Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Bardejov

Judgement was issued by Mgr. Edita Tišová

Legislation area – Občianske právoExekúcia a výkon rozhodnutí

Judgement form – Uznesenie

Source – original document (the link may not work anymore)

Judgement

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1Er/300/2006
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8206202212
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Edita Tišová
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2012:8206202212.3

Uznesenie
Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Martin Máčaj, advokát so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava proti povinnej W. B., I.. XX.XX.XXXX, Z. M. Č.. XXXX/XX, XXX XX Z., o vymoženie
1892,05 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Exekúciu vedenú súdnym exekútorom Ing. JUDr. Karol Mihal pod č. EX 560/06 vyhlasuje za n e p
r í p u s t n ú a z a s t a v u j e .

Návrh oprávneného zo dňa 18.11.2010 na zmenu súdneho exekútora z a m i e t a .

O trovách exekúcie súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Na návrh oprávneného zo dňa 12.03.2006 adresovaný súdnemu exekútorovi Ing. JUDr. Karolovi
Mihálovi sa dňa 24.04.2006 začalo exekučné konanie proti povinnému. Ako exekučný titul oprávnený
v návrhu na vykonanie exekúcie označil Notársku zápisnicu N 5344/2005, Nz 49814/2005 spísanú dňa
23.10.2005 v Bratislave, na Flöglovej ulici č.8 notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom (ďalej len „Notárska
zápisnica“). Návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnený domáhal vymoženia sumy 1892,05 eur s
príslušenstvom.

Okresný súd Bardejov poverením číslo 5701 022252* zo dňa 09.05.2006 sp. zn. 1Er/300/2006 poveril
súdneho exekútora Ing. JUDr. Karola Mihála vykonaním exekúcie za účelom vymoženia pohľadávky
oprávneného.

Dňa 18.11.2010 bol súdu doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, v ktorom s
poukazom na ust.§ 44 ods.8 Exekučného poriadku žiadal, aby súd rozhodol o zmene súdneho exekútora
tak, že vykonaním exekúcie poverí súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.

Podľa § 44 ods.8 Exekučného poriadku oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania
aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o
zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 44 ods.9 Exekučného poriadku súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň
vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným
spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa
vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods.1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Vo vzťahu k návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora súd uvádza, že tomuto návrhu nebolo
možné vyhovieť a bol zamietnutý vzhľadom na skutočnosť, že z dôvodov uvedených nižšie súd
postupujúc podľa ust.§ 57 ods.1 písm.g) v spojení s ust.§ 58 ods.1 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti ( ďalej len “Exekučný poriadok“) exekúciu vyhlásil za neprípustnú a
túto zastavil.

Exekučným titulom v danom prípade je Notársku zápisnicu N 5344/2005, Nz 49814/2005 spísanú dňa
23.10.2005 v Bratislave, na Flöglovej ulici č.8 notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom ( ďalej len „Notárska
zápisnica“).

Ako vyplýva z obsahu predmetnej Notárskej zápisnice v zmysle bodu 2./ Notárskej zápisnice Mgr. Tomáš
Kušnír mal byť povinným splnomocnený plnomocenstvom, obsiahnutým v zmluve o úvere ako prílohe
Notárskej zápisnice na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. uznať jeho záväzok z
úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia, resp.
pre exekúciu. V bode 3./ Notárskej zápisnice sa uvádza, že „ Mgr. Tomáš Kušnír konajúci na základe
splnomocnenia povinnej osoby tvoriaceho súčasť tejto notárskej zápisnice v mene povinnej osoby
vyhlásil, že uznáva dlh voči oprávnenej osobe v celkovej výške 62290,-Sk, z čoho úver a poplatok
predstavujú sumu 57000,-Sk úročenú ďalej úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 03.06.2005
do zaplatenia, pričom celý dlh vyššie uvedený pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru,
trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice a uvedený dlh uznáva v plnom rozsahu
čo do základu aj do výšky vyššie uvedenej“

V bode 4./ Notárskej zápisnice sa uvádza : „Povinná osoba vyhlasuje, že dlh opísaný v bode 1,2 a
3 tejto notárskej zápisnice v celkovej sume vo výške 62290,-Sk vrátane úroku z omeškania vo výške
0,25 % denne od 03.06.2005 do zaplatenia vypočítaného spôsobom uvedeným v bode 3. tejto notárskej
zápisnice, splatí v lehote do 23.11.2005 k rukám oprávnenej osoby.“

Ďalej v bode 5./ Notárskej zápisnice sa uvádza „Povinná osoba vyhlasuje, že v prípade neuhradenia dlhu
tak, ako je uvedené v bode 4. tejto notárskej zápisnice súhlasí s exekúciou spôsobom ustanoveným v §
63 zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/...s tým,
aby táto notárska zápisnica bola použitá ako exekučný titul podľa § 41 ods.2 zákona číslo 233/1995 Z.z.“

Súd splnomocnenie pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra obsiahnuté v úverovej zmluve číslo 8052143
na základe ktorého konal pri spísaní Notárskej zápisnice považuje za neplatné, a to hneď z viacerých
dôvodov.

Jedným z dôvodov je to, že toto splnomocnenie na uznanie dlhu malo byť dlžníkom udelené
splnomocnencovi v čase, keď žiadny dlh ešte neexistoval, nakoľko v tom čase nemohlo byť zrejmé, či
vôbec a ak áno kedy a v akom rozsahu dlžník poruší záväzok splácať poskytnutý úver, t.j. dlžník sa ním
vopred vzdal svojho práva na uznanie, resp. neuznanie dlhu v dobe, keď ešte nemal ani nemohol mať
vedomosť o jeho prípadnom vzniku ani o jeho výške, takže toto splnomocnenie je neurčité, všeobecné a
absolútne neplatné. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný
( § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka). Predmetné splnomocnenie tieto zákonné požiadavky nespĺňa.

Aj keď vzhľadom na ust. § 1 ods.2 písm.e) zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ( v
znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ) v prípade Zmluvy o úvere číslo 8052143 zo dňa 11.02.2005
ide o úver vyňatý z pôsobnosti v tom čase účinného zákona o spotrebiteľských úveroch, vzhľadom na
skutočnosť, že dlžníkom je spotrebiteľ ( § 2 ods.1 písm.a/ zák.č.634/1992 Zb), čo je zrejmé tak z obsahu
zmluvy ako aj z označenia dlžníka v nej identifikačnými znakmi pre fyzické osoby- nepodnikateľov
( menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu) to nič nemení na
skutočnosti, že záväzkový vzťah účastníkov podlieha režimu v tom čase účinného zákona číslo 634/1992
Zb.o ochrane spotrebiteľa. V prípade predmetnej úverovej zmluvy ide o „typovú zmluvu“ v zmysle ust.§

23a v tom čase účinného zákona o ochrane spotrebiteľa, t.j. o zmluvu, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých
prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Takáto
typová zmluva nesmie podľa § 23a ods.2 písm.a) a b) citovaného zákona obsahovať neprimerané
podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami
zmluvných strán, najmä podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. Predmetné splnomocnenie
nebolo individuálne dohodnuté, bolo súčasťou vopred veriteľom pripraveného formulára úverovej
zmluvy, pričom je skutočnosťou známou súdu z jeho činnosti, že veriteľ rovnaký formulár úverovej zmluvy
s rovnakým inkorporovaným plnomocenstvom používal opakovane v mnohých prípadoch a dlžník ako
spotrebiteľ ho nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť, je teda zrejmé, že nevyjadruje skutočnú vôľu
dlžníka a nebolo udelené slobodne tak, ako to vyžaduje § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka. Naviac
zakladá nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán na škodu spotrebiteľa a je
v rozpore s dobrými mravmi.

Okrem uvedeného Mgr. Tomáša Kušníra v Notárskej zápisnici ( bod 4 ) sám určil lehotu dokedy má byť
dlh dlžníkom zaplatený, na čo nebol oprávnený a na čo neexistoval žiaden právny titul. Z uvedeného sa
javí, že splnomocnenec v skutočnosti nehájil záujmy dlžníka ako splnomocniteľa, ale hájil skôr záujmy
veriteľa, ktorý ho sám určil za splnomocnenca vo vopred pripravenom formulári úverovej zmluvy, čím
konal v rozpore s ust.§ 22 ods.2 Občianskeho zákonníka podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten,
záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Súd vzhľadom na uvedené uzavrel, že advokát, Mgr. Tomáš Kušnír nebol splnomocnený na to aby
za povinného uznal dlh, a to jednak z dôvodu neplatnosti splnomocnenia a jednak z dôvodu rozporu
záujmov povinného a zástupcu.

Najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu je súhlas povinného s
vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Totiž až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice
verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Za povinného mal pri
tak vážnom právnom úkone, akým je spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu konať advokát,
ktorý o povinnom mohol mať v čase prijatia splnomocnenia len takú vedomosť, že je v omeškaní s
peňažným záväzkom a že si tohto advokáta nevybral, ale „bol mu vybraný“ oprávneným ako veriteľom.
Splnomocnenie, ktoré povinný „udelil“ pri podpise zmluvy, ktoré prijal advokát, za účelom uznania dlhu
povinného voči oprávnenému, je zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj pre zrejmé obchádzanie
zákona neplatným právnym úkonom a aj uznanie dlhu na základe takto udeleného splnomocnenia je
preto absolútne neplatným právnym úkonom.

Ako konštatoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky v Náleze sp.zn.I.ÚS 5/2000 z 13.júla 2000,
je nepochybné, že hoci Notárska zápisnica podľa § 41 ods.2 Exekučného poriadku je rýdzo
procesnoprávnym inštitútom, nadväzuje tento inštitút na hmotnoprávny základ, teda na ustanovenia
občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
a výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.

Podľa § 323 ods.1 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá
sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania.

Predmetné splnomocnenie nespĺňalo požiadavku hore uvedených zákonných ustanovení, podľa ktorých
môže byť uznaný iba v čase uznania existujúci, čo sa týka výšky určitý záväzok, keďže v čase udelenia
splnomocnenia povinným, ktoré bolo súčasťou už samotnej úverovej zmluvy nebolo, a ani nemohlo byť
zrejmé, či v budúcnosti povinnému z tohto úveru vznikne dlh a v akej výške. Naviac samotnú úverovú
zmluvu súd v mnohých jej ustanoveniach, z ktorých oprávnený vyvodzuje vznik svojho vymáhaného
nároku ( napríklad v časti bodu 06.Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, kde mal byť „dohodnutý“
úrok z omeškania v sadzbe 0,25 % denne, teda 91,25 % ročne ) považuje za absolútne neplatnú pre
rozpor s dobrými mravmi a pre ich nesúlad s ust.§23a ods.2 v tom čase účinného zákona č.634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa. Oprávneným vybraný splnomocnenec povinného teda v notárskej zápisnici
uznával aj od počiatku neexistujúce záväzky povinného.

Notárska zápisnica je verejná listina podľa § 134 O.s.p., ktorá je bez ďalšieho platná v celom rozsahu,
ale v prípade, ak nemá náležitosti, ktoré zákon vyžaduje, nie je ani verejnou listinou ani spôsobilým
exekučným titulom. Splnomocnenie, na základe ktorého bola spísaná notárska zápisnica je zo všetkých
vyššie uvedených dôvodov neplatné. Keďže je neplatné splnomocnenie na základe ktorého bola spísaná
notárska zápisnica, ani táto nemôže byť platná. Notárska zápisnica, ktorú oprávnený predložil ako
exekučný titul nie je listinou o právnom úkone o uznaní dlhu povinného, lebo pre neplatné splnomocnenie
účastníka na strane povinnej osoby nie je verejnou listinou ani spôsobilým exekučným titulom na
podklade ktorého možno viesť exekúciu, je absolútne neplatná, a ako taká je nulitným aktom.

Keďže neexistuje spôsobilý exekučný titul na podklade ktorého by bolo možné viesť exekúciu proti
povinnému, vedená exekúcia je neprípustná a ako taká musela byť súdom podľa § 57 ods.1 písm.g)
Exekučného poriadku zastavená. Oprávnený sa môže svojich práv domáhať len inými právnymi
prostriedkami, napr. žalobou na plnenie.

Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a
materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená ( ZSP č.15/1997 ).

Vychádzajúc z ustanovení Exekučného poriadku nemôžu byť pochybnosti o oprávnení exekučného
súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a
nielen pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Z ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku
napr. vyplýva viacero dôvodov, kvôli ktorým exekučný súd už začatú exekúciu zastaví, pričom viaceré
z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie tak
exekučný súd obligatórne zastaví napr. v prípade, ak zistí, že exekučné konanie sa začalo bez toho, aby
sa exekučný titul stal vykonateľným [§ 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku ], alebo v prípade, ak v
už začatom exekučnom konaní zistí, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo
po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným [§ 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku], alebo
ak v prebiehajúcom exekučnom konaní zistí, že právo priznané exekučným titulom dodatočne zaniklo
[§ 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku], alebo ak už začatú exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú,
pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať [§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku],
pričom tento zákonodarcom explicitne nepomenovaný „iný dôvod“ sa môže týkať aj zistení týkajúcich
sa exekučného titulu.
Ako konštatoval aj Ústavný súdu SR v uznesení č.II.ÚS 404/2010-16 zo dňa 30.9.2010 „...exekučný
súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého
exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj
pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začatú exekúciu zastaviť, pričom
exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného
poriadku v rozhodnom znení).“

Súd na dôvažok dodáva, že nespôsobilosť takej Notárskej zápisnice, aká bola označená oprávneným
za exekučný titul bola už slovenskými súdmi judikovaná. V obdobnej exekučnej veci vedenej na
Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn.4Er 256/2005 okresný súd dňa 11.1.2010 exekúciu z dôvodu
nespôsobilosti takejto notárskej zápisnice vyhlásil za neprípustnú, zastavil ju a uložil oprávnenému
zaplatiť exekútorovi trovy konania. Na odvolanie oprávneného toto rozhodnutie ako vecne správne
potvrdil aj Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k.12 CoE 1222/10-45 z 19.5.2010. Tento postup
všeobecných súdov preskúmaval na podklade sťažnosti oprávneného aj Ústavný súd Slovenskej
republiky. Ten vo svojom uznesení č.II.ÚS 404/2010-16 zo dňa 30.9.2010, preskúmavajúc zákonnosť a
ústavnosť postupu a rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica a Krajského súdu v Banskej Bystrici
o zastavení exekúcie z dôvodu neprípustnosti, založeného na obdobnom skutkovom stave a obdobných
dôvodoch ako sú aj tie, ktoré uvádza súd v tomto odôvodnení jednoznačne uzavrel, že „rozhodnutím
súdu nemohlo žiadnym spôsobom dôjsť k porušeniu práva sťažovateľky vlastniť majetok podľa článku
1 dodatkového protokolu, pretože Krajský súd postupoval plne v súlade s príslušnými ustanoveniami
Exekučného poriadku v rozhodnom znení.“ Ústavný súd v predmetnom Uznesení tiež konštatoval že
„Exekučný súd môže exekučný titul preskúmavať aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych zákonných
ustanovení a nielen z procesného hľadiska, ako to namietala sťažovateľka“.

Vzhľadom na zistenie dôvodov pre vyhlásenie exekúcie za neprípustnú súd exekúciu vedenú súdnym
exekútorom Ing. JUDr. Karolom Mihálom pod č. EX 560/06 vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

Vzhľadom na zastavenie exekúcie nebolo možné vyhovieť návrhu na zmenu súdneho exekútora a
poveriť vykonaním exekúcie exekútora, ktorého navrhol oprávnený. Preto súd návrh na zmenu súdneho
exekútora zamietol.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku na výkon rozhodnutia a exekučné konanie
podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis
neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

O trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení
exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenie jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Bardejov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( § 205 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a )
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 205 ods.2 O.s.p.)

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.