Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 4, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/50/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2106228796
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2106228796.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci žalobcu: Z. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX,
zastúpeného JUDr. Petrom Mihaldom, advokátom, Gogoľova 18, Bratislava, proti žalovanej: E. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, Y. G., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a o určenie vlastníckeho práva,
o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 16C/127/2006-320 zo dňa 16. júna
2009 a dopĺňaciemu rozsudku č.k. 16C/127/2006-367 zo dňa 15. marca 2011, t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti určenia neplatnosti kúpnej zmluvy m e
n í tak, že žalobu v tejto časti z a m i e t a a dopĺňací rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa určil, že kúpna zmluva uzavretá dňa 05.06.2006
v znení jej dodatku zo dňa 01.08.2006 medzi žalobcom a D. I. ako predávajúcimi a žalovanou ako
kupujúcou, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. R., parc.
č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 378 m2, parc. č. XXXX/XX - záhrada vo výmere
680 m2, dom s. č. XXX na parc. č. XXXX/XX, zapísaných na LV č. XXXX Správy katastra Trnava, je
neplatná a žalovanej uložil zaplatiť zástupcovi žalobcu trovy právneho zastúpenia vo výške 5.625,42
eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 37 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka, keď

na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že predávajúca D. I. nemala nikdy v úmysle
previesť vlastníctvo k nehnuteľnostiam, pričom sa domnievala, že podpisuje doklady ohľadne svojej
opatery, ktorá potreba vyplývala nielen z predložených lekárskych správ, ale aj z jej veku a celkového
zdravotného stavu. Nebolo sporné, ani podľa vyjadrenia žalobcu, ktorý mal zdravotné problémy, že v
spornomobdobínebolschopnýtútostarostlivosťzabezpečiť.SvedkoviaE.aZ.Q.potvrdilistarostlivosťo
D. I., ale predtým uvedení svedkovia potvrdili aj skutočnosť, že im bránili v návštevách a D. I. sa vyjadrila,
že v dome nechce byť, pričom boli nútení volať políciu a starostu obce. Už to samo o sebe nasvedčuje

skutočnosti, že v rodine žalovanej nechcela D. I. bývať, čo bolo potvrdené i svedeckými výpoveďami.
Z predložených dokladov ďalej vyplynulo, že dňa 04.08.2006 bola D. I. doporučená na psychiatrické
liečenie, a teda je možno konštatovať, že by 01.08.2006 (zrejme ani dňa 05.06.2006) urobila právny
úkon - podpísala spornú zmluvu slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. V tomto smere podľa názoru
súdu v neprospech žalovanej nasvedčuje aj to, že nepodpísala návrh na vklad vlastníckeho práva. Bolo
tiež nesporné, že žalobca v období uzavretia zmlúv požíval nadmieru alkohol, podrobil sa liečbe a práve
v tom čase sa zmluva podpísala, teda ak je jeho podpis aj pravý, súd sa priklonil k názoru, že tak neurobilslobodne a vážne. Podľa názoru súdu nebolo zo strany žalovanej vyvrátené tvrdenie a vykonané dôkazy,
že skutočne k podpisu zmluvy došlo slobodne a vážne na strane oboch predávajúcich, pričom na strane
oboch predávajúcich boli preukázané pochybnosti o ich spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu,

a preto mal súd za to, že ak malo dôjsť k podpisu zmlúv, resp. dodatku, nebolo tak urobené v dobrej
viere a tento úkon odporuje nielen citovaným ustanoveniam Občianskeho zákonníka, ale aj ust. § 3
Občianskeho zákonníka, nakoľko sa prieči dobrým mravom. O trovách konania súd rozhodol podľa §
142 ods. 1 O.s.p. a vo veci úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania titulom trov právneho
zastúpenia.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá navrhla
napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu žalobcu zamietnuť. Odvolanie odôvodnila tým, že prvostupňový
súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým a právnym zisteniam a jeho
rozhodnutie vychádza i z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že pokiaľ išlo o absolútnu
neplatnosť právneho úkonu, túto žalobca ako v žalobe, tak aj vo svojich prednesoch zdôvodňoval najprv
tým, že on kúpnu zmluvu, ani jej dodatok nepodpisoval, t.j. že podpisy na spomínaných listinách nie

sú vraj jeho podpismi. Neskôr, keď boli tieto jeho tvrdenia vyvrátené a znalecky bolo preukázané, že
podpisy na uvedených listinách boli jeho vlastnými podpismi zdôvodňoval neplatnosť právneho úkonu
tým, že z jeho strany nemohlo ísť o slobodný prejav vôle, a to z ohľadom na jeho zdravotný stav v
čase, keď malo dôjsť k podpisovaniu predmetných listín. Poukázala na to, že z obsahu chaotického
a zmätočného odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa je zrejmé, že súd si dostatočne právne

neujasnil základné otázky súvisiace s predmetom sporu, vrátane otázky, kto z účastníkov v tejto veci
znáša dôkazné bremeno, pričom jeho skutkové závery o údajnom nedostatku slobodnej vôle na strane
oboch predávajúcich vôbec nevyplývajú z výsledkov ním vykonaného dokazovania. Tvrdila, že pre
skutkový a právny záver o tom, že určitá osoba konala v duševnej chorobe, ktorá ju robila nespôsobilou
k danému právnemu úkonu, nemôžu stačiť len akési pochybnosti súdu o spôsobilosti uvedenej osoby

na právne úkony, ale musí byť jednoznačne (a to i za pomoci znalcov) preukázané, že predmetná osoba
v čase, keď došlo z jej strany k písomnému prejavu vôle, konala pod vplyvom duševnej poruchy, ktorá
ju robila pre tento právny úkon neschopnou (§ 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Neplatnosť právneho
úkonu podľa tohto ustanovenia vyžaduje vždy bezpečné zistenie o tom, že účastník právneho úkonu
v čase právneho úkonu nedokázal posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládať. Z

už spomínaného zmätočného odôvodnenia sa podľa nej nedá ani zistiť o aké zákonné ustanovenie
prvostupňový súd svoje rozhodnutie v predmetnej veci oprel. Tento síce na strane 4 odôvodnenia cituje
ust. § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka, ale až na krátky odkaz na § 3 Občianskeho zákonníka,
kde súd konštatuje, že sa vraj predmetný úkon prieči dobrým mravom, sa fakticky z predmetného
odôvodnenia nedá zistiť, či prvostupňový súd považoval prejavy vôle oboch predávajúcich za neplatné

z dôvodu, že tieto neboli robené vážne alebo z dôvodu, že neboli urobené slobodne, alebo z dôvodu,
že boli predávajúcimi urobené v duševnej poruche, ktorá ich robila na tento právny úkon neschopnými.
Pokiaľ by mali trpieť právne úkony predávajúcich nedostatkom slobody vôle, muselo by byť v konaní
jednoznačne preukázané, že predávajúci konali pod nedovoleným nátlakom, spočívajúcim buď vo
fyzickom, alebo psychickom donútení, a to takej intenzity, že vôľa predávajúceho v čase, keď úkon urobil,

nebola slobodná. Takéto skutkové závery však z výpovedí svedkov, ktorých súd v konaní vypočul, a
ktorých výpovede v odôvodnení cituje, nevyplývajú. Poukázala na to, že bolo povinnosťou žalobcu, aby
súdu ponúkol také dôkazy, z ktorých by bolo možné úplne jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností
dospieť k záveru, že právne úkony predávajúcich spočívajúce v prevode ich majetku na ňu, neboli
urobené slobodne, prípadne, že predávajúci v čase, keď tieto úkony robili, trpeli takou chorobou, ktorá

ich robila pre takéto právne úkony nespôsobilými. Žalobca však v predmetnej veci takéto dôkazy súdu
nedoložil a napriek poučeniu v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. ich ani na záverečnom pojednávaní nenavrhol
vykonať. Podobne bol podľa jej názoru nepodložený i názor súdu prvého stupňa uvedený v odôvodnení
jeho rozhodnutia o tom, že právne úkony predávajúci odporujú aj ust. § 3 Občianskeho zákonníka.

K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu jeho

vecnej správnosti potvrdiť.

Napadnutým dopĺňacím rozsudkom súd prvého stupňa určil, že žalobca je spoluvlastníkom
nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. R., zapísaných na LV č. XXXX Správy katastra Trnava, ako
parc. č. XXXX/XX - zastavené plochy a nádvoria vo výmere 378 m2, parc. č. XXXX/XX - záhrada vovýmere 680 m2 a dom s. č. XXX na prac. č. XXXX/XX v podiele 1/2-ice a do dedičstva po D. I., zomr.
XX.XX.XXXX patrí spoluvlastnícky podiel vo výške 1/2-ice na predmetných nehnuteľnostiach. O trovách
konania rozhodol tak, že žalobcovi náhradu trov konania v tejto časti nepriznal.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 166 ods. 1 a 2 O.s.p. s tým, že vzhľadom
na určenie neplatnosti uzatvorenej kúpnej zmluvy bolo potrebné vyhovieť aj žalobe v časti určenia
vlastníckych podielov na nehnuteľnostiach za účelom navrátenia do pôvodného stavu a právnej istoty
účastníkov konania.

Proti dopĺňaciemu rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá navrhla dopĺňací
rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť. Bola toho názoru, že na takomto určujúcom výroku, akým sa v

tejto časti svojej žaloby žalobca domáhal, neexistuje na jeho strane naliehavý právny záujem. Ak sa totiž
žalobca v prvej časti svojej žaloby domáhal určenia neplatnosti kúpno-predajnej zmluvy, predmetom
ktorej boli tie isté nehnuteľnosti (o tejto časti jeho žaloby súd prvého stupňa už rozhodol rozsudkom
napadnutým odvolaním dňa 16.06.2009), je s poukazom na § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona takýto
určovací výrok nadbytočný a s ohľadom na túto skutočnosť nemôže existovať na takomto určení práva

naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c/ O.s.p..

K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnutý doplňujúci rozsudok z
dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací rozsudkom č.k. 11Co/146/2011, 11Co/147/20111-415 zo dňa 9.
mája 2012 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa dopĺňací rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom

rozsahu zamietol a žalobcovi uložil zaplatiť žalovanej náhradu trov konania vo výške 3.151,83 eur titulom
trov právneho zastúpenia do rúk jej advokáta do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení uviedol, že po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového
materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa síce zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
pre vyhlásenie rozhodnutia, na základe vykonaných dôkazov však dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniam a vec i nie celkom správne právne posúdil. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca
a D. I. na strane predávajúcich so žalovanou na strane kupujúcej uzatvorili tak kúpnu zmluvu, ako
aj dodatok ku kúpnej zmluve, predmetné právne úkony podpísali, pričom právne úkony boli urobené
slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Dôkazné bremeno preukázania, že tak žalobca, ako aj D. I.
konali pri uzavretí kúpnej zmluvy a dodatku ku kúpnej zmluve v duševnej poruche, ktorá ich robila na tieto

právne úkony neschopnými, zaťažovalo žalobcu, ktorý uvedené skutočnosti tvrdil. Zo strany žalobcu boli
predložené lekárske správy týkajúce sa tak jeho osoby, ako aj D. I., rovnako na základe jeho návrhu boli
vypočutí v konaní svedkovia, na základe ktorých dôkazov malo byť preukázané, že tak on, ako aj D. I.
nemali v úmysle kúpnu zmluvu týkajúcu sa v žalobe špecifikovaných nehnuteľností uzatvoriť a v čase
uzatvorenia kúpnej zmluvy, ako aj dodatku ku kúpnej zmluve konali v duševnej poruche, ktorá ich robila

pre tento právny úkon neschopnými. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo možné mať pochybnosti o
schopnosti tak žalobcu, ako aj D. I. robiť právne úkony s prihliadnutím na ich zdravotný stav, avšak z
obsahu spisového materiálu nevyplynulo, že v čase podpísania kúpnej zmluvy, ako aj dodatku ku kúpnej
zmluve títo konali v duševnej poruche, pre ktorú by boli nespôsobilí predmetné právne úkony urobiť.
S prihliadnutím na to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení ohľadne neschopnosti

urobiť právny úkon - uzatvoriť kúpnu zmluvu a dodatok ku kúpnej zmluve vzhľadom na duševnú poruchu
a teda bolo potrebné dospieť k záveru, že takýto právny úkon žalobcu, ako aj právny úkon D. I. sú
právne perfektnými. Uvedené dôvody ho viedli k tomu, že zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak,
že žalobu v časti určenia neplatnosti uzatvorenej kúpnej zmluvy a dodatku ku kúpnej zmluve zamietol.
Žalobca mal nepochybne naliehavý právny záujem na určení neplatnosti uzatvorenej kúpnej zmluvy

a dodatku ku kúpnej zmluve, nakoľko v prípade vyhovenia jeho žalobe príslušná správa katastra na
základe právoplatného a vykonateľného rozsudku v katastri by obnovila pôvodný zápis a vyznačila stav
pred uzatvorením týchto právnych úkonov. Uvedené však neplatí pre žalobu žalobcu v časti určenia, že
je spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v 1/2 a spoluvlastnícky podiel v 1/2 patrí do dedičstva
po D. I., nakoľko i bez takéhoto určenia by kataster v prípade vyhovenia žalobe o určenie neplatnosti

kúpnej zmluvy a dodatku ku kúpnej zmluve vykonal v katastri nehnuteľností zápis, na základe ktoréhoby došlo k obnoveniu zápisu spoluvlastníckeho práva v prospech tak žalobcu, ako aj D. I.. Z uvedených
dôvodov preto dopĺňací rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bolo žalobe v tejto časti rozhodnuté podľa
§ 220 O.s.p. zmenil a žalobu v tejto časti zamietol.

V dôsledku v zákonnej lehote podaného dovolania zo strany žalobcu Najvyšší súd SR ako súd dovolací
uznesením č.k. 2 Cdo/86/2013-470 zo dňa 28. novembra 2013 rozsudok Krajského súdu v Trnave z 9.
mája 2012, sp. zn. 11Co/146/2011, 11Co/147/2011 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Z odôvodnenia rozhodnutia dovolacieho súdu vyplynulo, že odvolací súd si nezadovážil rovnocenný
procesný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov, a preto sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce právne
závery predčasné, pričom dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania oprávnenie na ich

hodnotenie.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolania boli podané včas
oprávnenou osobou - účastníčkou konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiam, proti ktorým
je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1
O.s.p.) preskúmal napadnuté rozsudky, ako aj konanie im predchádzajúce v medziach daných rozsahom

a dôvodmi odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
nie je vecne správny, nakoľko je ho potrebné zmeniť a napadnutý dopĺňací rozsudok je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 16C/127/2006 je jednak určenie,
že kúpna zmluva uzavretá dňa 05.06.2006 v znení jej dodatku zo dňa 01.08.2006 medzi žalobcom
a D. I. ako predávajúcimi a žalovanou ako kupujúcou, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva k

nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v k. ú. R., a to parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 378 m2, parc. č. XXXX/XX - záhrada vo výmere 680 m2, dom s. č. XXX na parc. č. XXXX/
XX, zapísaných na LV č. XXXX Správy katastra Trnava, je neplatná, a jednak určenie, že žalobca je
spoluvlastníkompredmetnýchnehnuteľnostívpodiele1/2-iceadodedičstvapoD.I.,zomr.XX.XX.XXXX
patrí spoluvlastnícky podiel vo výške 1/2-ice.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa,
ako aj dopĺňacieho rozsudku, ktorým bolo žalobe v celom rozsahu vyhovené.

Odvolateľka odvolanie odôvodnila tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Odvolací dôvod v zmysle

ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého
stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p., pretože súd zobral do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak
nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov,

ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti),
zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ustanoveniam § 122 až §
135 O.s.p. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil
vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu, síce správne
určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Žalobca sa domáhal voči žalovanej určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej ním a D. I. ako
predávajúcimi a žalovanou ako kupujúcou dňa 05.06.2006 v znení dodatku zo dňa 01.08.2006,
predmetom ktorej bol prevod vlastníctva nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. R., parc. č. XXXX/XX -
zastavané plochy a nádvoria vo výmere 378 m2, parc. č. XXXX/XX - záhrada vo výmere 680 m2 a dom
s. č. XXX na parc. č. XXXX/XX, zapísané na LV č. XXXX Správy katastra Trnava a súčasne sa domáhal

určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v podiele 1/2 s tým, že druhá 1/2 patrí do
dedičstvapozomrelejD.I..Žalobca,akoajjehomatkanamietali,ženikdynemalivúmyslepredaťspornénehnuteľnosti a listiny, ktoré podpisovali, boli za účelom poskytnutia opatery a potrebnej starostlivosti
pre svoju matku. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní, a to jednak listinnými dôkazmi a jednak
výpoveďami svedkov uzavrel, že napadnutý právny úkon je absolútne neplatný, výsluchom svedkov bolo

v konaní preukázané, že nebohá D. I. nemala nikdy v úmysle previesť vlastníctvo k nehnuteľnostiam a
mala za to, že podpis je dokladom ohľadom svojej opatery. Žalobca taktiež v tomto období mal zdravotné
problémy a nebol schopný zabezpečiť starostlivosť o matku. Z predložených listinných dôkazov je
zrejmé, že zomrelá D. I. mala psychické problémy a možno konštatovať, že zmluvu, ako aj jej dodatok
neurobila slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, nepodpísala ani návrh na vklad vlastníckeho práva.

Taktiež žalobca v čase podpisu zmluvy o prevode nehnuteľností požíval nadmieru alkohol, podrobil sa
protialkoholickej liečbe, čo vyplynulo jednak z jeho výpovede a aj z výpovede svedkov, a teda ani z jeho
strany nedošlo k podpisu zmluvy slobodne a vážne. U oboch predávajúcich sú preukázané pochybnosti
o spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu. V danej veci dôkazné bremeno preukázania, že tak
žalobca, ako aj D. I. konali pri uzavretí kúpnej zmluvy a dodatku ku kúpnej zmluve v duševne poruche,
ktoráichrobilanatietoprávneúkonyneschopnými,zaťažovaložalobcu,ktorýuvedenéskutočnostitvrdil.

Zo strany žalobcu boli predložené lekárske správy týkajúce sa tak jeho osoby, ako aj D. I., rovnako na
základe jeho návrhu boli vypočutí v konaní svedkovia, na základe ktorých dôkazov bolo preukázané,
že tak on, ako aj D. I. nemali úmysel kúpnu zmluvu týkajúcu sa v žalobe špecifikovaných nehnuteľností
uzatvoriť a v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, ako aj dodatku ku kúpnej zmluve konali v duševnej
poruche, ktorá ich robila pre tento právny úkon neschopnými.

Odvolací súd tiež poukazuje na to, že v prípade žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu je žalobca
povinný najprv preukázať splnenie podmienky jej procesnej prípustnosti v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p.. Až
vyriešenie procesnej prípustnosti žaloby podľa § 80 písm. c/ O.s.p. totiž prioritne pri správnom právnom
postupe súdu predchádza postupu súdu pri hodnotení vecnej stránky prípadu; tzn., že pokiaľ sa splnenie
procesnej prípustnosti v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. nepreukáže, súd nemôže žalobe vyhovieť, pritom

nie je povinný zaoberať sa vecnou stránkou prípadu.

Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby, musí byť naliehavý v
tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určeným dosiahnuť odstránenie
spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem žalobcu na
požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na ciele sledovaním určovacieho

návrhu a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Posúdenie naliehavého právneho záujmu
je otázkou kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a
dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení.
Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi a to, že žalovanými je popieraná
existencia (neexistencia) práva, či právneho pomeru žalobcu, a teda je tu stav, že právo, resp. právny

vzťah medzi účastníkmi konania je sporný, jestvuje ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. vzťah
neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom, jestvuje
potreba odstránenia tejto neistoty.

Určovacia žaloba (§ 80 písm. c/ O.s.p.) má spravidla preventívny charakter - jej účelom je poskytnúť
ochranu práva žalobcu predovšetkým skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva

(určovacia žaloba preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo boli
porušené a kde je na mieste žaloba o splnenie povinnosti podľa § 80 písm. b/ O.s.p.). Určovacia žaloba
nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie
obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len)
predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo.

S poukazom na vyššie uvedené podľa názoru odvolacieho súdu žalobca nemá naliehavý právny záujem
na určenie neplatnosti uzatvorenej kúpnej zmluvy, keď platnosť uzatvorenej zmluvy sa posudzuje ako
predbežná otázka vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 220 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
zmenil a žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zamietol a podľa § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý

dopĺňací rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.O trovách konania (prvostupňového, oboch odvolacích, ako aj dovolacieho) odvolací súd rozhodol podľa
§ 224 ods. 1 a 2 O.s.p. s použitím ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a vzhľadom na to, že žiaden z účastníkov
nebol v konaní úspešný v celom rozsahu, o trovách rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo

na náhradu trov tohto konania.

Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.