Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 29, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/50/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112209364
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8112209364.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu PRO PARC, s.r.o., so sídlom v
Prešove, na ul. Slovenskej č. 28, právne zastúpenému JUDr. Marekom Sahuľom, advokátom so sídlom
v Prešove na ul. Hlavnej č. 111, proti žalovanému Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov, so sídlom v
Prešove, na ul. Hlavnej č. 1, právne zastúpenému JUDr. Róbertom Slamkom, advokátom so sídlom v
Dolnom Kubíne, na ul. Radlinského č. 1735/29, o nahradenie vyhlásenia vôle žalovaného, o odvolaní
žalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduPrešovzodňa13.11.2013č.k.14C66/12-83taktojednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania a žalobca nemá právo na ich

náhradu.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
žalovanému trovy konania vo výške 552,64 Eur.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že z čl. V ods. 2 nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi
účastníkmidňa28.11.2000vyplýva,žeaknájomcapísomnepožiadaprenajímateľaopredĺženiezmluvy
o ďalších 5 rokov do 10 dní pred uplynutím doby nájmu, táto zmluva sa dodatkom k zmluve predĺži o
ďalších 5 rokov, čo platí aj pre ďalšie obdobia. Ak nájomca nevyužije toto svoje právo, táto zmluva zaniká
uplynutím doby nájmu. Podľa čl. VI ods. 2 akékoľvek zmeny zmluvy musia byť odsúhlasené oboma

zmluvnými stranami a dohodnuté písomnou formou dodatku.

Rozsudkom Okresného súdu Prešov v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove vydaným vo
veci 10C 290/11 bolo žalobcovi uložené vypratať nehnuteľnosť a túto odovzdať žalovanému do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku prvostupňového súdu, s ktorým sa stotožnil aj
odvolací súd, vyplynulo, že v konaní týkajúcom sa vypratania nehnuteľnosti bola ako predbežná riešená
otázka, či nájomcovi svedčí právo predmetnú vec naďalej užívať v zmysle nájomnej zmluvy uzatvorenej
účastníkmi dňa 28. 11. 2000 s poukazom na následné žiadosti o predĺženie zmluvy na dobu do 1. 12.
2016. Po vykonanom dokazovaní sa dospelo k záveru, že platnosť nájomnej zmluvy skončila a z tohto

dôvodu nájomca nemá právo nehnuteľnosť naďalej užívať.

V priebehu konania žalobca neprodukoval žiadne iné dôkazy odôvodňujúce prijatie iného záveru, než
ktorý vyplýva z rozhodnutia vydaného vo veci 10C 290/11. Platnosť zmluvy skončila k 1. 12. 2011, pričomsamotná skutočnosť, že žalobca požiadal o predĺženie zmluvy, neznamená automaticky jej predĺženie
o dobu ďalších 5 rokov. Z čl. VI ods. 2 jednoznačne vyplýva, že akékoľvek zmeny zmluvy musia byť
odsúhlasené oboma zmluvnými stranami a dohodnuté formou písomného dodatku. Takýto písomný

dodatok uzatvorený nebol a k ďalšiemu predĺženiu nájomnej zmluvy nedošlo.

Žalovanýpredukončenímdobynájmuzaslalžalobcovidodatokč.VI,pričomžalobcasaknemupísomne
vyjadriltak,žekeďževlehote10dnípreduplynutímdobynájmupožiadalopredĺženie,vzniklazmluvným
stranám povinnosť dodatkom predĺžiť zmluvu o ďalších 5 rokov bez zmeny ostatným ustanovení zmluvy.

Predĺženie nájomnej zmluvy o ďalšie obdobie do 1. 12. 2016 je možné iba na základe súhlasného
prejavu vôle oboch zmluvných strán, teda aj žalovaného, a to na základe písomného dodatku, pričom

z čl. V ods. 2 zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi dňa 28. 11. 2000 nevyplýva automatické predĺženie
zmluvy o ďalších 5 rokov iba na základe žiadosti žalobcu ako nájomcu. Nakoľko podmienky nahradenia
chýbajúceho prejavu vôle žalovaného na uzavretie dodatku zmluvy podľa ust. § 50a ods. 2 Občianskeho
zákonníka splnené neboli, súd prvého stupňa žalobu žalobcu zamietol.

Výrok o trovách odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zmeniť
tak, aby žalobe žalobcu bolo vyhovené. Alternatívne požadoval rozhodnutie zrušil a vec vrátiť na nové
konanie.

Ako dôvod uviedol, že právny zástupca žalobcu požiadal o odročenie pojednávania nariadeného na deň
13. 11. 2013 zo zdravotných dôvodov. Keďže išlo o náhle zdravotné problémy, je jasné, že nevyhnutné

ošetrenie znamená, že právny zástupca bez ohrozenia života sa nemohol zúčastniť akýchkoľvek
činností, teda ani pojednávaní. Neospravedlnením neúčasti právneho zástupcu sa žalobcovi znemožnilo
riadne zastúpenie a poskytnutie právnej pomoci, čím bolo obmedzené jeho ústavné právo na riadnu
právnu pomoc. V rozpore so zákonom je prevziať bez ďalšieho dôvody z rozhodnutia vydaného v úplne
inej veci. Z ustanovenia čl. V ods. 2 nájomnej zmluvy jednoznačne vyplýva záver, že ak nájomca uplatní

voči prenajímateľovi svoje právo predĺžiť dobu nájmu o ďalších 5 rokov 10 dní pred uplynutím dohodnutej
doby nájmu, nájomná zmluvy sa predlžuje o ďalších 5 rokov, a to opakovane, o čom zmluvné strany
spíšu dodatok k zmluve. Z toho vyplýva, že jednostranným právnym úkonom nájomcu sa predlžuje doba
nájmu o ďalších 5 rokov nezávisle na vôli prenajímateľa. Tento právny názor potvrdzuje aj druhá veta
čl. V ods. 2 nájomnej zmluvy, kde je výslovne uvedené, že až keď nájomca písomne neuplatní svoj

nárok na predĺženie doby nájmu, nájomná zmluva zaniká. Preto napriek nepodpísaniu dodatku nájomná
zmluva nezanikla, o čom boli uzrozumené obe zmluvné strany, a teda nájomný vzťah trvá naďalej, a
to do 1. 12. 2016.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil,

že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto právnych a skutkových zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Vo veci sa nedá stotožniť s tvrdením, podľa ktorého prejednaním a rozhodnutím veci v neprítomnosti
žalobcu bolo obmedzené jeho ústavné právo na riadnu právnu pomoc. V deň pojednávania nariadeného
na 13. 11. 2013 právny zástupca žalobcu požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu náhlych
zdravotných problémov. K žiadosti o odročenie pojednávania pripojil potvrdenie lekára, podľa ktorého
dňa 13. 11. 2013 o 8.30 hodine bol ošetrený. Podľa údajov vyplnených lekárom potvrdenie malo platiť

celý deň.Podľa ust. § 119 ods. 3 O.s.p. ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka
alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho
lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto

vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný
bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.

V pripojenom vyjadrení ošetrujúceho lekára nebolo uvedené, aby zdravotný stav právneho zástupcu
žalobcu neumožňoval účasť na pojednávaní a ani to, aby právny zástupca žalobcu nebol schopný bez
ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. Za takejto
situácie súd prvého stupňa mohol vo veci konať a rozhodnúť aj v neprítomnosti právneho zástupcu

žalobcu.

Právne bezvýznamnou je i námietka poukazujúca na prevzatie bez ďalšieho dôvodov z iného
rozhodnutia vydaného vo veci 10C 290/11. Tieto dôvody neboli prevzaté bez ďalšieho, ale až po
vykonanom dokazovaní. Z odôvodnenia rozhodnutia zreteľne vyplýva dôvod, prečo nebolo možné
prevziať argumentáciu žalobcu o jednostrannom predĺžení doby nájmu o ďalších 5 rokov. S týmito

závermi sa v plnom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd.

Možnosť predĺženia doby nájmu o ďalších 5 rokov bola dohodnutá v čl. V ods. 2 nájomnej zmluvy
uzatvorenej dňa 28. 11. 2000. Podľa tohto článku ak nájomca písomne požiada prenajímateľa o
predĺženie zmluvy o ďalších 5 rokov do 10 dní pred uplynutím doby nájmu, táto zmluva sa dodatkom k
zmluve predĺži o ďalších 5 rokov, čo platí aj pre ďalšie obdobia. Ak nájomca nevyužije toto svoje právo,

táto zmluva zaniká uplynutím doby nájmu.

S prihliadnutím na znenie tohto článku je zrejmé, že k predĺženiu doby nájmu len na základe žiadosti
nájomcu dôjsť nemohlo. Písomná žiadosť nájomcu podaná v stanovenej lehote pred skončením nájmu
bola iba predpokladom k tomu, aby medzi účastníkmi mohli prebehnúť rokovania o ďalšom nájme,
ktorých výsledkom mohlo, ale i nemuselo byť podpísanie dodatku k zmluve predlžujúceho dobu nájmu

o ďalších 5 rokov. Išlo teda o dvojstranný právny úkon, na obsahu ktorého sa účastníci museli zhodnúť,
a teda museli sa zhodnúť i na cene nájmu. Tomuto konštatovaniu zodpovedá i správanie sa účastníkov
nájomnej zmluvy. Po uzavretí nájomnej zmluvy účastníci uzatvorili ešte dodatok č. 5 k nájomnej zmluve,
ktorý je podpísaný oboma zmluvnými stranami. K predĺženiu nájmu o ďalších 5 rokov tak dochádzalo
až podpísaním dodatku k zmluve oboma zmluvnými stranami.

Žalobca po tom, čo bol požiadaný o predĺženie doby nájmu, zaslal žalovanému návrh dodatku č. 6 k
nájomnej zmluve (č. l. 40 - 41 spisu). Tento dodatok žalovaný odmietol podpísať, čo je zrejmé z jeho
vyjadrenia zo dňa 9. 11. 2011 (č. l. 42 spisu). Keďže účastníci ďalší dodatok k zmluve predlžujúci dobu
nájmu neuzatvorili, nájomný vzťah medzi nimi zanikol.

S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.

napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1
O.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že úspešný žalovaný, ktorý si uplatnil
právo na náhradu trov odvolacieho konania v lehote do 3 pracovných dní od vyhlásenia rozsudku, trovy
nevyčíslil. Keďže žalovanému okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývali, odvolací

súd vychádzajúc z ust. § 151 ods. 2 O.s.p. náhradu trov odvolacieho konania žalovanému nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.