Rozsudok – Konkurz ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 27, 2013

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoKR/2/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110226523
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8110226523.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu
JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci žalobcu: Slovenská konsolidačná, a.s.,
so sídlom v Bratislave, Cintorínska 21, IČO: 35776005, proti žalovanému: Slovenská správcovská a
reštrukturalizačná, k.s., so sídlom v Prešove, Slovenská ulica 13, IČO: 44088833, správca konkurznej
podstaty úpadcu JAS - ELMONT, s.r.o. „v konkurze", Budovateľská 2710/13, Snina, IČO: 31735436,
o určenie pravosti pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa
20.5.2011 pod č.k. 3Cbi/12/2010 - 147, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v znení opravného uznesenia.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania 752,46 Eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov rozsudkom pod č.k. 3Cbi/12/2010 - 147 určil, že pohľadávka žalobcu vo výške
272.010,40 Eur uplatnená prihláškou zo dňa 16.4.2010 v konkurznom konaní, vedenom na Okresnom
súde Prešov pod sp. zn. 1K/17/2009, z titulu vyplatenia dávok garančného poistenia je pohľadávkou
proti podstate. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol,
že žalobca sa domáhal proti správcovi úpadcu určenia, že pohľadávka z garančného fondu vyplatená
právnym predchodcom žalobcu Sociálnou poisťovňou zamestnancom úpadcu vo výške 272.010,40 Eur
je pohľadávkou proti podstate. Na majetok úpadcu JAS - ELMONT, s.r.o., uznesením Okresného súdu
Prešov bol vyhlásený dňa 19.6.2009 konkurz a za správcu úpadcu ustanovená spoločnosť Slovenská
správcovská a reštrukturalizačná, k.s.. Peňažné náhrady vyplatené z garančného fondu zamestnancom
úpadcu podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, a to podľa § 102, správca úpadcu neuznal.
Podľa správcu ide o podmienenú pohľadávku podľa § 28 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“). Vznik týchto

podmienených pohľadávok je viazaný na splnenie podmienky. Ide o podmienky upravené v § 36
Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb.. Výplatu z garančného fondu podľa zákona o sociálnom poistení
nie je možné podriadiť pod tento režim, keďže existuje určitá skutočnosť, o ktorej nevieme, či sa splní a
kedy sa splní. K vzniku plnenia dochádza priamo zo zákona č. 461/2003 Z.z. až po vyhlásení konkurzu.
Nejde o plnenie záväzku namiesto úpadcu. Ide o plnenie zo zákona o sociálnom poistení. Úpadca
nebude nikdy subjektom, ktorý by mal plniť dávky garančného poistenia. Tým je vždy Sociálna poisťovňa,
a to nie namiesto úpadcu, ale ako platiteľ splnomocnený zákonom. Ide o priame plnenie zamestnancom
úpadcu.

Pohľadávky proti podstate sú definované v § 87 ods. 1, 2 ZKR. Vzhľadom na použitie spojky
„ako“ nie je ustanovením s taxatívnym výpočtom pohľadávok. Nevylučuje sa možnosť považovať
za pohľadávku proti podstate aj iné pohľadávky, v danom prípade aj výplatu dávok garančného
poistenia. V predchádzajúcom zákone č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní boli náhrady vyplácané
zamestnancom z garančného fondu zohľadnené ako pohľadávky proti podstate. Pohľadávka nie je
regresným nárokom žalobcu, ale originálne nadobudnutým nárokom, ktorý vyplýva priamo zo zákona o
sociálnom poistení. Nejde o žiadnu podmienenú pohľadávku.

Napriek tejto argumentácii žalovaný zotrval na tom, že pohľadávky proti podstate sú definované v § 87
ZKR, a to vecne a časovo. Keďže pri pohľadávkach proti podstate sa neuvádzajú dávky vyplácané z
garančného poistenia, žalovaný neuznal uplatnenú pohľadávku ako pohľadávku proti podstate.

Súd o nároku žalobcu rozhodoval podľa § 2 písm. d/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení,
kde sociálnym poistením je aj garančné poistenie ako poistenie pre prípad platobnej neschopnosti
zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca a na úhradu príspevkov na starobné
dôchodkové sporenie nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné
dôchodkové sporenie. Podľa § 12 ods. 1, 2 zákona o sociálnom poistení, zamestnávateľ je na účely
tohto zákona platobne neschopný, ak bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu. Deň vzniku platobnej
neschopnosti zamestnávateľa je deň doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu príslušnému súdu. Nárok
na dávku garančného poistenia z garančného fondu zamestnávateľa má zamestnanec uvedený v §
4 ods. 1 písm. a/ a d/ a v § 4 ods. 2 po splnení podmienok stanovených zákonom (§ 18 ods. 3
zákona o sociálnom poistení). Podľa § 148 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, po vyplatení dávky
garančného poistenia sa zamestnávateľ stáva dlžníkom Sociálnej poisťovne a Sociálna poisťovňa sa
stáva veriteľom dlžníka. Podľa § 87 ods. 1 ZKR, pohľadávkami proti podstate sú pohľadávky, ktoré
vznikli po vyhlásení konkurzu v súvislosti so správou a speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu,
výživné pre maloleté deti, odmena správcu, ďalšie pohľadávky, o ktorých to ustanovuje tento zákon;
pohľadávkami proti podstate nie sú podmienené pohľadávky, ktoré sa uplatňujú prihláškou. V tomto
prípade bol spor, či uspokojenie nárokov zamestnancov z garančného fondu je pohľadávkou proti
podstate alebo nie. Okresný súd odkázal na názor Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 4Obdo/3/2010
z 31.8.2010 a na odôvodnenie v ďalšej veci sp. zn. 5MObdo/6/2008 zo dňa 30.11.2010, podľa ktorých
pohľadávky, ktoré sú uvedené v § 87 ods. 2 ZKR so spojkou „ako“, sú len demonštratívne vymedzené.
Zákon nevylučuje možnosť považovať aj iné pohľadávky, ktoré

vznikli po vyhlásení konkurzu, za pohľadávky proti podstate. Preto aj pohľadávka, ktorá vznikla po
vyhlásení konkurzu ako dávka garančného poistenia v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z., je pohľadávkou
proti podstate podľa § 87 ZKR. Preto súd vyhovel návrhu žalobcu.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti rozsudku súdu prvého stupňa dal odvolanie žalovaný. V § 87 ods. 2 ZKR spojka „ako“ evokuje,
že pohľadávky proti podstate sú vymedzené len demonštratívne, a teda je možné pripustiť existenciu
akýchkoľvek iných pohľadávok proti podstate. Takýto rozširujúci výklad by bol v rozpore so samotným
znením zákona, pretože takto by každá pohľadávka, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu, mohla byť
pohľadávkou proti podstate. Sociálna poisťovňa ako veriteľ je vždy schopná kvantifikovať svoju budúcu
pohľadávku voči úpadcovi, nakoľko jednou z povinností zamestnávateľa vymedzených v Zákone o
sociálnom poistení je podľa § 231 ods. 1 písm. f/ predkladať pobočke výkaz poistného a príspevkov
na starobné dôchodkové sporenie atď., ako aj na garančné poistenie, čím sa opäť zdokumentovalo, že
Sociálna poisťovňa ako veriteľ vedela, resp. mala vedieť, v akej maximálnej výške a v akom maximálnom
rozsahu bude poskytovať plnenie za úpadcu. Nie je vhodný ani gramatický výklad použitý Najvyšším
súdom SR pri zákone č. 7/2005 Z.z.. V zákone č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní sa nachádza v
ustanovení § 31 ods. 3, čo je pohľadávkou proti podstate, pričom zákon č. 328 pohľadávky proti podstate
koncipoval širšie ako súčasná úprava v § 87 zákona č. 7/2005 Z.z.. Vyplatené dávky garančného
poistenia vzhľadom na ich charakter nie je možné podriadiť pod § 87 ods. 1, 2 ZKR. Navrhuje zmeniť
rozhodnutie súdu prvého stupňa a návrh zamietnuť.

Okresný súd opravným uznesením zo dňa 21.9.2011 pod č.k. 3Cbi/12/2010 - 163 opravil pôvodný výrok
rozsudku a dal ho do súladu s vyhláseným rozsudkom na pojednávaní dňa 20.5.2011.

Žalobca trval na podanom návrhu s tým, že žiadal potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa ako
vecne správne. Žalovaný namieta predchádzajúce rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ale vzhľadom na
aktuálne znenie § 87 zákona č. 7/2005 Z.z. pohľadávky na peňažné náhrady vyplatené z garančného
fondu, ak ide o dávky poskytnuté zamestnancom za ich pracovnoprávne nároky, sú pohľadávkami
proti podstate. Zákonodarca odstránil pochybnosti a zaradil náhrady vyplatené z garančného fondu
za pohľadávky proti podstate. Žiada rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť a priznať náhradu trov
konania.

Krajský súd v Prešove rozsudkom z 2.2.2012 pod č.k. 4CoKR/4/2011 - 181 potvrdil rozsudok súdu prvého
stupňa v znení opravného uznesenia. Zaviazal žalovaného k náhrade trov odvolacieho konania 249,50
Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s napadnutým
rozhodnutím (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a k tomu ďalej uviedol, že z hľadiska predvídateľnosti súdnych
rozhodnutí odvolací súd vychádzal z rozsudkov Najvyššieho súdu SR vo veciach sp. zn. 5MObdo/6/2008
a 4Obdo/3/2010, ktoré konštatovali, že výpočet pohľadávok proti podstate, uvedený v § 87 zákona
č. 7/2005 Z.z., sú vypočítané taxatívne a spojka „ako“ hovorí o príkladnom výpočte pohľadávok proti
podstate. Najvyšší súd SR považuje dávky vyplatený z garančného poistenia po vyhlásení konkurzu za

pohľadávky proti podstate. Nárok na dávku z garančného poistenia pre zamestnancov vyplýva z § 102
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a týka sa nárokov na mzdu a náhradu za čas pracovnej pohotovosti.
Keď dôjde k vyplateniu dávky z garančného poistenia zamestnancom, zamestnávateľ sa stáva dlžníkom
Sociálnej poisťovne a Sociálna poisťovňa sa stáva veriteľom dlžníka (§ 148 ods. 3 zákona č. 461).
Nejde o plnenie záväzku namiesto úpadcu na výplatu dávok garančného poistenia, kde je splnomocnená
Sociálna poisťovňa, a to na základe zákona. Úpadca nie je tým subjektom, ktorý má plniť dávky z
garančného fondu. Nejedná sa o regresný nárok žalobcu, ale o originálne nadobudnutý nárok, ktorý
vyplýva priamo zo zákona o sociálnom poistení. Nemôže sa jednať o podmienenú pohľadávku. Sociálna
poisťovňa objektívne nemôže vedieť, v akej výške bude vyplácať sumy z garančného fondu. Po výplate
vzniká originálny nárok proti zamestnávateľovi. Je to nárok proti podstate podľa § 87 ZKR. Terajšia
úprava § 87 ods. 2 písm. e/ zákona č. 7 jasne vymedzuje pohľadávky z peňažných náhrad vyplatené z
garančného fondu ako pohľadávky proti podstate. Z tohto dôvodu krajský súd potvrdil rozhodnutie súdu
prvého stupňa ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a
úspešnému žalobcovi priznaná náhrada trov odvolacieho konania na cestovných náhradách vo výške
249,50 Eur, vypočítaných podľa zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách.

Proti rozsudku okresného súdu dal dovolanie žalovaný. Krajský súd sa oprel o predchádzajúce
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré vychádzali z iného historického výkladu, konkrétne z porovnania
minulej a budúcej úpravy, ktorú predstavovala novela zákona č. 7/2005 Z.z. zo dňa 9.3.2010, ktorá bola
prezidentom Slovenskej republiky vrátená opätovne na prerokovanie do Národnej rady SR. Opätovné
schvaľovanie novely neprešlo. Novela nenadobudla platnosť a účinnosť a nestala sa súčasťou právneho
poriadku SR. Preto historický výklad Najvyššieho súdu SR je neaktuálny a nezodpovedá súčasnému
legislatívnemu stavu, najmä v rámci pripravovanej zákonnej úpravy konkurzného konania. Rozhodnutie
odvolacieho súdu je nepreskúmateľné, pretože mal pravdepodobne na mysli ustanovenie § 87 ods. 2
písm. n/, ktoré upravuje pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu.

Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 23.8.2012 pod č.k. 3Obdo 19/2012 - 197 zrušil rozsudok Krajského
súdu v Prešove a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd odňal žalovanému možnosť konať
pred súdom, keď napriek ospravedlneniu z neúčasti na pojednávaní zástupcu žalovaného vo veci konal
a rozhodol. Dovolací súd sa ďalej stotožnil s námietkou žalovaného, že zdôvodnenie nie je úplne
zrozumiteľné a s odvolacími námietkami žalovaného sa súd nevyporiadal. Nejde o účelové námietky.
Napriek existencii predchádzajúcich rozhodnutí Najvyššieho súdu SR je potrebné sa s nimi vyporiadať.

Krajský súd opätovne prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania
napadnutého rozhodnutia, a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne
správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219
ods. 2 O.s.p.) a k tomu ďalej dodáva:

Spor medzi účastníkmi je v tom, či náhrady vyplatené Sociálnou poisťovňou, keď zamestnávateľ nie
je platobne schopný, sú pohľadávkami proti podstate podľa § 87 ods. 1, 2 zákona o konkurze a
reštrukturalizácii. Na úpadcu bol vyhlásený konkurz dňa 19.6.2009. Sociálna poisťovňa vyplatila
zamestnancom úpadcu čiastku 242.010,40 Eur. Ako je konštatované v rozhodnutí súdu prvého stupňa,
jedná sa o originálny nárok Sociálnej poisťovne, pretože podľa § 148 ods. 3 zákona o sociálnom
poistení, po vyplatení dávky garančného poistenia za zamestnávateľa stáva sa dlžníkom Sociálnej
poisťovne a Sociálna poisťovňa sa stáva veriteľom dlžníka. Je to originálny spôsob vzniku pohľadávky
Sociálnej poisťovne proti zamestnávateľovi, pričom platcom garančného poistenia pre prípad platobnej
neschopnosti zamestnávateľa je výlučne Sociálna poisťovňa. Zákon striktne vymedzuje subjekt, ktorý
je platiteľom sociálneho poistenia (§ 2 písm. d/ zákona č. 461), a moment vzniku pohľadávky Sociálnej
poisťovne proti zamestnávateľovi, ak Sociálna poisťovňa uspokojuje nároky zamestnancom v prípade
platobnej neschopnosti zamestnávateľa (§ 148 ods. 3 zákona č. 461). Momentom vzniku pohľadávky je
moment vyplatenia dávky z garančného poistenia. Ani Sociálna poisťovňa nemôže vopred prihlasovať
svoje nároky z uspokojovania nárokov zamestnancov zamestnávateľa z platobnej neschopnosti pred
tým, než dôjde k vyplateniu dávky garančného poistenia. Sociálna poisťovňa má nárok na pohľadávku
po vyplatení dávky garančného poistenia až momentom výplaty. Žalovaný bol toho názoru, že výplata
dávky garančného poistenia nespadá pod pohľadávky proti podstate podľa § 87 zákona o konkurze
a reštrukturalizácii, ale ide o tzv. podmienené pohľadávky, ktoré musí veriteľ prihlásiť prihláškou s
poukazom na § 28 ods. 1, 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii
pôvodne v § 87 ods. 2 uvádza, že pohľadávkami proti podstate sú tiež pohľadávky, ktoré vznikli po
vyhlásení konkurzu, ako dane, poplatky, clá, poistné na zdravotné poistenie, poistenie na sociálne
poistenie, mzdy alebo platy zamestnancov úpadcu a ďalšie nároky zamestnancov úpadcu z pracovných
zmlúv alebo dohôd o prácach uzatvorených mimo pracovného pomeru. Ak správca prevádzkuje podnik
úpadcu alebo jeho časť, tieto pohľadávky sa považujú za pohľadávky z prevádzkovania podniku.
Predchádzajúce rozhodnutia Najvyššieho súdu SR konštatovali, že výpočet pohľadávok proti podstate
v ods. 2 § 87 je len demonštratívny, nie taxatívny, a je potrebné zaradiť medzi pohľadávky proti podstate
aj vyplatené dávky garančného poistenia. Spojka „ako“ znamená príklady možných pohľadávok proti
podstate, medzi ktoré patrí aj pohľadávka Sociálnej poisťovne vzniknutá z titulu vyplatenia dávok
garančného poistenia po vyhlásení konkurzu. Najvyšší súd SR vychádzal z toho, že aj predchádzajúci
zákon o konkurze a vyrovnaní priamo v § 31 ods. 6 písm. i/ vymedzoval ako pohľadávky proti podstate
peňažné náhrady vyplatené zamestnancom z garančného fondu. Z hľadiska terajšieho právneho stavu
dňom 1.1.2012 nadobudla účinnosť novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorá v § 87 ods.
2 písm. l/ uvádza pohľadávky proti všeobecnej podstate, ktoré sa uspokojujú zo všeobecnej podstaty
v poradí, aj pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, ak ide o dávku
poskytnutú zamestnancovi za jeho pracovno-právne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate. Po
tejto novele č. 348/2011 Z.z. zákona o sociálnom poistení je nesporné, že sa odstránili rozpory v
tom, či tieto pohľadávky garančného poistenia vyplatené zamestnancom úpadcu sú pohľadávkami proti
podstate alebo nie.

Odvolací súd poukazuje na nové rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 4Obdo26/2011 zo
dňa 31.8.2012. Opätovne vychádza z demonštratívneho výpočtu

pohľadávok proti podstate v pôvodnom znení § 87 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. z hľadiska spojky
„ako“, pod ktoré pohľadávky proti podstate patrí nárok po vyplatení dávky z garančného poistenia za
zamestnávateľa, ktorý sa podľa § 148 ods. 3 zákona o sociálnom poistení stáva dlžníkom Sociálnej
poisťovne. Preto rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, pokiaľ rozhodol, že suma 272.010,40
Eur vyplatená právnym predchodcom žalobcu - Sociálnou poisťovňou z garančného poistenia je
pohľadávkou proti podstate. Krajský súd potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa v znení opravného
uznesenia zo dňa 21.9.2011 pod č.k. 3Cbi/12/2010 - 163. Pohľadávka Sociálnej poisťovne vznikla po
vyhlásení konkurzu momentom vyplatenia dávky garančného poistenia zamestnancom úpadcu pre jeho
platobnú neschopnosť. Podľa § 87 ods. 1, 2 písm. l/ zákona č. 7/2005 Z.z. ide o pohľadávku proti
podstate.

Krajský súd potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania,
pretože o nich súd prvého stupňa rozhodol správne. Žalobca ako úspešný účastník prvostupňového
konania má právo na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli. Keďže úspešný žalobca si náhradu trov
konania neuplatnil, úspešnému žalobcovi nebola priznaná náhrada trov konania pred súdom prvého
stupňa.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Úspešný žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vznikli účasťou zástupcu žalobcu
na pojednávaniach pred krajským súdom. Pri účasti na pojednávaní dňa 2.2.2012 je uplatnená náhrada
na cestovných výdavkoch podľa zákona č. 283/2002 Z.z., keďže bolo použité motorové vozidlo Škoda.
Bolo odjazdených 860 km na trase N. - A. a späť s priemernou spotrebou 4,2 l a cene 1,480 Eur/liter.
Náhrada PHL je 92,20 Eur (860 km x 7,21 l a spotreba 1,489 Eur). Paušálna náhrada je 157,38 Eur (860
km x 0,183 Eur za 1 km). V súčte to dáva 249,50 Eur.

Ďalšie náhrady sú uplatnené za odvolacie konanie dňa 12.2.2013 a 28.2.2013. Za deň 12.2.2013 je
uplatnená paušálna náhrada za 860 km x 0,183 Eur, čo v súčte dáva 157,38 Eur. Tá istá paušálna
náhrada patrí aj za účasť na pojednávaní dňa 28.2.2013.

Čo sa týka náhrady PHL za deň 12.2.2013, bolo odjazdených 360 km s priemernou spotrebou 7,2 l
a cenou PHL 1,514 Eur. Náhrada za PHL je 93,75 Eur. Za deň 28.2.2013 je účtovaných odjazdených
860 km, priemerná spotreba 7,2 l a cena 1,524 Eur. V súčte to dáva 94,37 Eur. Náhrada PHL je potom
188,12 Eur. Paušálne náhrady sú 314,76 Eur, takže za pojednávania v roku 2013 je náhrada cestovných
výdavkov 502,88 Eur. Spolu náhrady odvolacieho konania predstavujú 752,46 Eur (249,58 Eur + 502,88
Eur), ktoré je povinný zaplatiť neúspešný žalovaný do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Jul 29, 2020. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.