Decision was made at the court Krajský súd Žilina
Judgement was issued by Mgr. Katarína Beniačová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/59/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812203416
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5812203416.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny
Beniačovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej v právnej veci navrhovateľky:
Q. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, právne zastúpená KUBINEC & PARTNERS advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Tvrdošín, Trojičné námestie 122, proti odporcovi: Q. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytom W. XXX, v konaní o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva, na odvolanie navrhovateľky proti
rozsudku Okresného súdu Námestovo, č. k. 2C/15/2012-53 zo dňa 4. decembra 2013, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobný návrh, ktorým navrhovateľka žiadala, aby bola
odporcovi uložená povinnosť zdržať sa bez predchádzajúcej dohody s ňou alebo bez rozhodnutia súdu o
hospodárení so spoločnou vecou, vykonávania akýchkoľvek stavebných, terénnych úprav a stavebných
prác na nehnuteľnostiach evidovaných v katastri nehnuteľností vedenom Katastrálnym úradom Žilina,
Správou katastra Tvrdošín na LV č. XXX pre katastrálne územie W. a to na pozemkoch C-KN parcela č.
997/8aC-KNparcelač.997/9.Okresnýsúdvychádzalzozistenia,žespoluvlastníckepodielyúčastníkov
na predmetných nehnuteľnostiach sú rovnaké. Odporca v spoločnom zariadení - malá vodná elektráreň
vykonáva aj svoju podnikateľskú činnosť, z čoho pre neho vyplývajú určité povinnosti súvisiace s jej
prevádzkou. Žalobný návrh navrhovateľky vyhodnotil ako žalobu na ochranu jej vlastníckeho, resp.
spoluvlastníckeho práva v zmysle § 126 Občianskeho zákonníka, ktoré je narušované konaním odporcu
ako spoluvlastníka. Petit žalobného návrhu však považoval za široko a neurčito koncipovaný, pokiaľ
navrhovateľka neuviedla akých konkrétnych stavebných úprav a prác sa má odporca zdržať. Poukázal
na to, že v prípade vyhovenia žalobnému návrhu by došlo k obmedzeniu práv odporcu, ktorý ako
spoluvlastník a užívateľ spoločných nehnuteľností má určité povinnosti v súvislosti s prevádzkovaním
spoločnej vodnej elektrárne, čo si vyžaduje obvyklú údržbu nehnuteľností ako aj vykonávanie opráv.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 145 O.s.p. a odporcovi ako
úspešnému účastníkovi priznal náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorým sa
domáhala jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Namietala,
že ako spoluvlastníčka predmetných nehnuteľností má právo domáhať sa ochrany proti neoprávneným
zásahom odporcu do jej spoluvlastníckeho práva, ktorý napriek jej nesúhlasu vykonával na týchto
pozemkoch terénne stavebné práce. Poukazujúc na ust. § 124, 126 a 139 ods. 1 a 2 Občianskehozákonníka namietala, že má právo v prípade takéhoto neoprávneného zásahu na ochranu súdnou
cestou. Nesúhlasila so závermi okresného súdu, že vyhovením žalobnému návrhu by došlo k
podstatnému obmedzeniu práv odporcu. Naopak, práve výkon práv odporcu je v rozpore s dobrými
mravmi. Nie je možné, aby bola odporcovi poskytnutá ochrana jeho svojvoľného konania. Ďalej
namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia okresného súdu, ktorý sa podľa jej názoru nevysporiadal
so všetkými jej dôvodnými tvrdeniami. V prípade, že by súd jej odvolaniu nevyhovel žiadala, aby pri
rozhodovaní o trovách konania aplikoval § 150 ods. 1 O.s.p., pretože v prejednávanom prípade je
potrebné prihliadnuť na okolnosti, ktoré ju viedli k uplatneniu práva na súde. Je zrejmé, že odporca
zasiahol do jej spoluvlastníckych práv a pokračoval v stavebných prácach aj napriek výslovnému zákazu
stavebného úradu.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadril.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia
odvolaciehopojednávania(podľa§214ods.2O.s.p.,zasúčasnejaplikácie§156ods.3O.s.p.)rozsudok
okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, ako sa spoluvlastníci podieľajú na
právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva ku spoločnej veci.
Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci
väčšinou, počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa nedosiahne väčšina alebo
dohoda, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
Zo znenia § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka teda vyplýva, že súd je povinný rozhodnúť pri nezhode
spoluvlastníkov, ak sa nedosiahne väčšina počítaná podľa veľkosti ich podielov alebo pri rovnosti ich
hlasov alebo ak nedošlo k dohode, iné predpoklady zákon neustanovuje. To znamená, že na to aby súd o
nezhode o zmene spoločnej veci rozhodol zákon nevyžaduje, aby išlo o zmenu veci zvlášť kvalifikovanú
alebo vymedzenú určitým účelom. Pre záver, či ide o nezhodu spoluvlastníkov v zmysle § 139 ods.
2 Občianskeho zákonníka nie je podstatný účel zamýšľanej úpravy spoločnej veci, pretože tento súd
posudzuje až pri vlastnom rozhodovaní o tejto nezhode.
Navrhovateľka v podanom žalobnom návrhu poukazovala na skutočnosť, že na sporných
nehnuteľnostiach odporca začal vykonávať bez jej súhlasu, ako aj bez povolenia príslušných orgánov
terénne a stavebné úpravy, a to formou výkopu, úpravy brehov, prehlbovania koryta rieky a začal
zabudovanie odtokového potrubia. Vykonávanie týchto stavebných prác mu bolo uznesením Okresného
súdu Námestovo vo veci vedenej pod sp. zn. 8C/21/2012 predbežným opatrením zo dňa 13.04.2012
zakázané. Zároveň sa navrhovateľka domáhala, aby sa odporca ďalších stavebných terénnych úprav
zdržal, bez predchádzajúcej dohody účastníkov konania, alebo bez rozhodnutia súdu.
Krajský súd v tejto súvislosti nemohol prehliadnuť, že navrhovateľka podávala žalobu iba z dôvodu
všeobecne konštatovanej obavy z ohrozenia jej záujmov bez toho, že by v žalobe tvrdila, že v konkrétnej
rovine dochádza k zásahu do jej spoluvlastníckeho práva práve v dôsledku určitých konkrétnych
stavebných úprav. Z obsahu žaloby je zjavné, že požiadavka zdržania sa terénnych a stavebných prác je
unavrhovateľkydanáobavou,ževtýchtobudeodporcapokračovať,čímsatátocítipoškodenábeztoho,
že by však súčasne tvrdila, že odporca skutočne v rozsahu presahujúcom jeho spoluvlastnícky podiel
určité konkrétne stavebné resp. terénne úpravy aj naďalej vykonáva a domáhala by sa uloženia mu
povinnosti zdržať sa konkrétneho konania. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že
nemožno odporcovi uložiť povinnosť „zdržať sa akýchkoľvek stavebných terénnych úprav a stavebných
prác“ .
Za dôvodné nepovažoval ani námietky navrhovateľky o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia.
Z jeho odôvodnenia bolo možné dostatočne jasne ustáliť, na základe čoho dospel k nedôvodnostiuplatneného nároku. Nebolo potrebné, aby sa zaoberal ďalšími tvrdeniami navrhovateľky týkajúcimi sa
už konkrétnych následkov vykonaných terénnych a stavebných prác na spoločných nehnuteľnostiach.
Predmetom konania nebol nárok na odstránenie následkov takýchto terénnych úprav, resp. naturálnej
reštitúcii, preto nebolo ani potrebné tieto dôkazy vykonávať. V tejto súvislosti krajský súd zdôrazňuje,
že nie je povinnosťou súdu reagovať na každý argument a tvrdenie účastníka konania, ale iba na také,
ktoré sú právne významné pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku. V tomto kontexte preto už
nebolo potrebné, aby sa okresný súd navrhovateľkou namietanými skutočnosťami bližšie zaoberal.
Krajský súd ako vecne správny potvrdil aj závislý výrok o trovách konania. Dospel k záveru, že okolnosti
prejednávanej veci nie sú dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, pre ktoré by úspešnému odporcovi
nemala byť vo vzťahu k navrhovateľke priznaná náhrada trov konania.
O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p.. Odporca bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu vzniklo právo na náhradu jeho trov. Tieto si
však v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil, preto mu krajský súd ich náhradu nepriznal.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.