Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Sunday, April 1, 2012

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/102/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511216602
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7511216602.3

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti E. C. Š. nar. XX.XX.XXXX a K.
R. Š. nar. XX.XX.XXXX zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
v Košiciach, detí rodičov: C. Š. nar. X.X.XXXX bývajúcej v Č. č. XXX zastúpenej JUDr. Melániou
Knopovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej ulici č. 20 a A.. E. Š.
nar. XX.X.XXXX bývajúceho v Č. K. na ulici K. č. XXX S. Y., toho času v S., J., X. Y.M. Y. XXXX/X v konaní
o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia
o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu
Košice - okolie z 26.1.2012 č.k. 19P 89/2011-97 takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením predbežne zveril maloletú E. C. Š. a H. K. R.Á. Š. do osobnej
starostlivosti matky C. Š.. Otcovi A.. E. Š. nariadil, aby maloletú E. C. Š. odovzdal do starostlivosti matky
C. Š..

Rozhodol tak na základe návrhu matky podaného 24.1.2012, ktorým žiadala, aby súd zveril maloleté
deti do jej starostlivosti a otcovi uložil povinnosť odovzdať maloletú E. C. do jej starostlivosti. Návrh
odôvodnila tým, že medzi rodičmi maloletých detí dochádzalo k čoraz častejším nedorozumeniam a to
od doby, kedy žije s deťmi v Č. u svojej matky. Otec jej na výživu detí prispieval sporadicky a keďže je
na materskej dovolenke, ocitla sa bez finančných prostriedkov odkázaná na finančnú výpomoc svojich
rodičov. Otec maloletých detí sa opakovane dožadoval vydania maloletej E. C., ktorá sa podľa jeho
názoru neoprávnene zdržiava na území Slovenskej republiky. Opakovane sa jej vyhrážal, že maloletú
odvezie na územie Českej republiky, čo aj 23.1.2012 zrealizoval a bez jej vedomia vyzdvihol maloletú
zo škôlky a odviezol ju do bydliska svojich rodičov v S.. Následne jej oznámil, že nemá dôvod maloletú
vrátiť, že s ňou bude mesiac - dva v zahraničí. Uviedol, že bude postupovať podľa svojho návrhu na
určenie striedavej starostlivosti vo vzťahu k maloletej E. C. a keď bude matka trvať na odovzdaní dcéry
do svojej starostlivosti, bude povinná s ním uzatvoriť zmluvy týkajúce sa ich majetkového vyrovnania.
Konajúci súd uviedol, že na súde je vedené konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom. Dňa 1.12.2011 bolo vydané predbežné opatrenie, ktorým bola otcovi uložená
povinnosť prispievať na výživu maloletých detí sumou rovnajúcou sa 30% životného minima na jedno
nezaopatrené dieťa určené zákonom č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v platnom znení. Vec právne
posúdil podľa § 102 ods. 1, § 75 ods. 1. § 76 ods. 1 písm. b), § 75 ods. 5 O.s.p. a uviedol, že z
návrhu matky a zo správy úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vyplývajú skutočnosti svedčiace o
naliehavosti predbežne upraviť výkon práv a povinností k maloletým deťom. Matka žije s maloletými
deťmi od 29.5.2011 v rodinnom dome svojej matky v Č., toho času v odlúčení od otca. Matka zabezpečuje
sama starostlivosť o maloleté deti v celom rozsahu za pomoci svojej matky. Aj počas spolužitia s otcom
detí na adrese ich bydliska na území Českej republiky sa osobne o maloleté deti starala sama. Maloletá
E. C. navštevuje predškolské zariadenie v Košiciach, Materskú školu na Muškátovej ulici č. 7. Z doposiaľ

vykonaného dokazovania bolo preukázané, že maloleté dieťa nežilo doposiaľ v dlhšom odlúčení od
matky a je na matku zvyknutné. Dlhšie odlúčenie od matky by mohlo pre maloletú E. C. v budúcnosti
vyvolať nepriaznivý dosah na jej psychické a fyzické zdravie. Z návrhu matky teda vyplývajú skutočnosti,
ktoré svedčia o naliehavej potrebe zveriť maloleté deti do jej starostlivosti a opatery. Rodičia detí nevedú
spoločnú domácnosť. Otec sa podľa vyjadrenia matky vyjadril, že má záujem o striedavú starostlivosť o
maloletú E. C. a teda je vysoký predpoklad, že ak toho času vzal maloletú k svojim rodičom na územie
Českej republiky, mieni si maloletú ponechať dlhšiu dobu, navyše podľa vyjadrenia matky podmieňuje
vydanie maloletej matke, ak matka pristúpi na vzájomnú dohodu majetkového vysporiadania. Vzhľadom
na veľmi nízky vek detí - trojročná E. C. a jednoročný K. R. je odlúčenie detí od matky, ktorá sa o ich vývoj
a výchovu od narodenia dennodenne starala nevhodné a môže viesť k nepriaznivému vplyvu na ich ďalší
vývoj. Preto je v záujme maloletých detí nevyhnutné zveriť ich do starostlivosti matky, ktorá má vytvorené
vhodné podmienky na zabezpečenie ich výchovy a to do času, kým na základe ďalšieho dokazovania
vhodnosti výchovného prostredia pre maloleté deti nebude možné rozhodnúť vo veci samej. Keďže pri
zverení maloletých detí do výchovy jednému z rodičov súd chráni a obhajuje predovšetkým záujmy
maloletého dieťaťa súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec, v ktorom uviedol, že Slovenská republika
je signatárom Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, ktorý bol prijatý
25.10.1980 Haagskou konferenciou medzinárodného práva súkromného. Pre Slovenskú republiku ako
člena EÚ je tiež záväzné nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 (ďalej ako nariadenie). Dňa 4.1.2012 podal
žiadosť na navrátenie maloletých detí podľa Haagskeho dohovoru na Úrade pre medzinárodnoprávnu
ochranu detí v Českej republike, ktorý ju následne postúpil Centru pre medzinárodnoprávnu ochranu
detí a mládeže v Slovenskej republike. Podľa článku 16 Haagskeho dohovoru správne alebo súdne
orgány dožiadaného štátu nesmú po obdržaní žiadosti o navrátenie dieťaťa rozhodovať vecne o práve
starostlivosti o dieťa, pokiaľ nebude rozhodnuté, že dieťa nemá byť podľa dohody vrátené alebo ak
nebude v primeranej dobe podaný návrh na začatie konania o navrátenie dieťaťa do miesta jeho
obvyklého pobytu. Vzhľadom na skutočnosť, že 4.1.2012 podal žiadosť na navrátenie maloletých detí
podľa Haagskeho dohovoru má za to, že Okresný súd Košice - okolie nebol v zmysle článku 16
Haagskeho dohovoru oprávnený rozhodovať o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia z
24.1.2012 a konanie mal do doby rozhodnutia o navrátení maloletých detí do miesta ich obvyklého
pobytu alebo do doby primeranej prerušiť a vo veci nekonať. Vyjadril názor, že súd nebol oprávnený
napadnuté rozhodnutie vydať aj s ohľadom na skutočnosť, že v rámci predmetného konania o úpravu
výkonu rodičovských práv vedeného na Okresnom súde Košice - okolie vzniesol námietku nedostatku
príslušnosti Okresného súdu Košice - okolie a o tejto námietke nebolo doposiaľ rozhodnuté. Domnieva
sa, že vo veci by mal konať a rozhodnúť Okresný súd Praha - východ v Českej republike, pretože v jeho
obvode je obvyklé bydlisko oboch maloletých detí, resp. bolo v dobe než matka svojím protiprávnym
aktom začala maloletých neoprávnené zadržiavať na území Slovenskej republiky. V obci Č., v obvode
Okresného súdu Košice - okolie sa maloleté deti zdržiavali, resp. momentálne sa zdržiava len maloletý
K. R. z dôvodu ich protiprávneho zadržiavania matkou. Zdôraznil, že matke nikdy nedal súhlas k zmene
pobytu maloletých detí z Českej republiky na Slovensko a neexistuje ani žiadne rozhodnutie, ktoré by
zakladalo príslušnosť Okresného súdu Košice - okolie. Ďalej uviedol, že predpokladom pre nariadenie
predbežného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov s prihliadnutím k záujmom
dieťaťa. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však nevyplýva, že by vo veci boli tieto predpoklady
splnené, keď súd rozhodnutie odôvodnil tým, že matka je na materskej dovolenke a bez prostriedkov
a preto musí sama zabezpečovať všetku starostlivosť o deti za pomoci svojej matky. Tieto skutočnosti
jednak nie sú pravdivé, nakoľko jej nad rámec slovenského Zákona o rodine posiela potrebné peňažné
prostriedky a jednak nezakladajú podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia a ani dostatočným
spôsobom neodôvodňujú výrok napadnutého uznesenia, pretože nie je možné odôvodniť predbežné
zverenie detí do výlučnej starostlivosti matky tým, že matka sa o maloletých stará v súčasnosti sama,
pričom to bola ona, kto opustil spoločnú domácnosť, presťahovala sa z Českej republiky na Slovensko
k matke a odmieta umožniť viac ako 4 mesiace kontakt s deťmi otcovi a tým aj výkon jeho rodičovských
práv a povinností. Bola to práve matka, ktorá vyvolala tieto skutočnosti svojím protiprávnym konaním,
keď nerešpektovala jeho právo starostlivosti o maloleté deti, a to predovšetkým právo určiť miesto
pobytu dieťaťa. Matka spolu s obidvoma deťmi odišla 3.9.2011 na plánovú návštevu k svojej matke na
Slovensko, ktorá by v prípade uskutočnenia jeho zahraničnej pracovnej cesty do Brazílie mala trvať
po dobu, kedy by bol on v zahraničí. Táto zahraničná služobná cesta sa neuskutočnila. V dňoch 28.
až 29.10.2011 preto navštívil matku a maloleté deti v Č. a vyzval matku k návrtu spolu s deťmi do S.
Y.. Matka to však striktne odmietla s tým, že sa na Slovensku hodlá zdržiavať trvale a spolu so svojou

matkou mu povedala, že v Č. nie je vítaný. Od tejto doby sa neúspešne domáhal, aby sa matka s deťmi
vrátila do Českej republiky a aby mu umožnila aspoň minimálny kontakt s deťmi. Matka následne podala
7.11.2011 návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na Okresnom
súde Košice - okolie vedenom pod sp.zn. 19P 89/2011. Maloletým deťom zmenila bez jeho vedomia
zdravotnú poisťovňu, čo malo za následok, že deti boli odhlásené zo zdravotnej starostlivosti obvodnej
lekárky, maloletú E. C. tiež bez jeho vedomia prihlásila do materskej školy v F., kde naviac učinila
prehlásenie, že nesúhlasí s tým, aby bola maloletá E. C. odovzdaná otcovi, pokiaľ by chcel dieťa zo
škôlky vyzdvihnúť. Zdôraznil, že sa jedná z hľadiska rodičovskej zodpovednosti o podstatné veci, o
ktorých by sa mali rodičia dohodnúť spoločne a nielen jeden z nich. Z uvedeného vyplýva, že matka
svojím konaním ho obmedzuje pri výkone rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletým deťom.
Nemožno pripustiť, že súd nariadením predbežného opatrenia pomôže matke legalizovať protiprávny
stav, ktorý svojím konaním vyvolala. Naviac matka postupuje v rozpore s najlepšími záujmami detí,
keď neumožňuje druhému rodičovi podieľať sa na výchove a starostlivosti o deti. Pokiaľ súd odôvodnil
napadnuté rozhodnutie tým, že dlhodobejšie odlúčenie detí od matky by mohlo mať negatívny dopad
na ich psychiku a preto deti zveril do jej výlučnej starostlivosti bez toho, aby upravil jeho styk s deťmi,
dopustil sa jednoznačne nedovoleného zásahu do práv oboch detí a otca. Zdôraznil, že nielen obaja
rodičia majú právo podieľať sa na starostlivosti o deti, ale predovšetkým maloleté deti majú právo na
starostlivosť oboch rodičov. Pokiaľ má súd za to, že nie je v záujme detí s ohľadom na ich psychický stav
vhodné dlhodobé odlúčenie od matky, potom musí tento záver prijať aj vo vzťahu k otcovi a umožniť mu
rovnako ako matke kontakt s deťmi. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby odvolací súd zrušil uznesenie
súdu prvého stupňa v celom rozsahu.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť. Uviedla, že v
čase rozhodovania súdu prvého stupňa o predbežnom opatrení bola maloletá E. C. bez jej súhlasu
zadržiavaná otcom v Českej republike na mieste, ktoré nikdy nebolo miestom jej obvyklého pobytu.
Nemá vedomosť o tom, že by otec podal žiadosť o návrat oboch detí podľa Haagskeho dohovoru do
miesta ich údajného obvyklého pobytu v Českej republike a že by túto žiadosť adresoval Úradu pre
medzinárodnoprávnu ochranu detí v Brne v Českej republike. Tento úrad s ňou začal komunikovať
až potom, čo otec maloletej E. C. bez jej súhlasu, čiže neoprávnene 23.1.2012 uniesol maloletú z
predškolského zariadenia v Košiciach a neoprávnene ju odniesol do S. k svojím rodičom, napriek
predbežnej vykonateľnosti napadnutého uznesenia. Má však k dispozícii návrh otca na začatie konania
o návrat oboch detí do krajiny ich údajného obvyklého pobytu, na ktoré konanie je príslušný Okresný
súd Košice I, a to z dôvodu, že obe maloleté deti boli podľa tvrdenia otca v zmysle Haagskeho dohovoru
protiprávne zadržiavané matkou v obvode Krajského súdu v Košiciach. O to zarážajúcejší je postup
otca, ktorý 12.1.2012 podal návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom
na Okresný súd Praha - východ, kde žiadal aj o vydanie predbežného opatrenia, lebo podľa neho bolo
potrebné okamžite upraviť výkon rodičovských práv a povinností k deťom tak, že navrhoval, aby E.
C. bola zverená do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Bydliskom E. C. by bolo bydlisko otca v
S. Y., teda nie v S., kde ju neoprávnene 23.1.2012 premiestnil a zadržiava. Presne určil, že perióda
striedania rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností by bola stanovená na jeden až dva mesiace.
Pokiaľ sa týka maloletého K. R., ten má byť zverený do jej výlučnej starostlivosti, jeho bydliskom bude
bydlisko matky na Slovensku - Č. č. XXX. Domnieva sa, že tento návrh je v hrubom rozpore s jeho
návrhom na zabezpečenie návratu oboch maloletých detí do miesta ich údajného obvyklého pobytu
v Českej republike. Poukázala na to, že Okresný súd Praha - východ uznesením z 12.1.2012 č.k.
30Nc 13/2012, teda ešte pred neoprávneným premiestnením a zadržiavaním maloletej E. C. v S. J.
rozhodol tak, že návrh otca zamietol. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že konanie vo veci
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom bolo začaté na území členského štátu
EÚ v Slovenskej republike, preto má tento súd právomoc a je príslušný podľa článku 12 Nariadenia
Rady ES 2201/2003 z 27.11.2003 vo veci konať. Nakoľko slovenský súd už vo veci dočasne upravil
pomery k maloletým deťom predbežným opatrením, nemôže byť začaté konanie v ďalšom členskom
štáte. Otec tak neosvedčil naliehavosť potreby úpravy pomerov k maloletým deťom v inom členskom
štáte EÚ, a to v Českej republike. Ďalej uviedla, že na Mestskom súde v Brne je pod sp.zn. 40Nc
2501/2012 vedené konanie na základe jej návrhu o návrat maloletej E. C. Š., ktorá bola neoprávnene
premiestnená a následne zadržiavaná v inom členskom štáte, ako v tom členskom štáte, v ktorom mala
spolu s bratom K. R. obvyklý pobyt bezprostredne pred jej neoprávneným premiestnením a následným
zadržiavaním v Českej republike. Maloletá sa na Slovensku narodila, v Č.C. má trvalý pobyt ,od júna
2011 je prihlásená do zdravotného poistenia SR, má svoju detskú lekárku, navštevovala až do svojho
neoprávneného premiestnenia do ČR predškolské zariadenie, v Č. mala a má svojho mladšieho brata,

ktoré odlúčenie od brata, ale aj od matky znamená veľkú psychickú traumu pre obidve deti. V cudzine
nie je zadržiavaná v mieste jej údajného obvyklého pobytu v S. Y., ale v S., kde má jej otec trvalý pobyt.
Maloletá sa na tejto adrese zdržiavala jediný mesiac, a to v januári 2009. Hlásený trvalý pobyt mala
maloletá, ale aj jej brat K., ktorý sa v S. nikdy nezdržiaval, rovnako ako aj ona, lebo to bolo nevyhnutné
pre vyplácanie dávok sociálnej podpory, keďže nepracovala a rodičovský príspevok a rodinné prídavky
boli vyplácané zo sociálneho zabezpečenia otca detí, ktorý mal v S. aj trvalý pobyt. V skutočnosti však
v S. J. nikdy s otcom detí neviedli spoločnú domácnosť. Uviedla, že do 29.5.2011 žila s deťmi v obci
Č.. Do obce sa sťahovali so súhlasom otca, ktorý jej pomáhal aj so sťahovaním osobných vecí, o tejto
skutočnosti predkladá čestné prehlásenia viacerých svedkov. Dôvodom jej odchodu do Č. bola pracovná
príležitosť otca detí ísť pracovať do Brazílie, kde mal odísť v máji 2011. V S. Y. nemali vyhovujúce
podmienky na bývanie, s deťmi jej otec vôbec nepomáhal, pričom ona získala možnosť ukončiť svoje
prerušené vysokoškolské štúdium na Univerzite v Prešove. Otec detí s tým súhlasil. Medzi nimi, rodičmi
detí, čoraz častejšie dochádzalo k nedorozumeniam, otec neprispieval na výživu detí a keďže je na
materskej dovolenke, ocitla sa bez akýchkoľvek finančných prostriedkov plne odkázaná na finančnú
pomoc svojich rodičov. Z uvedeného dôvodu podala návrh na miestne príslušný súd na úpravu výkonu
rodičovských a povinností k maloletým deťom. Dodala, že termín pojednávania vo veci 40Nc 2501/2012
na Mestskom súde v Brne bol vytýčený na 26.4.2012. K námietke nepríslušnosti Okresného súdu Košice
- okolie uviedla, že táto otázka bola vyriešená uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 7NcC
6/2012 zo 6.2.2012. Podotkla, že otec svoje stanovisko k rozhodnutiam slovenských súdov prejavil
1.2.2012, keď pred privolanou policajnou hliadkou prehlásil, že dieťa matke nevydá, pretože slovenský
súd neuznáva. Matka k vyjadreniu pripojila návrh na vydanie rozhodnutia, ktorým súd má určiť, že
matka má rodičovské práva a povinnosti, podľa ktorých sa zmena bydliska dieťaťa do cudziny nemala
uskutočniť bez jej súhlasu, pričom jej súhlas udelený nebol, ani nebol nahradený rozhodnutím súdu a
rozhodnutie, že miestom obvyklého pobytu maloletej E. C. Š. a K. R. Š. je Slovenská republika, otcovi sa
nariaďuje vrátiť maloletú E. C. Š. matke na územie obvyklého pobytu v Slovenskej republike do 14 dní od
doručenia uznesenia a otcovi sa zakazuje premiestniť maloletého K. R. Š. bez súhlasu matky z územia
Slovenskej republiky podaný na Mestský súd v Brne k sp.zn. 40Nc 2501/2012, ďalej návrh otca na úpravu
pomerov maloletých detí podaný na Okresný súd Praha - východ, uznesenie Okresného súdu Praha -
východ z 12.1.2012 č.k. 30Nc 13/2012-8, čestné vyhlásenia J. L., K. L., C. F., H. H., D. L. o tom, že boli
svedkami, ako A.. E. Š.Á. prisťahoval svoju manželku C. Š., ako aj svoje dve deti do Č., čestné vyhlásenia
L. J. a Z. F. o tom, že 5.9.2011 videli C. Š. na Pedagogickej fakulte v Prešove spolu s manželom a
synom, Zmluvu o zúžení rozsahu spoločného majetku manželov a dohodu o vyporiadaní spoločného
majetku manželov a úradný záznam polície Českej republiky z 1.2.2012 v S.. Odvolaciemu súdu doručila
29.3.2012 uznesenie Krajského súdu v Prahe č. 28Co 108/2012-34, ktorým bolo rozhodnuté o odvolaní
otca a opatrovníka proti uzneseniu Okresného súdu Praha - východ z 12.1.2012 č.j. 30Nc 13/2012-8
tak, že uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku II bolo potvrdené a vo výroku III zmenené
tak, že konanie sa nezastavuje.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril.

Podľa § 220 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Podľa § 102 ods. 1 vety prvej O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov
alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa článku 16 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (oznámenie
Ministerstva zahraničných vecí SR č. 119/2011 Z.z.) po doručení oznámenia o neoprávnenom
premiestnení alebo zadržaní dieťaťa podľa článku 3 sa justičné alebo správne orgány zmluvného štátu,
na ktorého územie bolo dieťa premiestnené alebo na ktorého území je zadržiavané, zdržia rozhodovania
vo veci opatrovníckeho práva, až kým sa nerozhodne, že návrat dieťaťa sa podľa tohto dohovoru
neuskutoční, okrem prípadu, keď v primeranej lehote po doručení oznámenia nebola podaná žiadosť
podľa tohto dohovoru.

Podľa článku 20 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 Z.z., v naliehavých prípadoch nebránia
ustanovenia tohto nariadenia súdom členského štátu prijať predbežné opatrenia, vrátane ochranných
opatrení, ohľadne osôb alebo majetku v tomto štáte, ktoré sú dostupné podľa právneho poriadku tohto

členského štátu, aj keby podľa tohto nariadenia mal právomoc rozhodovať vo veci samej súd iného
členského štátu.

Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú podmienky na jeho
potvrdenie ani na jeho zrušenie, preto ho podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrh na nariadenie
predbežného opatrenia zamietol. Predbežným opatrením môže súd dočasne a v nevyhnutnej miere
upraviť pomery účastníkov. Účelom predbežného opatrenia je predovšetkým rýchla, i keď dočasná
úprava pomerov účastníkov. Jeho nariadenie predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva
(nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Posúdenie, či je v konkrétnom prípade
táto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu, pričom je potrebné skúmať všetky dôsledky, ktoré
by nariadením predbežného opatrenia mohli pre účastníka konania nastať. Pri jeho nariadení nie je
potrebné vykonať dôsledne dôkazy na preukázanie dôvodnosti navrhovaného predbežného opatrenia a
účastníci nemusia byť vypočutí. Uplatňovaný nárok však musí byť aspoň osvedčený. Ak je to potrebné,
nie je vylúčené vykonanie určitých dôkazov za účelom osvedčenia nároku, ak to nevyplýva priamo zo
skutočností uvádzaných v návrhu alebo z obsahu spisu. Z povahy predbežného opatrenia vyplýva, že
nie je jeho úlohou nahradzovať alebo predchádzať rozhodnutie o veci samej. Predbežné opatrenie je
predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. V konaniach
týkajúcich sa maloletých detí sa potreba nariadenia predbežného opatrenia posudzuje z hľadiska
záujmu maloletého dieťaťa, ktorý je prioritný. Len v prípadoch osvedčenia bezprostredného ohrozenia
zdravia dieťaťa, či z iných závažných dôvodov je namieste predbežným opatrením rozhodnúť ešte
pred rozhodnutím v merite veci. Matka odôvodnila návrh na nariadenie predbežného opatrenia tým,
že s maloletými deťmi žije od 29.5.2011 v obci Č., kde sa presťahovala údajne so súhlasom otca
detí z dôvodu pracovnej príležitosti otca detí ísť pracovať do Brazílie. Okrem toho nemali v mieste
predchádzajúceho bydliska vyhovujúce bytové podmienky a ona získala možnosť ukončiť prerušené
vysokoškolské štúdium na Univerzite v Prešove. Medzi ňou a otcom detí dochádzalo k nedorozumeniam,
pretože otec neprispieval na výživu detí žiadnou čiastkou. Po opakovaných vyhrážkach, že maloletú E.
C. odvezie na územie Českej republiky, tak aj urobil 23.1.2012, keď maloletú zobral z materskej škôlky
v Košiciach. Uvedenú skutočnosť jej v ten istý deň oznámil s tým, že s maloletou je v Ostrave u svojich
rodičov. Dieťa jej odmietol vrátiť, pretože žiada zveriť dieťa do striedavej starostlivosti rodičov a pokiaľ
bude trvať na tom, aby dcéru doviezol do Č., trval na uzatvorení zmluvy týkajúcej sa ich spoločného
majetku a príjmov rodiny. Z písomných podaní rodičov vyplýva, že rodičia doposiaľ vykonávali rodičovské
práva a povinnosti k maloletým deťom spoločne až do odchodu matky s deťmi k svojím rodičom
na Slovensko. Tvrdenia rodičov o odchode matky s deťmi z miesta predchádzajúceho bydliska sú
rozdielne, matka tvrdí, že s deťmi žije na území Slovenskej republiky od 29.5.2011, otec tvrdí, že matka
odišla zo spoločnej domácnosti 3.9.2011. Obaja rodičia sa domáhajú rozhodnutia o neoprávnenom
premiestnení a vrátenia detí do krajiny obvyklého pobytu v zmysle Haagskeho dohovoru, matka vo
vzťahu k maloletej E. C., ktorá je momentálne v starostlivosti otca na príslušnom súde v Českej republike
a otec vo vzťahu k obom deťom na príslušnom súde v Slovenskej republike. O týchto návrhoch zatiaľ
rozhodnuté nebolo. Odvolací súd dospel k presvedčeniu, že v danom prípade nie je daný zákonný
dôvod nariaďovať predbežné opatrenie, pretože nebola preukázaná naliehavosť potreby predbežnej
úpravy pomerov a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy odôvodňujúcej okamžitý zásah súdu
vo forme predbežného opatrenia s tým, že z návrhu matky nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by
nasvedčovali bezprostrednému ohrozeniu záujmu maloletých detí s tým, že samotná skutočnosť, že
otec realizuje svoje právo domáhať sa navrátenia detí do krajiny obvyklého pobytu podľa Dohovoru
o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí nie je a ani nemôže byť dôvodom na
nariadenie predbežného opatrenia. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že začatie konania o navrátenie detí
do krajiny obvyklého pobytu podľa Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov
detí v zmysle článku 16 tohto dohovoru nebráni v naliehavých prípadoch prijať predbežné opatrenia aj
v prípade, ak by súd, na ktorý bol podaný návrh na nariadenie predbežného opatrenia nemal právomoc
rozhodovať vo veci samej (článok 20 ods. 1 Nariadenia č. 2201/2003), pretože zdržať sa rozhodovania
až kým sa nerozhodne, že návrat dieťaťa sa podľa tohto dohovoru neuskutoční, je potrebné len vo
veci samej. Odvolací súd tiež poukazuje na skutočnosť, že prípadné prijatie predbežného opatrenia
neprejudikuje rozhodnutie príslušného súdu o neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní dieťaťa a
nemá na toto konanie žiaden vplyv. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii otca týkajúcej sa nedostatku
právomoci slovenských súdov odvolací súd dodáva, že súd prvého stupňa bude skúmať svoju právomoc
vo veci samej v súlade s Nariadením Rady (ES) č. 2201/2003 v súlade s článkom 8, 9, ako aj
17 až 19, a to po rozhodnutí príslušných súdov o neoprávnenom premiestnení alebo zadržiavaní

dieťaťa, v rámci ktorého bude vyriešená otázka obvyklého pobytu detí, ktorý je základným kritériom
pre skúmanie právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností k deťom. Odvolací súd zmenil
napadnuté uznesenie podľa § 220 O.s.p. tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol,
pretože súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, nakoľko z návrhu matky nevyplynuli žiadne
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali predbežnú úpravu pomerov detí, pričom závery súdu prvého stupňa
uvedené v odôvodnení napadnutého uznesenia nevyplývajú ani z tvrdení matky v návrhu ani z doposiaľ
vykonaného dokazovania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Mar 7, 2022. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.