Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 30, 2014

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1C/131/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213204874
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Hanuščaková
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2014:8213204874.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci navrhovateľky K. Q.,
K.. X.X.XXXX, O. G. XX, XXX XX G., proti odporcovi Q. D., K.. XX.XX.XXXX, O. G. XX, XXX XX G.,
za účasti mal. S. Q., K.. XX.X.XXXX, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, o určenie
otcovstva s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd konanie o určenie otcovstva k maloletému S. Q., K.. XX.X.XXXX z a s t a v u j e.

Maloletý S. Q., K.. XX.X.XXXX s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti jeho matky K. Q., K..
X.X.XXXX, ktorá je oprávnená a povinná ho zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec maloletého Q. D., K.. XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý prispievať na výživu mal. Kevina vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne, vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred k rukám jeho matky od 1.6.2014 do budúcna.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.
Styk otca s maloletým n e u p r a v u j e.

Účastníkom a štátu n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd určil, že odporca je otcom maloletého S., K..
XX.X.XXXX a žiadala, aby súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti a aby bol odporca zaviazaný
prispievať na jeho výživu v minimálnej výške od mesiaca máj 2010. Svoj návrh odôvodnila tým, že s
odporcom sa spolu stretávali intímne. Z tohto vzťahu sa narodil maloletý. Odporca má pochybnosti o
otcovstve. Od 7.1.2012 žijú spolu u jeho rodičov. Narodilo sa im aj druhé dieťa, Martina. Je na materskej
dovolenke a jej príjmom je rodičovský príspevok a prídavky na dieťa. Odporca je bez príjmu.

Odporca sa k veci vyjadril ( viď nižšie ).

Na pojednávanie vo veci konané dňa 30.05.2014 sa dostavil odporca a kolízny opatrovník. Nedostavila
sa navrhovateľka, u ktorej je predvolanie doručené, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila a ani
nepožiadala o odročenie pojednávania. Súd preto v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol
v jej neprítomnosti; prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ich vyjadreniami oboznámením v
spise pripojených listinných dôkazov oboznamovaných na pojednávaniach a zistil tento skutkový stav
veci:

Z rodného listu maloletého S., K.. XX.XX.XXXX vyplýva, že otec maloletého nie je v rodnom liste
zapísaný. Ako je matka je zapísaná K. Q., K.. X.X.XXXX.

Podaním zo dňa 8.10.2013 navrhovateľka uviedla, že je poberateľkou invalidného dôchodku od 3.3.2013
v sume 280,20 eur mesačne od 11/2013. Poberala rodičovský príspevok v sume 199,60 eur mesačne
( od 05/2010 )a prídavky na dieťa v sume 46,20 eur mesačne. Výdavky má : elektrina 50 eur, teplo 30
eur, splátka za chladničku 20 eur. O príjmoch súdu predložila listinné dôkazy.

Zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že odporca býva s rodičmi v byte, ktorý je zariadený a
udržiavaný. Navrhovateľka a odporca nežijú v družnom pomere v spoločnej domácnosti, žijú oddelene.
Ich dcéra Q. D., K.. X.XX.XXXX je v starostlivosti svojho otca - odporcu. Vzťahy medzi nimi sa narušili,
keď navrhovateľka povedala, že nie je otcom maloletého. U matky sa nepodarilo pomery prešetriť.

Navrhovateľka udávala, že otcom dieťaťa je odporca.

Odporca udával, že sa stýkali s navrhovateľkou, ale mala aj iného muža, preto neverí, že by bol otcom
maloletého. Uviedol, že je nezamestnaný, bez príjmu. Nepoberá žiadne dávky.

Následne odporca uznal otcovstvo k maloletému. Uviedol, že majú spolu ešte jednu dcéru, o ktorú sa
stará sám od narodenia. S matkou dieťaťa nežijú spolu. Matke dáva na syna peniaze, aj mu niečo kúpi.
Mama mu na to dáva peniaze. O dcéru sa stará sám. Ona jej občas donesie nejaké veci, tak ako on
synovi. Majú podelenú starostlivosť, on sa stará o dcéru, ona o syna.

Zo znaleckého posudku znalkyne RNDr. Angeliky Vasiľovej vyplýva, že otcovstvo odporcu k maloletému
je prakticky dokázané ( 99,99 % pravdepodobnosť ).

Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov zo dňa 22.5.2014 bolo zistené, že odporca
bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 05/2011 doposiaľ. Navrhovateľka nie je vedená v
evidencii nezamestnaných. Obaja nepoberajú dávku v hmotnej núdzi.

Z potvrdenia Sociálnej poisťovne Bardejov zo dňa 23.5.2014 vyplýva, že odporca nepoberá dávky
sociálneho poistenia. Navrhovateľka poberá invalidný dôchodok vo výške 288,- eur mesačne, od
3.3.2013.

Kolízny opatrovník uviedol, že odporca je otcom maloletého. Maloletého navrhol zveriť do osobnej
starostlivosti matky a určiť minimálne výživné od právoplatnosti rozsudku, nakoľko otec na výživu dieťaťa
prispieval.

Podľa § 91 ods. 1, 2 z.č. 36/2005 Z.z. ( Zákon o rodine ) za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo
určené súhlasným vyhlásením rodičov. Súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným
úradom alebo pred súdom.
Podľa § 36 ods. 1 cit. zák. rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť
o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 3 cit. zák. rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť
dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 25 ods. 1, 2 cit. zák. rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods.1, 2, 3, 4 prvá veta, 5 cit. zák. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a

majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 %
zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.
Podľa § 65 ods.1 cit. zák. ak rodičia dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti
alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 cit. zák. pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods.1 cit. zák. právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie po dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody osobitného zreteľa.

Podľa § 113 ods. 2 O.s.p. s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive
maloletého dieťaťa.

Podľa § 108 O.s.p. súd zastaví konanie o určenie otcovstva, ak došlo k určeniu otcovstva súhlasným
vyhlásením rodičov alebo k osvojeniu dieťaťa podľa osobitného predpisu.

Vzhľadom k tomu, že v priebehu konania došlo k určeniu otcovstva k maloletému Kevinovi súhlasným
vyhlásením rodičov tým, že odporca uznal otcovstvo k maloletému, súd v zmysle citovaného § 108 O.s.p.
konanie o určenie otcovstva zastavil.

Avšak tým, že s konaním o určenie otcovstva je zo zákona spojené konanie o výchove a výžive
maloletého dieťaťa, bolo potrebné rozhodnúť o právach a povinnostiach rodičov k maloletému Kevinovi.

Po prevedenom dokazovaní súd dospel k záveru, že v danom prípade je potrebné maloletého Kevina
zveriť do osobnej starostlivosti jeho matky, ktorá zabezpečuje jeho výchovu a starostlivosť od jeho
narodenia. Uvedené je v záujme maloletého a to vzhľadom na jeho citové väzby vo vzťahu k matke a
vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Odporca súhlasil so zverením maloletého
do starostlivosti jeho matky. Odporca sa však o maloletého zaujímal. Do istého času s jeho matkou
spolu žili v spoločnej domácnosti. Taktiež prispieval na jeho výživu, kupoval mu veci. Preto súd zveril
maloletého zhodne s návrhom kolízneho opatrovníka do osobnej starostlivosti jeho matky.

Čo sa týka výšky výživného pre maloletého zo strany odporcu súd túto ustálil vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne od 1.7.2014, teda odo dňa nasledujúcom
po rozhodnutí súdu, nakoľko bolo zistené, že odporca prispieval na výživu maloletého a zabezpečuje
aj starostlivosť o ich ďalšie spoločné dieťa, mal. Q., K.. X.XX.XXXX. Dokonca rodičia maloletého spolu
istý čas aj bývali a zabezpečovali tak potreby rodiny spoločne. Preto nie je vhodné určovať výživné
spätne. Navrhovateľka - matka maloletého je na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok a
prídavky na dieťa v sume 46,20 eur mesačne. Od 3.3.2013 je poberateľkou invalidného dôchodku v
sume 288,- eur mesačne. Výdavky uviedla tieto : elektrina 50 eur, teplo 30 eur, splátka za chladničku 20
eur. Odporca je nezamestnaný od 05/2011, je bez príjmu. Nepoberá žiadne sociálne dávky. Výdavky
nešpecifikoval, na výživné mu dáva peniaze jeho matka.

Vzhľadom na zistené skutočnosti a schopnosti a možnosti oboch rodičov maloletého súd dospel k
záveru, že je potrebné určiť výživné v rozsahu podľa § 62 ods. 3 ZR. Každý rodič bez ohľadu
na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v
minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo
na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Obaja rodičia majú ďalšie vyživovacie povinnosti k
maloletým deťom navzájom, na ktoré súd prihliadal. Otec je bez príjmu, matka poberá aspoň rodičovský
príspevok a invalidný dôchodok. Ich majetková situácia je dosť podobná. Súd prihliadal na ich
momentálnu situáciu. Preto je namieste určenie výživného v minimálnej miere, keďže každý rodič si musí

plniť vyživovaciu povinnosť v zákonom stanovenom rozsahu. Tým viac, že sama matka požadovala určiť
výživné v tejto výške. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, čo v tomto prípade trvá.

Vzhľadom k uvedenému, súd neurčoval ani dlžné výživné a v prevyšujúcej časti návrh zamietol ( čo do
určenia počiatku plnenia výživného ).

Súd styk otca s maloletým neupravoval, keďže o jeho úpravu rodičia nežiadali.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods.1 O.s.p. tak, že
žiadnemu z účastníkov nepriznal trovy konania, nakoľko nebol z ich strany podaný návrh na ich náhradu
a ani im žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli. Čo sa týka trov štátu ( znalečné ), tieto neboli
štátu priznané z dôvodu, že účastníci boli v konaní v časti úspešní aj neúspešní ( najmä vo vzťahu
k výživnému ), preto nebolo možné určiť jednoznačný výsledok konania v prospech toho - ktorého
účastníka konania. Rovnako v tomto prípade bolo vykonanie znaleckého dokazovania v záujme
maloletého a v záujme spoločnosti na určení otcovstva k nemu a jeho riadnej výchove a starostlivosti.
Aj z tohto dôvodu je namieste, aby tieto trovy znášal štát. Naviac u oboch účastníkov sú predpoklady
na oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu, vzhľadom na ich nepriaznivú finančnú situáciu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa
doručenia jeho písomného vyhotovenia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( §205 ods.1 O.s.p).

Odvolanie proti rozsudku , ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a )
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
( § 205 ods.2 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.