Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 30, 2014

Súd: Okresný súd Nové Mesto n/V
Spisová značka: 2T/190/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3513010332
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2014:3513010332.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudcom JUDr. Rastislavom Dlugošom, v trest-nej veci

obžalovaného Z. C., nar. XX.XX.XXXX N. R., trestne stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa §
158 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len „Trestný
zákon"), na hlavnom pojednávaní konanom v No-vom Meste nad Váhom dňa 30. mája 2014 takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý : Z. C., nar. XX.XX.XXXX N. R., trvale bytom Z. F. Č.. XXX, slobodný, netrestaný,
stíhaný na slobode,

j e v i n n ý, ž e

dňa 25.8.2012 okolo 13.35 hod. viedol po ceste I/54 v smere od Nového Mesta nad Váhom k obci
Moravské Lieskové - časť Šance medzimestský autobus Irisbus Crossway ev. č. R.-XXXDA, kde v k.o.
Moravské Lieskové, v miestnej časti Bučkovec v km 156,50 v priamom úseku komunikácie v dôsledku
nedostatočného sledovania situácie v cestnej premávke uvedeným motorovým vozidlom odbočoval

doľava na miesto mimo cesty v čase, keď už bol zľava predchádzaný za ním idúcim osobným motorovým
vozidlom zn. Škoda Felicia ev. č. H.-XXXBG, ktoré viedol B. K. starší, čím porušil ustanovenie § 4 ods. 1
písm. c), § 19 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, v dôsledku čoho došlo k zrážke uvedených vozidiel, pri ktorej

- B. K. (spolujazdkyňa B. K. st.) utrpela ľahké zranenia - pomliaždenie a odreninu hlavy v oblasti čela,
pomliaždenie hrudníka, hrudnej kosti, pomliaždenie oboch kolien, odreninu pravého kolena, odreninu v
oblasti pravej kľúčnej kosti

-2-

a zlomeninu bázy koncového článku ľavého palca nohy, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia a
práceneschopnosť 3 týždne, a ktoré zranenia ju po túto dobu obmedzovali v bežnom spôsobe života,

- H. K. (spolujazdkyňa B. K. st.) utrpela ľahké zranenia - pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy - tváre s
krvným výronom okolo oboch očí, tržno-zmliaždenú ranu na čele vľavo asi 1,5 cm dlhú, zasahujúcu do

podkožného tkaniva, tržno-zmliaždenú ranu na koreni nosa idúcu obojstranne na tvár asi 5,5 cm dlhú,
zasahujúcu do podkožného tkaniva a pomliaždenie mäkkých tkanív prednej brušnej steny, s odreninami
kože, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia do 3 týždňov, a ktoré zranenia ju po túto dobu obmedzovali
v bežnom spôsobe života, s trvalými kozmetickými následkami - jazvami na tvári,

- A. K. (spolujazdkyňa B. K.E. st.) utrpela ľahké zranenia - odreniny pravého ramena, odreninu v oblasti
panvy a zlomeninu stredného článku ľavého ukazováka, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia 6

týždňov, a ktoré zranenia ju po túto dobu obmedzovali v bežnom spôsobe života,t e d a

inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 158 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 3, § 36 písm. j), písm. l) Trest-ného zákona
na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 12 (dva-násť) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodení:
- B. K.Á., nar. XX.XX.XXXX N. E., Č. Q., trvale bytom K. R., R. Č.. XXXX,
2T/190/2013-307

- B. K., nar. XX.XX.XXXX N. Z., trvale bytom K. R., R. Č.. XXXX,
- N. K., nar. XX.XX.XXXX N. Z., trvale bytom K. R., R. Č.. XXXX,
- Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., Einsteinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 942 436,
- Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Mamateyova č. 17, Bratislava, IČO: 35 937 874,

s nárokmi na náhradu škody odkazujú na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 02.09.2013 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom na Okresný súd Nové
Mesto nad Váhom návrh na schválenie dohody o vine a treste zo dňa 28.08.2013, sp. zn. Pv/909/2012,
uzavretej s obvineným Z. C.. Dňa 04.11.2013 na verejnom zasadnutí, pre nesúhlas obvineného, nedošlo

k schváleniu dohody o vine a treste a trestná vec bola vrátená prokurátorovi do prípravného konania.

Dňa 28.11.2013 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom na obvineného Z. C.,
nar. XX.XX.XXXX N. R., obžalobu pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.

Vychádzajúc z výsledkov prípravného konania vydal samosudca dňa 04.12.2013 pod č.k.
2T/190/2013-264 trestný rozkaz, proti ktorému podal prokurátor v zákonnej lehote odpor.

Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní dňa 30.05.2014 a zistil nasledovné:

Obžalovaný Z. C. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa príslušných ustanovení Trestného
poriadku, vrátane poučenia podľa § 257 Trestného poriadku, urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm.
c) Trestného poriadku o tom, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Po vyhlásení
obžalovaného súd v zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku dopytom na obžalovaného zistil, že
obžalovaný rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, že bol poučený o svojich

právach, najmä o práve na obhajobu, že porozumel právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu.Obžalovaný bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré Trestný zákon ustanovuje za trestný čin
kladený mu za vinu. Obžalovaný tiež deklaroval, že vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. c) Trestného
poriadku robí dobrovoľne. Súd následne obžalovaného poučil v intenciách ustanovení § 257 ods. 2,

ods. 5 a ods. 8 Trestného poriadku, najmä o tom, že pre potreby ďalšieho konania a rozhodnutia
sa jeho vyhlásenie bude považovať za priznanie spáchania skutku a že súdom prijaté vyhlásenie o
tom, že nepopiera spáchanie skutku, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním
ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Zistiac stanovisko
prítomného prokurátora v zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku súd uznesením podľa § 257 ods. 7

Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe, pričom tiež podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol o tom, že vykoná dokazovanie
len ohľadne výroku o treste, jeho druhu a výmere a ohľadne výroku o náhrade škody.

Z vyjadrenia obžalovaného na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že skutok úprimne oľutoval.
-4-

Podľa § 158 Trestného zákona kto inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví tým, že poruší dôležitú
povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženú mu podľa
zákona, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o tom, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
ktoré súd uznesením na návrh prokurátora prijal, s prihliadnutím aj na ostatné dôkazy, získané v
prípravnom konaní, subsumoval súd protiprávne konanie obžalovaného pod právnu normu ustanovenia
§ 158 Trestného zákona, pretože inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú
povinnosťuloženúmupodľazákona.Obžalovanýsatohtotrestnéhočinudopustilakoplnetrestnoprávne

zodpovedný subjekt. Súd nemal za preukázanú absenciu trestnej zodpovednosti obžalovaného za tento
skutok. U obžalovaného ide o konanie nedbanlivostné. Zákonom chráneným záujmom je v predmetnej
trestnej veci ochrana zdravia iných pred nedbanlivostným protiprávnym konaním páchateľov trestných
činov pri vykonáva-ní činností spojených s plnením osobitných povinností uložených zákonom.

Z dôkazov, ktoré súd vykonal k otázke náhrady škody, vyplynulo, že poškodený B. K. si uplatnil nárok na
náhradu škody vo výške 10.000,- Eur z titulu poškodenia zdravia, majetku, ako aj z titulu nemajetkovej
ujmy. Takú istú náhradu si uplatnil aj za zranenie syna. V rovnakej výške a z rovnakého titulu si nárok
na náhradu škody uplatnila za seba aj poškodená B. K.. Poškodená N. K. si uplatnila nárok na náhradu
škody vo výške 1.000,- Eur z titulu trvalých následkov za dcéru A. K.. Poškodená Dôvera zdravotná

poisťovňa, a.s., si uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 1.666,81 Eur, poškodená Všeobecná
zdravotná poisťovňa, a.s., si uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 123,86 Eur.

Z odpisu z registra trestov obžalovaného vyplýva, že doposiaľ nebol súdne trestaný. Z jeho evidenčnej
karty vodiča vyplýva, že dňa 18.09.2008 mu bola uložená bloková pokuta za porušenie povinností vodiča

podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách. Zo
správy starostu obce Moravské Lieskové (č.l. 297 spisu) vyplýva, že obžalovaný v obci požíva dobrú
povesť. Angažuje sa v športových aktivitách obce ako vodič autobusu pre TJ Iskra Moravské Lieskové
bez nároku na odmenu. Vždy je ochotný pomôcť aj ostatným spoluobčanom. Z pracovného posudku
zamestnávateľa obžalovaného - spoločnosti SAD Trenčín, a.s. (č.l. 290 spisu) vyplýva, že obžalovaný

ako vodič autobusu vykonáva pravidelnú prímestskú linku Nové Mesto nad Váhom - Moravské Lieskové.
Má pridelené vozidlo, o ktoré sa príkladne stará a udržiava ho v dobrom technickom stave. Má
najazdených 445.704 kilometrov. Za roky, ktoré odpracoval, neobdržal na neho zamestnávateľ žiadnu
sťažnosť. Cestujúci sa o jeho práci vyjadrujú pochvalne. Je ochotný kedykoľvek zastúpiť svojich kolegov.
Je nekonfliktný a kamarátsky. V rámci kontrol vykonávaných na zistenie požitia alkoholu nebolo u neho

zistené ani najmenšie podozrenie.

Súd ďalej na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov v rozsahu a
spôsobom, ako vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred pácha-teľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.2T/190/2013-308

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliad-ne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okol-nosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 písm. j) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ viedol pred spáchaním
trestného činu riadny život.

Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

U obžalovaného súd identifikoval poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j) a písm. l) Trestného zákona.
Priťažujúca okolnosť u neho zistená nebola. Obžalovaný sa ku skutku pri-znal v prípravnom konaní,

ako aj na hlavnom pojednávaní a svoj čin úprimne oľutoval. Je profesionálnym vodičom, táto práca ho
živí. Vychádzajúc z toho, že trest nemá byť pre pá-chateľa likvidačný, ani zasahovať iné osoby než
páchateľa trestného činu, dospel súd po zvá-žení okolností prípadu k názoru, že účel trestu sledovaný
Trestným zákonom je u obžalova-ného možné dosiahnuť aj miernejšou trestnou sankciou, než akú
navrhovaluložiťprokurátoraakábolanavrhovanávdohodeovineatreste,kuktorejschváleniunedošlo.

Preto súd obžalovanému podľa § 158 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 3, § 36 písm. j),
písm. l) Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace. Podľa § 49 ods. 1 písm.
a) Trestného zákona obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50
ods. 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu na 12 mesiacov. Takto ulo-žený trest považuje súd s
poukazom na okolnosti tohto prípadu za zákonný, dôvodný a prime-raný, od ktorého možno dôvodne

očakávať efektívnu nápravu obžalovaného do budúcnosti. Uložený trest súčasne primeranou mierou
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Trest zákazu činnosti súd obžalovanému napriek návrhu prokurátora neuložil. Aj keď skutočnosti, za
ktorých došlo k predmetnej dopravnej nehode, nezbavujú obžalovaného trestnej zodpovednosti za

jeho konanie, vykazujú isté špecifiká, na ktoré je potrebné vziať zreteľ v záujme naplnenia požiadavky
starostlivého objasnenia a zváženia všetkých okolností prípadu a individuálneho prístupu ku každému
obžalovanému ako páchateľovi trestného činu. Už v skôr riešených iných trestných veciach (napr.
2T/234/2008, 2T/103/2013) Okresný súd Nové Mesto nad Váhom vyslovil, že úlohou súdov v procese
nachádzania práva nie je rýdzo formálny pozitivistický prístup k aplikácii právnych noriem bez hľadania

ducha zákona. Dôležité je to najmä v trestnom konaní, kde je povinnosťou súdov priblížiť sa k idei
individuálnej spravodlivosti nielen v otázke viny, ale aj (najmä) v otázke trestu. Opačný prístup by
bol v rozpore s obsahom materiálneho právneho štátu, reflektujúceho aj na prirodzenoprávne základy
právneho poriadku. Bezbrehá formálna aplikácia práva by mohla viesť často k väčšej nespravodlivosti,
než ak by sa v konkrétnom prípade od aplikácie rigorózneho ustanovenia zákona ustúpilo (summum ius

summa iniuria). Vztiahnuc túto ústavnú axiómu na ustanovenia Trestného zákona, upravujúce právny
režim trest zákazu činnosti a podmienky jeho ukladania (t.j. ak bol čin spáchaný v súvislosti s istou
činnosťou), dospel súd k záveru, že požiadavke ochrany spoločnosti a výchovy obžalovaného k tomu,
aby v budúcnosti viedol riadny život, bude v jeho prípade nedbanlivostného trestného činu
-6-

učinené zadosť uložením trestu odňatia slobody bez paralelného uloženia trestu zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá. Trest zákazu činnosti, ukladaný v súvislosti s trestnými činmi v doprave, je svojou
povahou trestom viac preventívnym než represívnym. Má ochrániť spoločnosť pred tými, ktorí riadenie
motorového vozidla nezvládli a v príčinnej súvislosti s tým inému ublížili na zdraví alebo spôsobili

smrť, či už z dôvodu svojho opakovaného ľahkovážneho alebo arogantného prístupu k tejto činnosti,
z dôvodu zjavne nedostatočnej skúsenosti s riadením motorového vozidla, z dôvodu ignorovania skôr
uloženého trestu zákazu činnosti, z dôvodu požitia alkoholu alebo iných návykových látok pred jazdou
alebo z iných relevantných dôvodov. Pri úvahách, či páchateľovi trestného činu trest zákazu činnostiuložiť alebo nie, by teda súd mal zohľadňovať najmä to, či možno počas doby trvania zákazu činnosti
riadenia motorového vozidla dôvodne očakávať dosiahnutie vyššej ochrany spoločnosti pred týmto
konkrétnym páchateľom trestného činu oproti stavu, aký by tu bol v prípade neuloženia tohto trestu.

Obžalovaný je profesionálnym vodičom autobusu. Túto prácu zvláda relatívne dobre, čoho dôkazom je
to, že aj po viac než štyristotisíc najazdených kilometroch ju pre svojho zamestnávateľa stále vykonáva.
V evidenčnej karte vodiča má síce evidovaný jeden priestupok, tu však treba zohľadniť, že pri desiatkach
tisíc kilometrov, najazdených každý rok, sa vypovedacia hodnota tejto informácie významne relativizuje.
Trestný čin, ktorý je predmetom tohto trestného stíhania, spáchal pri výkone práce vodiča pre svojho

zamestnávateľa. V jeho prípade nešlo o nejakú arogantnú jazdu pouličného pretekára alebo nočnú
jazdu z diskotéky či zábavného podniku pod vplyvom alkoholu, ani nebolo príčinou dopravnej nehody
prekročenie rýchlosti čí iný spoločensky závažný a morálne odsúdeniahodný dôvod. V čase nehody
nebol obžalovaný pod vplyvom alkoholu. Z miesta nehody neušiel, bol ochotný poskytnúť a aj poskytol
po nehode pomoc a asistenciu podľa svojich možností a schopností. Orgánom činným v trestnom konaní
preukázal potrebnú súčinnosť. Účasti na hlavnom pojednávaní sa nevyhýbal. Všetky tieto skutočnosti

umožňujúsúdudospieťkdôvodnémupresvedčeniu,žeúčeltrestu,predvídanýTrestnýmzákonom,bude
u obžalovaného dosiahnutý aj bez súčasného uloženia trestu zákazu činnosti.

Poškodení B. K., B. K., N. K., Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. a Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.,
si v prípravnom konaní uplatnili nároky na náhradu škody, tieto vyčíslili či už v prípravnom konaní alebo

nahlavnompojednávaní.Zobsahudokazovaniavšakvyplýva,žedopravnúnehoduspôsobilobžalovaný
pri výkone svojho povolania vodiča autobusu v postavení zamestnanca, súc v čase dopravnej nehody
vo výkone práce v prospech inej osoby, používajúc pri tejto práci cudzie vozidlo, určené jeho vlastníkom
na výkon práve tej činnosti, akú v čase dopravnej nehody pre svojho zamestnávateľa vykonával.
Vychádzajúc z ustanovenia § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka je súd toho názoru, že za akúkoľvek

škodu, spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku vedeného obžalovaným, je v zmysle predpisov
súkromného práva zodpovedný vlastník vozidla, ktoré v inkriminovaný deň viedol obžalovaný, resp. že
táto škoda má byť uhrádzaná z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla. Vzhľadom k tomu boli všetky poškodené subjekty, bez skúmania vecnej dôvodnosti ich nárokov
na náhradu škody, s týmito nárokmi odkázané na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Trenčí-

2T/190/2013-309

ne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.