrozenia exekúcie, pri posudzovaní čoho súd vychádza z obsahu návrhu a zo

skutočností, ktoré boli v podanom návrhu tvrdené a v potrebnej miere osvedčené. Neodkladné opatrenie
je založené na princípe ochrany práv a oprávnených záujmov jeho navrhovateľa.

9. Predmet tohto konania je vymedzený požadovaným (zrejme „určením“) neplatnosti vydaného
stavebného povolenia, čo má predstavovať „vec samu“, v súvislosti s čím sa žalobca domáhal vydania

ním navrhovaného neodkladného opatrenia. Takéto neodkladné opatrenie podal spoločne s návrhom
vo veci samej. S ohľadom na to navrhované neodkladné opatrenie, ktorého sa žalobca domáha
v súvislosti s návrhom vo veci samej, musí mať takú väzbu so žalobou vo veci samej, že pre dôvodnosť
navrhovaného neodkladného opatrenia je nevyhnutné také (už v čase podania žaloby) osvedčenie
žalobcom uplatneného nároku vo veci samej, ktoré by nasvedčovalo (a priam nevylučovalo) možnosti
vyhovenia žalobe.

10. Súčasne s poukazom na už uvádzané pod bodom 7. predpokladom úspešnosti podaného návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia je aj to, že vec sama, na ktorú sa má viazať žalobcom uvádzaná
dočasná potreba úpravy pomerov strán sporu až do času rozhodnutia vo veci samej, spadá do
právomoci všeobecného súdu, pretože len pre nároky takého charakteru a ich dočasnú ochranu,

resp. zabezpečenie je nejakým spôsobom dôvodné a potrebné dočasne upraviť pomery strán sporu
procesným inštitútom neodkladného opatrenia.

11. Z podania navrhovateľa možno identifikovať len to, že navrhovaného neodkladného opatrenia sa
domáha (výlučne) v súvislosti tvrdenou a uplatnenou „neplatnosťou“ vydaného stavebného povolenia,

keď takéto navrhované neodkladné opatrenie má trvať „až do rozhodnutia súdu v predmetnej veci“,
ktorou má byť „Žaloba o neplatnosť vydaného stavebného povolenia“. Z podania žalobcu nevyplýva
uplatnenie konkrétneho subjektívneho práva žalobcu vo veci samej, vyplývajúceho z hmotnoprávnych
predpisov súkromného práva, ktorého dočasnú ochranu má zabezpečiť navrhované neodkladné
opatrenie. Žalobca vo veci samej „napáda“ výlučne stavebné povolenie predstavujúce individuálny

správnyaktvydanýpodľapredpisovstavebnéhoprávaakosúčastiprávaverejného,rozhodovanieočom
spadá do právomoci správneho súdnictva.

12.1. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) tento zákon
upravuje

a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve,
b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.
12.2. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

12.3. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

13. Vec sama (neplatnosť stavebného povolenia) potom nepredstavuje civilnoprávnu žalobu, ale
správnu žalobu podľa § 177 a nasl. SSP patriacu do právomoci správnych súdov aj keď ju žalobca
koncipoval tak, ako by stavebné povolenie malo predstavovať právny úkon, hoci „napádané stavebné
povolenie“ právnym úkonom nie je, ale predstavuje právnu skutočnosť iného charakteru – individuálny
právnyakt.Vsprávnomsúdnictvepritommožnovyužívaťlentieprostriedky,ktoréSSPvýslovnepripúšťa

(odkladný účinok správnej žaloby – § 184 a nasl. SSP).

14. V súvislosti s uvádzanými východiskami a závermi súd poukazuje na uznesenie kompetenčného
senátu Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR z 21.04.2022 sp. zn. 1SKomp/7/2022,
podľa ktorého: „... pre vymedzenie pojmu súkromnoprávneho sporu a súkromnej veci v zmysle § 3

CSP nie je rozhodujúci petit žaloby (návrhu), ale zásadne príslušná hmotnoprávna úprava právneho
vzťahu, z ktorého vznikajú či majú vzniknúť práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom sporu.“ „...
ak je predmetom konania právo alebo povinnosť, ktoré majú svoj základ nie v hmotnom, ale výlučne
v procesnom práve, potom nemožno hovoriť o súkromnoprávnom spore alebo súkromnoprávnej veci.Takýmto prípadom je aj neodkladné opatrenie, ktoré je procesným inštitútom upraveným v § 324
a nasl. CSP. Právo na nariadenie neodkladného opatrenia nemá svoj pôvod v hmotnom práve, ale
len v citovaných ustanoveniach procesného práva, v ktorom sú upravené aj jeho predpoklady (§ 325

ods. 1 CSP) a obsah (§ 325 ods. 2 CSP). Predmetom konania o neodkladnom opatrení tak nie je
súkromnoprávny spor ani iná súkromnoprávna vec, ale procesný nárok navrhovateľa na to, aby súd
nariadil neodkladné opatrenia ako osobitný procesný prostriedok neodkladnej ochrany práva.“ „... pri
posudzovaní právomoci civilného súdu nie je rozhodujúca povaha samotného hmotnoprávneho vzťahu,
na ktorého ochranu má navrhované neodkladné opatrenie slúžiť, ani navrhovaný obsah samotného

neodkladného opatrenia. Rozhodujúce je, že neodkladné opatrenie je procesný inštitút upravený
Civilným sporovým poriadkom, o ktorom rozhoduje vždy okresný súd (§ 324 ods. 2 CSP). Naopak,
Správny súdny poriadok neupravuje ani neodkladné opatrenie, ani podobne široký procesný prostriedok
dočasnej ochrany účastníka. Inštitút odkladného účinku správnej žaloby (§ 182 až 189 SSP) nie
je takým inštitútom; nejde totiž o samotný procesný nárok, ale len o rozšírenie účinkov, ktoré sú
inak s podaním správnej žaloby spojené. Správne súdy tak nemajú právomoc konať o neodkladnom

opatrení podľa § 324 a nasl. CSP.“ V uvedenej veci kompetenčný senát konštatoval, že navrhovateľ
sa v nej domáhal nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 324 a nasl. CSP, hoci jeho dôvodnosť
nevyvodzuje zo súkromnoprávneho vzťahu a správny súd podľa § 2 a ani podľa § 6 SSP nemá právomoc
na rozhodovanie o neodkladných opatreniach ani inom podobnom procesnom prostriedku ochrany.
Tiež pod bodom 8. uviedol, že „Právomoc na konanie o neodkladných opatreniach ako procesnom

prostriedku má vo všeobecnosti súd podľa Civilného sporového poriadku. To však samo o sebe
neznamená,žeaksúsplnenépodmienky§324a325ods.1CSP,súdmôževydaťneodkladnéopatrenie
s akýmkoľvek obsahom alebo na ochranu akéhokoľvek práva. Judikatúra súdov už totiž dávnejšie
vyslovila, že neodkladným opatrením nemožno brániť vo výkone právomoci inému orgánu verejnej moci
(napr. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1 Obo 240/98, judikát R 123/1999, alebo jeho uznesenie

sp. zn. 7 Cdo 59/2011). Obdobne z § 336 a 337 CSP možno vyvodiť záver, že neodkladné opatrenie
možno nariadiť len vtedy, ak povinnosť, ktorá sa ním ukladá, môže mať vecný súvis s následnou žalobou
vo veci samej. Použitie formulácie „žaloba vo veci samej“ evokuje, že neodkladné opatrenie možno
nariadiť len v súvislosti s takou vecou (samou), v ktorej by bolo možné domáhať sa ochrany práva
žalobou (§ 131 CSP) na súde, teda na ktorej prejednanie je daná jeho právomoc. Tieto okolnosti však

nie sú určujúce pri posudzovaní, či správny súd má právomoc na konanie o neodkladnom opatrení.
Naopak, sú rozhodné pri posudzovaní otázky, či v danej veci možno nariadiť neodkladné opatrenie práve
s navrhovaným obsahom práve voči danému odporcovi (povinnej strane) a práve na ochranu toho práva,
ktoré je označené v návrhu. Skúmanie týchto okolností je však úlohou civilného súdu, ktorý o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia bude rozhodovať.“

15. Závery uvádzaného rozhodnutia sú plne použiteľné v prejednávanej veci, v ktorej sa žalobca
domáha nariadenia neodkladného opatrenia v súvislosti s „napádaním“ individuálneho právneho aktu
– stavebného povolenia ako rozhodnutia vydaného v správnom konaní, ktorého hmotnoprávna úprava
normami verejného práva vylučuje, aby mohlo ísť súkromnoprávny spor, resp. súkromnoprávnu vec

a tým bola na jej prejednanie daná právomoc súdu konajúceho podľa CSP konať o takejto veci samej
(stavebnom povolení). Súčasne je však daná jeho právomoc rozhodovať o neodkladnom opatrení ako
procesnom inštitúte upravenom v CSP, pričom však musel zohľadniť ako zásadnú skutočnosť to, že
žalobca sa domáha jeho vydania nie v súvislosti so súkromnoprávnou vecou (práve a len pre takéto
veci má a môže slúžiť procesný inštitút neodkladného opatrenia), ale výlučne s vecou spadajúcou do

právomoci správnych súdov, čo samo o sebe bráni tomu, aby bolo možné takému návrhu vyhovieť.

16. S poukazom na vyššie uvedené potom súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia
pre jeho neprípustnosť zamietol, keďže vydania neodkladného opatrenia sa domáhal v súvislosti
s rozhodovaním v takej veci, v ktorej nie je daná právomoc všeobecného súdu konať, ale ide o vec

správneho súdnictva, v ktorej majú právomoc konať správne súdy. Inštitút neodkladného opatrenia je
aplikovateľný len na úpravu takých vzťahov, v ktorých sú oprávnené pre danosť právomoci (§ 3 a 4 CSP)
poskytnúť súdnu ochranu všeobecné súdy v sporovom konaní, prípadne aj v nesporovom konaní vo
veciach výslovne upravených zákonom č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (v súlade s jeho
§ 1, 2 ods. 1 a § 360 a nasl.).

17.1. Podľa § 1 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov zriaďujú sa Správny súd v Banskej Bystrici, Správny súd v Bratislave, Správny súd v Košiciach.17.2. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v

ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
17.3. Podľa § 10 SSP, na konanie a rozhodovanie v správnom súdnictve sú vecne príslušné Správny súd
v Bratislave, Správny súd v Banskej Bystrici a Správny súd v Košiciach, ak tento zákon neustanovuje
inak.
17.4.Podľa§161ods.1CSP,aktentozákonneustanovujeinak,súdkedykoľvekpočaskonaniaprihliada

na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
17.5. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.
17.6. Podľa § 161 ods. 3 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd
urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie
vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť,

súd konanie zastaví.
17.7. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví.
17.8. Podľa § 10 ods. 1 CSP, ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky,
súd konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené s podaním žaloby

zostávajú zachované.
17.9. Podľa § 10 SSP, na konanie a rozhodovanie v správnom súdnictve sú vecne príslušné Správny súd
v Bratislave, Správny súd v Banskej Bystrici a Správny súd v Košiciach, ak tento zákon neustanovuje
inak.
17.10. Podľa § 13 ods. 1 SSP, miestne príslušným je správny súd, v ktorého obvode má sídlo orgán

verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Skúmajúc základné procesné podmienky konania podľa § 161 ods. 1 CSP, medzi ktoré ako
neodstrániteľná podmienka patrí aj nedostatok právomoci konať o takej veci, súd vo vzťahu k v podaní
označenej veci samej – žalobe o neplatnosť vydaného stavebného povolenia dospel k záveru, že takýto

predmet konania s ohľadom na charakter napádanej právnej skutočnosti predstavujúcej individuálny
právny akt, posúdil ako správnu žalobu, na ktorej prejednanie nie sú príslušné (nemajú právomoc a tým
nemajú ani príslušnosť rozhodovať) všeobecné súdy (okresné, krajské a najvyšší súd), ale právomoc
o nej rozhodovať majú správne súdy. Preto súd postupujúc podľa cit ustanovenia § 9 a 10 ods. 1 CSP
konanie vo veci samej zastavil a súčasne rozhodol o postúpení veci Správnemu súdu v Banskej Bystrici,

do ktorého vecnej príslušnosti patrí jej prejednanie (§ 10 SSP) a ktorý je zároveň aj súdom miestne
príslušným (§ 13 ods. 1 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Námestovo (§ 357 písm. a) a d) a § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia
spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh) – § 363 CSP.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).