Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 29, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/139/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713201041
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5713201041.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom, z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka

a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Jany Urbanovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI
Slovensko,s.r.o.,sosídlomPajštúnska5,Bratislava,IČO:35724803,právnezastúpenýspoločnosťou:
TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: W.
D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.. Y. XXXX/X, XXX XX Y., právne zastúpený JUDr. Andrejom Cifrom,
advokátom so sídlom Dr. F. XX, S., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, Nám. Legionárov 5, Prešov, právne zastúpený
JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom Dr. F. XX, S., v konaní o zaplatenie 697,40 Eur s

príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 5C/115/2013-99 zo dňa
25.11.2013, tatko

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 15C/115/2013-99 zo dňa 25. 11. 2013 vo výroku, ktorým
zamietol žalobu žalobcu, ako aj vo výroku, ktorým zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia právneho zástupcu žalovaného vo výške 194,31 Eur do 3
dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalovaného JUDr. Andreja Cifru, advokáta
so sídlom Dr. F. XX, S., p o t v r d z u j e .

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 15C/115/2013-99 zo dňa 25. 11. 2013 vo výroku, ktorým zaviazal

žalobcu nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania v sume 253,57 Eur do
3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu JUDr. Andreja Cifru, advokáta so sídlom
Dr. F. XX, S. m e n í tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania n
e p r i z n á v a .

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania spočívajúce v trovách
právneho zastúpenia v sume 59,49 Eur na účet právneho zástupcu žalovaného JUDr. Andreja Cifru,
advokáta so sídlom Dr. F. XX, S..

Žalobcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov odvolacieho konania n e p
r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin zamietol žalobu žalobcu v hore uvedenej veci. Žalobcu
zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia právneho
zástupcu žalovaného vo výške 194,31 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho
zástupcu žalovaného JUDr. Andreja Cifru, advokáta so sídlom v S.. Žalobcu tiež zaviazal k povinnostinahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia právneho zástupcu vedľajšieho účastníka vo výške 253,57 Eur do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku na účet právneho zástupcu žalovaného JUDr. Andreja Cifru, advokáta so sídlom Dr. F. XX, S..

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa v prejednávanej veci domáhal zaplatenia sumy 697,40
Eur titulom nesplateného úveru, poskytnutého žalovanému na základe jeho žiadosti o poskytnutie
kontokorentného úveru - flexi kreditu. Žalovaná suma pozostávala z istiny vo výške 430,48 Eur a
úroku z omeškania vo výške 293,92 Eur. Zostatok nesplateného úveru v sume 430,48 Eur sa stal
podľa doložených listinných dôkazov splatným ukončením zmluvy, v dôsledku zaslania výpovede dňa

27. 12. 2007 a týmto dňom bola vyhlásená aj mimoriadna splatnosť poskytnutého kontokorentného
úveru v zmysle bodu 55 Všeobecných obchodných podmienok VÚB, t. j. právneho predchodcu
navrhovateľa. Vedľajší účastník na strane žalovaného v priebehu konania vzniesol námietku premlčania
voči žalobcom uplatnenému nároku. S námietkou premlčania žalovaný súhlasil. V nadväznosti na
uvedené prvostupňový súd konštatoval, že premlčacia lehota začala plynúť dňa 28. 12. 2007 a uplynula
dňa 28. 12. 2010, návrh na začatie konania však bol na súde podaný až dňa 21. 01. 2013, teda po

uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty v zmysle ust. § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka (ďalej len
„OZ“). Pokiaľ aj žalobca predložil listinný dôkaz, a to Dohodu o uzavretí splátkového kalendára o uznaní
záväzku zo dňa 29. 02. 2012 (ďalej tiež ako „Dohoda“), ktorá bola žalovaným podpísaná dňa 29. 02.
2012 (č. l. 66 spisu), uvedenú dohodu prvostupňový súd vyhodnotil pre jej nezrozumiteľnosť, neurčitosť,
rozpor s dobrými mravmi a rozporom s kogentnými ustanoveniami spotrebiteľského práva ako neplatnú

(§ 3 ods. 1, § 52, § 54 OZ, § 4 ods. 8 Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z.). Pri
uzatváraní Dohody jednoznačne neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a žalobcom bol
využitý omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného dlhu spotrebiteľom. Uzavretím formulárovej
dohody zo strany spotrebiteľa si spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné postavenie a uzatvorenie tejto dohody
privodilo spotrebiteľovi značnú ujmu, čo je v rozpore s ust. § 54 ods. 1 OZ. Z rozhodovacej činnosti súdu

bolo známe, že k podpísaniu obdobných dohôd o uzavretí splátkového kalendára a uznaním záväzku
dochádza tým spôsobom, že zamestnanec žalobcu sa telefonicky nakontaktuje so žalovaným s tým, že
mu oznámi, že došlo k postúpeniu pohľadávky a zároveň uvedie, že je tu dlh, ktorý mal vo vzťahu k
žalobcovi a či chce pristúpiť na dohodu o splátkach. Žalovaný má za to, že ide len o podpísanie dohody
o splátkach a pritom ani netuší význam toho, čo podpisuje, a to uznanie premlčaného dlhu.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s.
p.“), keď tak žalovanému, ako aj vedľajšiemu účastníkovi na jeho strane priznal náhradu trov konania
vychádzajúc z toho, že vo veci mali plný úspech (§ 142 ods. 1 O. s. p.). Žalobcu prvostupňový súd
zaviazal na zaplatenie všetkých účelne vynaložených trov spojených s bránením práva, spočívajúcich
v trovách právneho zastúpenia tak žalovaného, ako aj vedľajšieho účastníka, spolu v sume 194,31 Eur,

resp. 253,57 Eur.

Proti vyššie uvedenému rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného
zástupcu, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného

zistenia skutkového stavu.

V bližších podrobnostiach uviedol, že Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo

dňa 29. 02. 2012 spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany
dlžníka, teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub
dlžníka tento dlh zaplatiť. Zároveň žalovaný potvrdil vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch s tým
spojených. V tejto súvislosti poukázal na čl. 3 bod 3.1 Dohody, v ktorej jednoznačne, zrozumiteľne
a jasne uvedené „osoby uvedené v bode 1.2 alebo 1.3. tejto Dohody vyhlasujú, že majú vedomosť

o premlčaní dlhu a jeho následkoch“. Obsahom Dohody je uznanie dlhu zo strany žalovaného ako
právny inštitút zakotvený v Občianskom zákonníku, pričom právnym následkom uznania práva, ktorý
nastáva priamo zo zákona, je prerušenie plynutia premlčacej doby. To znamená, že doba, ktorá dovtedy
uplynula, sa stáva právne bezvýznamnou a začne plynúť nová 10-ročná premlčacia doba, a to priamo
zo zákona. Žalobca poukázal na skutočnosť, že v danom prípade došlo k nespochybniteľnému uznaniu

dlhu, pričom na to, aby nastali právne účinky spojené s uznaním práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta
Občianskeho zákonníka (teda namiesto pôvodnej premlčacej doby odo dňa, keď došlo k uznaniu, začne
plynúť nová 10-ročná premlčacia doba), zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť
o premlčaní dlhu. Uznanie premlčaného práva nie je z hľadiska účinkov spojených s § 110ods. 1 OZ viazané na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané právo. K premlčaniu plynutia pôvodnej
premlčacej doby a začatiu plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby dochádza bez ohľadu na to, či dlžník
v čase uznania o premlčaní vedel alebo nie. Dohoda o uznaní dlhu neobsahovala žiadne zložité právne

formulácie, nebola tak rozsiahla, aby sa s ňou nemohol žalovaný riadne oboznámiť. Odvolateľ mal za to,
že postupom okresného súdu došlo k neprimeranej ochrane spotrebiteľa a porušeniu zásady rovnosti
účastníkovkonania.Napodporusvojejargumentácieodvolateľpoukázalnaviacerérozhodnutiarôznych
krajských súdov. Tiež nesúhlasil s tým, aby mal nahradiť trovy konania vedľajšieho účastníka. Mal za
to, že vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc

pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Vedľajší účastník má členov, ktorí majú právnické
vzdelanie, navyše môže využívať podporu zo strany ministerstva. Združenie vstupuje do množstva
konaní bez ohľadu na stav a vôľu odporcu, a to oznámením o vstupe združenia do konania, ktoré
obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania. Z uvedeného je zrejmé, že pred
zaslaním oznámenia o vstupe do konania združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade
a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Vedľajší účastník viaceré

podania nadbytočne opakuje bez uvedenia nových významných skutočností vzťahujúcich sa na predmet
sporu. Podľa názoru navrhovateľa je pri rozhodovaní o náhrade trov konania potrebné prihliadať na ich
účelnosť, na podporu čoho poukázal na konkrétne rozhodnutia slovenských súdov.

Žalovanýavedľajšíúčastníknajehostrane vovyjadreníkodvolaniužalobcužiadalinapadnutýrozsudok
ako vecne správny potvrdiť.

Uviedli, že spotrebiteľská právna úprava zahŕňa komplex právnych noriem verejnoprávneho ako
aj súkromnoprávneho charakteru. Na úrovni súkromnoprávnej upravujú spotrebiteľské normy okruh
všetkých súkromnoprávnych zmluvných vzťahov (vrátane obchodnoprávnych, ktoré majú charakter
absolútneho obchodu) uzatváraných medzi dodávateľmi a spotrebiteľmi. Spotrebiteľské právo bolo
etablované do právneho poriadku Slovenskej republiky v rámci procesu transpozície právnych aktov

Európskych spoločenstiev a Európskej únie. V súkromnoprávnej rovine sú ustanovenia spotrebiteľských
zmlúv uvedené v Občianskom zákonníku, ako aj v ostatných spotrebiteľských normách, vo vzťahu
ku všetkým ostatným súkromnoprávnym predpisom slovenského právneho poriadku ustanoveniami
špeciálnymi a v prevažnej miere kogentnými, čo je dané tým, že konkrétne implementujú záväzné
európske spotrebiteľské predpisy priamo v našom právnom poriadku. Osobitný právny režim

spotrebiteľských zmlúv, ktorý modifikuje klasickú zásadu zmluvnej autonómie, vyplýva zo zvýšeného
záujmu spoločnosti ochraňovať slabšieho účastníka zmluvného vzťahu (spotrebiteľa), ktorý vstupuje do
zmluvných vzťahov s predajcami a poskytovateľmi rôznych plnení a služieb (dodávateľmi), ktorí stále
častejšie na trhu vystupujú v monopolnom postavení, resp. konajú v rámci kartelových dohôd.
V uvedenom rámci je potrebné pri správnej interpretácii a aplikácii ustanovení spotrebiteľských zmlúv

smerujúcich k ochrane spotrebiteľa vychádzať z „teórie výhodnosti", ktorá v každom konkrétnom prípade
vždy odôvodňuje preferenčné použitie tých zákonných ustanovení, ktoré sú na prospech spotrebiteľa.
Odôvodnenosť použitia „teórie výhodnosti" je daná úmyslom zákonodarcu vyvážiť objektívne existujúcu
nerovnováhu v zmluvnom vzťahu spotrebiteľa (nedostatočne informovaného so slabou
vyjednávacou pozíciou) a dodávateľa (odborne pripraveného so silnou vyjednávacou pozíciou).

Žalobca je podľa výpisu z obchodného registra, dostupného na internete, obchodnou spoločnosťou,
ktorej predmetom činnosti zapísaným na prvom mieste je faktoring a forfaiting mimo súdneho vymáhania
pohľadávok (predmet činnosti zapísaný dňa 13. 08. 1997). Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 29.

02. 2012 je formulár, ktorý vopred pripravil žalobca ako veriteľ pre odporcu spotrebiteľa ako dlžníka,
prípadne osobu pristupujúcu k záväzku a dlžník nemá žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jeho
obsahy. Právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s. v právnom postavení dodávateľa
uzatvoril so žalovaným spotrebiteľom Zmluvu o bežnom účte zo dňa 19. 07. 2005. Dohoda o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku je vo vzťahu k hlavnej spotrebiteľskej zmluve akcesorickým

právnym úkonom, ktorý bezpochyby v rámci predmetu svojho podnikania uzatvára žalobca v právnom
postavení dodávateľa s dlžníkom v postavení spotrebiteľa. Žalobca je pri uzatváraní „Dohody“ bez
akýchkoľvek pochybností v postavení dodávateľa, a preto zastával názor, že súd musí podrobiť každú
spotrebiteľskú zmluvu, ktorú žalobca uzatvára, kontrole v zmysle § 153 ods. 3 O. s. p. pri náležitej
aplikácii spotrebiteľských predpisov. Žalobcom predložená dohoda o uzavretí splátkového kalendára a

uznanízáväzkujeformulár,ktorývopredpripravildodávateľprespotrebiteľaaspotrebiteľnemalžiadnymspôsobom možnosť ovplyvniť jeho obsah. Takto predformulovaná „Dohoda“ predstavuje neprijateľné
zmluvné podmienky, a to predĺženie premlčacej doby formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku.
Ich právny význam a dôsledky sú pre väčšinu spotrebiteľov neznámymi kategóriami. Ako neprijateľné

sú obe zmluvné podmienky obsiahnuté vo formulári „Dohody" absolútne neplatné. Podľa § 4 ods.
8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (ďalej „ZOS“):
Predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými
mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a
ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji

výrobku a poskytovaní služby alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti,
čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán
a porušovanie zmluvnej slobody. Uzatvorenie „Dohody" je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle §
4 ods. 8 ZOS, pretože pri uzatváraní dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti
a žalobcom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť predĺženie premlčacej doby. Neprijateľnosť
zmluvnej podmienky predĺženia premlčacej doby formou uznania dlhu odôvodnili žalovaný a vedľajší

účastník tým, že žalobcovi umožňuje účelové kapitalizovanie pohľadávky nárastom príslušenstva
(zmluvné úroky, zákonné úroky, sankcie a pod.) v dôsledku plynutia času a následnú kvantifikáciu
príslušenstva pohľadávky, ktorú už vo svojej žalobe označuje za súčasť uplatnenej istiny, čo samozrejme
prináša možnosť podstatného zvýšenia trov takéhoto súdneho konania a spôsobí, že drvivá väčšina
priemerných spotrebiteľov už v čase uplatnenia pohľadávky na súde nedisponuje prvotnými dokumentmi

o uplatnenej pohľadávke (zmluvami, prílohami zmlúv, dokladmi o úhradách) a stráca tak aj teoretickú
možnosť brániť sa napr. preukázaním splnenia, resp. čiastočného splnenia dlhu, resp. poukazovaním
na neprijateľné zmluvné podmienky a nekalé obchodné praktiky dodávateľa. Žalobca chce uzavretím
„Dohody“ pre potreby súdneho konania navodiť dojem perfektnosti pôvodných zmlúv a získať titul aj
na vymáhanie súm, na ktoré nemá právny nárok a ktorých zaplatenie právnemu predchodcovi žalobcu,

resp. žalobcovi zakladá spotrebiteľovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Pre spotrebiteľa je
vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými sa spotrebiteľovi
neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme
dodávateľa. Návrh na uzatvorenie formulára Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku
nikdy nevychádza od spotrebiteľa, napriek tomu, že žalobca sa snaží tvrdiť opak. Konanie žalovaného,

spotrebiteľa je vždy iba reakciou na predchádzajúcu aktivitu zo strany inkasnej spoločnosti žalobcu.
Žalobca prostredníctvom siete svojich dealerov, zamestnancov a splnomocnencov navštevuje alebo
telefonicky,resp.emailomkontaktujedlžníkov,ručiteľovaichrodinnýchpríslušníkovstým,žeosloveným
osobám je ponúkaný splátkový kalendár, ktorý ma im alebo ich rodinným príslušníkom „pomôcť"
vyhnúť sa exekučnému vymáhaniu. V skutočnosti sa takýmto osobám predkladá pod zámienkou

uzavretia splátkového kalendára Dohoda o uznaní a splácaní dlhu, ktorej významu a zamýšľaným
právnym dôsledkom oslovené osoby nerozumejú. Nešťastným a nesystémovým riešením je, pokiaľ sa
problematika porušovania a riešenia spotrebiteľských práv alibisticky „hodí iba na ramená tretej moci
justície" bez toho, aby štát účinne použil svoje zákonodarné a výkonné zložky. Na nedostatky v ochrane
spotrebiteľských práv preto bola a stále je Slovenská republika opakovane upozorňovaná aj zo strany

orgánov Európskej únie. Spotrebiteľské združenie nemá v žiadnom prípade záujem svojou praxou
podporovať výchovu nezodpovedného spotrebiteľa: Nie je však možné zamieňať si na jednej strane
nezodpovednosť a na druhej strane nevedomosť a zneužívanie znalostí (informácií) silnejším na úkor
slabšieho. Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je kombináciou jednostranných a
dvojstranných právnych úkonov upravujúcich právne vzťahy, ktoré vyplývajú zo spotrebiteľskej zmluvy.

Je to formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka, prípadne osobu pristupujúcu k záväzku a
dlžník nemá žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jeho obsah. Tento formulár obsahuje jednostranné
právne úkony uznania zväzku, prípadne pristúpenia k záväzku a dvojstranné právne úkony pri dohode
o splátkach záväzku a dohode o uzatvorení rozhodcovskej doložky. Vzhľadom k predformulovanému
obsahu Dohody možno mať vážne pochybnosti o tom, že skutočný prejav vôle dlžníka zodpovedá jej

obsahu. Rozhodcovská doložka v bode 4 Dohody je ako neprijateľná zmluvná podmienka v právnych
vzťahoch vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy postihnutá absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 4.
písm. r/, ods. 5 OZ) a jej nulitné právne účinky v spotrebiteľských zmluvách už boli
početne judikované Súdnym dvorom EÚ, Ústavným súdom SR, Najvyšším súdom SR, ale aj súdmi
nižších stupňov. Uzatvorenie dohody je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 ZOS,

pretože pri uzatváraní dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a navrhovateľom
boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa, resp. dosiahnuť
predĺženie premlčacej doby. Nemožno poskytnúť súdnu ochranu právu, ktoré je uplatňované po použití
nekalej obchodnej praktiky a je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ). Právny režim predbežneformulovanej štandardnej zmluvy definovaný v čl. 3 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách teda nevyhnutne musí dopadať aj na Dohodu.
Rovnako aj právny režim celej citovanej Smernice, z ktorej je odvodený model spotrebiteľskej ochrany

zakotvený v našom právnom poriadku. „Dohoda" ako právny úkon je pre svoju nezrozumiteľnosť,
neurčitosť, rozpor s dobrými mravmi a rozpor s kogentnými ustanoveniami spotrebiteľského práva
neplatná. Preukázateľná kumulácia nekalých obchodných praktík žalobcu (§ 7 ZOS, § 8 ods. 1, 4 ZOS),
ktoré odporujú dobrým mravom (§ 4 ods. 8 ZOS, § 3 ods. 1 OZ), súčasne s neurčitosťou „Dohody" je
dôvodom na posúdenie „uznania" ako neplatného právneho úkonu (§ 39 OZ, § 37 ods. l OZ). Najvyšší

súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 6MCdo 9/2012 zo dňa 16. 01. 2013 ustálil, že princíp
„vigilantibus iura sripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od
konkrétnych okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O. s. p. v spojení s § 156 ods. 3 O. s. p. tento rozsudok podľa § 219 ods. 1 O. s. p. vo veci samej ako

aj vo výroku o trovách konania medzi žalobcom a žalovaným ako vecne správny potvrdil a vo výroku o
trovách konania medzi žalobcom vedľajším účastníkom podľa § 220 O. s. p. zmenil.

Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o rozhodnutie vo
veci samej. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci,

vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p.
Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu vo veci samej je vecne správne, pričom v jednotlivostiach
naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba
na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O. s. p.).

Pokiaľ ide o dohodu o uznaní dlhu uzavretú medzi žalobcom a žalovaným, odvolací súd uvádza, že

uznanie dlhu ako inštitút zabezpečenia záväzku je inštitútom legálnym a zákonom aprobovaným. Ide o
jednostranný úkon, ktorý tento charakter nestráca ani keď je súčasťou iného dvojstranného úkonu. V
súdenej veci však treba prihliadnuť na spôsob, akým tento úkon dlžníka - spotrebiteľa vznikol. Pokiaľ
by bol prejavom slobodnej vôle spotrebiteľa, tak napriek jeho nevýhodnosti pre spotrebiteľa by súd jeho
platnosť nemohol namietať. V súdenej veci to však bol práve žalobca (ako subjekt práva znalý), ktorý

si inicioval uzavretie dohody a dal žalovanému podpísať ním vopred pripravený formulár, kde okrem
dvojstranného právneho úkonu vo forme dohody o splátkach, ktorý dlžníkom zvyčajne prezentuje, vložil
aj pre neho zjavne nevýhodný jednostranný úkon uznania záväzku. Z obsahu dohody je zjavné, že
cieľom žalobcu bolo zabezpečiť si výhodnú právnu pozíciu pri vymáhaní dlhu, a nie ústretový prístup
k spotrebiteľovi.

Pri uzatváraní dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu došlo k nekalej obchodnej praktike,
ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narušuje alebo môže
podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe,
ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná
praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Umiestnenie textu o vedomosti premlčaného

dlhu nasvedčuje tomu, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k
spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať
od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi alebo
všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.

Vychádzajúc z obsahu uvedenej Dohody, ako aj okolností, za akých k jej uzavretiu došlo, aj odvolací súd

považoval uznanie dlhu za právne neúčinné, pretože aj keď uznať možno aj premlčaný dlh uznávajúci
prejav dlžníka, bude mať právne účinky len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je premlčaný, pričom v konaní
nebolo preukázané, že žalovaný vedel o jeho premlčaní, ako to vyžaduje § 558 Občianskeho zákonníka.

Odvolanie žalobcu, namietajúceho nesprávne právne posúdenie veci spočívajúce v tom, že zákon
nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu, nepovažoval odvolací súd zadôvodné. Bol názoru, že na základe ust. § 558 Občianskeho zákonníka možno uznať aj premlčaný dlh za
podmienky, že ten, kto dlh uznal, o tomto premlčaní vedel (R 51/1968). Písomným uznaním premlčaného
dlhu čo do dôvodu výšky právne účinky už vzniknutého premlčania zaniknú a právo sa začne premlčovať

znova (tentoraz v 10-ročnej premlčacej dobe). Ak však uznávajúci nevedel o premlčaní dlhu, výkladom
a contrario možno dospieť k záveru, že uznanie dlhu vyššie uvedený právny následok nemá.

Pokiaľ ide o ďalší napadnutý výrok, o trovách konania vedľajšieho účastníka na strane žalovaného
zastúpeného advokátom, tak v danom prípade už odvolací súd považoval odvolanie žalobcu za
dôvodné.

Zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom nemalo v danej veci opodstatnenie, keďže samotnou

úlohou spotrebiteľských združení je ochrana práv spotrebiteľov.

Oprávnenie právnickej osoby, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa zákona č. 250/2007 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa, vystupovať v konaní ako vedľajší účastník vyplýva z výslovného znenia § 93
ods. 2 O. s. p.. Je zjavné, že vstup takejto osoby do konania je v princípe motivovaný snahou aktívne
presadzovať práva spotrebiteľa s cieľom zabezpečiť čo najširšiu ochranu spotrebiteľských záujmov. Z

obsahu ustanovenia § 25 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. vyplýva, že postavenie spotrebiteľského
združenia v konaní ako účastníka je podmienené tým, že ochrana spotrebiteľa je hlavnou náplňou jeho
činnosti, alebo je táto osoba uvedená v zozname oprávnených osôb vedenom Európskou komisiou.
Aktuálna právna úprava umožňujúca združeniu na ochranu spotrebiteľa vystupovať v civilnom procese
bola prijatá do nášho právneho poriadku s cieľom presadiť záujmy spotrebiteľa. Pokiaľ takéto združenie

vzniklo s deklarovaným cieľom chrániť spotrebiteľské práva a následne na tomto princípe vstúpilo do
konania, je zjavné, že malo v zmysle právnej úpravy disponovať špecifickými odbornými vedomosťami,
ktoré by boli spôsobilé zabezpečiť kvalifikovaný postup v konaní.

V posudzovanej veci vstúpil do konania vedľajší účastník ako spotrebiteľské združenie zastúpené
advokátom (č. l. 34 spisu). Krajský súd nijako nespochybňuje právo ktoréhokoľvek účastníka (aj

vedľajšieho účastníka) využiť služby advokáta a nechať sa v konaní zastúpiť. Podstatnou otázkou
však v danom prípade bola účelnosť takéhoto postupu, keďže trovy spojené s takýmto zastúpením
by mala znášať druhá procesná strana. Ak samotné združenie vzniklo s cieľom podporovať práva
spotrebiteľov na Slovensku, javilo sa odvolaciemu súdu nadbytočné využívať osobitné služby advokáta,
pokiaľ sa predmet sporu týka hlavného predmetu činnosti vedľajšieho účastníka. Tvrdenia o potrebe

kvalifikovaného právneho zastúpenia spochybňujú samotnú podstatu existencie spotrebiteľského
združenia a vyvolávajú pochybnosti o špekulatívnych cieľoch jeho založenia a následného vstupu
do množstva súdnych konaní. Z obsahu informácií získaných na internetovej stránke http://oz-
hoos.wix.com/hoos krajský súd navyše zistil, že dotknuté združenie vyvíja zjavne množstvo aktivít
v oblasti poskytovania pomoci spotrebiteľom a na tieto účely disponuje množstvom špecifických

odborných vedomostí, ktoré sú z pohľadu odvolacieho súdu spôsobilé zabezpečiť riadne zastúpenie
účastníka v konaní.

Vedľajším účastníkom nie je nijako upreté právo na náhradu trov konania, ak mu takéto trovy v
súvislosti s konaním vznikli. Podľa názoru krajského súdu však tieto trovy nezahŕňajú aj náklady
spojené so zastúpením advokátom, za predpokladu, že išlo o opakované a šablónovité úkony hromadne

realizované v množstve prebiehajúcich konaniach, dokonca bez znalosti obsahu predmetu konania.
Účelne vynaložené hotové výdavky si mohol vedľajší účastník uplatniť v súlade s civilno-procesnou
úpravou, čo však neučinil.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd ďalší odvolaním napadnutý výrok o trovách konania
vedľajšieho účastníka podľa § 220 O. s. p. zmenil tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.

Odvolateľ - žalobca - nebol v tomto štádiu konania vo veci samej úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1
v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. nemá právo na náhradu odvolacích trov. Na druhej strane úspešným
v konaní bol žalovaný, a preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcu
v trovách právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu úkon á 51,45
Eur v zmysle § 13a ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov zaposkytovanie právnych služieb + režijný paušál 8,04 Eur. Trovy právneho zastúpenia spolu
59,49 Eur.

Vedľajší účastník mal síce v odvolacom konaní vo veci samej úspech, ale krajský súd ním uplatňované

trovy tohto štádia konania (spočívajúce v odmene za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie odvolaniu)
nepovažoval za účelne vynaložené. Vo vzťahu k dotknutému úkonu totiž v plnom rozsahu platí vyššie
rozoberaná argumentácia o neúčelnosti trov právneho zastúpenia pri vykonaní úkonu účastníka, ktorý je
takmer identický v množstve iných vecí a menené sú len údaje o konajúcom súde, o spisových značkách
súdneho konania, o protistrane a pod.. V nadväznosti na uvedené stojí za zmienku, že aj samotné

vyjadrenia, či už žalovaného, resp. vedľajšieho účastníka sú identické.

Žalobca vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi vo výroku o trovách konania bol síce úspešný, avšak
vo veci samej nemal úspech, a preto odvolací súd obom navzájom náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal.

Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.