Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, May 30, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/613/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812201436
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5812201436.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana

a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľa LESY Slovenskej
republiky, štátny podnik, so sídlom Banská Bystrica, Námestie SNP 8, IČO: 36 038 351, právne
zastúpeného advokátom JUDr. Eduardom Šoškom, so sídlom D., D. F. XX, proti odporcovi Q. X., nar.
XX.X.XXXX, bytom R. XXX, právne zastúpenému advokátom JUDr. Miroslavom Bachyncom, so sídlom
W. XXX, o zaplatenie 525,98 eur s príslušenstvom, na základe odvolania odporcovi proti rozsudku
Okresného súdu Námestovo č. k. 8C/42/2012-96 zo dňa 16.9.2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku o uložení povinnosti odporcovi zaplatiť

navrhovateľovi 525,98 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne z tejto sumy od 13.4.2012 do zaplatenia
a vo výroku o trovách konania.

Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľa
vo zvyšku.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi titulom náhrady trov odvolacieho konania,
predstavujúcich trovy právneho zastúpenia, sumu 42,65 eur na účet jeho právneho zástupcu.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 525,98 eur
spoločne s ročným úrokom z omeškania 9 % od 13.4.2012 do zaplatenia. Vychádzal z (právoplatného)
medzitýmneho rozsudku, ktorým bolo určené, že základ navrhovateľom uplatňovaného nároku je daný.

Nadväzne sa zaoberal predovšetkým otázkou rozsahu užívania dotknutých pozemkov odporcom. Mal
za preukázané, že odporca bez právneho titulu užíval oba pozemky, t.j. parc. č. 199/67 o výmere 69 m2,
na ktorom má postavenú chatu, ako aj parc. č. 199/68 o výmere 404 m2, ako prístupovú cestu k nej
a nevyhnutný manipulačný priestor (o čom okrem iného svedčí aj zriadenie ohniska a uloženie dreva
na dotknutom pozemku). Okresný súd konštatoval, že odporca nijako nenamietal výšku navrhovateľom
požadovanej náhrady za užívanie pozemkov 0,556 eur/m2. Naopak, prostredníctvom svojho právneho
zástupcu sa vyjadril, že v tejto výške je ochotný platiť „nájomné“ (i keď z menšej výmery). Nakoľko iné

dôkazy v tomto smere vykonať nežiadal, okresný súd vychádzal zo súčtu výmer oboch pozemkov (473
m2), násobeného výškou náhrady 0,556 eur/m2 a dvomi; nárok bol totiž uplatňovaný za obdobie dvoch
rokov užívania pozemkov. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, odporca sa dostal do omeškania s úhradou
dlžnej sumy až počnúc 13.4.2012, t.j. po doručení návrhu na začatie konania dňa 12.4.2012. Nadväzne
v časti uplatňovaného úroku z omeškania za obdobie od 1.3.2012 do 12.4.2012 okresný súd návrh
navrhovateľa (vo zvyšku) zamietol.O trovách konania rozhodol tak, že uložil odporcovi povinnosť nahradiť ich navrhovateľovi v sume 31,50
eur z titulu súdneho poplatku a v sume 669 eur z titulu právneho zastúpenia, ktorú výšku podrobne
zdôvodnil vymedzením jednotlivých úkonov právnej služby, vrátane náhrad hotových výdavkov.

Vychádzal zo zásady úspechu v konaní, pričom navrhovateľ bol neúspešný len v nepatrnej časti (§ 142
ods. 3 O.s.p.); neúspech navrhovateľa predstavuje iba nepriznanie mu úroku z omeškania za určitý čas
(33 dní pri omeškaní v trvaní ku dňu rozhodovania okresného súdu takmer 1 a pol roka). Vzhľadom na
zastúpenie navrhovateľa advokátom je odporca povinný zaplatiť náhradu trov konania na účet právneho
zástupcu navrhovateľa (§ 149 ods. 1 O.s.p.).

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý sa domáhal jeho
zmeny tak, že návrh bude v celom rozsahu zamietnutý. Namietal, že ako účastník konania vystupoval
ten, kto nemal spôsobilosť byť účastníkom. Naďalej tvrdil, že návrh na začatie konania bol podaný
právnickou osobou, ktorá nie je nositeľom vlastníckych práv, a preto nie je aktívne legitimovaná. Podľa
odvolateľa na tom nič nemení skutočnosť, že odvolací súd, ktorý potvrdil medzitýmny rozsudok, vyslovil
iný právny názor.

Odporca ďalej uviedol, že „to, že nenamietal výšku požadovanej náhrady neznamená, že súhlasil s
jej úhradou za výmeru pozemkov tak, ako to odôvodňuje súd“. V tejto spojitosti dodal, že i na ohliadke
poukazoval na skutočnosti dokazujúce, že pozemok neužíval vo výmere uvádzanej navrhovateľom.

Pozemok parc. č. 199/68 bol predmetom rozhodnutia o trvalom vyňatí lesných pozemkov z plnenia
funkcií lesov na základe jeho (odporcovej) žiadosti; pričom bol (odporca) povinný zaplatiť náhradu za

stratumimoprodukčnýchfunkciílesavsume1.556,60eur,čoajučinil.Okremtohouhradilnavrhovateľovi
dňa 11.9.2008 aj náhradu za obmedzenie vlastníckych práv vo výške 4.040 Sk. Na záver odporca
zopakoval, že po trvalom vyňatí lesného pozemku sa tento stal pozemkom, ktorý neplní funkciu lesov,
a teda nemôže byť v správe navrhovateľa; preto navrhovateľ nie je aktívne legitimovaný na podanie
návrhu na začatie konania.

Navrhovateľ navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že podľa ustanovení § 50 ods. 3, 6 a § 50a
zákona č. 326/2005 Z. z. vykonáva správu nielen lesného majetku, ale aj iného majetku vo vlastníctve
štátu, ktorý mu bol zverený do správy. Tvrdenie odporcu, že pokiaľ bol predmetný pozemok vyňatý z
plnenia funkcií lesa, nemôže byť v správe navrhovateľa, označil za „chybné“. Navrhovateľ je naďalej (a aj
v rozhodnom čase bol) na príslušnom liste vlastníctva zapísaný ako správca predmetného pozemku vo

vlastníctve štátu; rozhodnutím o trvalom vyňatí dotknutého pozemku z lesného pôdneho fondu nedošlo
k zániku alebo zmene správy tohto pozemku. V súvislosti s námietkou nedostatku aktívnej legitimácie
navrhovateľ poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/24/2013 zo dňa 25.4.2013.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v § 212 ods. 1 O.s.p. (z toho
titulu nedotknutým zostal rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním nenapadnutom výroku o zamietnutí

návrhu vo zvyšku) a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 za súčasného použitia § 156 ods. 3
O.s.p.) v preskúmavanej časti napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Vo vzťahu k námietke odvolateľa o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa odvolací súd
poukazuje na (svoj) rozsudok sp. zn. 10Co/24/2013 zo dňa 25.4.2013, ktorým potvrdil medzitýmny
rozsudok okresného súdu ohľadne dôvodnosti základu uplatňovaného nároku. V označenom rozhodnutí

sa dostatočne podrobne vysporiadal s námietkou odporcu, že navrhovateľ nie je v súdenom prípade
aktívne vecne legitimovaný. Toto rozhodnutie je právoplatné (nebolo žiadnym zákonom predpokladaným
postupom zrušené), je preto pre účastníkov konania i pre súd záväzné - § 159 ods. 2 O.s.p. Uvedené
konštatovanie platí obdobne aj vo vzťahu k námietke odvolateľa, že po vyňatí pozemku parc. č. 199/68
kat. úz. U. na W. z plnenia funkcií lesov tento pozemok prestal plniť funkciu lesov, a tak nemôže byť v

správe navrhovateľa.

V tejto časti teda odvolateľ v aktuálnom odvolacom konaní uplatnil tie isté námietky, ktorými sa odvolací
súd už raz zaoberal a ktoré už boli/sú právoplatne uzavreté. Nadväzne dotknuté (totožné) námietky
nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku, prípadne jeho zrušenie. Zároveň, mimo rámec
akýchkoľvek pochybností je fakt, že navrhovateľ je subjektom spôsobilým byť účastníkom konania (§ 19O.s.p. v spojení s §§ 18, 19 Obč. zák.). Z daného titulu i predmetná argumentácia odporcu je právne
bezpredmetná.

Pokiaľ odvolateľ namietal, že pozemky neužíval vo výmere uvádzanej navrhovateľom, táto výhrada je

príliš všeobecná. Odvolateľ nekonkretizoval, v akom rozsahu/v ktorých častiach, podľa neho, dotknuté
pozemky užíval, resp. v čom konkrétne sú závery súdu prvého stupňa nesprávne. Nadväzne ani
prieskum odvolacieho súdu nemohol byť konkrétnejší.

Okresný súd v dotknutej časti odôvodnenia uviedol, že navrhovateľ nepredložil ani neoznačil nijaké
dôkazy preukazujúce jeho tvrdenie, že neužíval celý pozemok parc. č. 199/68 o výmere 404 m2
(užívanie pozemku parc. č. 199/67 zastavaného chatou je nesporné). Naopak, užívanie označeného

pozemku v celom rozsahu (minimálne nepriamo) vyplynulo z viacerých skutočností. Napr. na tomto
pozemku bolo zriadené ohnisko a uložené drevo; odporca nemá k pozemku, na ktorom je postavená
jeho chata, inú prístupovú cestu, než cez pozemok parc. č. 199/68; v žiadosti z 8.8.2007 (č.l. 4) sám
odporca žiadal trvalé vyňatie celého pozemku parc. č. 199/68 o výmere 404 m2 z lesnej pôdy, lebo ide
o ním užívaný „okolitý priestor“. V podrobnostiach odvolací súd odkazuje na dotknutú časť odôvodnenia

napadnutého rozsudku (str. 3, odsek 3. a 4.). Nadväzne len všeobecná námietka odvolateľa, že dotknutý
pozemok neužíval v celom rozsahu, nie je spôsobilá podmieniť iný (skutkový) záver, ako ustálil okresný
súd.

Právne irelevantnou je aj námietka odvolateľa, že (už v minulosti) bol zaviazaný k povinnosti zaplatiť
náhradu za stratu mimoprodukčných funkcií lesa v sume 1.556,60 eur, čo aj splnil, a že zaplatil aj sumu

4.040 Sk navrhovateľovi ako náhradu za obmedzenie vlastníckych práv. K týmto plneniam bol totiž
odporca zaviazaný v súvislosti s vyňatím pozemku z plnenia funkcií lesov, a to z titulu náhrady za stratu
mimoprodukčných funkcií lesa (§ 9 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch), resp. z titulu náhrady za
obmedzenie vlastníckeho práva (§ 35 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch). V aktuálnom súdnom
konaní však navrhovateľ uplatnil nárok z titulu užívania (bez právneho dôvodu) dotknutých pozemkov

odporcom. Jedná sa teda o právny titul (i skutkové okolnosti) odlišný od tých, na základe ktorých bol
odporca zaviazaný k ním uvádzaným plneniam. Inými slovami, platby zdôrazňované odporcom nijako
nesúvisia s nárokom navrhovateľa uplatňovaným v prebiehajúcom súdnom konaní.

Z iných dôvodov odvolateľ nesprávnosť napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa nenamietal.
Odvolací súd je pritom viazaný nielen rozsahom odvolania, ale aj konkrétnymi odvolacími dôvodmi, ktoré

odvolateľ vymedzí v lehote zákonom stanovenej na podanie odvolania (§ 212 ods. 1 v spojení s § 205
ods. 3 O.s.p.). Nakoľko odvolací nezistil ani existenciu vád, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti (§
212 ods. 3 O.s.p.), napadnutý rozsudok v meritórnej časti potvrdil.

Okresný súd vecne správne rozhodol i vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania, keď náležite
aplikoval zásadu úspechu v spore. Rovnako zodpovedajúco rozsahu zamietnutia návrhu vo zvyšku

vyhodnotil (čiastočný) neúspech navrhovateľa ako neúspech v nepatrnej časti (§ 142 ods. 3 O.s.p.). Pre
úplnosť krajský súd dodáva, že odvolateľ priznanú náhradu trov, osobitne vo vzťahu k trovám právneho
zastúpenia žiadnym spôsobom (či už z pohľadu vykonania jednotlivých úkonov právnej služby alebo
výšky odmeny) nespochybnil.

Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolkrajskýsúdtak,žeuložilodporcovipovinnosťzaplatiťtitulomich

náhrady navrhovateľovi sumu 42,65 eur. V odvolacom konaní bol totiž navrhovateľ úspešný (odvolaniu
protistrany nebolo vyhovené), a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. má právo na
náhradu účelne vynaložených trov. Tieto predstavujú odmenu za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie
k meritórnemu odvolaniu (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.).

Predmetom odvolacieho konania bola čiastka 525,98 eur, t.j. v zmysle § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004

Z. z. je základnou tarifnou sadzbou suma 34,85 eur. K predmetnej čiastke sa pripočítava režijný
paušál 7,81 eur (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.), čo celkom činí 42,65 eur (v zmysle výslovného
uvedenia právneho zástupcu navrhovateľa v rámci vyjadrenia k odvolaniu). Keďže právne zastúpenienavrhovateľa pretrvávalo aj v odvolacom konaní, taktiež túto čiastku je odporca povinný zaplatiť na účet
právneho zástupcu navrhovateľa.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.