Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 4, 2014

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 9C/188/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413217738
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Betáková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2014:4413217738.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Nových Zámkoch pred samosudkyňou Mgr. Vierou Betákovou v právnej veci

navrhovateľa: M. I., T.. XX.XX.XXXX, H. R. XX, Š., F.. JUDr. Denisom Glajchom, advokátom, so sídlom
Bernoláková 34, Topoľčany, proti odporcovi: Z. Š., T.. XX.XX.XXXX, H. R. XX, Š., zast. Mgr. Danou
Hankovou, advokátkou, so sídlom Björnsonova 2, Nové Zámky, o určenie dedičskej nespôsobilosti
spoludediča, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcovi titulom náhrady trov konania sumu 316,82 eur, k rukám

právnej zástupkyni odporcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.07.2013, a neskôr doplneným
a upresneným zo dňa 01.10.2013, domáhala určenia, že dedičská spôsobilosť spoludediča Z. Š. D.
dedičskej veci vedenej na Okresnom súde v Nových Zámkoch, č. k. 8D/228/2012, Dnot 166/2012, nie
je daná.
Návrh odôvodnila tým, že po nebohej matke, zosnulej I. N., M.. Č., T.. XX.XX.XXXX, F.. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom v Štúrove, prebieha dedičské konanie na Okresnom súde v Nových Zámkoch pod
č. k. 8D/228/2012, Dnot 166/2012, a poverená prejednaním dedičstva je súdna komisárka - notárka

JUDr. Katarína Nagyová, a navrhovateľka podľa § 175k, ods. 2 O.S.P., namieta týmto návrhom
dedičskú nespôsobilosť spoludediča - odporcu podľa § 469 Občianskeho zákonníka, keď rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave pod č. k. 1T/2/95 zo dňa 17.03.1995, bol odporca uznaný vinným z
trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa dopustil na nevlastnom otcovi N. N.
(manželovi poručiteľky). Zo závetu, ktorý spísala nebohá I. N., matka účastníkov konania podľa názoru
navrhovateľky nevyplýva, že by poručiteľka odporcovi svojmu synovi odpustila. V prípade úspechu
žiadala priznať náhradu trov konania a vo veci navrhla aj dokazovanie a to výsluchmi svedkov.

Odporca sa vyjadril prostredníctvom právnej zástupkyni podaním zo dňa 16.12.2013, a navrhoval tento
návrh zamietnuť ako nedôvodný, keď mal za to, že jeho matka mu odpustila, nakoľko dňa 09.10.2003,
ho vo svojom závete spísaného v advokátskej kancelárii u N.. N. V. ustanovila za svojho dediča. Okrem
toho v tomto závete v čl. IV. ho označila aj za dediča nehnuteľnosti bližšie špecifikovanej a zapísanej
na LV č. XXXX, kat. úz. T.. Podľa odporcu z tohto dôvodu mu poručiteľka odpustila, a preto neobstojí
dôvod uvedený v žalobnom návrhu. Čo sa týka trestného rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.

1T/2/95, ktorým bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1, Tr. zákona,
mal za to, že samotný súd konštatoval, že videl v jeho konaní len nepriamy úmysel podľa § 4 písm. b)
Tr. zákona. Sám mal za to, že tento trestný čin vykonal z dôvodu, že ním zachránil svoju matku a v tomčase maloletú navrhovateľku, pretože v čase spáchania tohto trestného činu p. N. sa vyhrážal matke
účastníkov ako aj navrhovateľke, že ich zabije, bol agresívny a požíval alkoholické nápoje.
Čo sa týka dedičskej nespôsobilosti uviedol, že táto pominie, ak poručiteľ, čin, ktorý dediča robí

nespôsobilým dediť odpustí. Môže sa tak stať výslovne, napríklad povolaním jeho osoby v následne
zriadenom závete za dediča, ale i mlčky, ak je možné z konania poručiteľa usúdiť, že čin dediča,
zakladajúci dedičskú nespôsobilosť bol známy, bez toho, aby chcel z neho vyvodzovať dôsledky z
hľadiska dedičského nástupníctva. Raz prejavené odpustenie je neodvolateľné a nemožno za činy, ktoré
mu predchádzali opätovne vyvolať dôsledky vyplývajúce z dedičskej nespôsobilosti. V prípade úspechu

žiadal priznať náhradu trov konania a vo veci navrhol aj dokazovanie a to výsluchmi svedkov.

Súd vykonal dokazovanie, prednesmi právnych zástupcov účastníkov konania, výsluchmi účastníkov
konania, výpoveďami svedkov a podrobným oboznámením spisov: Krajského súdu v Bratislave 1T/2/95,
a spisom Okresného súdu Nové Zámky 8D/228/2012, a zistil tento skutkový a právny stav:

Z prednesu právneho zástupcu navrhovateľky, bolo preukázané, že trval na podanom návrhu, keď
mal za to, že podľa § 469 Občianskeho zákonníka dedičská spôsobilosť dediča - odporcu v dedičskej
veci po poručiteľke I. N., Č.. k. 8D/228/2012, Okresného súdu v Nových Zámkoch, s poukazom na
rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 1T/2/95, keď sa odporca počas života poručiteľky dopustil
úmyselného trestného činu vraždy, ktorý nebol jeho priamym príbuzným, ale v tom čase bol manželom

poručiteľky, nie je daná. Mal za to, že aj keď poručiteľka vo svojom závete ustanovila odporcu, svojho
syna za dediča, nie je ešte preukázané, že by mu úmyselný trestný čin vraždy odpustila. Po vykonanom
dokazovanímalzato,ženebolopreukázanévtomtokonaní,žeporučiteľkapočassvojhoživotaodpustila
odporcovi spáchanie úmyselného trestného činu vraždy. Naopak mal za to, že zo svedeckých výpovedí
svedkýň, ktoré navrhla vypočuť navrhovateľka vyplynulo, že vzťahy medzi poručiteľkou a odporcom

neboli štandardné, aké by mali byť medzi matkou a synom.

Výpoveďou navrhovateľky, bolo súdu preukázané, že trvala na podanom návrhu ako aj na prednese
svojho právneho zástupcu, uviedla, že tento návrh podala z dôvodu, že odporca, jej nevlastný brat
vraždou zabil jej otca, ktorý bol v tom čase manželom jej matky a odporca sa zo svojou matkou nestýkal,

nenavštevoval ju najmä keď bola chorá a v posledných rokoch svojho života. Uviedla, že je pravdou, že
v závete matka ustanovila ako dedičov všetky svoje deti, ale iba z dôvodu, aby navrhovateľke nebolo
ublížené. Tieto skutočnosti potvrdila, že jej uviedla matka, keď žila. Mala za to, že vzťahy medzi nebohou
matkou a odporcom boli narušené asi 15 rokov. V čase spáchania trestného činu vraždy odporcu,
navrhovateľka mala asi 10 mesiacov. Nepamätala sa na to, že by niekedy odporca býval v spoločnej

domácnosti s ich matkou a s navrhovateľkou. Pamätala si, že býval v druhom dome, kde mala matka
predajňu, s ním spoločnú.

Zprednesuprávnejzástupkyneodporcu,bolosúdupreukázané,žetrvalavplnomrozsahunapísomnom
vyjadrení k návrhu a navrhovala návrh zamietnuť v celom rozsahu, keď mala za to, že pokiaľ je

dedič ustanovený v závete, to znamená, že poručiteľka prejavila svoju vôľu odpustiť mu to, čo sa
počas života stalo, teda pre spáchanie trestného činu vraždy, ktorý odporca vykonal, a za ktorý bol
právoplatne odsúdený. Okrem toho poukázala na to, že odporca žil dlhodobo v spoločnej domácnosti s
matkou, finančne jej vypomáhal. Navrhla vo veci vykonať dokazovanie výsluchom svedkov a pripojením
dedičského spisu po nebohej I. N. a trestného spisu Krajského súdu v Bratislave č. k. 1T/2/95. Po

vykonanom dokazovaní mala za to, že v priebehu celého konania bolo jednoznačne preukázané,
že aj napriek spáchaniu trestného činu vraždy odporcom ho jeho matka jednoznačne ustanovila za
svojho dediča vo svojom závete, pričom už túto samotnú skutočnosť možno považovať za odpustenie.
Občiansky zákonník totiž nevyžaduje na odpustenie písomný úkon, resp. obdobný právny akt. Okrem
toho bolo preukázané, že odporca dlhšiu dobu po spáchaní trestného činu žil s matkou v spoločnej

domácnosti. Ona mu nikdy spáchanie tohto skutku nevyčítala, nakoľko si aj ona bola vedomá toho, za
akých okolností k jeho spáchaniu došlo.

Výpoveďou odporcu, bolo súdu preukázané, že trval na písomnom vyjadrení k návrhu a na prednese
svojej právnej zástupkyni, a nesúhlasil s výpoveďou navrhovateľky, lebo po spáchaní trestného činu ešte

5 alebo 6 rokov býval v spoločnej domácnosti s matkou, a navrhovateľka bola v tom čase maloletá, a
až potom, keď sa oženil odišiel bývať od matky. Neskôr v rokoch 2001-2002, otvoril spoločne s matkou
tri obchody, a boli v kontakte. Nesúhlasil s tvrdením navrhovateľky, že by sa so svojou matkou nestýkal
a nekontaktoval a nekomunikoval. Každý rok, keď bol v Štúrove jarmok matka mu poskytla do stánku el.energiu, lebo na hlavnej ulici majú obchod s domom. Vedel aj o tom, že matka je chorá, a vždy keď ju
chcel ísť navštíviť navrhovateľka mu povedala, že nie je treba, lebo je už matka lepšie. Aj dva dni pred
smrťou matky, telefonoval navrhovateľke, s tým, že ako sa má ich matka a navrhovateľka mu povedala,

že lepšie a netreba ju ísť pozrieť. Čo sa týka jeho trestného činu vraždy na otcovi navrhovateľky, uviedol,
že tento vykonal z dôvodu, že sa v tom čase manžel jeho matky vyhrážal svojej manželke zabitím a
chcel ublížiť celej rodine, lebo sa aj vyhrážal celej rodine a odporca bol prítomný viac krát pri tom,
keď manžel poručiteľky bil matku odporcu pred jeho očami. Okrem toho musel odporca pre správanie
manžela poručiteľky viac krát navrhovateľku ukrývať u susedov, alebo niekde inde, aby sa jej nič nestalo.

VýpoveďousvedkyniI.Y.,bolosúdupreukázané,žeboladobroukamarátkouporučiteľky,lebosapoznali
od roku 1985, a často sa aj navštevovali. Ona potvrdila súdu, že má také vedomosti, že odporca nebýval
vspoločnejdomácnostismatkouasiodroku1990,apotomnevedela.Uviedla,žeporučiteľkajejhovorila
o tom, že nevedela odpustiť svojmu synovi, že zabil navrhovateľkinho otca.

Výpoveďou svedkyne N. Y., bolo súdu preukázané, že bola priateľkou poručiteľky, s tým, že s odporcom
sa stretávala iba vtedy, keď bol jarmok a prišiel za svojou matkou, či si môže zobrať z butiku elektrinu
a nevedela o tom, že by sa inokedy odporca stýkal so svojou matkou, lebo ona sa zúčastňovala aj
rodinných osláv, no odporcu tam nevidela. Tiež potvrdila, že poručiteľka sa jej zvykla sťažovať, že nemá
dobrý vzťah s odporcom a so synom D., a so synom Z. mala dobrý vzťah.

Výpoveďou svedka Z. Š., syna poručiteľky a brata odporcu, bolo súdu preukázané, že potvrdil súdu, že
mal vzťah s matkou normálny tak, ako v každej rodine a čo sa týka vraždy, ktorú vykonal jeho brat voči
manželovi ich matky, to bolo v sebeobrane, lebo tento pán bol dosť agresívny, a viac krát zbil ich matku,
aj keď tam bol svedok prítomný a zvykol zabrániť takejto bitke, aby ďalej už matku nebil, a potvrdil súdu,

aj to, že bolo obdobie, asi jedného roka, keď sa odporca s matkou nerozprávali, pričom spolu podnikali.
Tiež potvrdil súdu, že od matky dostávali peniaze a iné dary, všetci traja súrodenci a pamätal si aj to, že
bývali v spoločnej domácnosti všetci traja súrodenci s matkou.

Výpoveďou svedka D. G., syna poručiteľky a brata odporcu, bolo súdu preukázané, že vzťah medzi

jeho matkou a manželom bol zo začiatku dobrý, ale asi iba rok a potom uviedol svedok, že sa tento
pán, teda manžel poručiteľky zrejme zbláznil, alebo trpel nejakou psychickou poruchou, lebo bol veľmi
agresívny k ich matke, lebo ju stále napádal fyzicky, aj vtedy, keď nebol pod vplyvom alkoholu. Svedok
sám potvrdil, že pre toto správanie pána N., ho on viac krát napadol, kvôli čomu bol aj trestne stíhaný.
Po smrti manžela matky, on býval so svojou matkou v spoločnej domácnosti asi 6 rokov. Tiež potvrdil, že

finančne ako súrodenci pomáhali svojej matke, lebo nemala príjem. Uviedol, že matka nedávala svojim
synom žiadnu finančnú pomoc, lebo vraj oni pracovali na ňu. Nepamätal si na to, že by niekedy matka
po smrti pána N. vytýkala odporcovi, že prečo zabil jej manžela.

Výpoveďou svedka D. I., druha poručiteľky pani N., bolo súdu preukázané, že poručiteľka sa s odporcom

navzájom nenavštevovali ale v ostatnom spolu komunikovali a riešili problémy, ktoré existovali. Potvrdil
súdu, že nemá vedomosti o tom, že by p. N. odpustila trestný čin vraždy svojmu synovi, lebo nikdy sa
nerozprávali o spáchaní tohto skutku a vtedy sa vôbec ani nepoznali. Nevedel o tom, že by synovia p.
N., ju finančne podporovali, keď on s ňou žil, lebo oni mali dostatok peňazí, aby mali z čoho žiť. Keď žili
ako druh a družka, on bol aj v invalidite, ale aj podnikal, bol živnostníkom, a p. N. brala všetky peniaze

z tohto podnikania a ona s nimi narábala. Nevedel o tom, že by jeho družka mala aj iný príjem, okrem
toho, ktorý on zabezpečoval svojim podnikaním. Počas 18 rokov, spolužitia s p. N. si pamätal, že v tejto
domácnosti bývali striedavo jej synovia.

Spisom Okresného súdu Nové Zámky, č. k. 8D/228/2012, bolo súdu preukázané, že sa vedie dedičské

konanie po nebohej I. N., M.. Č., T.. XX.XX.XXXX, F.. XX.XX.XXXX, a zanechala závet, ktorý bo spísaný
v advokátskej kancelárii N.. N. V. S. XX.XX.XXXX, kde ustanovila za dedičov všetkého svojho majetku
pre prípad svojej smrti, svoje 4 deti a to D. G., Z. Š., Z. G. Z. M. N., U.. Č.. I.. Každému z týchto
synov uviedla aj majetok presne špecifikovaný v tomto závete. Tiež bolo zistené, že pred týmto závetom
spisovala aj prvý závet vo forme Notárskej zápisnice dňa 24.09.1986, pod č. Nz 526/86, N 582/86 v

ktorom tiež ustanovila za dedičov svojich synov, tento sa stal však neplatný po spísaní nového závetu
zo dňa 09.10.2003. Uznesením zo dňa 25.07.2013, pod č. k. 8D/228/2012-55, bolo preukázané, že tun.
súd odkázal navrhovateľku podľa ust. § 175k ods. 2 O.S.P., aby v lehote 30 dní od právoplatnosti
tohto uznesenia podala na súde žalobu o určenie, že dedičská spôsobilosť D. G., Z. Š. Z. Z. G. nie jedaná. Ďalším uznesením zo dňa 02.12.2013, tunajší súd prerušil dedičské konanie do právoplatného
skončenia konania, vedeného na tun. súdu pod sp. zn. 9C/188/2013.

Spisom Krajského súdu v Bratislave, č. k. 1T/2/1995, bolo súdu preukázané, že odporca bol právoplatne
odsúdený za úmyselný trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1 Tr. zákona, na základe rozsudku tohto
súdu zo dňa 17.03.1995, č. k. 1T/2/95-307, keď usmrtil dňa 16.05.1993, svojho nevlastného otca N. N.
dvoma výstrelmi z bubienkového revolvera, a tým ho zasiahol do oblasti brucha a na mieste usmrtil.
Za to bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov, a tento trest mu bol podmienečne

odložený na skúšobnú dobu dvoch rokov. V odôvodnení tohto rozsudku bolo uvedené, že odporca konal
v silnom citovom rozrušení a už samotný čin i následok zanechali na jeho psychike následky. V tom čase
tento trest bol uložený odporcovi ako mladistvému. Je pravdou, že zavinil nenapraviteľný následok, ale
na druhej strane s prihliadnutím na jeho osobu by podľa názoru súdu uloženie nepodmienečného trestu
bolo pre neho neprimerane prísne.

Podľa ustanovenia § 175k ods. 1, 2 O.S.P.,
ods. 1, ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva, tvrdí, že je dedičom a popiera dedičské právo
iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, vyšetrí súd podmienky dedičského práva oboch a koná ďalej
s tým, u koho sa domnieva, že je dedičom.
ods. 2, ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd

uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej
pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu. Ak žaloba nebude
podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na toho dediča.

Podľa ustanovenia § 469, Občianskeho zákonníka, nededí, kto sa dopustil úmyselného trestného činu

protiporučiteľovi,jehomanželovi,deťom,aleborodičom,alebozavrhnutiahodnéhokonaniaprotiprejavu
poručiteľovej poslednej vôle. Môže však dediť, ak mu poručiteľ tento čin odpustil.

Na základe vykonaného dokazovania a podľa vyššie citovaných ustanovení súd dospel k takému
právnemu názoru a závetu, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný, a preto ho zamietol.

Jedným z predpokladov nadobudnutia dedičstva je existencia dedičskej spôsobilosti. Dedičskú
spôsobilosť má každý subjekt, ktorý má spôsobilosť na práva a povinnosti, t. j. fyzická osoba
(i nasciturus), právnická osoba a štát. Zo všeobecného pravidla, že každý subjekt má dedičskú
spôsobilosť, robí Občiansky zákonník výnimku v ust. § 469. V ňom sú uvedené dva dôvody dedičskej
nespôsobilosti, ktoré sa týkajú tak zákonného dediča ako aj závetného dediča, a nastávajú bez toho,

aby bol potrebný úkon poručiteľa. Tieto dôvody dedičskej nespôsobilosti môže uplatniť každý, kto má
právny záujem, aby nespôsobilý dedič bol vylúčený z okruhu závetných, alebo zákonných dedičov.
Na dedičskú nespôsobilosť, ktorá nastáva pri plnení stanovených podmienok zo zákona (ex lege),
prihliadasúdzúradnejpovinnosti.Toznamená,žeosobe,ktoránemádedičskúspôsobilosť,nemôžesúd
potvrdiť dedičstvo, a to ani v prípade, ak by nikto v dedičskom konaní dedičskú spôsobilosť nenamietal,

aleboakbysdedenímtejtoosobysúhlasiliostatnídedičia,resp.osoby,ktorébyinakakodedičianastúpili
na ich miesto.
V ustanovení § 469 OZ, zákon výslovne uvádza dva prípady dedičskej nespôsobilosti. Oba sú
viazané na konanie osoby, ktorej má pripadnúť dedičstvo. Konkrétne nededí ten, kto sa dopustil
po a) úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom, alebo rodičom, b)

zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Rozhodný okamih pre posúdenie
dedičskej nespôsobilosti nemožno v oboch prípadoch dedičskej nespôsobilosti posúdiť zhodne. V oboch
prípadoch iba platí, že nespôsobilosť existujúca v dobe smrti poručiteľa vylučuje dediča z dedenia. Ak
však táto nespôsobilosť existovala počas života poručiteľa, avšak pred jeho smrťou zanikla (odpustením,
odstránením prekážky dedičskej nespôsobilosti), rozhodný bude stav v dobe smrti poručiteľa. Osoba, u

ktorej nastali účinky dedičskej nespôsobilosti je vylúčená z dedenia, ako zo zákona, tak aj zo závetu.
Nespôsobilosť sa týka iba tejto osoby a nevylučuje už jeho potomkov, ak sa dedí v prvej skupine
zákonných dedičov.
Poručiteľ môže odvrátiť účinky dedičskej nespôsobilosti tým, že dedičovi, ktorý sa určitým spôsobom
previnil podľa § 469 OZ, jeho konanie odpustil. Odpustením dedičská nespôsobilosť zaniká, a to bez

ohľadu na dôvod, ktorý ju vyvolal. Pre odpustenie konania nespôsobilého dediča zákon nepredpisuje
žiadnu právnu formu. Poručiteľ tak môže urobiť písomne, ústne, alebo mlčky (konkludentne). Iba z
nečinnosti poručiteľa nemožno bez všetkého vyvodiť odpustenie. Skutočnosť, že poručiteľ nepodal
na páchateľa trestného činu trestné oznámenie, že voči nemu neuplatnil nárok na náhradu škody, ženeodvolal alebo nezmenil svoj závet, v ktorom páchateľa ustanovil za dediča a podobne, sama o sebe
ešte neznamená odpustenie trestného činu. Za konkludentné odpustenie však možno považovať to,
že poručiteľ, ktorý vedel o trestnom čine nespôsobilého dediča zriadil závet, v ktorom jeho páchateľa

ustanovil za dediča, alebo vedome zničil listinu o vydedení, ktorá sa týkala tohto dediča. Pravda uvedené
platí len za predpokladu, že poručiteľ o trestnom čine nespôsobilého dediča vedel. Odpustenie má za
následok zánik dedičskej nespôsobilosti. Odpustenie konania nespôsobilého dediča ako prejav vôle
musí spĺňať všetky podmienky platného právneho úkonu, najmä poručiteľ musí byť schopný platne
prejaviť svoju vôľu (§ 38 ods. 2 OZ).

Podľavyššieuvedenéhosúddokazovanievyhodnotiltak,že napriekspáchanémuskutkuodporcupočas
života poručiteľky na jej manželovi, poručiteľka ustanovila za závetného dediča aj odporcu, popri ďalších
svojichdeťoch,ktorýprejavsúdvyhodnotiltak,žemuodpustilatrestnýčin,ktorýspáchalpočasjejživota.
Občiansky zákonník totiž nevyžaduje na odpustenie písomný úkon, resp. obdobný právny akt. Tento čin
poručiteľky, že ustanovila odporcu za závetného dediča svojho majetku pre prípad smrti, súd vyhodnotil

ako konkludentný čin, ktorý žiadnym iným spôsobom poručiteľka počas svojho života neodvolala.
Ďalej boli potvrdené aj iné skutočnosti, ktoré nepotvrdili tvrdenia navrhovateľky, naopak ich vyvrátili,
lebo výpoveďami svedkov sa potvrdilo, že odporca jednak po spáchaní svojho skutku, ešte približne
5-6 rokov žil v spoločnej domácnosti so svojou matkou, čím sa nepotvrdilo tvrdenie svedkyne I. Y., že
odporca nebýval v spoločnej domácnosti so svojou matkou. Z výpovedi svedkov bolo súdu preukázané,

že odporca udržiaval riadny kontakt so svojou matkou ako syn - matka, je pravdou, že ju nenavštevoval
v spoločnej domácnosti, ale kontaktoval sa s ňou v obchode a pri podnikaní a po spáchaní skutku,
bolo jednoznačne preukázané, výpoveďami svedkov, že odporca s matkou riadny kontakt udržiaval a
normálne s ňou komunikoval. Okrem toho nie je možné opomenúť a neprihliadať na tú skutočnosť za
akých okolností došlo k spáchaniu trestného činu a čo bolo v podstate príčinou celej tragédie, čo bolo

veľmi podrobne rozvedené v rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 1T/2/95, najmä s poukazom na
agresívne správanie sa nebohého N. N. k poručiteľke a aj k deťom poručiteľky, jeho neustálymi fyzickými
útokmi na poručiteľku a neustálymi vyhrážkami zabitím a smrťou celej rodiny. Tiež nezanedbateľnou
skutočnosťou bolo, že ku spáchaniu tohto skutku došlo v čase, keď odporca bol ešte mladistvý, lebo
mal 17 rokov. Všetky tieto skutočnosti bral do úvahy aj samotný súd, ktorý rozhodoval o vine a uložení

trestu odporcovi.
Zo všetkých vyššie uvedených skutočností a zákonných ustanovení, bolo v tomto konaní jednoznačne
preukázané, že poručiteľka I. N., tým, že ustanovila odporcu za závetného dediča vo svojom závete mu
konkludentným spôsobom odpustila spáchanie jeho skutku počas života poručiteľky na jej manžela, a
tiež, že s ňou žil odporca v spoločnej domácnosti po spáchaní tohto skutku, a počas celého ďalšieho

života poručiteľky, neboli preukázané skutočnosti, ktoré uviedla navrhovateľka v návrhu, že by spolu
nekomunikovali, a že by iným spôsobom poručiteľka neodpustila odporcovi svojmu synovi spáchanie
tohto skutku.

Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O:S.P., a priznal ich odporcovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, ktoré trovy konania v celkovej výške 316,82 eur, pozostávajú z trov právneho zastúpenia
podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., v znení platných zmien a doplnkov za 5 právnych úkonov,
z toho za 2 právne úkony vykonané v roku 2013 (príprava, prevzatie zastúpenia 02.12.2013, podanie

vyjadrenia 16.12.2013) 2 krát po 60,07 eur, 2 x náhrada režijného paušálu po á 7,81 eur, 1 x náhrada
hotových výdavkov á 1,10 eur, čo predstavovalo fotokópiu dokladov, za 3 právne úkony vykonané v roku
2014 (účasť na pojednávaniach dňa 29.01.2014, 02.04.2014 a 04.06.2014, podľa § 13a ods. 4 odmena
vo výške 1 sadzby tarifnej odmeny) 2 krát po 61,87 eur, 1 x po á 30,95 eur, 3 x náhrada režijného paušálu
po á 8,04 eur, 1 x náhrada hotových výdavkov á 1,15 eur, čo predstavovalo fotokópiu dokladov, ktoré

trovy konania je navrhovateľka povinná podľa § 149 ods. 1 O.S.P., zaplatiť na účet právnej zástupkyni
odporcu I.. S. R., Y. I. D. D. D., Z..G.., C. T. F., Č.. Ú.. G. XX XXXX XXXXXXXXXXXXXXXX, D.: XXXXX,
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou podpísaného súdu

na Krajský súd v Nitre v 2 vyhotoveniach.Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho
poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti

rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci,c)súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav

neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.