Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Friday, May 30, 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 5Tk/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114010370
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alexandra Osadská

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4114010370.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Alexandry Osadskej a prísediacich

Ing. Dominika Gregušku a Ing. Štefana Mirgu, v trestnej veci obžalovaného Z. C., pre zločin sexuálneho
zneužívania podľa § 201 odsek 1 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre
dňa 30.05.2014 takto

r o z h o d o l :

obžalovaný
Z. C. , narodený XX.XX.XXXX v C.
trvale bytom R.X., H. Č.. XXX/XX,
t.č. vo väzbe v Ú. B. Ú. H. X. XX.XX.XXXX

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :

1/ v období od mesiaca december 2012 do presne nezisteného dňa mesiaca august 2013 v rodinnom
dome na H. L. Č.. XX v obci R. a na iných miestach v obci R. opakovane, najmenej dva až trikrát za
týždeň vykonával súlož s maloletou R. C. R.., narodenou XX.XX.XXXX, pričom vedel o tom, že maloletá
poškodená nemá ešte 15 rokov

2/ od nezisteného dňa mesiaca jún 2013 do 07.10.2013 si od doposiaľ nezistenej osoby na presnejšie
nezistenom mieste zadovažoval v bližšie nezistených množstvách metamfetamín, zaradený do II.
skupiny psychotropnýchh látok v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných
látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, ktorý opakovane do 23.09.2013 ponúkal mal R. C.
R.., narodenej 30.12.1999, ktorá ho následne užívala

t e d a :

1/ vykonal súlož s osobou mladšou ako pätnásť rokov
2/ neoprávnene zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku a čin spáchal voči osobe
mladšej ako pätnásť rokov

t ý m s p á c h a l :

1/ zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1 Trestného zákona
2/ obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d) odsek 3
písmeno b) Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :Podľa § 172 odsek 3 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j), písmeno
l), písmeno n) Trestného zákona a zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného

zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, podľa § 41 odsek 1, odsek 2 Trestného
zákona a s použitím § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody
na 8 (osem) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa zaraďuje na výkon uloženého trestu do ústavu na

výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona v spojení s § 74 odsek 1 Trestného zákona ochranné
protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 78 odsek 1 Trestného zákona mu súd ukladá

ochrannýdohľadvtrvaní18(osemnásť)mesiacov,počasktoréhobudepovinnýplniťpovinnostiuvedené
v § 77 odsek 1 písmeno a), písmeno b), písmeno c) Trestného zákona.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátorky Krajskej prokuratúry v Nitre, podanej na Okresný súd Nitra dňa
04.04.2014 pod č. Kv 95/13/4400, prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému Z. C..

Obžalovaný Z. C. na hlavnom pojednávaní dňa 30.05.2014 urobil vyhlásenie v zmysle § 257 odsek
1 písmeno b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutkov, ktoré sú mu kladené za vinu
vo vyššie označenej obžalobe. Keďže na všetky otázky súdu, položené mu podľa ustanovenia § 333
odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku odpovedal obžalovaný kladne, po súhlasnom

stanovisku prokurátora súd jeho vyhlásenie prijal a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznania
spáchania skutkov sa na hlavnom pojednávaní nevykoná. Súd tak rozhodol z dôvodu, že vyhlásenie
obžalovaného o vine bolo v zhode s dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní a tiež z dôvodu, že
konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty zločinu sexuálneho zneužívania
podľa § 201 odsek 1 Trestného zákona a obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a

psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1
písmeno c), písmeno d), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona. Súd mal teda za to, že týmto postupom
bolo dostatočne preukázané, že skutky úmyselne spáchal obžalovaný spôsobom uvedeným v skutkovej
vete obžaloby, v dôsledku čoho boli tieto skutky aj správne právne kvalifikované a následne súd vykonal
dokazovanie iba čo sa týka výroku o treste a ochrannom opatrení.

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek
4, odsek 6 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho
nápravy.

V súvislosti s rozhodovaním o treste u obžalovaného súd poukázal na základné pravidlá dôležité pri
ukladaní trestu. Medzi ne v prvom rade patrí ustanovenie § 34 odsek 1 Trestného zákona zakotvujúce
účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a

súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v
tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného

činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti -
potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie
trestu na ostatných členov spoločnosti).Ochrana spoločnosti sa teda uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom
výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli
dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Ochrana spoločnosti pred

páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých členov spoločnosti, robí z trestu
prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení
podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť
nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu
právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj

morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (retribúcia). V treste je teda obsiahnuté aj spoločenské
odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne, ako aj etické.

Osobu páchateľa treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach. V rámci hodnotenia osoby páchateľa
nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy.

Zásada proporcionálnosti trestu znamená, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu.
Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy.

Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy
a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri

náležitomzhodnoteníosobypáchateľa.Možnosťnápravypáchateľakonkretizujejehoosobuvovšetkých
zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa
na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom,
vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký
význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k

spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v
plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom
spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov
spoločnosti.

V danom prípade pri úvahách týkajúcich sa ukladania úhrnného trestu podľa ustanovenia § 41 odsek
1, odsek 2 Trestného zákona súd skúmal aj to, či sú splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu
odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 odsek 1 a odsek 3 písmeno b) Trestného
zákona.

V intenciách vyššie spomínaných základných zásad ukladania trestov súd prihliadol na osobné pomery
obžalovaného, keď zistil, že obžalovaný nebol doposiaľ priestupkovo prejednávaný a napriek tomu, že
má evidované dve zahladené odsúdenia za druhovo odlišné trestné činy ako v tomto konaní, súd z
poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona u obžalovaného prihliadol na okolnosť
uvedenú pod písmenom j) (viedol pred spáchaním skutku riadny život), vzhľadom na skutočnosť,

že predchádzajúce odsúdenie samo osebe nebráni priznaniu tejto poľahčujúcej okolnosti. Ak v
predchádzajúcich odsúdeniach platí zákonná fikcia, že „sa na páchateľa hladí, ako by nebol odsúdený“,
nemôžu mať takéto odsúdenia pre páchateľa nijaké zákonné následky. (V 19/1971). Súd zároveň
prihliadol na okolnosť uvedenú pod písmenom l), ktorú obžalovanému uznal z dôvodu, že sa k spáchaniu
skutku priznal a skutok viackrát (nielen na hlavnom pojednávaní) úprimne oľutoval. Priznanie uskutočnil

prostredníctvom vyhlásenia o vine podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku na hlavnom
pojednávaní pričom uviedol, že svoje konanie ľutuje. Obžalovanému bola priznaná aj skutočnosť podľa
písmena n) Trestného poriadku, podľa ktorého obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti
príslušným orgánom, keďže obžalovaný svojou aktivitou pomáhal polícií, vyšetrovateľovi, prokurátorovi
a súdu pri objasňovaní trestnej činnosti, ktorú sám spáchal, a to predovšetkým uvedením všetkých

rozhodujúcichskutkovýchokolnostítrestnéhočinu.Zpriťažujúcichokolnostíuvedenýchv§37Trestného
zákona súd u obžalovaného zistil okolnosť uvedenú pod písmenom h), že spáchal viacero trestných
činov, teda zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1 Trestného zákona ako aj obzvlášť
závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,
ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 3 písmeno b)

Trestného zákona.

V danom prípade bol druh trestu určený ustanovením § 172 odsek 3 Trestného zákona, ktorý bol z
trestných činov najprísnejšie trestný, teda 15 (pätnásť) rokov až 20 (dvadsať) rokov a vzhľadom navýmeru trestnej sadzby nemohol súd ukladať s ohľadom na ustanovenie § 34 odsek 6 Trestného zákona
iný trest než trest odňatia slobody. Pre prevládajúci pomer poľahčujúcich okolností súd znížil hornú
hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, z 20 (dvadsiatich) rokov na 18 (osemnásť)

rokov a 4 (štyri) mesiace podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona postupom podľa § 38 odsek 8
Trestného zákona.

Vzhľadom na to, že súd odsudzoval obžalovaného za dva trestné činy musel aplikovať ustanovenie o
úhrnnom treste podľa § 42 odsek 1 Trestného zákona a keďže išlo o dva zločiny spáchané viacerými

skutkami, súd tak musel zvýšiť hornú hranicu 18 (osemnásť) rokov a 4 (štyri) mesiace o jednu tretinu,
teda na 24 (dvadsaťštyri) rokov 5 (päť) mesiacov a 10 (desať) dní podľa § 41 odsek 2 Trestného
zákona, prvá veta po bodkočiarku. Súd, vzhľadom na Nález Ústavného súdu SR č. 428/2012 Z. z.,
však neukladal obžalovanému úhrnný trest podľa asperačnej zásady uvedenej § 41 odsek 2 Trestného
zákona, veta za bodkočiarkou, teda nad jednu polovicu (19 (devätnásť) rokov 8 (osem) mesiacov a 20
(dvadsať) dní), nakoľko týmto nálezom Ústavný súd SR vyslovil, že toto ustanovenie Trestného zákona

bolo protiústavné.

S poukazom na všetky okolnosti tohto prípadu, najmä na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností nad
okolnosťami priťažujúcimi, ako aj na samotnú osobu obžalovaného, poznačenú znalecky preukázanou
kombinovanou drogovou závislosťou od kanabinoidov a metamfetamínu v pokročilom, chronickom

štádiu, dospel súd k záveru, že uloženie trestu odňatia slobody úplne na samej spodnej hranici
trestnej sadzby, teda vo výmere 15 (pätnásť) rokov, by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne.
Obžalovaný mal v prejednávanej veci od začiatku kritický postoj k zažalovaným skutkom, ku svojim
konaniam sa priznával, tieto od počiatku aj úprimne ľutoval a pomáhal orgánom činným v trestnom
konaní pri objasňovaní trestnej činnosti, a preto, aj tieto skutočnosti vzal súd do úvahy. Navyše, súd

prihliadol na tú podstatnú okolnosť, že trest odňatia slobody, ukladaný vo výmere trestnej sadzby
na 15 (pätnásť) rokov až 24 (dvadsaťštyri) rokov 5 (päť) mesiacov a 10 (desať) dní, by bol pre
obžalovanéhoneprimeraneprísny.Jednakzdôvodupostojuobžalovanéhokspáchanejtrestnejčinnosti,
ako aj preto, že osobnosť obžalovaného bola ovplyvnená sociálnym prostredím, v ktorom vyrastal,
nemal stabilné rodinné zázemie, ktoré by ho naučilo zvládať životné situácie, matka sa obžalovaného

nestarala, obžalovaný bol v pestúnskej starostlivosti od útleho detstva, bol vychovávaný svojou starou
mamou a drogovo závislý otec mu zomrel ako 47 ročný, obžalovaný sa tak od útleho detstva stretával
s drogami, a tak si nemohol ani v dostatočnej miere uvedomiť aké zlo drogy spôsobujú. Aj napriek
tomu si obžalovaný uvedomil, čo spáchal, oľutoval to a dokonca sám vyjadril chcenie prevychovať sa
tým, že v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody sa chce dovzdelať, prípadne získať remeslo ako

aj tým, že po výkone trestu odňatia slobody sa chce zaradiť do spoločnosti ako riadny občan. Súd
upriamil pozornosť aj na skutkové okolnosti prípadu spočívajúce v tom, že počas páchania trestnej
činnosti obžalovaný nevyvíjal na poškodenú žiadny nátlak a z jej strany išlo o dobrovoľné konanie, ku
ktorému by pravdepodobne dochádzalo aj bez pričinenia obžalovaného, keďže obžalovaný nebol prvým
sexuálnym partnerom poškodenej a poškodená bola pravidelnou konzumentkou drog, čo dokazuje aj

to, že poškodená bola rozhodnutím súdu umiestnená do Centra pre liečbu drogových závislostí Poloma,
z ktorého utiekla.

S prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu vzhliadol súd dôvod na mimoriadne zníženie trestu pod
dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby, pretože pri povinnom rešpektovaní všetkých zákonných zásad

na ukladanie trestov by inak mohlo prísť k neprimeranému potrestaniu.

Hodnotiac podmienky na dosiahnutie účelu trestu z hľadiska individuálnej prevencie vzal súd do úvahy,
že obžalovaný v čase spáchanie skutkov mal 21, ktorý svoje konanie oľutoval, chce sa napraviť a
s prihliadnutím na všetky vyššie opísané skutočnosti týkajúce sa jednak osoby obžalovaného ako aj

samotnéhoskutku,súdustálil,žejepotrebnézvoliťzhovievavejšíprístuppriukladanítrestu.Nakoniec,aj
zhľadiskagenerálnejprevencienepovažovalsúdzanevyhnutnéanáležitéukladaťtrestvovýmereod15
(pätnásť) rokov, pretože účel trestu bude možné dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania. S prihliadnutím
na všetky tieto okolnosti a v súlade s § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona, uložil súd
obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov s presvedčením, že takto uložený

trestpovediekjehopožadovanejnáprave,budepostačovaťnaochranuspoločnosti,žebudespravodlivý
a primeraný a zároveň odradí ostatných od páchania tohto druhu trestnej činnosti.Na výkon takto uloženého trestu zaradil súd obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona z dôvodu, že obžalovaný v
posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody,

ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Berúc do úvahy odporúčanie znalca z odboru psychiatrie, uložil súd obžalovanému v tomto konaní
navrhovaný druh ochranného opatrenia, a to ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou,
pretože mal za preukázané, že obžalovaný trpí kombinovanou drogovou závislosťou od kanabinoidov

a metamfetamínu v pokročilom, chronickom štádiu.

Keďže súd odsudzoval obžalovaného za dva trestné činy, z ktorých jeden bol obzvlášť závažným
zločinom, na nepodmienečný trest odňatia slobody, bolo tiež nevyhnutné aplikovať ustanovenie § 76
odsek 1 Trestného zákona a uložiť obžalovanému ochranný dohľad, ktorého časový rozsah súd určil
podľa § 78 odsek 1 Trestného zákona na 18 (osemnásť) mesiacov, berúc do úvahy povahu skutku,

výmeru uloženého trestu a tiež osobu obžalovaného. Na prehĺbenie výchovného pôsobenia trestu uložil
súd obžalovanému, so súčasným uložením ochranného dohľadu, aj povinnosť po jeho prepustení z
výkonu trestu odňatia slobody oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj
preukazovať, osobne sa hlásiť v určených lehotách a vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska
uvedeného v rozhodnutí súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto
práva výslovne vzdal.