Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 11, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoP/30/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113210235
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3113210235.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov
JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho vo veci starostlivosti súdu maloletého Z. U., nar.
XX.XX.XXXX, bydliskom u matky, v konaní zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodinyTrenčín,dieťarodičov:matkyM.U.,štátnejobčiankySlovenskejrepubliky,bytomM.K.XXXaotca
A. U., štátneho občana K. republiky, bytom K. XXX, v konaní zastúpeného JUDr. Pavlom Čičmancom,

advokátom, so sídlom Trenčín, Braneckého 161/12, o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti
k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 30P/180/2013-93
zo dňa 03. marca 2014, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného na maloletého Michala,
ktorým návrhom sa otec domáhal zníženia svojej vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa zo sumy
90,- eur mesačne na sumu 26,- eur mesačne. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa právne odôvodnil
podľa § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 v spojení s § 78 ods. 1 Zákona o rodine a zisteným skutkovým
stavom, keď zistil, že od posledného právoplatného rozhodnutia o zvýšení výživného maloletému Z.
uplynulo 5 mesiacov. Na strane maloletého Z. za uvedené obdobie nedošlo ku žiadnej zmene. Je iba

vekovo starší, vyspelejší a je v súčasnosti žiakom už 3. ročníka Strednej odbornej školy, kde študuje
odbor Z. - elektronik. K výraznejšej zmene v pomeroch došlo na strane matky, ktorá bola pri poslednom
rozhodovaníourčenívýškyvýživnéhonezamestnaná,poberaladávkyvnezamestnanostivovýške200,-
eur a prídavok na jedno dieťa. V súčasnosti má príjem vo výške cca 300,- eur a jednu polovicu náhrad
stravného.Jejpríjemsatakzvýšiloviacako100,-eurmesačne.Otecdieťaťapriposlednomrozhodovaní
o výške výživného pracoval ako zamestnanec SBS s priemerným mesačným zárobkom 429,35 eur,

splácal úver vo výške 85,64 eur mesačne, ktorý si vzal na rekonštrukciu nehnuteľnosti, ktorá nie je v
jeho vlastníctve a splácal aj dve pôžičky, spolu vo výške 77,03 eur mesačne, ktoré si vzal na nákup
hnuteľných vecí. Okrem maloletého Z. mal vyživovaciu povinnosť ešte k maloletej H., nar. 14.04.2008,
z jeho priateľského vzťahu s matkou maloletej, s ktorou žil v spoločnej domácnosti. Túto vyživovacia
povinnosť má aj v súčasnosti. Dňa 30.11.2012 otec na základe vlastnej žiadosti skončil svoj pracovný
pomer a od 01.12.2012 sa stal nezamestnaným, od 15.01.2013 bol zapísaný do zoznamu uchádzačov o

zamestnanie. Od 15.01.2013 do 14.07.2013 poberal dávky v nezamestnanosti vo výške cca 244,66 eur
mesačne. V roku 2013 pracoval príležitostne, s príjmom maximálne do 50,- eur mesačne. V konaní tak
bolo preukázané, že príjem otca sa znížil o sumu asi o 370,- eur mesačne a napriek takémuto zníženiu
jeho príjmu otec stále spláca úver v súčasnosti sumou 80,78 eur mesačne, ktorý si vzal na rekonštrukciu
nehnuteľnosti, ktorá nie je v jeho vlastníctve. Súd mal za to, že skončením pracovného pomeru u
posledného zamestnávateľa Agentúra S+L s.r.o. na základe vlastnej žiadosti, dohodou, sa otec dieťaťa

zosubjektívnychdôvodovvzdalvyššiehopríjmu,akomávsúčasnosti.Zároveňpoukázalnaustanovenie§ 62 ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a je
teda prednostnou pohľadávkou oproti pohľadávkam rodičov dieťaťa z iných dôvodov, a teda výživné má
prednosť aj pred splátkami úveru poskytnutého otcovi na rekonštrukciu cudzej nehnuteľnosti. Pokiaľ má

teda otec finančné prostriedky na splátky úveru použitého na rekonštrukciu cudzej nehnuteľnosti, musí
si nájsť finančné prostriedky aj na úhradu výživného maloletému Z., ktorý je na výživu svojich rodičov
odkázaný. Z uvedeného dôvodu preto súd návrh otca ako neodôvodnený zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec maloletého dieťaťa. Podľa neho sa od posledného
rozhodnutia súdu o výživnom výrazne zmenili pomery v príjmoch na strane oboch rodičov maloletého

dieťaťa. Na strane maloletého Z. nedošlo k výraznejšej zmene pomerov. Pri poslednom rozhodovaní
o výživnom bol otec maloletého zamestnaný s príjmom 429,35 eur mesačne. V súčasnosti je
nezamestnaný a jeho príjem boli len dávky v nezamestnanosti 244,46 eur mesačne a príjem z
príležitostných brigád vo výške maximálne 50,- eur. Ku skončeniu pracovného pomeru otca došlo síce
dohodou, ale preto, že otec ma prisľúbenú novú prácu s vyšším finančným ohodnotením. Do tejto práce
aj nastúpil, ale v skúšobnej lehote bol prepustený. Výdavky otca na splácanie hypotekárneho úveru sú

jediným výdavkom otca na bývanie. Úver bol síce použitý na rekonštrukciu cudzej nehnuteľnosti, ale
otec maloletého tu spolu so svojou družkou a ich maloletým dieťaťom bývajú. Družka navrhovateľa je
nezamestnaná a nemá žiadny príjem. Matka maloletého Z. bola pri poslednom rozhodovaní o výživnom
nezamestnaná a jej jediným príjmom boli dávky v nezamestnanosti vo výške 200,- eur mesačne. V
súčasnosti už je zamestnaná s mesačným príjmom asi 390,- eur. Aj ona spláca hypotekárny úver,

ktorý bol použitý na rekonštrukciu nehnuteľnosti, ktorej nie je výlučná vlastníčka. Okrem toho platí ešte
ďalších 120,- eur mesačne ako výdavky na bývanie. Z uvedeného je zrejmé, že súd prvého stupňa
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne posúdil finančné možnosti na strane otca i
na strane matky maloletého Z.. Navrhovateľ vzhľadom na svoj príjem skutočne nemá reálnu možnosť
pravidelne platiť súdom určené výživné 90,- eur mesačne. Otec maloletého preto navrhol, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Matka maloletého dieťaťa ani jeho kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadrili.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa spočíva na správnych dôvodoch, odvolací súd sa v plnom rozsahu s jeho odôvodnením

stotožňuje a preto je napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potrebné ako vecne správny podľa § 219
ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdiť.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd dopĺňa, že súd
prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie vo veci, z tohto dokazovania
vyvodil správne skutkové závery a tieto správne právne posúdil. V zmysle ustanovení § 78 ods. 1

Zákona o rodine možno zmeniť predchádzajúce dohody a súdne rozhodnutia o výživnom v prípadoch,
že sa zmenia pomery rozhodujúce pre určenie výživného. Uvedené ustanovenie nerozlišuje, či dôjde
k zmene pomerov na strane výživou oprávnenej osoby, v tomto prípade maloletého dieťaťa, alebo na
strane výživou povinnej osoby, v tomto prípade rodičov. Rovnako sa musí zohľadniť zmena pomerov u
dieťaťa ako aj u rodiča, a to či už zmena pozitívna alebo negatívna. Zároveň je zmenu pomerov potrebné

posudzovať vo vzájomnej spojitosti na strane rodičov a detí ako aj rodičov navzájom. Okrem toho
zmena pomerov musí byť do určitej miery kvalifikovaná. Nie každá zmena pomerov môže viesť k zmene
už určeného alebo dohodnutého výživného, ale len taká, ktorá sa závažnejším spôsobom prejavila v
pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia.

Súd prvého stupňa správne posúdil, že v danom prípade takáto podstatná zmena pomerov, ktorá

by mohla viesť k zníženiu určeného výživného otca na maloletého Z. nenastala. Na strane matky
maloletého dieťaťa došlo k zmene, keď v dobe ostatného rozhodovania o výživnom na maloletého Z.
bola nezamestnaná, s jediným príjmom dávkami v nezamestnanosti vo výške 199,90 eur mesačne. V
súčasnosti je zamestnaná a jej priemerná mzda v zamestnaní spolu so zálohou na diéty dosahuje výšku
cca 390 eur. Jej príjem tak od ostatného rozhodovania o výživnom narástol a matka maloletého, na

rozdiel od predchádzajúceho stavu, má v súčasnosti príjem, ktorý jej do určitej miery umožňuje plniť si
vyživovaciu povinnosť na maloletého Z., popri osobnej starostlivosti, aj finančným plnením. Táto zmena
pomerov na strane matky teda znamená len toľko, že matka až teraz získala možnosť riadneho plneniasvojej vyživovacej povinnosti k maloletému Z. a uvedená zmena preto nemôže viesť k zníženiu určeného
výživného otca maloletého dieťaťa.

Na druhej strane sa na prvý pohľad zmenili pomery na strane otca maloletého Z., ktorý už nie je

zamestnaný ale je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a po uplynutí doby 6
mesiacov už nepoberá ani dávky v nezamestnanosti ale len dávky v hmotnej núdzi. Ani uvedená zmena
pomerov však nemôže viesť, ako správne usúdil súd prvého stupňa, k zmene určenej výšky výživného
otca na maloletého Z.. Ako vyplynulo z dokazovania pred súdom prvého stupňa, otec maloletého skončil
svoj predchádzajúci pracovný pomer, v ktorom bol zamestnaný pri poslednom rozhodovaní súdu o

výživnom, dohodou. Dôvodom pre toto jeho konanie mal byť prísľub lepšie platenej práce, kam aj
nastúpil ale kde s ním v skúšobnej lehote skončili pracovný pomer. Uvedené skutočnosti súd prvého
stupňa správne posúdil podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine tak, že otec ako povinný z vyživovacej
povinnosti sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania. Ako aj inak možno hodnotiť
správanieotcamaloletýchdetí,ktorýdohodouukončípracovnýpomernadobuneurčitú,zktoréhopríjmu
mohol plniť svojej vyživovacie povinnosti k maloletým deťom, a to len z toho dôvodu, aby vstúpil do

nového pracovného pomeru, kde si v pracovnej zmluve dojedná skúšobnú dobu, počas ktorej s ním
môže byť skončený pracovný pomer bez akéhokoľvek dôvodu. Odvolací súd je rovnako názoru, že
týmto konaním sa otec maloletého Z. vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, kde bol
pred skončením pracovného pomeru chránený zákonnými dôvodmi podľa Zákonníka práce, a preto je
potrebné hľadieť na jeho možnosti plniť vyživovaciu povinnosť na maloletého Z. ako na nezmenené od

ostatného rozhodovania súdu o výživnom. Na strane otca tak k žiadnej zmene pomerov od ostatného
rozhodovania súdu o výživnom nedošlo.

Správny bol preto záver súdu prvého stupňa, že v danej veci zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala
zníženie výživného otca na maloletého Michala nenastala a takýto návrh otca musel byť preto ako
nedôvodný zamietnutý.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .