Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 9, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/103/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111213527
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Rybárik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5111213527.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom JUDr. Jánom Rybárikom v právnej veci navrhovateľa:

Union poisťovňa, a.s., Bajkalská 29/A, Bratislava IČO: 31322051, proti odporcovi: SR - Ministerstvo
financií SR, Štefanovičová 5, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý uhradiť odporcovi trovy konania vo výške 132 Eur do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal náhrady škody spôsobnej pri výkone verejnej moci a žiadal,
aby bol odporca zaviazaný mu uhradiť 397.310,63 Eur a takisto žiadal, aby mu uhradil aj trovy konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že Colný úrad Žilina na základe priložených písomne podaných colných

vyhlásení deklaranta K. De Le, podnikajúci pod obchodným menom K. De Le, N. H. XXX/XX, U.,
prepustil do režimu voľný obeh tovar instantné polievky, pričom suma colného dlhu bola uvedená pri
prepustení tovaru do navrhovaného colného režimu a to na každom jednotlivom S. v kolónke č. XX a XX
týchto JČD. Na rubovej strane všetkých uvedených JCD je uvedené vyhlásenie ručiteľa neskôr zmenené
na obchodné meno T-P., s.r.o o prevzatí ručenia za colný dlh.

Colný dlh uvedený na každom jednotlivom JCD deklarant uhradil. Následnou kontrolou zistil Colný
úrad Žilina, že z dôvodu údajného nesprávneho zatriedenia tovaru do podpoložiek kombinovanej
nomenklatúry, resp. v prípade JCD č. XXXXXXXXXXXXX uvedenia nesprávnych údajov o nákladoch

na dopravu, resp. v prípade JCD č. XXXXXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXXXXX uvedenia nesprávnych
údajov o colnej hodnote tovaru bol colný dlh určený v nižšej výške ako mal byť určený a rozhodnutím
č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa 05.10.2006, oznámil deklarantovi sumu dodatočne vymeraného colného
dlhu 25.931.678,-SKK a vyzval deklaranta na jeho úhradu.

Po tom, čo deklarant neuhradil dodatočne vymeraný colný dlh vyzval Colný úrad Žilina ručiteľa na
úhradu dovymeraných colných dlhov výzvami zo dňa 26.10.2006 na sumu 14.177.129,-SKK a zo dňa
26.10.2006 na sumu 11.754.549,-SKK.

Navrhovateľ uhradil na účet CÚ Žilina sumu 11.969.380,-SKK dňa 22.12.2006. Na základe odvolania

deklaranta proti rozhodnutiam CÚ Žilina, ktorými bol dovymeraný colný dlh Colné riaditeľstvo SR
rozhodnutím zrušilo napadnuté rozhodnutia Colného úradu Žilina a vec vrátilo CÚ Žilina na ďalšie
konanie. Navrhovateľom uhradenú sumu colného dlhu CÚ Žilina vrátil navrhovateľovi 02.04.2007.Následne rozhodnutím č. XXXXX/XXXX-XXXX zo dňa 27.04.2007 oznámil CÚ Žilina deklarantovi
a zároveň ručiteľovi sumu dovoznej platby, ktorá zostala na vybratie - 25.931.678,-SKK a uložil
deklarantovi povinnosť uhradiť túto dovymeranú sumu dlžnej dovoznej platby do 10 dní odo dňa

oznámenia. V stanovenej lehote deklarant dovymeranú sumu neuhradil a neuhradil ju ani ručiteľ, ktorý
bolvčasevydaniarozhodnutiaužvlikvidácii.NásledneColnýúradŽilinavyzvalnaúhradunavrhovateľa.
Rozhodnutím zo dňa 30.3.2007 zriadil Colný úrad Žilina colné záložné právo k pohľadávke ručiteľa,
t.j. poisteného T-P., s.r.o. v likvidácii voči žalobcovi (ktorá podľa názoru colného úradu vznikla titulom
poistenia z poistnej zmluvy 20 6 XXX. Počas trvania záložného práva colný úrad zakázal navrhovateľovi

nakladať so zálohom bez jeho súhlasu. C. ku skutočnosti, že z uvedenej poistnej zmluvy bola už časť
poistnej sumy vyčerpaná, uhradil žalobca na účet colných orgánov dňa 04.06.2007 sumu 397.310,63
EUR.

Ďalej navrhovateľ svoj návrh odôvodňoval tým, že záväzok ručiteľa vznikol prevzatím ručenia na rubovej
strane každého jednotlivého JCD a vznikol len vo výške, ktorá bola uvedená v kolónke XX a XX
jednotlivých JCD. Ručiteľ neurobil žiadny právny úkon, z ktorého by bolo možné vyvodiť jeho ručenie vo

vyššej výške, t.j. jeho ručenie do budúcnosti za prípadne dovymeraný colný dlh.

Ako adresát rozhodnutia Colného úradu Žilina je uvedený aj deklarant aj ručiteľ, v ďalšom texte
rozhodnutia však nie je uvedený dôvod, prečo je ručiteľ adresátom uvedeného rozhodnutia, či ho
považuje Colný úrad za účastníka konania a aké povinnosti vyplývajú ručiteľovi z tohto rozhodnutia.
Colný úrad nemá právomoc určiť v rozhodnutí alebo vo výzve, že ručiteľ za colný dlh ručí, pokiaľ jeho

ručenie nevyplýva z jeho vlastného právneho úkonu - z jeho prejavu vôle ručiť. Colný úrad nesprávnym
úradným postupom - t.j. keď napriek neexistencii ručenia za dovymeraný colný dlh, vyzval navrhovateľa,
teda ich spoločnosť výzvou z 22.05.2007 na úhradu dodatočne vymeraného colného dlhu a to titulom
poistenia ručiteľa spôsobil škodu navrhovateľovi vo výške vyplateného poistného plnenia.

Do pozornosti tunajšiemu súdu dal navrhovateľ aj rozhodnutie NS SR č.k. XSžfXX/XXXX, ktorým zrušil

rozhodnutie Colného riaditeľstva SR 47902/2007-1410 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Napokon navrhovateľ dôvodil, že z uvedenej prezentácie vyplýva, že colné orgány postupujú v skutkovo
zhodných prípadoch dvomi rozdielnymi spôsobmi. Po neúspešnosti v súdnom spore o preskúmaní
rozhodnutia NS SR v konaní č.k. XSžf XX/XXXX, ktorým zrušil rozhodnutie Colného riaditeľstva SR,
colné úrady vydávajú rozhodnutia podľa ktorých ručiteľ nezodpovedá za dovymeraný colný dlh, kým

rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo, ktoré sú predmetom tohto súdneho konania o náhradu
škody odmieta Colné riaditeľstvo preskúmať a tvrdí bez ďalšieho zdôvodnenia že sú zákonné.

Následne navrhovateľ vyzval listom zo dňa 12.08.2010 Ministerstvo financií SR na predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody v zmysle § 15 a nasl. zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Predbežné prerokovanie

sa týkalo aj iných dovymeraných colných dlhov, ako je dovymeraný colný dlh, ktorý je predmetom tohto
konania,pretojesumauvedenávovýzvenapredbežnéprerokovanievyššiaakosumauplatnenávtomto
návrhu. Ministerstvo financií SR listom doručeným dňa 25.02.2011 oznámilo žalobcovi bez bližšieho
zdôvodnenia že nárok nie je opodstatnený, nakoľko nie sú splnené podmienky na jeho uplatnenie.

Napokon vo svojom písomnom návrhu poukázal na § 6 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti

za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a to, ak bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu
verejnej moci, ktorým tento orgán prekročil svoju právomoc, nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre
nezákonnosť podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody. Podľa čl. 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy SR
povinnosti možno ukladať len zákonom, na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných
práv a slobôd. Pokiaľ colné orgány ukladajú povinnosť ručiteľom plniť dovymeraný colný dlh, hoci zo

žiadneho právneho úkonu ručiteľa nevyplýva jeho ručiteľský záväzok, sú takéto rozhodnutia resp. výzvy
v zmysle citovaného ustanovenia Ústavy protizákonné.

Nakoľko colné orgány v dôsledku nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu spôsobili
navrhovateľovi škodu vo výške vyplateného poistného navrhol, aby bol odporca zaviazaný k úhrade
397.310,63 Eur.Odporca žiadal návrh navrhovateľ zamietnuť. Vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedol
nasledovné:

Navrhovateľ za nesprávny úradný postup považuje prekročenie právomoci colného úradu tým, že vo

výzve alebo v rozhodnutí určil, že ručiteľ za colný dlh ručí aj bez tohto, aby tento urobil príslušný
právny úkon. Zastáva názor, že colný úrad vychádzajúc z rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn.
21S/116/2008 bol povinný ex offo zjednať nápravu zrušením rozhodnutia sp. zn. XXXXX/XXXX-XXXX
zo dňa 27.4.2007 a vydaním nového rozhodnutia, ktoré by reflektovalo nedostatky vytýkané súdom.

Uplatnený nárok považoval za nedôvodný, nakoľko navrhovateľ nepreukázal splnenie základných
podmienok pre jeho priznanie v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z.

Predovšetkým navrhovateľ nepreukázal existencie titulu náhrady škody. V konkrétnom prípade možno
hovoriť len o vecnej nesprávnosti rozhodnutia, ktorú vadu je však potrebné napadnúť opravnými
prostriedkami.

Príkladom prekročenia právomoci colným úradom by bolo napr. rozhodnutie, ktorým by vyrubil daň z
príjmu, t.j. rozhodol mimo svojej zákonom stanovenej oblasti konania a rozhodovania. Ďalej poukázal

na tú skutočnosť, že navrhovateľ nesplnil podmienky v zmysle § 5, resp. § 9 ods. 2 citovaného zákona.
V zmysle § 5 cit. zákona sa náhrady škody môže domáhať jedine účastník konania, ktorému vznikla
škodavdôsledkurozhodnutiavydanéhovtomtokonaní.Vdanomprípadenavrhovateľnebolúčastníkom
konania, v ktorom došlo k vydaniu rozhodnutia považovaného za nezákonné. Navrhovateľ účastníkom
tohtokonaniaaninemalanemoholbyť, akovyplývazprvéhoodsekunapádanéhorozhodnutia,vdanom

konaní.

Vo svojom písomnom vyjadrení vzniesol aj námietku premlčania. V zmysle ust. § 19 ods. 1 cit. zákona
sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Vo vzťahu
k namietanému nesprávnemu úradnému postupu poukazoval odporca na tú skutočnosť, že navrhovateľ
titulom poistnej zmluvy colnému úradu zrealizoval úhradu dňa 4.6.2007. Uvedeného dňa teda mohol

získať vedomosť o výške škody a o tom, kto ju spôsobil. Vychádzajúc z vyššie uvedených lehôt je
zrejmé, že nasledujúcom dňom, teda 5.6.2007 začala plynúť premlčacia lehota na uplatnenie nároku
na náhradu škody, ktorá uplynula najneskôr dňom 5.12.2010. Návrh na súd bol však podaný až dňa
26.4.2011.

Zároveň poukázal odporca aj na to, že základnými zákonnými podmienkami pre uplatnenie nároku je

aj preukázanie nesprávneho úradného postupu a preukázanie vzniku škody, jej kvalifikované vyčíslenie
a príčinná súvislosť medzi právnym titulom a škodou. Poukázal na to, že preukázali neexistenciu
titulu náhrady škody. Zároveň konštatovali, že pokým navrhovateľ uhradil predmetnú čiastku, zaplatil ju
titulom poistného plnenia a neexistuje medzi vyplateným poistky a nezákonným rozhodnutím príčinná
súvislosť. Navrhovateľ totiž plnil v dôsledku platnej poistnej zmluvy, nie titulom povinnosti vyslovenej v

napadnutom rozhodnutí colného úradu. V priebehu konania dal do pozornosti rozhodnutie OS v Trnave
16C/77/2011, ktorý v obdobnej veci návrh navrhovateľa zamietol.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s colnými vyhláseniami
v počte 251 ks /JCD/, rozhodnutím vo veci dodatočného vymerania colného dlhu, výzvou na úhradu
dodatočného colného dlhu, poistnou zmluvou, dodatkom k poistnej zmluve, výpismi z účtu, ďalším

dodatočným vymeraním colného dlhu, výmerou colných dlhov deklaranta, rozsudkom KS Žilina
21E/116/2008, rozsudkom NS SR XSžf/XX/XXXX, rozhodnutím Colného úradu Nitra č. XXXX/XXXX-
XXXX, žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku náhrady škody, rozsudkom Okresného súdu Trnava
16C/77/2011, rozsudkom Krajského súdu v Trnave 21Co/371/2011, pripojeným spisom Krajského súdu
v Žiline 21S/116/2008, ďalšími listinnými dôkazmi a zistil v podstate nasledovné:

Ako je to podrobne popísané v návrhu navrhovateľa, tento si uplatnil od odporcu náhradu škody
spôsobenej pri výkone verejnej moci. Za nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup považoval
vydanie rozhodnutia Colného úradu Žilina č. XXXXX/XXXX-XXXX. Na základe tohto rozhodnutia
oznámilColnýúradŽilinadeklarantoviazároveňručiteľovisumudovoznejplatby,ktoráostalanavybratie
25.931.678,-SKK a uložil deklarantovi povinnosť uhradiť túto dovymeranú sumu dlžnej dovoznej platbydo 10 dní odo dňa oznámenia. V stanovenej lehote deklarant dovymeranú sumu neuhradil a neuhradil
ju ani ručiteľ, ktorý bol v čase vydania rozhodnutia už v likvidácii. Následne Colný úrad Žilina vyzval na
úhradu časti dovymerania vo výške 12.500.000,-SKK navrhovateľa a to listom zo dňa 22.5.2007, ktorý

bol navrhovateľovi doručený 28.5.2007, a to titulom poistenia ručiteľa podľa poistnej zmluvy XX X XXX.
Toto rozhodnutie považoval navrhovateľ za nezákonné.

Navrhovateľ a odporca zotrvali na svojich písomných stanoviskách aj na samotnom pojednávaní.

Z rozhodnutie NS SR v konaní XSžf/XX/XXXX vyplýva, že jednou z pojmových náležitostí ručenia je
tzv. zaručená suma colného dlhu, ktorá v sebe implicitne obsahuje výšku ručenia a výšku konkrétneho
colného dlhu ako pojmové náležitosti ručenia, pričom tieto súčasne musia byť obsiahnuté v písomnom

prejave vôle ručiteľa.

V nadväznosti na toto rozhodnutie sám navrhovateľ podal na Ministerstvo financií SR výzvu na
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorý jeho nárok nebol uznaný ako opodstatnený.

V danom prípade je nesporné a v konaní nebolo ani namietané, že navrhovateľ v rámci poistnej zmluvy
zasvojichpoistenýchzásobovýchklientovposkytolplneniezaveriteľadovýškypoistnéhoplneniatitulom

dovymeraného colného dlhu. Táto skutočnosť nebola sporná a bola zdokladovaná.

Podľa č.l. 195 colného kódexu a § 55 ods. 2 colného zákona č. 199/2004 Zb. ručiteľ zodpovedá za
zaplatenie colného dlhu spoločne a nerozdielne s dlžníkom.

Podľa § 9 ods. 1 zák .č. 514/2003 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv právom chránených záujmov
fyzických a právnických osôb.

Podľa § 14 ods. 1 tohto zákona územná správa zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať

rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických
a právnických osôb.

Podľa § 4 ods. 1 písm. c/ zák. č. 514/2003 Zb. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1 konaná v mene štátu, ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej

správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti
ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy, a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone
štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú správu samosprávu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Zb., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým

bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

Podľa § 6 ods. 2 cit. zákona možno právo priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému
rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov.

Navrhovateľ napáda nesprávny úradný postup predchádzajúci vydaniu rozhodnutí Colného úradu v
Žiline a nadväzne jeho nezákonné rozhodnutie. V danom prípade je potrebné konštatovať, že žiadne z

rozhodnutí, o ktoré navrhovateľ svoj nárok opiera, nebolo napadnuté riadnym opravným prostriedkom,tieto rozhodnutia sú právoplatné a ani v rámci konania o mimoriadnych opravných prostriedkoch neboli
zrušené. Z tohto dôvodu toto rozhodnutie nemožno považovať za nezákonné. Dovyrubením colného
dlhu nedochádza v zmysle colného zákona a colného kódexu k prekročeniu právomoci ani výzvou

adresovanou ručiteľovi colného dlhu. Je možné hovoriť len o vecnej nesprávnosti rozhodnutia, ktoré je
možné napraviť v rámci konania o opravných prostriedkoch.

Podľa § 5 zák. č. 5152003 Z.z. náhrady škody sa môže domáhať:

1/ účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní,

2/ osoba, ktorá mala byť účastníkom konania,

3/ alebo ten, komu bola škoda spôsobená, ak sa na konanie nevzťahujú predpisy o správnom konaní.

Navrhovateľ nebol účastníkom konania, ktorým došlo k vydaniu napadnutých rozhodnutí, týmto nemal
a nemohol byť účastníkom a rozhodnutia boli vydávané v rámci správneho konania.

Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona sa náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu môže domáhať
ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda. Navrhovateľ nepreukázal, že by mu bola alebo
mohla byť spôsobená škoda úradným postupom, nakoľko tento nebol voči nemu smerovaný. Škoda

mohla byť spôsobená len colnému dlžníkovi alebo deklarantovi.

Podľa zák. č. 514/2003 Z.z. zákonnými podmienkami na uplatnenie nároku na náhradu škody je splnenie
troch podmienok:

1/ preukázanie nesprávneho úradného postupu,

2/ preukázanie vzniku škody a jej kvalifikované vyčíslenie,

3/ príčinná súvislosť medzi právnym titulom a škodou.

S poukazom na vyššie uvedené je potrebné konštatovať, že navrhovateľ nepreukázal vznik škody, teda
pokiaľ ju uplatňuje titulom poisteného plnenia vyplateného za ručiteľov, neexistuje príčinná súvislosť
medzi vyplatením poistného a nezákonným rozhodnutím. Navrhovateľ plnil na základe poistných zmlúv
uzavretých s ručiteľmi nie titulom povinnosti uloženej napadnutým rozhodnutím. Jedná sa teda o

samostatné právne vzťahy - vzťah založený poistnou zmluvou a samostatný vzťah ručiteľa a colného
úradu - tu však navrhovateľ nie je účastníkom konania ani právneho vzťahu. Navrhovateľ naviac
nepreukázal odpadnutie dôvodu plnenia poistného, teda že poistná udalosť nenastala, rozhodnutie o
dovyrubení colného dlhu nebolo zrušené, teda je daný dôvod na poskytnutie poistného plnenia colnému
úradu, ktorá povinnosť mu vyplýva z poistných zmlúv. Poistení boli ručiteľmi colných deklarantov, a teda

v dôsledku ručiteľského záväzku mali na základe napadnutých rozhodnutí zaplatiť dovyrubený colný dlh
a rozdiel dane. Zaplatením dovymeraného colného dlhu sa ručiteľ vo vzťahu k deklarantovi dostal do
pozície veriteľa, teda mal právo na vrátenie zaplatenej čiastky a tu sa jedná o ďalší samostatný vzťah,
ktorého účastníkom nie je navrhovateľ.

Podľa čl. VIII. ods. 1 poistných zmlúv, ak má poistený voči inej osobe právo na vrátenie vyplatenej sumy,

prechádza toto právo na poisťovateľa, pokiaľ za poisteného túto sumu zaplatil. Na navrhovateľa teda
prešlo oprávnenie vymáhať zaplatený colný dlh jednotlivých deklarantov - deklaranta, dovozcu tovaru a
jedná sa o iný právny vzťah. Navrhovateľ si však svoj nárok týmto spôsobom neuplatnil.

Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na rozhodnutie NS SR XSžf XX/XXXX v danom konaní sa jedná o iná
právny vzťah, ktorý s predmetom tohto konania nemá priamo súvislosť, a to ani z hľadiska okruhu

účastníkov konania. Navrhovateľ nebol účastníkom konania a nemožno všeobecne konštatovať, že
vyššie citované rozhodnutie je záväzné pre vzťah účastníkov tohto konania. Vyplýva to aj z tohto
pripojeného rozhodnutia NS SR a toto rozhodnutie len potvrdzuje rozdielnosť viacerých samostatných
právnych vzťahov.Súd uzatvára, že navrhovateľ nie je aktívne legitimovaný na uplatnenie nároku na náhradu škody,
neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal vznik škody v príčinnej súvislosti s postupom odporcu. Z
dôvodov vyššie uvedených, keď súd návrh nepovažoval za dôvodný, námietkou premlčania nároku

sa ani nezaoberal. Tvrdenia navrhovateľa o vymáhanie jeho nároku voči odporcovi považuje súd za
neopodstatnené s poukazom už na vyššie citované ust. zákona. Pokiaľ odkazuje navyše na rozhodnutie
NS SR, tu treba konštatovať, že sa jedná o posúdenie zodpovednosti ručiteľa, čo do výšky jeho ručenia.
Pokiaľ bol navrhovateľ názoru, že nad rámce colného dlhu ručitelia za ďalší dlh nezodpovedajú, nebolo
jeho povinnosťou poskytnúť plnenie za poistného. Ak tak aj urobil, za jeho prípadnú škodu nemôže niesť

zodpovednosť odporca, ktorý vyzval na zaplatenie dlžných čiastok ako veriteľov, tak i ručiteľov. Ako bolo
uvedené, jedná sa o niekoľko samostatných právnych vzťahov.

Ručiteľ zaplatením čiastky sa dostáva do postavenia veriteľa a navrhovateľ má samostatný právny vzťah
a nárok voči deklarantovi, resp. dovozcom tovaru, ak namiesto ručiteľov za nich plnil. Nemožno však
odvodzovať nárok navrhovateľa o nezákonný postup rozhodnutí, ktoré neboli a navrhovateľom ani
nemohli byť napadnuté, tieto sú právoplatné a samé o sebe nespôsobili navrhovateľovi žiadnu škodu,

čím nemôže dôjsť k naplneniu podmienky vzniku škody a príčinná súvislosť. Colný úrad neprekročil
svoju právomoc, ak vydal nesprávne, resp. nezákonné rozhodnutia, k ich náprave mohlo dôjsť len v
rámci opravných prostriedkov a v tomto konaní nemožno posudzovať ich zákonnosť alebo správnosť
úradného postupu. Tým, že navrhovateľ nepreukázal vznik škody na jeho strane, tak nie je ani aktívne
legitimovaným účastníkom na podanie predmetnej žaloby. Nebol ani účastníkom konania, ktorým došlo

k vydaniu napadnutých rozhodnutí. Súd sa preto stotožnil s argumentáciou odporcu s poukazom na cit.
ust. zákona, ktoré vylučujú jeho zodpovednosť za prípadný vznik škody na strane navrhovateľa, za ktorú
nemôže zodpovedať odporca. Tu je potrebné uviesť, že to bol navrhovateľ, ktorý dobrovoľne poskytol
plnenie, ktoré podľa svojich vlastných tvrdení poskytnúť nemal v mene ručiteľov, pretože poistné plnenie
je možné poskytnúť len v prípade, ak sa poistenie na výplatu poistného vzťahuje. Ak potom navrhovateľ

plnil nad rámec poistnej zmluvy, nemožno konštatovať, že takýto postup je zavinením odporcu.

Súd na tomto mieste dáva do pozornosti aj rozsudok Okresného súdu Trnava 16C/77/2011-401, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 19.7.2013. Z tohto rozsudku nepochybne vyplýva, že pred OS Trnava bol
vedený obdobný spor, kedy navrhovateľ Union poisťovňa žalovala SR zastúpenú Ministerstvom financií
SRonáhraduškodyspôsobenejprivýkoneverejnejmoci.Tiežnapádalnavrhovateľrozhodnutiecolného

úradu, v tomto prípade Colného úradu v Trnave. Tiež zhodne ako navrhovateľ zaplatil za ručiteľa, resp.
za deklaranta colný dlh. Aj Okresný súd Trnava tento návrh zamietol a zdôvodnil tak, ako je to uvedené v
odôvodnenítohtorozsudku. Súddávadopozornosti,žetentorozsudokOkresnéhosúduTrnava potvrdil
aj Krajský súd v Trnave 23Co/371/2011.

Vychádzajúc z týchto rozhodnutí OS a KS v Trnave aj tunajší súd v zmysle týchto rozhodnutí postupoval

a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku vzhľadom na už judikované
rozhodnutie Krajského súdu v Trnave.

Odporca bol v tomto konaní úspešný, preto mu súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. priznal trovy konania.
Trovy konania si odporca vyčíslil za cestovné a to z Bratislavy do Žiliny a späť, jedna cesta vo výške 22
Eur, cesta tam aj späť 44 Eur. Trovy konania za účasť na troch pojednávaniach 16.1.2012, 21.6.2012,

9.6.2014 v celkovej výške 132 Eur. Súdu predložil aj informáciu o cene obyčajného cestovného lístka,
z ktorého vyplýva, že obyčajný cestovný lístok na ceste Bratislava, hlavná stanica - Žilina je 22 Eur.

Tieto trovy - cestovné bude povinný zaplatiť navrhovateľ odporcovi do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).