Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 10, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/238/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6709206675
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6709206675.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte v zložení JUDr. Mária Podhorová,

predsedníčka senátu, JUDr. Peter Priehoda a JUDr. Anna Snopčoková, členovia senátu, v právnej veci
navrhovateľa SKP, k. s., Lazovná 64, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 915 691, správca konkurznej
podstaty úpadcu KFZ Sys, s. r. o., „v konkurze", Košútska 1342, 925 21 Sládkovičovo, IČO: 36 814 148,
zastúpený JUDr. Pavlom Konečným, advokátom, AK Q. Q., so sídlom W. XXJ., XXX XX Q. Q., proti
odporcovi A. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. M. XXX/XX, F. B., o zaplatenie 336,37 Eur, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 21. novembra 2011 č. k. 6C/72/2010 - 145,
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok okresného súdu.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Prvostupňový súd žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, keď považoval
postupovaniepohľadávoknaskrachovanýsubjektKFZ,zaktorýkonáSKP,zanekalúobchodnúpraktiku.
Poukázal na výsledky dokazovania, z ktorých vyplynulo, že predmetná pohľadávka bola opakovane
postupovaná, posledným postupníkom je úpadca. Dôsledkom postúpenia pohľadávky je zmena na
strane veriteľa bez zmeny obsahu práva na plnenie. Môže sa zdať, že postúpenie pohľadávky ako takej,
nemôže mať za následok zhoršenie postavenie dlžníka; predmetná vec je typická tým, že tomu nie je

vždy tak, a aj postúpenie pohľadávky môže predstavovať stav zákonom zakázaný, napríklad nekalú
obchodnú praktiku v zmysle § 7 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z.. Poukázal na
„históriu navrhovateľa“, včítane účasti konkrétnych osôb v tomto procese. Úpadca nadobudol predmetnú
pohľadávku na prvotnom základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 11. 11. 2007,
pod pôvodným obchodným menom AKROPOLIS estates, s. r. o. od spoločnosti MEDATION KMCH,
s. r. o. vo veľmi krátkom čase po svojom vzniku. V danom čase bol T.. U. B.. spoločníkom oboch
dotknutých obchodných spoločností, v spoločnosti MEDIATION KMCH, s. r.o. bol aj konateľom, pričom

spoločníkom prestal byť 25. 11. 2009, teda v čase, keď už bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa
správcom konkurznej podstaty úpadcu stala spoločnosť SKP, k. s.. Z uvedeného vyplýva, že T.. U.
B.. bol spoločníkom úpadcu, konateľom a spoločníkom spoločnosti, od ktorej úpadca získal vymáhanú
pohľadávku a aktuálne v mene správcu rádovo v tisíckach súdnych konaní zastupuje úpadcu. Takéto
osobné prepojenie sa javí minimálne ako priečiace sa čestnému plneniu povinností a úcte k právam
iných osôb v zmysle § 1 O. s. p. a tiež priečiace sa zásadám poctivého obchodného styku v zmysle
§ 265 Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu je rozpor so zásadou poctivého obchodného styku

úplne jednoznačný, keď pri akceptácii doslovného výkladu § 4 ods. 2 písm. m) zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch je navodený stav absolútnej deformácie podnikateľského prostredia vosférach súdneho vymáhania pohľadávok. Navrhovateľ v obrovskom množstve súdnych konaní vymáha
pohľadávkybezpovinnostizaplatiťsúdnypoplatok,ktorápovinnosťostatnésubjektypodnikajúcevdanej
oblasti výrazne zaťažuje a znevýhodňuje. Týmto spôsobom získava navrhovateľ neprimeranú a účelovú

výhodu. Zámer dosiahnuť aktívnu legitimáciu postúpením pohľadávky na subjekt v úpadku hodnotil súd
ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky daného zákonného inštitútu a to
tak nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa (bol porušený účel konkurzného konania,
obchádzanie poplatkového zákona), ako aj potencionálne riziko, že takéto konanie naruší správanie
spotrebiteľa. Prvostupňový súd postúpenie pohľadávky ako právny úkon za takýchto okolností označil

za odporujúce dobrým mravom a preto za absolútne neplatné v zmysle § 39 OZ, z tohto dôvodu žalobu
zamietol.

Proti rozsudku prvostupňového súdu podal v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ odvolanie. K
odôvodneniu prvostupňového súdu k otázke nekalej obchodnej praktiky, ktorou má byť skutočnosť
postúpenia pohľadávky dodávateľa voči spotrebiteľovi na subjekt v úpadku uviedol, že sa s ňou
nestotožňuje a považuje ho za vadné v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa

navrhovateľa prvostupňový súd použil na predmetnú vec nesprávne ustanovenie právneho predpisu,
rovnako aplikované ustanovenie nesprávne priradil na skutkový stav prejednávanej veci, najmä s
poukazom na vykonané dokazovanie. Pri aplikácii konkrétnych právnych noriem v procese súdneho
rozhodovania, tzv. „súdnej kontroly“ uplatňovaných nárokov je potrebné vychádzať najmä z účelu
zákona, resp. konkrétnej právnej normy. Nižšie súdy nevychádzali z podstaty a účelu tohto zákona,

ale protiústavne dotvárali normou jasne vymedzený obsah v neprospech navrhovateľa, ako správcu
úpadcu. Podľa navrhovateľa nedostatkom právneho posúdenia veci najmä v závislosti od neželaného
prispôsobovania, dotvárania a účelovej aplikácie rôznych spotrebiteľských noriem na prejednávanú
vec trpí aj právne posúdenie veci prvostupňovým súdom. To vyvoláva neželanú arbitrárnosť v procese
súdom hľadanej právnej normy, ktorá bez ohľadu na samotnú dôvodnosť uplatneného nároku (ktorú

súdy v obdobných veciach ani neskúmajú) má v konečnom výsledku diskvalifikovať snahu navrhovateľa
o legitímne uplatnenie legálne a v súlade s právnym poriadkom SR nadobudnutých majetkových práv
úpadcu.

Podľa § 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti
výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany

spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa
a označovanie výrobkov cenami. Vzťahuje sa na predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak k
plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území
Slovenskej republiky. Účelom ZOS je predovšetkým vymedziť obsah a rozsah práv spotrebiteľa a k
nim korešpondujúcich povinností dodávateľov, ktorí v trhovom prostredí predávajú, dovážajú, resp. inak

dodávajú svoje tovary a služby spotrebiteľovi, ako aj vymedzenie úloh verejnej správy pri kontrole
spotrebiteľských vzťahov a dodržiavaní ustanovení tohto predpisu.

Vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu prvostupňového súdu uvádza, že postúpením pohľadávky
dodávateľa voči spotrebiteľovi zostávajú spotrebiteľovi všetky práva priznané mu ZOS zachované, tiež
aj všetky námietky s týmito právami spojené a to aj vo vzťahu k postupníkovi. Takéto námietky však

musia mať pôvod v prvotnom právnom vzťahu spotrebiteľa s dodávateľom. Podľa názoru navrhovateľa
je mylný a nesprávny názor súdu pokiaľ sa domnieva, že postúpením určitého konkrétneho majetkového
práva postupník takejto pohľadávky, pôvodne síce vzniknutej zo spotrebiteľského vzťahu, nastupuje
generálne namiesto dodávateľa do všetkých jeho práv a povinností, ktoré vymedzuje ZOS, vrátane
možnosti naplnenia znakov vymedzených pre správanie (konanie) dodávateľa, označené ako nekalá

obchodná praktika.

Aj keby účelom ZOS bola normatívna záväznosť povinnosti dodávateľa na všetkých postupníkov
práv zo spotrebiteľského vzťahu vzniknutých, nie je možné samotné postúpenie pohľadávky voči
spotrebiteľovi považovať za nekalú obchodnú praktiku a to ani za okolností prezentovaných súdom,
kde takéto pohľadávky nadobúda subjekt v konkurze. Obchodnou praktikou je konanie, opomenutie

konania, spôsob správania alebo vyjadrovania... predávajúceho priamo spojené s propagáciou,
ponukou, predajom a dodaním výrobku spotrebiteľovi. Postúpenie pohľadávky sa takýmto charakteromnevyznačuje, je jednoznačné, že zmenou v osobe veriteľa pohľadávky nemôže byť sledovaný a
dosiahnutý taký účel, ktorým by si dodávateľ klamlivým, zavádzajúcim, resp. dezinformujúcim konaním a
správaním vo výsledku zvyšoval predaj svojich produktov v neprospech spotrebiteľa a tým poškodzoval

jeho práva, čo je zmysle ZOS hlavným účelom úpravy nekalých obchodných praktík. Postúpením
pohľadávky zo spotrebiteľského vzťahu dodávateľ nesleduje zhoršenie právneho postavenia svojho
klienta ako spotrebiteľa, ale prevod postupovanej pohľadávky v bežnom obchodnom styku, ktorá
v dôsledku protiprávneho konania dlžníka vznikla a ekonomicky ho negatívne zaťažuje na tretí
subjekt, ktorý sa v rámci svojej obchodnej činnosti špecializuje na uplatnenie takýchto práv. Takýmto

subjektom bol v čase pred vyhlásením konkurzu aj úpadca, ktorý v rámci predmetu svojej činnosti sa
zaoberal prevažne obchodovaním s pohľadávkami a ich uplatňovaním. Prvostupňový súd pri svojej
argumentácii ohľadne samotného momentu postúpenia pohľadávok na úpadcu zjavne nesprávne
vyhodnotil predložené dôkazy. Pohľadávka uplatňovaná v tomto súdnom konaní bola na úpadcu
postúpená v čase pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu, kedy sa tak nemohlo jednať o
postúpenie na subjekt v úpadku. Neobstojí preto argument prvostupňového súdu a je preto postavený na

nesprávnych skutkových zisteniach veci. V rozhodnutí správcu pokračovať v niektorých podnikateľských
činnostiach úpadcu, resp. v prevádzkovaní podniku úpadcu nemožno vidieť ako účel súdom hľadanú
snahu správcu privodiť si samo o sebe zákonom predpokladané zvýhodnenia oproti iným súkromno-
právnym subjektom (napriek tomu, že pri takomto rozhodnutí správcu tieto priamo zo zákona vznikajú).
Účel takéhoto rozhodnutia treba celkom jednoznačne hľadať výlučne v možnosti a snahe správcu

takouto činnosťou zhodnotiť majetkovú podstatu úpadcu, ako zákonom predpokladaný výsledok tejto
činnosti. Domáha sa zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p.
bez nariadenia pojednávania, podľa § 214 ods. 2 O. s. p. napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa

§ 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Prvostupňový súd zamietnutie žalobného návrhu odôvodnil tým, že postúpenie pohľadávky na úpadcu
za účelom vymáhania pohľadávok považoval za nekalú obchodnú praktiku, keď boli naplnené zákonné
znaky tohto inštitúty a to tak nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa (bol porušený
účel konkurzného konania, obchádzanie poplatkového zákona), ako aj potencionálne riziko, že takéto

konanie naruší správanie spotrebiteľa. Postúpenie pohľadávky ako právny úkon považoval za rozporné
s dobrými mravmi a ako také absolútne neplatné v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Odôvodnenie prvostupňového súdu, že v danom prípade zo strany dodávateľa šlo o nekalú obchodnú
praktiku považuje za správne a tieto dôvody si odvolací súd osvojil.

Odvolací súd považuje za dôležité poukázať na samotný žalobný návrh, v ktorom sám navrhovateľ
poukazuje na postupovanie pohľadávky, ktorú v tomto konaní ako veriteľ uplatňuje. Podľa toho,
dňa 17. 12. 2001 bola uzavretá zmluva o nájme s právom kúpy prenajatej veci medzi obchodnou
spoločnosťou DRUKOS, a. s. a odporcom, rovnako tak dňa 07. 04. 2002 a dňa 30. 10. 2001
uzatvoril odporca obdobné zmluvy so spoločnosťou DRUKOS, a. s.. Okrem iného sa odporca zaviazal

vo všeobecných obchodných podmienkach platiť zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne z dlžnej
sumy za každý deň omeškania pri omeškaní s platením svojho peňažného záväzku. Práve peňažná
pohľadávka predstavujúca nezaplatenú zmluvnú pokutu bola postúpená na navrhovateľa následným
radom postúpení:

Dňa 16. 03. 2006 správkyňa konkurznej podstaty DRUKOS, a. s. „v konkurze“ JUDr. Marta Todeková,

ako postupca, uzatvorila zmluvu o postúpení pohľadávok s T. W., ako postupníkom, v ten istý deň T. W.
uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávok so spoločnosťou MEDIATION KMCH, s. r. o.,

Dňa 23. 02. 2008 spoločnosť MEDIATION KMCH, s. r. o. uzavrela zmluvu o postúpení pohľadávok a
postúpila pohľadávky voči odporcovi spoločnosti IVACO CONSULTANTS LIMITED, so sídlom Suite 13,
Oliaji Trade Centre, Francis Rachel Street, Victoria, Mahé, Seychelles,Dňa 17. 05. 2008 spoločnosť IVACO CONSULTANTS LIMITED postúpil pohľadávky voči odporcovi
spoločnosti AKROPOLIS estates, s. r. o., postupník zmenil svoje obchodné meno na KFZ Sys, s. r. o..
Na spoločnosť KFZ Sys, s. r. o. bol vyhlásený konkurz Okresným súdom v Trnave dňa 25. 07. 2008.

Zároveň odvolací súd poukazuje aj na osobné prepojenie spoločností MEDIATION KMCH, s. r. o. a KFZ
Sys, s. r. o. (pôvodne AKROPOLIS estates, s. r. o.) tak, ako na to poukázal v odôvodnení napadnutého
rozsudku prvostupňový súd na strane 5.

Odvolacísúdpovažujezasprávnynázorprvostupňovéhosúduvtom,žeuvedenýpostuppripostupovaní
pohľadávky na skrachovaný subjekt za účelom následného uplatňovania práva voči spotrebiteľom je

nekalou obchodnou praktikou podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES o nekalých
obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, ktorou sa mení a dopĺňa
smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/
ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004, ak hrozí, že spotrebitelia môžu
byť čo len sčasti ukrátený na náhrade trov súdneho konania. Viacnásobné postupovanie pohľadávky,
vrátane postúpenia na subjekt v Oceánii a na subjekt v úpadku bezprostredne pred vyhlásením konkurzu

možno považovať za nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa. Vymáhanie pohľadávok
je v takejto situácii pre dodávateľa takmer bez rizika a to na úkor procesných práv spotrebiteľov.

Odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že pohľadávka bola vymáhaná s veľkým časovým odstupom
od jej vzniku, nebola vymáhaná istina, ale len zmluvná pokuta. V takomto čase hrozilo nebezpečenstvo,
že spotrebiteľ už nedisponuje dôkazom, týmto sa mu zhoršuje celková dôkazná situácia. Podľa názoru

odvolaciehosúduvýkonprávnavrhovateľanazákladenekalejobchodnejpraktikyjedôvodnéodmietnuť.

Pokiaľ odvolateľ poukazuje na to, že postúpenie sa neuskutočnilo na subjekt v konkurze odvolací súd
uvádza, že aj keď v čase postúpenia pohľadávky nebol ešte postupník v konkurze, stalo sa tak v čase,
po ktorom bezprostredne konkurz nasledoval. Aj takéto postupovanie pohľadávok na vymáhanie proti
spotrebiteľom na subjekt v úpadku je potrebné považovať za nečestnú obchodná prax z obdobných

dôvodov, ako na subjekt v konkurze. V konkrétnom prípade k postúpeniu pohľadávky na KFZ Sys, s. r.
o. došlo dňa 17. 05. 2008, konkurz bol vyhlásený vzápätí dňa 25. 07. 2008.

Vzhľadom na uvedené, odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil s
poukazom na ustanovenie § 219 ods. 1, 2.

V odvolacom konaní bol úspešným účastníkom odporca, pretože náhradu trov odvolacieho konania si

neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú, rozhodol odvolací súd tak, že
mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (§ 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p.).

Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.