Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Branislav Breza
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7CoPr/5/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713209075
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8713209075.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov
JUDr. Martina Fiľakovského a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobkyne Z. N., bytom K. R., ul. S.
XXX, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou Hudzík - Novýsedlák Partners v. o. s., so sídlom v
Poprade, Mnoheľova 830/15 proti žalovanému SVITSTROJ, a. s., so sídlom vo Svite, Štúrova 101,
právne zastúpenému Mgr. Štefanom Šalkovským, advokátom so sídlom vo Svite, Štúrova 101 o určenie
neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Poprad zo dňa 26. 02. 2014, č. k. 12Cpr/16/2013-75 takto jednohlasne
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok s výnimkou výroku o trovách konania.
M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že účastníkom sa náhrada trov prvostupňového
konania n e p r i z n á v a.
Účastníkom sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalobkyni uložil povinnosť nahradiť
žalovanému trovy konania vo výške 603,76 Eur. Žalobkyňu zaviazal na náhradu trov konania štátu vo
výške 21,92 Eur.
Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že podľa dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy
uzatvorenej medzi účastníkmi dňa 31. 12. 2007 žalobkyňa u žalovaného dňom 01. 01. 2008 začala
vykonávať prácu majstra delenia materiálu a skladu v tarifnej triede 10. Dňa 19. 12. 2012 riaditeľ
žalovaného vydal písomné rozhodnutie o organizačnej zmene za účelom zvýšenia efektívnosti práce
spočívajúcej v zrušení pracovného miesta majstra delenia materiálu a skladu, na ktorom mieste bola
zaradená žalobkyňa. Rovnakého dňa riaditeľ žalovaného predložil oddeleniu pre ľudské zdroje návrh na
skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou z dôvodu, že pre zamestnanca, ktorého sa organizačná
zmena týka, nie je vhodné pracovné miesto a organizačná zmena bola prerokovaná so zamestnancom a
ROD. Dňa 20.12. 2012 žalovaný vyhotovil písomnú výpoveď adresovanú žalobkyni s odôvodnením, že
z dôvodu organizačnej zmeny a zrušenia pracovného miesta žalobkyne s touto žalovaný končí pracovný
pomer výpoveďou podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce s tým, že výpovedná doba v dĺžke
troch mesiacov začína plynúť prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.
Písomná výpoveď bola odoslaná poštou žalobkyni na adresu jej bydliska dňa 21. 12. 2012 s výhradou
uloženia zásielky 5 dní. Zásielka bola poštou doručovaná žalobkyni dňa 27. 12. 2012 s poznámkou,
že nebola zastihnutá. Dňa 03. 01. 2013 zásielku pošta vrátila odosielateľovi ako neprevzatú v odbernej
lehote. Podľa správy Slovenskej pošty a. s. úložná doba zásielky po oznámení o uložení zásielky skončila
dňa 02. 01. 2013 a po skončení odbernej lehoty bola vrátená odosielateľovi. Podľa písomného záznamu
vyhotoveného žalovaným organizačná zmena bola prerokovaná s ROD dňa 08. 01. 2013. Podľa zápisu
o doručovaní výpovede žalobkyni vyhotoveného žalovaným, táto odmietla prevziať zásielku dňa 11.
01. 2013 za prítomnosti svedkov. Žalobkyňa bola oboznámená tiež s výpovednou dobou a termínom
skončenia pracovného pomeru. V období od 26. 02. 2013 do 19. 03. 2013 prebiehala e-mailová
komunikácia medzi žalobkyňou a riaditeľom žalovaného týkajúca sa možnosti späťvzatia výpovede.
Podľa oznamov nachádzajúcich sa na internetovej stránke prehliadača Google dňa 05. 03. 2013
žalovaný inzeroval dve pracovné pozície, a to majstra zámočníckej výroby a referenta nákupu. Podľa
organizačno-funkčnej schémy žalovaného platnej od 01. 10. 2012 vo funkcii majstra delenia materiálu a
skladu sú evidované dve funkčné miesta obsadené žalobkyňou a pánom K.. Podľa organizačno-funkčnej
schémy platnej od 01. 01. 2013 pre danú funkciu je evidované jedno funkčné miesto obsadené pánom K..
Pre platné rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou je potrebné, aby boli splnené formálne a
materiálne podmienky stanovené zákonom. Medzi formálne podmienky patrí vyhotovenie výpovede v
písomnej forme a jej doručenie zamestnancovi do vlastných rúk. Medzi materiálne podmienky platnosti
patrí skutkové odôvodnenie výpovede a v danom prípade vydanie rozhodnutia o organizačnej zmene.
Ďalšie podmienky platnosti výpovede súvisiace s účasťou príslušného odborového orgánu pri skončení
pracovného pomeru je potrebné skúmať vtedy, ak boli súčasťou právneho poriadku v čase dania
výpovede. Výpoveď je jednostranný právny úkon, ktorý nadobúda právne účinky doručením druhému
účastníkovi bez ohľadu na jeho vôľu, a to doručením do vlastných rúk. Riadne doručenie výpovede
má význam z hľadiska začiatku plynutia výpovednej doby, z hľadiska zachovania lehôt podľa ust.§
63 ods. 3 a 4 Zákonníka práce a hlavne pre samotnú platnosť, ktorou nastávajú jej právne účinky.
Pre platné rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou z organizačných dôvodov je rozhodujúce,
aby v čase, keď sa dáva výpoveď bolo o organizačnej zmene, resp. o zmene výrobnej úlohy už
rozhodnuté a realizácia tejto zmeny zabezpečená tak, aby bolo nepochybné, že v dôsledku tejto zmeny
stratí zamestnávateľ v dohľadnom čase, spravidla zodpovedajúcom výpovednej dobe vôbec možnosť
zamestnanca zamestnávať alebo že sa zamestnanec stane preňho nadbytočným. Ďalšou podmienkou
platnosti výpovede je tzv. ponuková povinnosť ponúknuť zamestnancovi inú vhodnú prácu, resp.
nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce,
a to ani po predchádzajúcej príprave. Takúto ponukovú povinnosť zamestnávateľ má v čase od prijatia
rozhodnutia o organizačnej zmene do dania výpovede zamestnancovi. V danom prípade žalovaný
rozviazal so žalobkyňou pracovný pomer výpoveďou zo dňa 20. 12. 2012 na základe predchádzajúceho
rozhodnutia o organizačnej zmene zo dňa 19. 12. 2012 spočívajúcej v zrušení pracovného miesta
žalobkyne. V čase rozhodovania o organizačnej zmene a dania výpovede nebolo podmienkou platnosti
výpovede splnenie povinnosti uvedených v ust. § 74 Zákonníka práce účinného od 01. 01. 2013, pretože
toto ustanovenie neplatilo s odkazom na ust. § 252i ods. 4 Zákonníka práce účinného od 01. 01. 2013.
Preukázateľne písomná výpoveď bola žalobkyni doručená až dňa 11. 01. 2013 uplatneným zákonnej
domnienky doručenia, pretože žalobkyňa si odmietla písomnú výpoveď na pracovisku prevziať. Za
platné doručenie výpovede sa nepokladá deň 20. 12. 2012, pretože v tento deň žalovaný nevykonal ani
pokus o doručenie výpovede. Odchod žalobkyne z práce pred úmyslom žalovaného doručiť výpoveď
nie je možné kvalifikovať ako zmarenie doručenia. Rovnako za platné doručenie výpovede sa nedá
považovať doručenie poštou odoslaním zásielky na adresu žalobkyne dňa 21. 12. 2012. V čase
doručovania zásielky sa žalobkyňa nezdržiavala v mieste bydliska, a preto vrátenie zásielky žalovanému
ako nedoručiteľnej, v ktorej si žalovaný vyhradil uloženie na 5 dní, nie je možné považovať za platné.
Žalobkyňa vzhľadom k svojej neprítomnosti v mieste bydliska a dĺžke lehoty na uloženie zásielky
nezmarila jej doručenie a nemožno preto konštatovať, aby táto zásielka bola nedoručiteľná. Až dňa 11.
01. 2013 žalovaný žalobkyni doručoval písomnú výpoveď priamo na pracovisku a žalobkyňa prijatie
písomnosti odmietla. O tom zamestnávateľ urobil písomný záznam. Odmietnutie doručenia výpovede
žalobkyňou potvrdila svedkyňa Ing. Z. P.. Žalovaný splnil formálne aj hmotnoprávne podmienky pre
platné rozviazanie pracovného pomeru. Výpoveď bola daná písomne. Bol v nej skutkovo vymedzený
výpovedný dôvod a bola doručená žalobkyni. Za platné doručenie výpovede s účinkami doručenia
sa ustálil deň 11. 01. 2013, kedy žalobkyňa za prítomnosti svedkov prijatie písomnosti odmietla. Vo
veci nebolo preukázané, aby rozhodnutie o organizačnej zmene bolo antidatované alebo výpoveď
daná žalobkyni z organizačných dôvodov bola iba simulovaným právnym úkonom, prípadne úkonom v
rozpore s dobrými mravmi, resp. v rozpore s príslušnými ustanoveniami kolektívnej zmluvy. Žalovaný
prijal rozhodnutie o organizačnej zmene súvisiace so zrušením pracovného miesta žalobkyne dňa
19. 12. 2012, čo potvrdili vypočutí svedkovia A. L., Z. C. a Ing. Z. P.. Následne žalovaný uplatnil
kvalifikovaný výpovedný dôvod voči žalobkyni. Na tom nič nemení výpoveď svedka Ing. A. E., ktorý sa
o rozhodnutí žalovaného dozvedel neskôr. Uplynutím výpovednej doby zaniklo dané funkčné miesto a
žalovaný ho neobnovil. Žalovaný nezrušil obdobné pracovné miesto iného zamestnanca z dôvodu jeho
práceneschopnosti, ktorá skutočnosť mu bránila rozviazať s ním pracovný pomer v ochrannej dobe. U
daného zamestnanca nebolo preukázané neuspokojivé plnenie pracovných úloh. Pretože organizačná
zmena súvisela práve so zrušením funkčného miesta vykonávaného žalobkyňou, neprichádzal do úvahy
možný výber zamestnancov, s ktorými má byť skončený pracovný pomer podľa zásad stanovených v
kolektívnej zmluve. Samotné zásady boli koncipované všeobecne a mali iba odporúčajúci charakter.
Táto možnosť prichádza do úvahy iba pri absolútnom znižovaní stavu zamestnancov. Ponuku vhodného
pracovného miesta musí zamestnávateľ realizovať v čase od prijatia organizačnej zmeny do uplatnenia
výpovede. Žalobkyňa nepreukázala, aby v čase od 19. 12. 2012 a najneskôr do 11. 01. 2013 žalovaný
disponoval takýmto pracovným miestom. Voľné pracovné miesto v čase plynutia výpovednej doby a
po jej uplynutí takouto povinnosťou zamestnávateľa nezaťažuje. Uplynutím výpovednej doby fakticky
zaniklo miesto žalobkyne a žalovaný ho neobnovil. Žalovaný mal možnosť za súhlasu žalobkyne do
uplynutia výpovednej doby výpoveď odvolať, ktoré právo však nevyužil.
O trovách konania účastníkov a štátu sa rozhodlo podľa ust. § 142 ods. 1 a § 148 O.s.p..
Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Navrhla rozsudok
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Alternatívne požadovala rozhodnutie zmeniť tak, aby žalobe
žalobkyne bolo vyhovené. Ako dôvod uviedla, že pri rozhodovaní sa nedostatočne vyhodnotilo
prechodné ustanovenie § 252i ods. 4 Zákonníka práce, podľa ktorého výpoveď daná zamestnávateľom
zamestnancovi pred 1. januárom 2013 a nároky, ktoré z nej vznikli, sa posudzujú podľa predpisov
účinných do 31. decembra 2012. Hoci doručenie výpovede bolo ustálené na deň 11.1.2013 za dátum
dania výpovede v zmysle ustanovenia § 252i ods. 4 Zákonníka práce bol stanovený dátum pred
31.12.2012. Okamihom dania výpovede je okamih, kedy sa výpoveď dostane do sféry prijímateľa,
t. j. deň doručenia písomnej výpovede dňa 11.1.2013. Pred týmto dátumom nemohli nastať účinky
výpovede a teda ani splnenie podmienky danosti výpovede. V tejto súvislosti je potrebné poukázať
na ustanovenie § 1 ods. 4 Zákonníka práce, ktoré stanovuje subsidiaritu Občianskeho zákonníka
na pracovno-právne vzťahy aj v danom prípade. Okrem toho podľa rozhodnutia R 58/1968 právne
účinky skončenia pracovného pomeru výpoveďou nastanú až od okamihu, keď sa výpoveď druhému
účastníkovi pracovného pomeru doručila. Opačný názor by bol v rozpore so samotným racionálnym
výkonom práva a argumentom ad absurdum, keď žalovaný v zmysle rozhodnutia prvostupňového súdu
by mohol dať výpoveď aj napr. v roku 2010 a dôležité by bolo len to, že ju žalobkyni dal bez toho, aby tento
jednostranný právny úkon obsahujúci výpoveď bol i riadne doručený zo všetkými z toho vyplývajúcimi
následkami. Preto na výpoveď žalovaného sa musí vzťahovať ustanovenie § 74 Zákonníka práce
účinného od 1.1.2013 vyžadujúce na platnosť výpovede predchádzajúce prerokovanie so zástupcami
zamestnancov. V danom prípade bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný výpoveď žalobkyne
vopred so zástupcami zamestnancov neprerokoval, čo zo zákona spôsobuje neplatnosť výpovede.
Vypustenie § 74 Zákonníka práce bolo realizované zákonom č. 257/2011 Z. z. účinným od 1.9.2011.
Podľa prechodného ustanovenia § 252g ods. 1 ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovno-
právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1.9.2011. Právne úkony urobené pred 1.9.2011 a nároky, ktoré z nich
vznikli sa posudzujú podľa právnej úpravy účinnej do 31.8.2011. Pracovný pomer žalobkyne vznikol
pred 1.9.2011 takže nároky z tohto pracovného pomeru vrátane nároku žalobkyne na prerokovanie jej
výpovede so zástupcami zamestnancov sa spravujú Zákonníkom práce účinným do 31.8.2011. Aj z
toho teda vyplýva, že žalovaný mal povinnosť výpoveď vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov
pod sankciou jej neplatnosti. V odôvodnení rozsudku vôbec nebola vyhodnotená e-mailova komunikácia
medzi žalobkyňou a riaditeľom žalovaného. Táto komunikácia najpresvedčivejším spôsobom dokazuje,
že výpoveď žalovaného bola len simulovaným právnym úkonom, keďže skutočným dôvodom výpovede
nebolo zrušenie pracovného miesta ale osobné nezhody medzi riaditeľom žalovaného a žalobkyňou.
Rozhodnutie o organizačnej zmene predstavovalo antidatovanú listinu čo preukázala aj svedecká
výpoveď Ing. A. E. priameho nadriadeného žalobkyne. Zo strany žalovaného došlo takisto k porušeniu
kolektívnej zmluvy, keď v zmysle kolektívnej zmluvy konkrétne článku 12 nezrušil pracovné pozície
zamestnancov, ktorí dosahovali trvalé neuspokojivé výsledky, alebo mali dohodnutý pracovný pomer na
dobu určitú.
Pre prípad potvrdenia výroku rozsudku o zamietnutí žaloby žiadala, aby bol aspoň zmenený výrok o
povinnosti nahradiť trovy konania v zmysle ustanovenia § 150 O.s.p. a to tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania. Žalobkyňa a jej manžel sú bez príjmu, pričom manžel žalobkyne
je bez príjmu už viac ako rok. Žalobkyňa žiaden príjem nemá od novembra roku 2013. Podporu v
nezamestnanosti poberala do 31.10.2013. Žalovaného takéto rozhodnutie hospodársky neohrozí a
naopak žalobkyňu a jej rodinu povinnosť nahradiť trovy konania môže priviesť do vážnych problémov.
Odvolací súd v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením
§ 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobkyne, s výnimkou odvolania smerujúceho proti výroku o
trovách konania, nie je opodstatnené.
Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
Vo veci sa nedá stotožniť s tvrdením, podľa ktorého dátum dania výpovede žalobkyni bol nesprávne
stanovený na dobu pred 31.12.2012 a nie na deň 11.1.2013, kedy výpoveď bola doručená žalobkyni. Aj
keď právne účinky skončenia pracovného pomeru výpoveďou nastávajú až od okamihu, kedy výpoveď
bola druhému účastníkovi pracovného pomeru doručená, moment doručenia výpovede nemožno
stotožniť s momentom dania výpovede. Je to zrejmé z ustanovenia § 61 Zákonníka práce upravujúceho
podstatné náležitosti tohto spôsobu skončenia pracovného pomeru. Medzi tieto náležitosti patrí písomná
forma výpovede a jej doručenie druhému účastníkovi.
Výpoveď predstavuje jednostranný právny úkon, na základe ktorého dochádza ku skončeniu
pracovnému pomeru uplynutím výpovednej doby. Zákonník práce z dôvodu subsidiárnej pôsobnosti
Občianskeho zákonníka vo vzťahu k prvej časti Zákonníka práce ( § 1 ods. 4 Zákonníka práce)
nevymedzuje pojem právny úkon. Pre pracovno-právne účely treba používať pojem právny úkon tak, ako
ho vymedzuje Občiansky zákonníka v ustanovení § 34. Podľa tohto ustanovenia právny úkon je prejav
vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy
s takýmto prejavom spájajú. K prejavu vôle žalovaného dať žalobkyni výpoveď v zmysle ustanovenia
§ 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce bez akýchkoľvek pochybností došlo pred 31.12.2012. Dôkazom
toho je pokus žalovaného, hoci neúčinný, o doručenie zásielky obsahujúcej výpoveď zo dňa 20.12.2012.
Zásielka adresovaná žalobkyni bola podaná na pošte vo K. dňa 21.12.2012 čoho dôkazom je podací
lístok, na ktorom ako odosielateľ je uvedený žalovaný ( č.l. 23 spisu). Podľa oznámenia Slovenskej pošty
a. s. Banská Bystrica zo dňa 15.10.2013 ( č.l. 38 spisu) zásielku za účelom jej doručenia žalobkyni
prevzala pošta K. R. dňa 27.12.2012. Z dôvodu nezastihnutia žalobkyne na odovzdávacom mieste a po
skončení odbernej lehoty bola zásielka dňa 3.1.2013 vrátená späť odosielateľovi.
Keďže výpoveď žalobkyni bola daná bez akýchkoľvek pochybností pred 31.12.2012 podmienky platnosti
tohto právneho úkonu sa museli skúmať podľa Zákonníka práce účinného do 31.12.2012. Tento
právny predpis nevyžadoval, aby výpoveď zo strany zamestnávateľa musela byť vopred prerokovaná
so zástupcami zamestnancov pod sankciou neplatnosti. Takúto hmotnoprávnu podmienku platnosti
výpovede upravovalo až ustanovenie § 74 Zákonníka účinného od 1.1.2013. Platí totiž ustanovenie §
252i ods. 4 Zákonníka práce účinného od 1.1.2013, podľa ktorého výpoveď daná zamestnávateľom
zamestnancovi pred 1.1.2013 a nároky, ktoré z nej vznikli sa posudzujú podľa predpisov účinných do
31.12.2012. Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku sa teda správne vychádzalo z ustanovení Zákonníka
práce účinných do 31.12.2012 a nie z ustanovení Zákonníka práce účinných od 1.1.2013.
Rovnako poukaz žalobkyne na potrebu aplikácie ustanovenia § 74 Zákonníka práce v znení účinnom
do 31.8.2011 na prejednávaný prípad nie je správny. Podľa prechodného ustanovenia § 252g ods. 1
Zákonníka práce účinného od 1.9.2011 právnou úpravou účinnou do 31.8.2011 sa riadia právne úkony
urobené pred 1.9.2011 a nároky, ktoré z nich vznikli. Jednostranný právny úkon skončenia pracovného
pomeru výpoveďou pred 1.9.2011 urobený nebola a preto sa naňho nemohla vzťahovať úprava účinná
do 31.8.2011.
Vo vzťahu k žalobkyňou spochybňovanému dátumu vydania rozhodnutia o organizačnej zmene je
potrebné poukázať na ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníci sú povinní označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Cieľom dôkaznej povinnosti vychádzajúc z tohto ustanovenia je unesenie dôkazného bremena v
rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania bez ohľadu na jeho procesné
postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša zo sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza
zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení
než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Žalobkyňa v priebehu
celého konania ničím právne významným nepreukázala, aby rozhodnutie o organizačnej zmene nebolo
vydané dňa 19.12.2012. Za dôkaz opaku sa nedá považovať ani výpoveď svedka Ing. A. E., ktorý
o organizačnej zmene ani o zrušení pracovného miesta žalobkyne vedomosť nemal. To, že túto
vedomosť získal až v roku 2013 neznamená, aby rozhodnutie o organizačnej zmene malo predstavovať
antidatovanú listinu.
S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 ods. 1 ods.
2 O.s.p. rozsudok s výnimkou výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.
Zároveň zmenil rozsudok ( § 220 O.s.p. ) vo výroku o trovách konania tak, že účastníkom náhradu trov
prvostupňového konania nepriznal.
Pri rozhodovaní o trovách sa vychádzalo z ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak sú tu
dôvody hodné osobitného zreteľa nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti
priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania,
uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol
tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
V tomto ustanovení je fixované moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem
upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Zákon vyžaduje na také rozhodnutie dve podmienky
a to, že musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a že musí ísť o výnimočné okolnosti. Výklad
týchto podmienok ponecháva zákon na súdnej praxi. Bude preto vecou konkrétneho prípadu, či dôjde k
takým okolnostiam, ktoré budú podkladom na rozhodnutie súdu o zmiernení účinkov právnych noriem
upravujúcich náhradu trov konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k
určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je
daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Druhá oblasť sa týka sociálnych
aspektov. Dochádza k nej vtedy, ak z priebehu konania výrazne vystupuje do popredia, že povinný
účastník nemôže uhradiť náhradu trov z dôvodov, ktoré sám nezavinil alebo môže ich uhradiť len s
veľkými ťažkosťami.
V prejednávanej veci pomery na strane žalobkyne odôvodňujú použitie ustanovenia § 150 ods. 1
O.s.p. pri rozhodovaní o trovách. Žalobkyňa v dôsledku skončenia pracovného pomeru výpoveďou sa
stala nezamestnanou a v súčasnosti je spolu so svojím manželom vedená v evidencii uchádzačov o
zamestnanie. Dávku v nezamestnanosti mala vyplácanú len do 31.10.2013, pričom manžel žalobkyne
nie je poberateľom dávky v nezamestnanosti. Na strane druhej na rozdiel od žalobkyne a jej rodiny
majetková sféra žalovaného nepriznaním náhrady trov konania výrazne dotknutá nebude.
Z rovnakých dôvodov účastníkom nebola priznaná ani náhrada trov odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.