Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 3, 2014

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 5Cb/4/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3613201148
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Szabo

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2014:3613201148.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudcom JUDr. Eduardom Szabom v právnej veci navrhovateľa Mesto

Partizánske, Nám. SNP č. 212/4, Partizánske, IČO: 00 310 905 proti odporcovi SERENA spol. s
r.o., Trenčín, Beckovská 1188/29, IČO: 34 138 765, zastúpeného RR Legal Corp., s.r.o., Bratislava,
Humenské nám. 4, IČO: 46 789 634, o náhradu škody 3 012,19 €, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi k rukám právneho zástupcu odporcu náhradu trov konania v
sume 1 825,86 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom proti odporcovi domáha zaplatenia sumy 3 012,19 € a trov konania
z titulu náhrady škody. Návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o dielo č. XX/XXXX zo dňa 2.4.2009

a Dodatku č. 1 zo dňa 20.10.2011 k Zmluve o dielo č. XX/XXXX bola odporcovi vyplatená suma v
celkovej výške 17 552,50 € za vykonanie kompletného externého manažmentu bližšie špecifikovanom
v čl. 3 uvedenej zmluvy o dielo na projekt „Rekonštrukcia Základnej školy s materskou školou P.“.
Riadiaci orgán pre Regionálny operačný program (RO pre ROP) vykonal dňa 24.8.2012 kontrolu na
mieste realizácie projektu „Rekonštrukcia Základnej školy s materskou školouP.. Uvedenou kontrolou
skutkového stavu so stavom právnym bolo zistené, že k preberacím protokolom k jednotlivým faktúram
za zrealizované služby nie sú doložené pracovné výkazy odporcu - externého manažmentu, pričom

tento formulár je súčasťou príloh inštrukcií. Z uvedeného dôvodu bola celá suma za externý manažment
hodnotená v Správe o výsledku kontroly ako neoprávnený výdavok. Následne v rámci pripomienkovania
Správy o výsledku kontroly boli v lehote 7 dní na RO pre ROP doručené pracovné výkazy za externý
manažment. Následne RO pre ROP v Dodatku k správe o výsledku kontroly vyhodnotil predložené
pracovné výkazy odporcu - externého manažmentu ako oprávnený výdavok len sčasti, nakoľko
práce vykonané po termíne 1.11.2011 sú neoprávnené z časového hľadiska. Uvedenú skutočnosť
navrhovateľ vyhodnotil ako hrubú nedbalosť zo strany odporcu - externého manažmentu a porušenie

zmluvných podmienok podľa čl. 3 Zmluvy o dielo č. XX/XXXX zo dňa X.X.XXXX a Dodatku č. 1
zo dňa 20.10.2011 k Zmluve o dielo č. XX/XXXX. Vzhľadom na uvedené skutočnosti RO pre ROP
navrhovateľovi neuhradil sumu v celkovej výške 2 975,- € z toho dôvodu, že vyhodnotil predložené
pracovné výkazy odporcu - externého manažmentu ako oprávnený výdavok len sčasti. Navrhovateľ
však zaplatil odporcovi celú sumu, čím mu vznikla škoda, za ktorú nezodpovedá a ktorú zavinil odporca
porušením zmluvných povinností. Celková škoda, ktorá mu porušením záväzku žalovaného vznikla,
bola vo výške 2 975,- €. Listom zo dňa 26.11.2012 navrhovateľ odporcu písomne vyzval k náhrade tejto

škody. Na základe tejto výzvy poslal odporca dňa 27.12.2012 Odvolanie zo dňa 3.12.2012, v ktorom
rozporuje navrhovateľom tvrdené skutočnosti a výslovne uvádza, že škodu neuhradí. Následne dňa
31.12.2012 bolo navrhovateľovi doručené Oznámenie o záveroch administratívnej kontroly žiadosti o
platbu - záverečná platba od RO pre ROP, podľa ktorého celkový neoprávnený výdavok predstavujesumu 3 012,19 €, z toho 37,19 € je neoprávnene nárokovaná DPH a 2 975,- € je čiastka neoprávnená
z časového hľadiska. DPH v sume 37,19 € predstavuje rozdiel medzi 20% DPH a 19% DPH, ktorá bola
na území SR platná v čase podpisu zmluvy o dielo č. XX/XXXX zo dňa 2.4.2009.

Odporca k návrhu uviedol, že na základe Zmluvy o dielo č. XX/XXXX zo dňa 2.4.2009 a Dodatku č.
1 zo dňa 20.10.2011 k tejto Zmluve o dielo vykonávala spoločnosť SERANA spol. s r.o. služby pre
mesto Partizánske: Príprava a odovzdanie žiadosti o nenávratné finančné prostriedky (NFP) z fondov
EU, vypracovávanie priebežných a záverečnej monitorovacej správy, vypracovávanie priebežných a
záverečnej žiadosti o platbu. Spoločnosť si povinnosti riadne plnila, čoho dôkazom sú získané finančné

prostriedky na projekt rekonštrukcie ZŠ, vypracovanie všetkých žiadostí o platbu a ich schválenie
riadiacim orgánom -MVRR SR a poukázaním finančných prostriedkov na účet žiadateľa a vypracovaním
a schválením všetkých monitorovacích správ. Za omeškané vypracovanie záverečnej monitorovacej
správy a záverečnej žiadosti o platbu nenesie spoločnosť SERENA spol. s r.o. zodpovednosť,
nakoľko podľa zmluvy medzi mestom Partizánske a MVRR SR sa tieto vypracovávajú výlučne
cez elektronický ITMS systém, ktorý neumožňuje zaslanie žiadosti o platbu, resp. monitorovacej

správy skôr ako je uhradená predchádzajúca žiadosť o platbu, resp. vyhodnotená a schválená
predchádzajúca monitorovacia správa. Keďže MVRR SR bolo v omeškaní tak s platbou, ako aj s
kontrolouaschvaľovanímmonitorovacejsprávy,spoločnostiSERENAspol.sr.o.akozodpovednejzaich
vypracovanie a odoslanie nebolo toto umožnené v riadnom termíne. Svoju povinnosť si nesplnilo mesto
Partizánske tým, že nepodalo na riadiaci orgán - MVRR SR žiadosť o predĺženie realizácie projektu, na

čo boli zo strany spoločnosti SERENA spol. s r.o. viacerí pracovníci mesta ešte v roku 2011 viackrát
upozornení.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcov účastníkov, svedkyne J. L., svedka N.. T. V.,
oboznámením obsahu spisu, najmä návrhu, Zmluvy o dielo č. XX/XXXX zo dňa 2.4.2009, Dodatku
č. 1 k Zmluve o dielo č. XX/XXXX zo dňa 2.4.2009, Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného

príspevku Z XXXXXXXXXXX XX zo dňa 14.6.2010 vrátane Všeobecných zmluvných podmienok k
zmluve, Správy o výsledku kontroly zo dňa 24.8.2012, pripomienok navrhovateľa k Správe o výsledku
kontroly na mieste, Dodatku k správe o výsledku kontroly na mieste, faktúr, zúčtovacích listov a výpisov
z účtu navrhovateľa, preberacích protokolov, súpisu vykonaných prác k projektu, výzvy na vrátenie
neoprávnene prevzatých peňažných prostriedkov, odpovede odporcu na výzvu, oznámenia o záveroch

administratívnej kontroly žiadosti o platbu, výpisu z obchodného registra, vyjadrenia právneho zástupcu
odporcu k návrhu, e-mailovej komunikácie odporcu, údajov o zamestnaní N.. Q. S., pracovnej zmluvy
a dohody o skončení pracovného pomeru, záverečného stanoviska odporcu, Žiadosti o nenávratný
finančný príspevok, záverečného stanoviska navrhovateľa a zistil nasledujúci skutkový stav:

Zo Zmluvy o dielo č. XX/XXXX zo dňa 2.4.2009 vyplýva, že navrhovateľ ak objednávateľ a odporca ako

zhotoviteľ uzavreli zmluvu o dielo, predmetom ktorej bol záväzok odporcu spracovať pre navrhovateľa
žiadosť o nenávratný finančný príspevok z fondov EÚ a zabezpečenie všetkých služieb a podkladov
pre spracovanie žiadosti na projekt „Rekonštrukcia ZŠ a MŠ VC.“ v termíne podľa podmienok zmluvy.
Odporca sa zviazal postupovať pri plnení svojich záväzkov s odbornou starostlivosťou a navrhovateľ sa
zaviazal poskytnúť odporcovi všetku súčinnosť a všetky informácie, podklady, dokumenty, listiny a iné

písomnosti, ktoré budú potrebné na splnenie povinnosti odporcu. Za vykonanie diela si dohodli odmenu
vo výške 17 552,50 €.

Z Dodatku k Zmluve o dielo č. XX/XXXX zo dňa 2.4.2009 vyplýva, že účastníci sa dohodli, že
odporca vypracuje záverečnú monitorovaciu správu projektu do 30.11.2011. Navrhovateľ sa zaviazal
časť odmeny v sume 4 462,50 € zaplatiť do konca monitorovacieho obdobia, t.j. do 30.10.2011.

Zo Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku Z XXXXXXXXXXX XX zo dňa 14.6.2010
vyplýva, že Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR a navrhovateľ sa dohodli o poskytnutí
nenávratného finančného príspevku navrhovateľovi na projekt Rekonštrukcia Základnej školy s
materskou školou P. okružná, L.. Navrhovateľ sa v zmluve zaviazal projekt zrealizovať najneskôr
do 30.10.2011. Ukončením realizácie projektu podľa zmluvy malo byť uhradenie poslednej faktúry

navrhovateľom v rámci projektu. Podľa Článku 8 bod 3 písm. a) Všeobecných zmluvných podmienok
k Zmluve navrhovateľ bol povinný požiadať o zmenu Zmluvy bezodkladne v prípade, ak sa dostal do
omeškania s ukončením realizácie aktivít projektu alebo možno rozumne predpokladať, že k takémuomeškaniu dôjde. Dohodou bolo možné predĺžiť lehotu na ukončenie realizácie aktivít projektu najviac
o 18 mesiacov oproti pôvodnému dohodnutému termínu ukončenia.

Zo Správy o výsledku kontroly zo dňa 24.8.2012 vyplýva, že správa bola doručená navrhovateľovi

Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR dňa 25.10.2012. Kontrolou boli zistené
neoprávnené výdavky v žiadosti o platbu a navrhovateľovi bola uložená povinnosť preukázať vykonanie
externého manažmentu (odovzdávací a preberací protokol k realizovanej službe a pracovný výkaz
externého manažmentu). V tejto súvislosti bola výška neoprávnených výdavkov stanovená na 17 552,50
€.

Z pripomienok navrhovateľa k Správe o výsledku kontroly na mieste zo dňa 30.10.2012, doručených
Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR dňa 31.10.2012 vyplýva, že navrhovateľ uviedol,
že výkazy boli zaslané externým manažérom, avšak pravdepodobne neboli doručené. Preto opätovne
doručili pracovné výkazy externého manažmentu k jednotlivým faktúram.

Z Dodatku k správe o výsledku kontroly na mieste vydaného Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja
vidieka SR, ktorý bol navrhovateľovi doručený dňa 13.11.2012 vyplýva, že ako neoprávnené boli

posúdené výdavky na externý manažment v počte 48 hodín v sume 2 975,- € z dôvodu, že išlo o práce
vykonané po termíne 1.11.2011 a časová oprávnenosť externého manažmentu bola zazmluvnená do
10/2011.

Z faktúr, zúčtovacích listov a výpisov z účtu navrhovateľa vyplýva, že navrhovateľ zaplatil odporcovi na
podklade zmluvy o dielo dňa 3.4.2009 sumu 5 950,- €, dňa 13.11.2009 sumu 7 140,- €, dňa 26.10.2011

sumu 4 462,50 €, čo je spolu 17 552,50 €.

Z preberacích protokolov vyplýva, že odporca odovzdal navrhovateľovi:

- dňa 25.6.2009 Žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku a 2 prílohy k žiadosti,

- dňa 10.3.2011 Monitorovaciu správu č. 1 k projektu: Rekonštrukcia Základnej školy s materskou školou
P. okružná, L.,

- dňa 21.10.2011 Monitorovaciu správu č. 2 k projektu: Rekonštrukcia Základnej školy s materskou
školou P. okružná, L.,

- dňa 1.3.2012 záverečnú Monitorovaciu správu k projektu: Rekonštrukcia Základnej školy s materskou
školou P. okružná, L.,

- dňa 18.11.2010 Žiadosť o platbu č. 1 k projektu: Rekonštrukcia Základnej školy s materskou školou

P. okružná, L.,

- dňa 5.4.2011 Žiadosť o platbu č. 2 k projektu: Rekonštrukcia Základnej školy s materskou školou P.
okružná, L.,

- dňa 12.3.2012 Žiadosť o platbu k projektu: Rekonštrukcia Základnej školy s materskou školou P.
okružná, L..

Zo súpisu vykonaných prác k projektu vyplýva, že odporca vykonal pre navrhovateľa vypracovanie
štyroch žiadostí a troch správ v rozsahu spolu 240 hodín.

Zvýzvynavrátenieneoprávneneprevzatýchpeňažnýchprostriedkov,ktorúnavrhovateľzaslalodporcovi
dňa 26.11.2012 vyplýva, že vyzval odporcu na vrátenie sumy 2 975,- € z dôvodu, že riadiaci orgán
kontrolou zistil, že ide o neoprávnené výdavky, pretože práce boli vykonané až po termíne 1.11.2011 a

sú z časového hľadiska neoprávnené.

Z odpovede odporcu na výzvu zo dňa 3.12.2012 vyplýva, že omeškanie projektu nebolo spôsobené
vinou odporcu, ale chybným systémom EU fondov, projekt nebol dokončený dňa 30.10.2011, čo bolo
spôsobené prieťahmi ministerstva, ktoré v riadnych termínoch nevyhodnocovalo monitorovacie správy
a žiadosti o platbu. Skutočnosť, že mesto nepožiadalo o predĺženie realizácie projektu nie je ich chyba,

pretože im taká povinnosť zo zmluvy nevyplýva.Z oznámenia o záveroch administratívnej kontroly žiadosti o platbu zo dňa 20.12.2012, doručeného
navrhovateľovi ministerstvom dňa 31.12.2012 vyplýva, že na základe administratívnej kontroly boli
vyhlásené za neoprávnené okrem iného aj výdavky v sume 2 975,- € z dôvodu časovej neoprávnenosti

- práce externého manažmentu boli vykonané po termíne na realizáciu projektu.

Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že odporca je obchodnou spoločnosťou, predmetom činnosti
ktorej je okrem iného sprostredkovateľská činnosť a podnikateľské poradenstvo.

Z vyjadrenia právneho zástupcu odporcu k návrhu vyplýva, že všetky služby vykonané odporcom
pre navrhovateľa boli vykonané správne a podľa zmluvy. Poukázal na čl. 8 Všeobecných zmluvných

podmienok, podľa ktorého bol navrhovateľ povinný požiadať o predĺženie lehoty na ukončenie projektu.
Navrhovateľ túto povinnosť porušil, keďže bolo zrejmé, že sa dostal do omeškania s ukončením
realizácie aktivít projektu, resp. bolo rozumné predpokladať, že k takému omeškaniu dôjde. E-mailom
upozornili N.. Q. S., ktorá vykonávala funkciu kontaktnej osoby u navrhovateľa dňa 3.10.2011, že je
potrebné,abynavrhovateľpožiadaloposunutiekoncarealizácieprojektuopolroka,abybolozachované
časové hľadisko. Obdobne upozornil projektový manažér Ing. S. osobne. Druhú monitorovaciu správu

k projektu si navrhovateľ prevzal až 21.10.2011, pričom následne bolo potrebné ešte vypracovať
záverečnúmonitorovaciusprávuazáverečnúžiadosťoplatbu.Uvedenýmiupozorneniamisplnilodporca
svoju povinnosť postupovať pri plnení záväzkov vyplývajúcich mu zo zmluvy s odbornou starostlivosťou.
O tom, že navrhovateľ si bol vedomý omeškania s ukončením realizácie projektu svedčí aj skutočnosť,
že dňa 20.10.2011 podpísali dodatok k zmluve.

Z e-mailovej komunikácie odporcu vyplýva, že dňa 3.10.2011 odoslal na adresu [email protected] upozornenie, že
je potrebné požiadať ministerstvo o posunutie konca realizácie projektu o pol roka, aby bol zachované
časové hľadisko a stihol sa termín ukončenia realizácie projektu.

Z výpovede právneho zástupcu navrhovateľa vyplýva, že predmetom zmluvy o dielo bolo vypracovanie
projektu pre navrhovateľa, a to až po záverečnú monitorovaciu správu, na základe čoho bola odporcovi

vyplatená suma 17 552,50 €. Neoprávnený výdavok celkom predstavoval 3 012,19 € a išlo o
DPH a časovú neoprávnenosť. Poukázal na to, že spoločnosť navrhovateľa (zrejme mal na mysli
odporcu) je obchodnou spoločnosťou so skúsenosťami z oblasti podnikateľského poradenstva pri
uchádzaní sa o prostriedky z fondov EÚ a zo štátneho rozpočtu. Nemá vedomosť o e-mailovom
upozornení pracovníčky navrhovateľa na potrebu žiadosti o predĺženie lehoty na ukončenie projektu.

Zamestnankyňa navrhovateľa p. L. mala poslať e-mail N.. V. - manažérovi odporcu s tým, že za poslednú
faktúru je potrebné doplniť preberacie protokoly a výzvy prác k žiadosti o príspevok k monitorovacím
správam. V e-maile je uvedené, že podľa pracovníka ministerstva p. X. si treba dať pozor dva dátumy.
Ona e-mail poslala odporcovi dňa 23.4.2012. Externý manažment už aj po skončení realizácie projektu
bol upozorňovaný, že si nesplnil svoju povinnosť, nakoľko mal doručiť pracovný výkaz externého

manažmentu a určil dátumy prác už po skončení projektu.

Z výpovede právneho zástupcu odporcu vyplýva, že dôvodom, pre ktoré považovalo ministerstvo
žalovanú sumu za neoprávnene vyplatenú bolo to, že navrhovateľ nepožiadal o predĺženie termínu
končenia projektu, nie to, že neboli doručené výkazy. Odporca sa domnieval, že navrhovateľ požiadal
ministerstvo o predĺženie lehoty ukončenia projektu. Navrhovateľ porušil svoju povinnosť poskytnúť

súčinnosť tým, že nepožiadal o predĺženie lehoty. Omeškanie bolo spôsobené internými procesnými
predpismi ministerstva. Navrhovateľ bol povinný požiadať o zmenu zmluvy v prípade, ak sa dostal
do omeškania s ukončením realizácie aktivít projektu alebo ak to bolo možné rozumne predpokladať.
Poukázal na preventívnu povinnosť urobiť opatrenia na odvrátenie škody alebo jej zmiernenie.

Z výpovede konateľa odporcu vyplýva, že trvá na tom, že škodu nespôsobili.

Z výpovede svedkyne J. L., zamestnankyne navrhovateľa, vyplýva, že išlo o rekonštrukciu základnej
školy, preto s tým malo čo dočinenia oddelenie školstva. Celý proces sa začal v roku 2009 podaním
žiadosti o nenávratný finančný príspevok s Ministerstvom výstavby. Oni preto v roku 2009 uzatvorili
zmluvu s odporcom, na základe ktorej odporca mal vypracovať aj žiadosť o nenávratný finančný
príspevok a v prípade úspešnosti aj zabezpečenie implementácie projektu, teda žiadosti o platby,

monitorovanie projektu a záverečnú správu. V júni 2010 podpísali s ministerstvom Zmluvu o poskytnutí
nenávratného finančného príspevku a odovzdali dielo dodávateľovi stavebných prác a začala sa
realizácia diela. Samotné stavebné práce boli dokončené v apríli 2011 a kolaudačné rozhodnutienadobudlo právoplatnosť 09.05.2011. Monitorovacie správy sa musia predkladať v lehote minimálne
jeden krát za pol roka a prvé monitorovacie obdobie mali k 30.11.2010. Tieto monitorovacie správy im
už robil odporca. Prvá monitorovacia správa bola schválená 04.05.2011. Druhý monitorovací termín

bol 31.05.2011, pričom druhá monitorovacia správa sa podala 20.07.2011. Celkovú realizáciu aktivít
projektu mali zazmluvnenú do konca októbra 2011. Keďže platili odporcovi v splátkach a poslednú
splátku mu mali dať až po záverečnej monitorovacej správe, ale bola stanovená lehota konca projektu
30.10.2011, uzatvorili Dodatok k tejto zmluve č.1, podľa ktorej odmenu 4 462,50 € zaplatili do konca
monitorovacieho obdobia t.j. 30.10.2011. Tým vydokladovali ministerstvu, že sa dielo skončilo v

stanovenej lehote. Následne, keď sa podala záverečná žiadosť o platbu, táto zahŕňala aj faktúry aj za
externý manažment, Ministerstvo ich vyzvalo niekoľkokrát na doplnenie dokladov k záverečnej žiadosti
o platbu. Tam išlo najmä o doklady k faktúram za externý manažment. Išlo o preberacie protokoly a
v ďalšej výzve súpis vykonaných prác. Oni si na ministerstve mohli uplatniť iba preplatenie dokladov,
ktoré predtým už zaplatili. Po záverečnej žiadosti o platbu, prišla z ministerstva kontrola na miesto, tak
skontrolovali dokladovú časť aj stavbu a vystavila im Správu o výsledku na mieste, kde konštatovala

v bode E, že prijímateľ bol vyzvaný na doplnenie výkazu hodín a následne druhý krát bol vyzvaný
priamo externý manažér 08.10.2012 na doplnenie výkazu hodín do 7 dní, čo však nebolo urobené. Z
uvedeného dôvodu im ministerstvo neuznalo celú čiastku 17 552,50 € za externý manažment. Toto bolo
doručené na MÚ 25.10.2012. Následne kontaktovali externého manažéra Ing. V., projektový manažér
odporcu. Tento uviedol, že výkazy boli zaslané na ministerstvo, ale nevedel to dokázať, takže podali

pripomienky k Správe, kde uviedli, že podľa informácií externého manažéra boli výkazy zaslané, len
neboli preukázateľne doručené. Následne opätovne poslali výkazy na ministerstvo a ministerstvo im
urobilo Dodatok k Správe, kde bolo v bode C konštatované, že vzhľadom na doplnenie pracovných
výkazov vyhodnocuje tieto výkazy ako oprávnené sčasti, čiže práce vykonané po 01.11.2011 boli z
časového hľadiska neoprávnené. Pokiaľ vyplatili celú čiastku odporcovi do konca realizácie projektu,

tak vo výkazoch sa všetky hodiny mali objaviť do konca realizácie, t.j. do 30.10.2011. Ministerstvo tie
hodiny, ktoré boli uplatnené po 01.11.2011 im odmietlo refundovať, čiže žalovanú čiastku uplatňovanú
v tomto konaní. O upozornení zo strany odporcu na nutnosť predĺženia termínu ukončenia realizácie
projektu nemala vedomosť, nebol ani dôvod. Fakt nedoručenia výkazov ministerstvu mal vplyv na to,
že ministerstvo nerefundovalo požadovanú čiastku navrhovateľovi z toho hľadiska, keď im odporca

doručil výkazy, oni ich následne zaslali na ministerstvo, nebola im refundovaná celá čiastka z dôvodu,
že konkrétne sa ministerstvu nepáčilo to, že všetky práce uvedené vo výkazoch sa mali vykonať do
30.10.2011, ale nevykonali sa do tohto termínu. V tom výkaze boli uvedené aj práce po 30.10.2011 a tieto
ministerstvo neakceptovalo, konkrétne 48 hodín. Samotné neskoré doručenie výkazov im nespôsobilo
škodu, ale obsah výkazov áno. V Dodatku č. 1 bolo dohodnuté, že zhotoviteľ má čas na vypracovanie

záverečnej monitorovacej správy do 30.11.2011, lebo je to v súlade s podmienkami na predkladanie
záverečnej monitorovacej správy a ich Dodatok hovorí čisto o monitorovacej správe a nie o výkazoch,
ktoré im má externý manažment doložiť. Odporca mohol vypracovať správu aj v jedenástom mesiaci
2011, vypracovanie monitorovacej správy do 60 dní je v poriadku, ale nehovorí o výkazoch odporcu.
Výkaz mal byť hotový do 30.10.2011 a tak to skonštatovalo ministerstvo. Výkazy sa odkladali až na

základe výzvy, ktorá bola výsledkom správy o kontrole, ktorú správu vykonalo ministerstvo. Stavba
bola skolaudovaná v máji 2011. Monitorovacia správa č. 2 bola schválená 21.11.2011 a 25.11.2011
bola aj odoslaná Záverečná monitorovacia správa. To znamená, že nebol dôvod na predĺženie termínu,
všetky aktivity boli skončené, vyplatené do konca októbra 2011. Vedomosť o tom, či prišiel e-mail
na pracovníčku navrhovateľa, p. XXXX, nemá, nakoľko p. S. bola zamestnancom navrhovateľa od

roku 2004 do 31.12.2010 a následne ešte na dobu určitú od 01.01.2011 do 28.02.2011. Následne
na oddelenie školstva prišiel nový vedúci, ktorý má inú e-mailovú adresu ako p. S. a prihlasuje sa
svojimi prihlasovacími údajmi. Je zvláštne, prečo prišiel e-mail na p. S., keď počas realizácie projektu
komunikovali p. V. a ona a navyše, keď podpisovali Dodatok 20.10.2011 s odporcom, tak p. J.,
konateľ, nenamietal zúčtovanie celej sumy. Ak 03.10.2011 bola poslaná žiadosť o predĺženie na e-

mail p. S., tak táto tam už pol roka nepracovala. Firma odporcu akceptovala ukončenie realizácie
do 30.10.2011 bez toho, že by poukazovali na to, že by chceli predĺžiť termín ukončenia až do
novembra. Monitorovacia správa č. 2 bola do systému vložená 19.10.2011 a do konca októbra 2011
bol priestor na spracovanie a prípravu Záverečnej monitorovacej správy, nakoľko všetky doklady boli
už uzatvorené a dostupné. Do konca októbra sa dala robiť príprava Záverečnej monitorovacej správy.

Navrhovateľ podpisoval Preberací protokol Záverečnej monitorovacej správy 01.03.2012 a Preberací
protokol záverečnej žiadosti o platbu 12.03.2012, lebo vtedy im boli doručené.Z výpovede svedka N.. T. V., ktorý pre odporcu vykonával projektového manažéra na realizácii
diela, vyplýva, že pripravil žiadosť o nenávratné finančné prostriedky táto smerovala voči Ministerstvu
výstavby. Keď žiadosť bola schválená, začalo sa s realizáciou projektu. Nepamätá si, že by počas

realizácie projektu riešil nejaké neštandardné veci, alebo problémy. Pripravoval žiadosti o platbu
a monitorovacie správy a prišiel vždy osobne na miesto, aby si to celé prešli, skonzultovali a on
komunikoval buď s p. L., alebo s Ing. S.. Nevie, kedy bol naposledy s Ing. S., nevie, či to nebolo
koncom roku 2011. Vie, že v priebehu realizácie projektu tam pani inžinierka pracovala, ale aj vie,
že v priebehu projektu ukončila pracovný pomer. Ale viac s ním komunikovala p. L., aj pokiaľ ide

o monitorovaciu správu. S takýmto typom projektov mal skúsenosť aj v minulosti. Stáva sa, že sa
predĺži realizácia projektu. Žiadateľ musí poslať žiadosť o predĺženie projektu na riadiaci orgán, to
je všetko. Pri predĺžení riadiaci orgán nerobí problémy z hľadiska časového posunu. Na potreby
časového posunu realizácie upozorňoval, a to buď p. N., alebo p. W., ale už nevie, ktorú z nich
konkrétne. K omeškaniu realizácie projektu v papierovej oblasti došlo z dôvodu, že keď zaslal do ITMS
systému žiadosť, alebo monitorovaciu správu, tak riadiaci orgán musel schváliť túto monitorovaciu

správu, alebo žiadosť o platbu. Kým ministerstvo to neschválilo, nemohol zadať ďalšiu žiadosť o
platbu, alebo monitorovaciu správu, lebo ITMS systém je nastavený tak, že ho ďalej nepustí. Na takéto
schválenie má ministerstvo cca 60 dní, ale trvalo im to až 4-5 mesiacov. Preto sa realizácia posúvala a
omeškanie sa predlžovalo. V systéme je zachytený dátum podania jednotlivých žiadostí. Navrhovateľ
ho ohľadne časovej neoprávnenosti, ktorú namietalo ministerstvo, nekontaktoval. P. Z. mu posielala

e-mail 23.04.2012 "za tú poslednú faktúru, t.j. za monitorovaciu fázu projektu je potrebné doplniť tie
preberacie protokoly a výkazy prác k Žiadosti o platbu a monitorovacím správam a podľa p. N.e treba
dať si tam pozor na nejaké dátumy. Neviem na aké, tak si to konzultujte s ním". Išlo o to, že posielal
výkazy na ministerstvo obyčajnou poštou, ale asi im to nedošlo a pracovník ministerstva asi kontaktoval
p.T., že im to neprišlo a tento e-mail p. L. z toho dôvodu písala jemu, on tieto výkazy ešte raz vytlačil

a osobne ich zaniesol p. L., lebo na ďalší deň mali ísť z Mesta na ministerstvo. On jej to odovzdal v
roku 2012, v apríli. Pokiaľ ide o výhrady p. X. z ministerstva, tak to s ním konzultoval a on uviedol, že
mali byť presne uvedené dátumy monitorovacích správ a žiadostí o platbu, ktoré boli tie posledné. K
súčinnostinavrhovateľavočiodporcovinazákladeuzavretejzmluvysanevievyjadriť.Sp.L.samudobre
komunikovalo, akurát, keď prišla kontrola z ministerstva navrhovateľovi, tak ich nikto k nej nezavolal, len

im oznámili výsledok. O ukončení pracovného pomeru N.. S. mu raz povedala p. L. a myslí, že to bolo
koncom roku 2011 a ďalej už komunikoval iba s p. L.. Uzavretie Dodatku č. 1 k pôvodnej zmluve sa ho
netýka, ale určite to bolo len z dôvodu predĺženia realizácie aktivít v pôvodnej zmluve.

Z údajov o zamestnaní N.. Q. S., pracovnej zmluvy a dohody o skončení pracovného pomeru vyplýva, že
pracovalaunavrhovateľaod13.1.2004do28.2.2011.Dňom31.12.2010odišladostarobnéhodôchodku.

Zo záverečného stanoviska odporcu a dodatku k nemu vyplýva, že navrhovateľ nepreukázal podľa nich
existenciu protiprávneho úkonu odporcu, resp. porušenie jeho právnej povinnosti. Odporca upozornil
e-mailom z 3.10.2011 N.. S., že je potrebné požiadať o posunutie konca realizácie projektu. N.. Q. S.
bola v Žiadosti o nenávratný finančný príspevok uvedená ako kontaktná osoba, vrátane jej e-mailovej
adresy. Navrhovateľ odporcu neinformoval, že medzitým u neho ukončila pracovný pomer. Na potrebu

posunutia termínu na ukončenie projektu upozornil navrhovateľa (p. L. alebo p. S.) aj N.. V.. Navrhovateľ
nepreukázal ani existenciu príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. Príčinou
vzniku škody bolo, že navrhovateľ si nesplnil svoju povinnosť zo zmluvy s ministerstvom a nepožiadal
o zmenu zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku. Dňa 20.10.2011 došlo k uzavretiu dodatku k
zmluve s odporcom, podľa ktorého sa dohodol termín na vypracovanie záverečnej monitorovacej správy

až do 30.11.2011. Aj p. L. uviedla, že Monitorovacia správa č. 2 bola schválená až 21.11.2011 a
dňa 25.11.2011 bla odoslaná aj Záverečná monitorovacia správa, pričom bolo potrebné čakať na jej
schválenie a až následne podať ešte záverečnú žiadosť o platbu. Požiadať o predĺženie termínu na
ukončenie projektu mohol jedine navrhovateľ. Čo sa týka DPH, tak odmena odporcu bola dohodnutá
vrátaneDPHazmenusadzbyDPHzohľadnilodporcavzníženízákladudane,abycelkovásumavrátane

DPH zostala zachovaná. Podľa ich názoru navrhovateľ nepreukázal protiprávny úkon odporcu, resp.
jeho neodbornosť a vznik škody bol spôsobený nekonaním navrhovateľa, ktorý nepožiadal o posunutie
konca realizácie projektu. Výkaz hodín potvrdil navrhovateľ svojím podpisom, a to aj tých prác, ktoré
boli vykonané po 30.10.2011 (48 hodín).Zo Žiadosti o nenávratný finančný príspevok zo dňa 26.9.2009 vyplýva, že kontaktnou osobou
navrhovateľa podľa žiadosti bola N.. Q. S., vedúca oddelenia školstva a telesnej kultúry s e-mailovou
adresou [email protected].

Zozáverečnéhostanoviskanavrhovateľavyplýva,žezazmluvniliodporcuzaúčelomvykonaniavšetkých
činností súvisiacich s implementáciou projektu. Od začiatku spolupráce externý manažér, zástupca
odporcu vždy spracoval všetky potrebné dokumenty a predložil ich žalobcovi na podpis. Tvrdenie
odporcu, že upozorňovali navrhovateľa na predĺženie termínu realizácie projektu je podložené iba e-
mailom adresovaným N.. S., ktorá v čase jeho zaslania už u navrhovateľa nepracovala, agendu projektu

prebrala p. L., ktorá ďalej komunikovala so zástupcami odporcu, čo potvrdil i N.. V.. Majú za to, že e-
mail je len účelový dôkaz a majú pochybnosti o jeho doručení, keďže pri skončení pracovného pomery
N.. S. sa automaticky zrušila aj jej e-mailová schránka. Odporca si nepreveril, či bola uvedená správa
aj doručená a nepokúsil sa kontaktovať s N.. S. telefonicky, inak by zistil, že číslo už bolo pridelené
inému pracovníkovi. Odporca sa mal riadiť Zmluvou o dielo, na základe ktorej vznikol zmluvný vzťah,
kde je ako štatutárny zástupca uvedený primátor mesta, s ktorým mohol komunikovať. Mesto nemalo

potrebu oznamovať zmenu kontaktnej osoby, keďže komunikácia prešla plynule na p. L. už začiatkom
roku 2011, nevedia teda, z akého dôvodu odporca posielal e-mail osobe, s ktorou v tom čase už
nekomunikoval a prečo nebol dodržaný štandardný postup spolupráce, t.j. prečo nepredložil na podpis
navrhovateľovi vypracovanú žiadosť o predĺženie termínu realizácie projektu. Dodatok č. 1 k Zmluve o
dielo zo dňa 20.10.2011 bol vypracovaný a obojstranne podpísaný preto, aby posledná splátka za služby

externého manažmentu bola uhradená do 30.10.2011, t.j. do konca realizácie aktivít projektu v zmysle
zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku. Aj vtedy mal odporca možnosť informovať o žiadosti na
predĺženie termínu realizácie a dohliadnuť na jej zaslanie, ak ju považoval za potrebnú. O výkazoch
sa v zmluve ani v dodatku nehovorí nič a navrhovateľ sa o potrebe predloženia výkazov dozvedel až v
apríli 2012, kedy riadiaci orgán pre ROP požadoval doložiť k záverečnej žiadosti o platbu výkazy prác za

externý manažment. Záverečná žiadosť o platbu bola predložená v marci 2012 a následne bola ešte pre
nedostatky3xopravovaná.Vauguste2012vykonalriadiaciorgánpreROPkontrolunamiesteavosvojej
správe z kontroly konštatuje, že „Prijímateľ bol vyzvaný 11.9.2012 na doplnenie výkazu hodín a následne
druhýkrát bol vyzvaný priamo externý manažér dňa 8.10.2012 na doplnenie výkazu hodín do 7 dní.
Výkaz hodín nebol doručený.“ Dodatočne boli výkazy externým manažmentom vypracované a doručené

na RO pre ROP. Ten následne v Dodatku k Správe z kontroly vyhodnotil pracovné výkazy ako oprávnené
sčasti a práce v hodnote 3012,19 € definoval ako neoprávnené. Za správnosť údajov uvedených vo
výkazoch zodpovedá iba odporca a navrhovateľ ich nemal možnosť overiť pred ich zaslaním na ROP.
Vzhľadom na to, že výkazy boli pripravované s dlhým časovým odstupom, predpokladajú, že odporca
pozabudol na nutnosť časového súhlasu s harmonogramom projektu. Ako osoba so skúsenosťami v

oblasti externého manažmentu mal žalobcu upozorniť, že suma zodpovedajúca výkazu hodín za práce
po termíne realizácie projektu nebude refundovaná. S tvrdením odporcu, že do konca októbra nebolo
možné z časového hľadiska vypracovať záverečnú monitorovaciu správu nesúhlasia. Monitorovacia
správa č. 2 bola vložená do systému dňa 19.10.2011 a do konca mesiaca bolo možné vypracovať i
záverečnú monitorovaciu správu, nakoľko všetky doklady boli už v tom čase uzatvorené a dostupné,

aj keď samotné odoslanie správy bolo možné až po schválení predchádzajúcej. To, ako si organizoval
prípravu a vypracovanie materiálov externý manažment bolo výlučne na ňom a navrhovateľ do toho
nezasahoval, pretože mal za to, že externý manažment vyhotoví potrebné materiály tak, aby nebol
problém s refundáciou. Podľa ich názoru odporca ako externý manažment spravil chybu pri vypracovaní
výkazov hodín, ktoré boli súčasťou záverečnej monitorovacej správy a tým porušil bod 4.2 Zmluvy o

dielo, kde sa zaviazal, že bude pri plnení svojich záväzkov voči navrhovateľovi postupovať s odbornou
starostlivosťou. Odporca tým pádom postupoval neodborne a takisto ani v konaní nepreukázal, že
porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Mal zabezpečiť, aby
výkazy boli predložené včas a správne, doručil ich však s takmer ročným omeškaním a nesprávne.
Meškaním a neodpovedaním na výzvy ROP navyše spôsobil zdržanie v refundácii výdavkov do rozpočtu

mesta. Podľa § 373 Obchodného zákonníka boli naplnené všetky tri predpoklady zodpovednosti za
vzniknutú škodu: protiprávny úkon (porušenie povinnosti vyhotoviť výkazy do 30.10.2011), vznik škody
(nerefundovaná suma ministerstvom vo výške 3 012,19 €), príčinná súvislosť medzi protiprávnym
úkonom a vznikom škody.

Podľa § 261 ods. 1, 2, 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje

záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že
sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzisubjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a
podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Na účely odseku 2 subjektom verejného práva je a) štátny
orgán, b) obec, c) vyšší územný celok, d) právnická osoba, ktorá spĺňa požiadavky podľa odseku 4, e)

združenie právnických osôb, ktorého členom je aspoň jeden zo subjektov verejného práva uvedených
v písmenách a) až d).

Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa § 380 Obchodného zákonníka za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla
tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

Podľa § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka osoba, ktorej hrozí škoda, je povinná s prihliadnutím na
okolnosti prípadu urobiť opatrenia potrebné na odvrátenie škody alebo na jej zmiernenie. Povinná osoba
nie je povinná nahradiť škodu, ktorá vznikla tým, že poškodený túto povinnosť nesplnil.

Súd po vykonanom dokazovaní a zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný

a je potrebné ho zamietnuť.

Z vykonaného dokazovania vyplýva a medzi účastníkmi nie je sporné, že účastníci uzavreli dňa 2.4.2009
Zmluvu o dielo č. XX/XXXX, na podklade ktorej sa odporca ako zhotoviteľ zaviazal pre navrhovateľa
ako objednávateľa spracovať žiadosť o nenávratný finančný príspevok z fondov EÚ a zabezpečiť
všetky služby a podklady pre spracovanie žiadosti na projekt „Rekonštrukcia ZŠ a MŠ P. okružná“

v termíne podľa podmienok vyhlásenej výzvy. Ďalej sa zaviazal vykonávať všetky činnosti súvisiace
s implementáciou projektu, vypracovať priebežnú monitorovaciu správu v stanovených termínoch a
záverečné vyhodnotenie projektu a záverečnú monitorovaciu správu. Odporca bol povinný postupovať s
odbornou starostlivosťou. Navrhovateľ bol povinný poskytnúť všetky potrebnú súčinnosť. Odmena bola
dohodnutá na 17 552,50 € vrátane príslušnej dane z pridanej hodnoty. Dňa 20.10.2011 uzavreli Dodatok

č. 1 k Zmluve o dielo č. XX/XXXX, na podklade ktorého došlo k zmene platobných podmienok, pričom
bola zmenená splatnosť poslednej splátky odmeny v sume 4 462,50 €, ktorú sa navrhovateľ zaviazal
zaplatiť do 30.10.2011. Odporca sa zaviazal vypracovať záverečnú monitorovaciu správu projektu do
30.11.2011.

Navrhovateľ a Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR uzavreli dňa 14.6.2010 Zmluvu o

poskytnutí nenávratného finančného príspevku, na podklade ktorej ministerstvo poskytlo navrhovateľovi
nenávratný finančný príspevok na rekonštrukciu základnej a materskej školy. Navrhovateľ sa zaviazal
realizovať projekt do 30.10.2011, ukončením realizácie projektu bolo uhradenie poslednej faktúry v rámci
projektu. Účinnosť zmluvy končí schválením Záverečnej monitorovacej správy. Na podklade zmluvy bol
navrhovateľ povinný požiadať ministerstvo o zmenu Zmluvy bezodkladne v prípade, ak sa dostal do

omeškania s ukončením realizácie aktivít Projektu v zmysle čl. 2 bod 2.4 zmluvy alebo možno rozumne
predpokladať, že k takému omeškaniu dôjde.

Je nepochybné, že odporca zabezpečil služby pre spracovanie žiadosti na projekt, vykonával
činnosti súvisiace s implementáciou projektu a vypracoval priebežnú monitorovaciu správu, záverečné
vyhodnotenie projektu a záverečnú monitorovaciu správu. Svoje povinnosti zo zmluvy o dielo teda splnil.

Medzi účastníkmi je však sporné, či svoje povinnosti zo zmluvy splnil v celom rozsahu riadne a najmä
včas. Navrhovateľ tvrdí, že odporca nedodržal svoju povinnosť zo zmluvy, keď časť úkonov vykonal
oneskorene, pričom v dôsledku tohto omeškania bola navrhovateľovi spôsobená škoda z dôvodu, že mu
nebola preplatená časť vynaložených nákladov na projekt. Odporca tvrdí, že k omeškaniu síce došlo,
avšak nebolo zavinené ním, ale postupnosťou realizácie jednotlivých fáz projektu, ktorú vyžadovalo

ministerstvo, v dôsledku ktorej nebolo možné termín dokončenia projektu stihnúť. Zároveň tvrdí, že
navrhovateľ mal požiadať ministerstvo o predĺženie lehoty na skončenie projektu a ak by tak urobil, ku
vzniku škody by nedošlo.

Je nepochybné, že odporca časť prác vykonal až po 30.10.2011, čo bol termín na skončenie realizácie
projektu. Po tomto dátume uskutočnil pracovné stretnutie k vypracovaniu záverečnej žiadosti o platbu,

vypracoval záverečnú žiadosť o platbu a skontroloval a odoslal ju. Ministerstvo neuznalo výdavky naexterný manažment v rozsahu 72 hodín za dôvodné, pričom za neoprávnené považovalo výdavky v
sume 2 975,- €, a to z toho dôvodu, že boli vykonané po skončení realizácie projektu. V časti tkajúcej
sa sumy 37,19 € boli výdavky uznané za neoprávnené z dôvodu neoprávnene nárokovanej DPH.

Z preberacích protokolov vyplýva, že 2. monitorovacia správa k projektu bola prebratá navrhovateľom
dňa 21.10.2011, teda len 6 pracovných dní pred termínom na realizáciu projektu.

Záverečná monitorovacia správa k projektu bola prebratá navrhovateľom až 1.3.2012, teda už po
termíne na skončenie projektu. Záverečná žiadosť o platbu bola prebratá až 12.3.2012.

Navrhovateľ bol upozornený aj ministerstvom v oznámení o záveroch administratívnej kontroly zo dňa
20.12.2012, že bol povinný zabezpečiť, aby sa projekt realizoval podľa projektovej dokumentácie a

prípadné zmeny a skutočnosti súvisiace s plnením zmluvy mal oznámiť, a to v takom prípade, ak by mal
čo i len pochybnosť o dodržiavaní svojich záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy.

Súd dospel k záveru, že ku škode na majetku navrhovateľa v sume 3 012,19 € skutočne došlo, avšak
za túto škodu nezodpovedá odporca, pretože navrhovateľ si nesplnil povinnosť hroziacu škodu odvrátiť.

Súd vychádzal z toho, že medzi účastníkmi došlo uzavretím zmluvy o dielo k vzniku obchodného

záväzkového vzťahu. Odporca by teda v prípade, ak by porušil svoju povinnosť z tohto právneho vzťahu,
bol povinný nahradiť navrhovateľovi škodu, ktorá by mu v dôsledku tohto porušenia vznikla (§ 373
Obchodného zákonníka). Okolnosťou vylučujúcou zodpovednosť odporcu za škodu je, ak nesplnenie
povinností bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú by bola
poškodená strana povinná (§ 376 Obchodného zákonníka). Okrem toho poškodený má prevenčnú

povinnosť, musí teda zasiahnuť v prípade hroziacej škody a urobiť také opatrenia, aby bola škoda
odvrátená alebo aspoň zmiernené následky škodnej udalosti. Ak si túto povinnosť nesplní, nie je povinná
osoba povinná nahradiť škodu.

V konaní bolo dostatočne preukázané, že odporca si nesplnil svoju povinnosť zo zmluvy realizovať
všetky úkony projektu tak, aby bol projekt skončený včas, teda do 30.10.2011. Navrhovateľ o omeškaní

projektu vedel, pretože dňa 20.10.2011 uzavrel s odporcom Dodatok č. 1 k Zmluve o dielo č. XX/XXXX, v
ktorom menil platobné podmienky tak, aby mohol zaplatiť zvyšok odmeny v sume 4 462,50 € odporcovi,
hoci v tom čase ešte nebola schválená záverečná monitorovacia správa projektu, ktorú sa odporca
zaviazal vypracovať do 30.11.2011. Projekt mal byť skončený do 30.10.2011. Navrhovateľ teda už dňa
20.10.2011 (v čase uzavretia Dodatku) musel vedieť, že termín na predloženie záverečnej monitorovacej

správy je po termíne ukončenia projektu.

So situáciou, že projekt nebude ukončený včas, Zmluva o poskytnutí nenávratného finančného
príspevku zo dňa 14.6.2010 počítala. Navrhovateľ bol povinný v prípade, ak bolo možné rozumne
predpokladať,žedôjdekomeškaniusukončenímrealizácieaktivítprojektu,požiadaťopredĺženielehoty
na ukončenie realizácie projektu najviac o 18 mesiacov. Navrhovateľ, hoci už dňa 20.10.2011 musel

vedieť, alebo aspoň rozumne predpokladať, že projekt nebude možné ukončiť včas, pretože termín
na predloženie záverečnej monitorovacej správy k projektu bol dojednaný až po skončení lehoty na
realizáciu aktivít projektu, napriek tomu nepožiadal ministerstvo v súlade s čl. 8 Všeobecných zmluvných
podmienok k Zmluve o predĺženie lehoty na ukončenie realizácie aktivít projektu. Túto nečinnosť
navrhovateľa súd hodnotí ako nesplnenie si povinnosti odvrátiť hroziacu škodu. Ak by ministerstvo

odklad ukončenia realizácie aktivít projektu povolilo, k žiadnej škode by nedošlo, pretože by boli
navrhovateľovi refundované aj tie výdavky, ktoré mu refundované neboli z dôvodu, že sa týkali činností
vykonaných až po lehote na ukončenie projektu. Navrhovateľ namiesto toho, aby požiadal o predĺženie
termínu ukončenia projektu, projekt formálne vyplatením poslednej faktúry odporcovi ukončil, hoci mu
muselo byť zrejmé, že nie je dostatok času na vypracovanie a schválenie záverečnej monitorovacej

správy a záverečnej žiadosti o platbu v termíne do 30.10.2011.

Súd prihliadol aj na to, že odporca navrhovateľa e-mailom už dňa 3.10.2011 upozornil, že je potrebné
žiadať o posunutie konca realizácie projektu o pol roka, aby bolo zachované časové hľadisko. E-mail
bol odoslaný na e-mailovú adresu uvedenú ako kontaktnú adresu v Žiadosti o nenávratný finančný
príspevok, ktorú uviedol sám navrhovateľ. Ak bola táto adresa medzitým zrušená a táto okolnosť

nebola oznámená odporcovi, nemožno odporcovi pričítať za vinu, že e-mailové upozornenie zaslal
na túto zrušenú adresu a vyžadovať od neho, aby si doručenie e-mailovej správy ešte overoval inýmspôsobom, najmä ak taká povinnosť zmluvne nebola dohodnutá. Navrhovateľ mohol a mal oznámiť
všetkýmdotknutýmosobámzmenukontaktnejosoby,respektívekontaktneje-mailovejadresyzaúčelom
komunikácie ohľadom projektu. Okrem toho nič mu nebránilo urobiť také technické opatrenia, aby

sa pošta doručená do e-mailovej schránky bývalého zamestnanca doručovala tomu zamestnancovi,
ktorý prevzal jeho agendu. Súd je však toho názoru, že hoci by odporca túto e-mailovú správu
navrhovateľovi nezaslal, aj tak by to nič nemenilo na navrhovateľovej povinnosti požiadať o predĺženie
lehotynaukončenieprojektu,ktorápovinnosťmuvyplývalapriamozoZmluvyoposkytnutínenávratného
finančného príspevku.

Preto súd dospel k záveru, že hoci ku škode na majetku navrhovateľa došlo, odporca škodu nie
je povinný nahradiť, pretože si navrhovateľ ako poškodený nesplnil svoju zákonnú povinnosť urobiť
opatrenia potrebné na odvrátenie škody. Z uvedeného dôvodu nie je návrh navrhovateľa v tejto časti
dôvodný.

Čo sa týka tej časti škody, ktorá mala vzniknúť nesprávnym uplatnením dane z pridanej hodnoty, v tejto
časti podľa záveru súdu škoda ani nevznikla. Cena diela bola v zmluve zo dňa 2.4.2009 dohodnutá ako

konečná, aj s daňou z pridanej hodnoty, pričom nie je zrejmé, aká časť z dojednanej výšky odmeny
mala v čase uzavretia zmluvy tvoriť samotnú odmenu (zdaniteľné plnenie) a aká časť mala tvoriť daň
z pridanej hodnoty. Súd teda vychádza z toho, že navrhovateľovi vznikla povinnosť zaplatiť odporcovi
sumu 17 552,50 € bez ohľadu na výšku sadzby dane z pridanej hodnoty. Nebol teda žiaden dôvod ju
z dôvodu zmeny sadzby dane znižovať.

Preto súd ani v tejto časti nepovažoval podaný návrh za dôvodný.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Odporcovi,
ktorýbolvkonanívplnomrozsahuúspešný,priznalnáhradutrovkonaniapotrebnýchnaúčelnébránenie
svojho práva. Trovy konania odporcu pozostávajú z trov právneho zastúpenia za:

- prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom 121,17 €,

- písomné podanie na súd - vyjadrenie k žalobe 121,17 €,

- ďalšia porada s klientom v trvaní 1,5 hodiny 121,17 €,

- účasť na pojednávaní pred súdom 121,17 €,

- ďalšia porada s klientom v trvaní 1,5 hodiny 121,17 €,

- účasť na pojednávaní pred súdom 121,17 €,

- písomné podanie na súd - záverečné stanovisko 121,17 €,

- účasť na pojednávaní pred súdom 121,17 €,

- náhrada cestovného Bratislava - Partizánske a späť (256 km, spotreba 8l / 100km, základná náhrada
0,183 € / km):

- dňa 11.2.2014 (cena PHM 1,39 € / l) 75,32 €

- dňa 1.4.2014 (cena PHM 1,39 € / l) 75,32 €

- dňa 3.6.2014 (cena PHM 1,434 € /l) 76,22 €

- náhrada za stratu času za 3 x 8 polhodín (3 cesty Bratislava - Partizánske a späť) v sume 24 x 13,40
€ 321,60 €

- režijný paušál za 8 úkonov x 8,04 € 64,32 €

- DPH 20% zo základu 1 582,14 € 316,43 €

SPOLU trovy právneho zastúpenia 1 898,57 €.Keďže si navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnil trovy konania len v sume 1
825,86 € vrátane DPH, súd mu priznal v súlade s § 153 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku náhradu
trov konania len do uplatnenej výšky 1 825,86 € vrátane DPH.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného súdu
na Krajský súd v Trenčíne, písomne v troch vyhotoveniach. Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v

čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha). Podľa
§ 205 ods. 2 Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa
postupomsúduodňalamožnosťkonaťpredsúdom,rozhodovalvylúčenýsudcaalebobolsúdnesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g) rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia. (§ 251 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).