Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 28, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/174/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112203060
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5112203060.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej

a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Jany Martinčekovej v právnej veci žalobcu: JUDr. Danica
Birošová, so sídlom kancelárie P. XX, XXX XX Z., správca konkurznej podstaty úpadcu: MIGAREAL,
s.r.o. v konkurze, so sídlom Piaristická 46, 911 01 Trenčín, IČO: 31 636 292, proti žalovaným v 1/
rade: Fatra - global, s.r.o., so sídlom S. Chalupku 1B/9823, 036 01 Martin, IČO: 36 431 427, v 2/
rade: SENION, n.o., so sídlom S. Chalupku 1B/9823, 036 01 Martin, IČO: 42 168 571, obaja zastúpení
právnym zástupcom Mgr. Richardom Karkóom, advokátom, so sídlom F. na F. XXXX/XX, XXX XX K., v
konaní o vypratanie nehnuteľností, o odvolaní žalovaného v 2/ rade a žalobcu proti rozsudku Okresného

súdu Žilina č.k. 11Cb/25/2012-98 zo dňa 18.01.2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 11Cb/25/2012-98 zo dňa 18.01.2013 p o t v r d z u j e .

Žalovanému v 1/ rade náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Žalovaný v 2/ rade j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 99,50 Eur,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že žalovaný v 2/ rade je povinný vypratať

nehnuteľnosti, a to stavbu so súpisným číslom XXX, druh stavby Športhotel č. XXX, zapísanú na liste
vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie E., obec Rudina, okres Kysucké Nové Mesto, postavenú
na parcele č. 1012/2, a stavbu so súpisným číslom XXX, druh stavby Športhotel č. XXX, postavenú
na parcele č. 551/1, zapísanú na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie E., obec Rudinka,
okres Kysucké Nové Mesto, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Samostatným výrokom návrh voči
žalovanému v 1/ rade zamietol. O trovách prvostupňového konania rozhodol tak, že žalovaný v 2/ rade
je povinný nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 99,50 Eur a trovy

právneho zastúpenia vo výške 159,17 Eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobca je
povinný nahradiť žalovanému v 1/ rade na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 399,72
Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na ust. § 37
ods. 2, § 1, § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Z.z. o nájme a podnájme nebytových priestorov, § 663, § 676
ods. 1, 2 § 123, § 126 Občianskeho zákonníka, § 76 ods. 1, § 206a zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2011 (ďalej len „ZKR").

Okresný súd uviedol, že predmetom návrhu podaného žalobcom je vypratanie nehnuteľností, pričom
žalobca návrh smeroval voči žalovanému v 1/ rade ako pôvodnému nájomcovi a voči žalovanému v
2/ rade ako pôvodnému podnájomcovi. Z vykonaných dôkazov okresný súd zistil, že medzi žalobcom
ako vlastníkom predmetných nehnuteľností a žalovaným v 1/ rade bola uzatvorená nájomná zmluvana dobu určitú. Táto nájomná zmluva bola uzatvorená do 31.12.2010, pričom sa jednalo o nájomnú
zmluvu uzatvorenú na obdobie 6-tich mesiacov. Keďže do 30-tich dní žalobca ako vlastník nepodal
návrh na vypratanie týchto nehnuteľností na súde, predĺžil sa nájomný vzťah o dobu 6-tich mesiacov,

teda do 30.06.2011. Keďže ani po uplynutí tejto doby do 30-tich dní nebol podaný návrh na vypratanie
nehnuteľností, došlo k opätovnému predĺženiu nájomného vzťahu na obdobie ďalších 6-tich mesiacov,
teda do 31.12.2011. Následne žalobca v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote podal dňa 30.01.2012
na súde návrh na vypratanie nehnuteľností, a preto k ďalšiemu predĺženiu nájomného vzťahu nedošlo.
Nájomnývzťahnazákladepôvodnejnájomnejzmluvymedzižalobcomakoprenajímateľomažalovaným

v 1/ rade ako nájomcom tak bol ukončený ku dňu 31.12.2011.

Žalovaní sa v priebehu súdneho konania bránili námietkou, že žalovaný v 1/ rade nie je pasívne
legitimovaný,nakoľkopredmetnénehnuteľnostineužívaažalovanýv2/radetietonehnuteľnostiužívana
základe nájomnej zmluvy uzatvorenej so správkyňou podstaty úpadcu CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ
A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o..

Žalovaní tiež namietli aktívnu legitimáciu žalobcu, ktorej nedostatok na podanie takejto žaloby na strane
žalobcu odvodzovali od ustanovenia § 76 ZKR. V priebehu konania totiž bolo preukázané, že predmetné
nehnuteľnosti správkyňa zapísala do súpisu majetku v konkurznom konaní vedenom voči úpadcovi
CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o.. Okresný súd uviedol, že zápis

majetku podľa § 76 ods. 1 ZKR má za následok, že po tom, ako bol tento majetok do súpisu zahrnutý, iná
osobaakosprávcanesmiemajetokpreviesť,dlhodoboprenajať,zriadiťnaňomprávokcudzejvecialebo
inakzmenšiťjehohodnotualebolikviditu.Tietoprávneúčinkysapritomtýkajútakmajetkuúpadcu,akoaj
majetku tretích osôb bez ohľadu na to, či bol majetok do súpisu zapísaný oprávnene alebo neoprávnene.
Tieto následky nastávajú okamihom, kedy dôjde k zápisu majetku do súpisu. Toto ustanovenie tak má

nepochybne za následok výrazné obmedzenie žalobcu ako vlastníka vo vzťahu k možnosti nakladať s
predmetom jeho vlastníckeho práva, ktorý bol zapísaný do súpisu majetku podstaty. Obmedzenie sa
však týka len možnosti majetok previesť, dlhodobo prenajať alebo na ňom zriadiť vecné práva k cudzej
veci, či zmenšiť jeho hodnotu. Obmedzenie sa tak nedotýka bežného užívania tohto majetku osobou,
ktorá je naďalej evidovaná ako vlastník tohto majetku, a zápis majetku do súpisu podstaty nemá žiaden

vplyv ani na už existujúce záväzkovo-právne vzťahy týkajúce sa tohto majetku.

Z vykonaného dokazovania okresný súd mal za zistené, že ešte predtým, ako bol majetok zapísaný
do súpisu podstaty, uzatvoril žalobca ako vlastník tohto majetku nájomnú zmluvu s treťou osobou -
spoločnosťou FVE Jastrabá 1, s.r.o.. Na základe ustanovenia § 76 ods. 1 ZKR okresný súd konštatoval

výrazné obmedzenie dispozičného oprávnenia žalobcu ako vlastníka k predmetnému majetku, s tým, že
toto ustanovenie však nemá za následok také obmedzenie žalobcu ako vlastníka, že by stratil aktívnu
legitimáciu na uplatnenie svojho vlastníckeho práva voči osobe, o ktorej tvrdí, že jeho majetok užíva
neoprávnene. Okresný súd vyslovil, že žalobca je pritom podľa uzatvorenej nájomnej zmluvy povinný
prenajímateľovi FVE Jastrabá 1, s.r.o. umožniť užívanie majetku, ktorý je predmetom tejto nájomnej

zmluvy (čl. IV bod 2 tejto zmluvy). Zápis predmetných nehnuteľností do súpisu nemá na túto povinnosť
žalobcu ako prenajímateľa žiaden vplyv. V prípade nesplnenia povinnosti predmet nájmu odovzdať
nájomcovi môže nájomca voči žalobcovi uplatňovať právo na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa čl. VI
bod 18 zmluvy a nájomcovi tiež vzniká právo zmluvu vypovedať (čl. VI bod 14 zmluvy).

Okresný súd bol toho názoru, že zapísanie majetku patriaceho žalobcovi do súpisu podstaty v
konkurznomkonanínemázanásledokstratuaktívnejlegitimáciežalobcunapodaniežalobyovypratanie
veci, ktorou sa ako vlastník domáha ochrany svojho vlastníckeho práva voči osobe, ktorá do tohto práva
užívaním predmetných nehnuteľností neoprávnene zasahuje.

Ďalej sa okresný súd považoval za potrebné vyjadriť aj k charakteru zmluvy uzatvorenej medzi
žalobcom a spoločnosťou FVE Jastrabá 1, s.r.o.. Podľa označenia sa má jednať o zmluvu o nájme
nebytových priestorov. Predmetom zmluvy sú však podľa jej obsahu dve nehnuteľnosti - stavby ako
celok, aj keď táto skutočnosť je vyjadrená ako prenájom nebytových priestorov v týchto stavbách.
Podľa rozhodnutia publikovaného pod č. 76/2003 ZSP sa zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme

nebytových priestorov, v znení neskorších zmien a doplnkov, nevzťahuje na dohody (zmluvy) o nájmoch
nehnuteľností (pozemkov alebo budov), bez ohľadu na to, že súčasťou týchto nehnuteľností môžu byť
aj nebytové priestory. Okresný súd bol tak názoru, že v prípade tejto zmluvy sa jedná o nájomnú zmluvupodľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorá okolnosť však na platnosť uvedenej zmluvy
nemala vplyv.

Žalovaný v 1/ rade voči uplatnenému návrhu namietal predovšetkým to, že uvedené nehnuteľnosti
neužíva. Okresný súd uviedol, že dôkazné bremeno preukázania skutočností, že tieto nehnuteľnosti
užíva tak žalovaný v 1/ rade, ako aj žalovaný v 2/ rade, pritom v celom rozsahu niesol žalobca, ktorý
bol povinný predložiť alebo navrhnúť vykonanie dôkazov, ktoré ním tvrdené skutočnosti preukážu. V
priebehu súdneho konania však žalobca voči žalovanému v 1/ rade toto dôkazné bremeno neuniesol. Z

vykonaných dôkazov bolo zistené, že žalobca síce v predmetných nehnuteľnostiach má svoje hnuteľné
veci, tieto však na základe nájomnej zmluvy užíva žalovaný v 2/ rade. Existencia nájomnej zmluvy bola
potvrdená predloženou faktúrou za nájom týchto vecí za obdobie prvého polroka roku 2012. Nájomné
podľa tejto faktúry žalovaný v 2/ rade žalovanému v 1/ rade riadne uhradil. Konateľ žalovaného v 1/
rade na pojednávaní uviedol, že tam žiadnu činnosť nevykonáva, nemá tam svoje sídlo, ani svojich
zamestnancov. Toto jeho vyjadrenie bolo v rozpore s vyjadrením, ktoré bolo zaprotokolované v inom

konaní vedenom na okresnom súde, kde sa konateľ žalovaného v 1/ rade vyjadril, že predmetné
nehnuteľnosti užíva. Vykonaným dokazovaním v priebehu tohto súdneho konania však toto tvrdenie
žalovaného v 1/ rade preukázané nebolo. Žalobca sám ako nositeľ dôkazného bremena žiadne dôkazy
na preukázanie tohto tvrdenia nepredložil. Okresný súd preto konštatoval, že len samotná skutočnosť,
že sa v týchto priestoroch nachádzajú, resp. nachádzali veci patriace žalovanému v 1/ rade ešte

nepreukazuje záver, že tieto priestory aj užíva. Žalovaný v 1/ rade ako prenajímateľ nemôže niesť
zodpovednosť za konanie žalovaného v 2/ rade, akým spôsobom, resp. v akých priestoroch tento užíva
veci prenajaté mu žalovaným v 1/ rade. Okresný súd preto dospel k záveru, že vo vzťahu k žalovanému v
1/ rade uplatnený návrh žalobcu nie je dôvodný. Nebolo preukázané, že by žalovaný v 1/ rade predmetné
nehnuteľnosti užíval, a tým zasahoval do vlastníckeho práva žalobcu, z ktorého záveru voči žalovanému

v 1/ rade návrh zamietol.

Čo sa týka žalovaného v 2/ rade, tento sa v konaní bránil námietkou, že predmetné nehnuteľnosti
užíva na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej so správkyňou podstaty. Ohľadom tejto nájomnej zmluvy
žalobca namietol jej absolútnu neplatnosť pre počiatočnú nemožnosť plnenia.

Okresný súd z vykonaných dôkazov mal zistené, že žalobca po ukončení nájomného vzťahu so
žalovaným v 1/ rade uzatvoril dňa 15.01.2012 Nájomnú zmluvu ohľadom týchto nehnuteľností s
nájomcom FVE Jastrabá 1, s.r.o.. Následne boli tieto nehnuteľnosti zapísané do podstaty úpadcu
v konkurznom konaní a správkyňa dňa 01.06.2012 uzatvorila na tieto nehnuteľnosti ďalšiu nájomnú

zmluvu. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na ustanovenie § 76 ods. 1 ZKR, z ktorého ustanovenia
totižtonevyplýva,žebysamotnáskutočnosť,žepredmetnénehnuteľnostibolispísanédosúpisumajetku
v konkurznom konaní, mala akýkoľvek vplyv na právne vzťahy týkajúce sa tohto zapisovaného majetku.
Podľa okresného súdu preto samotný zápis do podstaty, nemal žiaden vplyv na Nájomnú zmluvu, ktorá
bola platne uzatvorená vlastníkom týchto nehnuteľností dňa 15.01.2012, teda v čase, kedy žalobca

ešte nebol obmedzený vo svojom dispozičnom oprávnení zápisom svojho majetku do súpisu podstaty.
K tomuto obmedzeniu došlo až neskôr, a až po zápise majetku do podstaty by už žalobca nemohol
uzatvoriť nájomnú zmluvu, nakoľko oprávnenie uzatvoriť takúto zmluvu zápisom nehnuteľností do
podstaty prešlo na správkyňu. Okresný súd preto dospel k záveru, že Nájomná zmluva uzatvorená dňa
15.01.2012 zápisom prenajatých nehnuteľností do súpisu majetku podstaty nebola nijakým spôsobom

dotknutá.

Okresný súd sa zaoberal námietkou žalobcu podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to námietkou
počiatočnej právnej nemožnosti plnenia vo vzťahu k nájomnej zmluve uzatvorenej správkyňou.
Poukázal, že zákonným dôsledkom počiatočnej nemožnosti plnenia právneho úkonu je jeho absolútna

neplatnosť. Nie je pritom podstatné, či o počiatočnej nemožnosti plnenia subjekty právneho úkonu v
dobe jeho vzniku vedeli alebo nevedeli. Na právny úkon, ktorého predmetom je od počiatku nemožné
plnenie, sa hľadí tak, akoby nikdy platne nevznikol. Pre posúdenie, či sa jedná o počiatočnú alebo
následnú nemožnosť plnenia podľa § 575 Občianskeho zákonníka je rozhodujúce, aký bol stav v
čase vzniku právneho úkonu. Následná nemožnosť plnenia nastáva až dodatočne po vzniku právneho

úkonu, kdežto počiatočná nemožnosť plnenia musí byť daná už v dobe jeho vzniku. Počiatočnú
nemožnosť plnenia pritom možno rozlišovať na nemožnosť faktickú a nemožnosť právnu. Tak právna,
ako aj faktická počiatočná nemožnosť plnenia má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu
(napr. rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 25Cdo/1569/2001). Právna nemožnosť plnenia nastáva vprípade, kedy v okamihu uskutočnenia právneho úkonu existuje právna prekážka brániaca tomu, aby
sa úkon stal platným. Touto prekážkou však nemožno chápať napr. nedovolenosť právneho úkonu
podľa § 39 Občianskeho zákonníka. V právnej teórii sa pritom ako modelový príklad uvádza práve

uzatvorenienájomnejzmluvyvsituácii,kedyužprenajímanávecbolaskôrprenajatátretejosobe.Takáto
nájomná zmluva je potom od počiatku neplatná. Okresný súd konštatoval, že o rovnakú situáciu sa
jedná aj vo vzťahu medzi účastníkmi. V konaní okresný súd zistil, že dňa 15.01.2012 bola uzatvorená
platná Nájomná zmluva medzi žalobcom ako vlastníkom a treťou osobou. Následne síce prenajímané
nehnuteľnosti boli spísané do majetku podstaty, avšak samotný zápis do majetku nemal žiaden vplyv

na existenciu, trvanie, či zánik právnych vzťahov, ktoré k tomuto majetku vznikli pred jeho zápisom
do podstaty. Na správkyňu podľa zákona prešlo právo tento majetok dlhodobo prenajímať, avšak
uzatvoreniu ďalšej nájomnej zmluvy bránila počiatočná právna nemožnosť plnenia spočívajúca v tom,
že prenajímané nehnuteľnosti už skôr boli prenajaté ich vlastníkom na základe platnej nájomnej zmluvy
tretej osobe.

Okresný súd preto konštatoval, že plnenie, ku ktorému sa správkyňa zaviazala, je v dôsledku
právnej prekážky spočívajúcej v existencii inej skôr uzatvorenej nájomnej zmluvy, právne nemožné,
pričom táto prekážka bola daná už v čase uzavretia nájomnej zmluvy správkyňou. Neplatnosť právneho
úkonu podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka je pritom neplatnosťou absolútnou, a to bez ohľadu
na to, či sa tejto neplatnosti niekto v konaní dovolal. Rozhodné nie je ani to, či prípadne došlo k vydaniu

súdneho rozhodnutia určujúceho, že takýto právny úkon je neplatný, pričom súd na takúto okolnosť
v podobe absolútnej neplatnosti právneho úkonu prihliada ex offo, teda aj bez námietky dotknutého
účastníka.

Okresný súd dospel k záveru, že zmluva uzatvorená správkyňou ako prenajímateľom a so žalovaným

v 2/ rade ako nájomcom je pre počiatočnú právnu nemožnosť plnenia absolútne neplatným právnym
úkonom. Uviedol, že v priebehu súdneho konania bolo medzi účastníkmi nesporné, že žalovaný v 2/ rade
predmetné nehnuteľnosti patriace žalobcovi naďalej užíva. Ak na takéto užívanie na strane žalovaného
v 2/ rade nie je daný žiadny právny dôvod, bol uplatnený nárok žalobcu ako vlastníka na vypratanie
týchto nehnuteľností voči žalovanému v 2/ rade v celom rozsahu skutkovo a právne dôvodný. Preto

okresnýsúdnávrhužalobcuvočižalovanémuv2/radevyhovelauložilmupovinnosťvyprataťpredmetné
nehnuteľnosti v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalobca bol v konaní úspešný vo vzťahu
k žalovanému v 2/ rade, a preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania voči tomuto žalovanému.

Žalobcovi v priebehu konania vznikli trovy konania zaplatením súdneho poplatku z podaného návrhu
vo výške 99,50 Eur a trovy právneho zastúpenia. Právny zástupca žalobcu však trovy konania vyčíslil
len v návrhu na začatie konania a následne nesplnil svoju povinnosť podľa § 151 ods. 3 O.s.p., preto
právnemu zástupcovi žalobcu bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia len v rozsahu, v ktorom
trovy boli vyčíslené v návrhu na začatie konania v sume 159,17 Eur. Vo vzťahu medzi žalobcom a

žalovaným v 1/ rade bol v celom rozsahu úspešný žalovaný v 1/ rade, voči ktorému okresný súd
návrh zamietol. Žalovanému v 1/ rade tak vzniklo právo na náhradu trov konania. Právnemu zástupcovi
žalovaného v 1/ rade patrí náhrada trov konania, a to trov právneho zastúpenia v sume 399,72 Eur,
ktoré je povinný nahradiť žalobca žalovanému v 1/ rade.

Proti tomuto rozsudku, a to výrokom I. a III. v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný v 2/ rade
prostredníctvom právneho zástupcu, z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d), f) O.s.p.. Uviedol, že
žalobca uplatnil žalobou zo dňa 30.1.2012 nárok na vypratanie nehnuteľností v jeho vlastníctve o.i. i
voči žalovanému v 2/ rade. Žalovaný v 2/ rade sa voči tomuto nároku bránil v priebehu konania tým, že
dňa 01.06.2012 uzatvoril Nájomnú zmluvu so správkyňou konkurznej podstaty spol. CERTIFIKOVANÁ

INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o. Mgr. Marínou Gallovou, a to v zmysle § 86 ods. 1
ZKR, nakoľko predmetné nehnuteľnosti boli touto správkyňou ako majetok zabezpečujúci úpadcove
záväzky zaradený do súpisu majetku (§ 76 ods. 1 ZKR), a preto tento majetok podlieha konkurzu (§ 67
ods. 1 písm. c) ZKR). V konaní nebolo sporné to, že žalovaný v 2/ rade predmetné nehnuteľnosti užíval
a stále užíva, do konca r. 2011 za súhlasu žalobcu ako vlastníka, po dobu od 1.1.2012 do zaradenia do

súpisu SKP Mgr. Gallovou (30.3.2012) bez právneho titulu a následne na základe zmienenej nájomnej
zmluvy so správkyňou Mgr. Gallovou. Skutočnosť, že fakticky ide o nepretržité užívanie predmetných
nehnuteľností, nebola medzi stranami sporná, a nebolo sporné ani tvrdenie žalobcu, že žalovaný
v 2/ rade prevádzkuje v predmetných nehnuteľnostiach dom sociálnych služieb. Žalobca v konanípredložil Nájomnú zmluvu medzi ním a spol. FVE Jastrabá 1, s.r.o., IČO: 45 636 133, ktorá mala byť
uzavretá dňa 15.1.2012. Touto zmluvou chcel preukázať okresnému súdu dôvodnosť svojho nároku aj
po zápise predmetných nehnuteľností do súpisu SKP Mgr. Gallovej, a to s poukazom na to, že SKP

Mgr. Gallová mala údajne uzatvoriť absolútne neplatnú zmluvu so žalovaným v 2/ rade, a to s poukazom
na počiatočnú právnu nemožnosť plnenia. Prvostupňový súd sa s argumentáciou žalobcu stotožnil a z
tohto dôvodu zaviazal žalovaného v 2/ rade na vypratanie predmetných nehnuteľností. Žalovaný v 2/
rade sa však s touto argumentáciou žalobcu a prvostupňového súdu nestotožňuje z dôvodov právnych,
ako aj skutkových, považuje rozhodnutie prvostupňového súdu za nezákonné. V prvom rade žalovaný

v 2/ rade namietal nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu po zápise predmetných nehnuteľností do
súpisu majetku SKP Mgr. Gallovou z 30.3.2012, a to z dôvodu podľa § 86 ods. 1 ZKR. Podľa názoru
žalovaného v 2/ rade, ak správu majetku podliehajúceho konkurzu vykonáva správca, nemôže na LV
zapísaný vlastník po zápise tohto majetku do súpisu podstát vykonávať správu majetku. Je pritom
nepochybné, že realizovanie vypratania nehnuteľností je výkonom správy majetku. Ak má teda existovať
subjekt, ktorý za danej skutkovej situácie je oprávnený na príp. domáhania sa vypratania predmetných

nehnuteľností, môže to byť iba správkyňa príslušnej konkurznej podstaty. Žalovaný v 2/ rade poukázal na
to, že v priebehu konania sa v podstate odôvodnenie žaloby žalobcu o vypratanie zmenilo z pôvodného
odôvodnenia, t.j. že žalovaný v 2/ rade využíva vec patriacu žalobcovi bez oprávnenia na odlišné
odôvodnenie, t.j. že spol. FVE Jastrabá 1, s.r.o. bola poškodená SKP Mgr. Gallovou tým, že nemá
umožnené užívať predmetné nehnuteľnosti v zmysle nájomnej zmluvy, ktorú mala mať táto tretia osoba

uzavretú so žalobcom pred zápisom nehnuteľností do súpisu. Podľa mienky žalovaného v 2/ rade sa
však tieto skutočnosti netýkajú ani žalovaného v 2/ rade a ani žalobcu, týkajú sa najmä spol. FVE
Jastrabá 1, s.r.o. a SKP Mgr. Gallovej. Preto by sa mala spol. FVE Jastabá 1, s.r.o. domáhať užívania
vecí od SKP Mgr. Gallovej, príp. vypratania nehnuteľností voči žalovanému v 2/ rade (ak teda takáto
možnosť za daného skutkového stavu existuje). Žalobca ako vlastník veci bez oprávnenia predmetné

nehnuteľnosti spravovať (§ 86 ods. 1 ZKR) nemá a nemôže žiadať vypratanie nehnuteľností namiesto
dotknutej správkyne konkurznej podstaty, a teda ani nemôže mať aktívnu legitimáciu v tomto konaní. Aj
z hľadiska výkonu napádaného rozhodnutia v príp. jeho právoplatnosti poukázal na zrejmú skutočnosť,
že žalobca by bol oprávnený na vypratanie predmetných nehnuteľností voči žalovanému v 2/ rade ako
povinnému, a to aj napriek skutočnosti, že by predmetné nehnuteľnosti ani nemohol spravovať. Okresný

súd posúdil Nájomnú zmluvu zo dňa 1.6.2012 uzatvorenú medzi SKP Mgr. Gallovou a žalovaným v
2/ rade ako prejudiciálne absolútne neplatnú, a to aj napriek tomu, že SKP Mgr. Gallová ani nebola
účastníkom tohto konania. Žalovaný v 2/ rade mal za to, že žalobca jednoznačne nemôže byť (a ani v
čase vyhlásenia napádaného rozhodnutia nemohol byť) aktívne legitimovaný v tomto konaní.

Žalovaný v 2/ rade sa nestotožnil ani s úvahou okresného súdu o počiatočnej právnej nemožnosti
plnenia, t.j. prenechania predmetných vecí do nájmu zo strany SKP Mgr. Gallovej z toho dôvodu, že pred
uzatvorením Nájomnej zmluvy z 1.6.2012 bola uzatvorená Nájomná zmluva medzi žalobcom a spol.
FVE Jastrabá 1, s.r.o. dňa 15.1.2012. Takýto názor je v rozpore s ustálenou judikatúrou NS SR (napr.
rozhodnutie NS SR sp. zn. 4M Cdo 23/2008 z 21.12.2009. Skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti

by aj boli v nájme spol. FVE Jastrabá 1, s.r.o. pred uzatvorením nájomnej zmluvy so žalovaným v 2/
rade, automaticky podľa ustálenej judikatúry neznamená, že pôjde o neplatnú nájomnú zmluvu, ako to
nesprávne vyhodnotil súd prvého stupňa, nakoľko žalovaný v 2/ rade nemal žiadnu vedomosť o
akomkoľvek vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou FVE Jastrabá 1, s.r.o., tak prečo by mal byť
sankcionovaný ako nezainteresovaný subjekt neplatnosťou Nájomnej zmluvy zo dňa 1.6.2012, ktorú

so správkyňou konkurznej podstaty uzatvoril v dobrej viere ako s oprávnenou osobou. Naviac, o
akomkoľvek práve nájmu spol. FVE Jastrabá 1, s.r.o. ani nemohol tušiť, nakoľko dlhodobo predmetné
nehnuteľnosti výlučným spôsobom užíva a spol. FVE Jastrabá 1, s.r.o. voči nemu a ani voči predmetným
nehnuteľnostiam žiadnym faktickým a ani právnym spôsobom svoje užívacie oprávnenie neprejavila.
Žalovaný v 2/ rade poukázal i na ďalšiu skutočnosť, že ak bola počiatočná (právna) nemožnosť plnenia

na strane SKP Mgr. Gallovej v čase uzatvárania Nájomnej zmluvy z 1.6.2012, tak (logicky) bola daná
počiatočná (ale faktická) nemožnosť plnenia na strane žalobcu v čase uzatvárania nájomnej zmluvy
s FVE Jastrabá 1, s.r.o. zo dňa 15.1.2012. Ak však platí, že SKP Mgr. Gallová nemohla (právne) prenajať
vec, ktorá bola predtým prenajatá žalobcom inému, tak musí platiť, že žalobca nemohol (fakticky)
prenajať vec, ktorú v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy zo dňa 15.1.2012 užíval výlučne žalovaný

v 2/ rade, a teda v čase uzatvorenia tejto nájomnej zmluvy žalobca svoje povinnosti z nájmu voči
spol. FVE Jastrabá 1, s.r.o. fakticky nemohol plniť. Žalovaný v 2/ rade uplatnil exaktne tú istú právne
logickú konštrukciu ako prvostupňový súd, a teda, pokiaľ platí to, čo okresný súd uviedol ohľadom
právnej nemožnosti plnenia na strane Mgr. Gallovej, tak je potrebné poznamenať, že naopak nájomnázmluva predložená žalobcom zo dňa 15.1.2012 je nepochybne absolútne neplatná z dôvodu počiatočnej
faktickej nemožnosti plnenia a z dôvodu tejto neplatnosti nemôže byť platnosť následnej zmluvy zo dňa
1.6.2012 dotknutá.

Zároveň poukázal aj na zjavnú formálnu neplatnosť žalobcom predloženej Nájomnej zmluvy zo dňa
15.1.2012 - predmetnou zmluvou mali byť prenajaté „nebytové priestory", hoci skutočným predmetom
nájmu boli „športhotely", t.j. celé budovy a nie stavebne určené nebytové priestory (§ 3 ods. 2 zákona č.
116/1990 Zb.), čiže okrem vyššie uvedených dôvodov i z tohto dôvodu sú predmetné zmluvy neplatné

(napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. M Cdo 251/2002 uverejnené v ZSP 76/2003 alebo rozhodnutie NS
SR sp. zn. 2 Cdo 271/2004 uverejnené v ZSP 52/2007). Žalovaný v 2/ rade mal za to, že nemôže byť
postihnutá „právnou nemožnosťou plnenia" jeho uzatvorená zmluva s SKP Mgr. Gallovou pre zmluvný
vzťah medzi úplne inými subjektmi - žalobcom a spol. FVE Jastrabá 1, s.r.o., a že žalobca sa nemôže
domáhať vypratania nehnuteľností, ktorých správu vykonáva SKP Mgr. Gallová. Žalovaný v 2/ rade
pre namietanú nesprávnosť prvostupňového rozhodnutia sa domáhal zmeny napadnutého rozhodnutia

Okresného súdu Žilina a zároveň priznania náhrady trov prvostupňového a odvolacieho konania.

Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí návrhu voči žalovanému v 1/ rade a
výroku o povinnosti žalobcu nahradiť žalovanému v 1/ rade trovy konania podal odvolanie žalobca
prostredníctvom právneho zástupcu, pretože v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým ziste-
niam, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca
sa nestotožnil so záverom prvostupňového súdu, že v konaní neuniesol svoje dôkazné
bremeno preukázať, že žalovaný v 1/ rade predmetné nehnuteľnosti užíva, vykonaným dokazovaním
užívanie nehnuteľností žalovaným v 1/ rade nebolo dokázané, a preto dospel k názoru, že návrh žalobcu

proti žalovanému v 1/ rade nie je dôvodný. Žalobca mal za to, že žaloba podaná proti žalovanému
v 1/ rade bola a je dôvodná, pretože tento svojou činnosťou a svojím konaním tak, ako žalovaný v 2/
rade bráni riadnemu užívaniu nehnuteľnosti žalobcu. V konaní bolo nesporné a výpoveďou žalovaného
v 1/ rade zo dňa 29.5.2012 preukázané, že v čase začatia konania tieto nehnuteľnosti, a to stavbu
súp. č. XXX, postavenú na parcele č. 1012/2 ako ŠPORTHOTEL, čs. XXX a stavbu súp. č. XXX na

parcele č. 551/1, druh stavby ŠPORTHOTEL číslo XXX žalovaný v 1/ rade užíval, čím bránil spoločnosti
FVE Jastrabá 1, s.r.o., ktorá medzičasom oprávnene nadobudla právo užívať tieto priestory na základe
Nájomnej zmluvy medzi ňou a žalobcom zo dňa 15.1.2012, v súvislosti s čím vznikla žalobcovi škoda
v dôsledku fakturácie zmluvných pokút zo strany spoločnosti FVE Jastrabá 1, s.r.o.. Žalobca mal za
to, že samotné porušenie povinností nájomcu zo strany žalovaného v 1/ rade - povinnosti po ukončení

nájomnej zmluvy, nájomného vzťahu, vypratať užívané nehnuteľnosti (nebytové priestory) a odovzdať
ich žalobcovi ako vlastníkovi - jednoznačne preukazuje odôvodnenosť návrhu voči žalovanému v 1/
rade. V konaní bolo nesporne preukázané, že hnuteľné veci nachádzajúce sa v priestoroch žalobcu sú
vo vlastníctve žalovaného v 1/ rade, tieto hnuteľné veci užíva žalovaný v 2/ rade na základe nájomnej
zmluvy uzavretej so žalovaným v 1/ rade. Žalobca sa nestotožnil zo záverom okresného súdu, ktorý

uviedol, že nájomná zmluva medzi žalovaným v 1/ rade a žalovaným v 2/ rade mala preukazovať, že
žalovaný v 1/ rade dané nehnuteľnosti neužíva v dôsledku toho, že ich má žalovaný v 2/ rade v nájme.
Podľa názoru žalobcu je z tohto dôvodu žaloba tak dôvodná voči obidvom žalovaným, pretože nebolo
preukázané, že žalovaný v 1/ rade dané nehnuteľnosti neužíva, a tým pádom obidvaja v čase podania
návrhu svojou činnosťou bránili riadnemu užívaniu nehnuteľností žalobcu. Okresný súd mal vychádzať

zo skutkového stavu vzájomných vzťahov žalobcu a žalovaných v 1/ a v 2/ rade v čase platnosti
nájomného vzťahu a po jeho zániku. Po ukončení nájomného vzťahu dňa 31.12.2011 žalovaný v 1/ rade
prenajaté priestory nevypratal a spoločne so žalovaným v 2/ rade nebytové priestory užívajú spôsobom
a v rozsahu, ako bolo dojednané v uzavretej Nájomnej zmluve. Žalovaný v 1/ rade užíva prenajaté
priestory ďalej ako kvázi nájomca a žalovaný v 2/ rade ako kvázi podnájomník. Pretože v podstate

na užívaní priestorov predmetu nájmu sa po 31.12.2011 nič nezmenilo a vzhľadom na doterajšiu prax
medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade o konkludentnom obnovovaní nájomného vzťahu bolo podľa
žalobcu nesporné, že žalovaný v 1/ rade aj po 31.12.2011 nebytové priestory žalobcu bez právneho
dôvodu užíva, ak nie inak, tak tým, že veci vo svojom vlastníctve dáva do nájmu (prenecháva v nájme)
žalovanému v 2/ rade v priestoroch žalobcu na účely poskytovania všeobecne prospešnej služby

- prevádzkovanie zariadenia pre seniorov a domov sociálnych služieb. Preto žalobca podal v lehote do
30 dní od uplynutia doby nájmu na okresnom súde návrh na vypratanie nehnuteľnosti proti žalovanému
v 1/ rade, a súčasne z opatrnosti aj proti žalovanému v 2/ rade. Žalobou o vypratanie nehnuteľného
predmetu nájmu sa žalobca ako prenajímateľ domáha: a) vypratania priestorov predmetu nájmu, t.j.všetkého hmotného, čo do týchto priestorov bolo vnesené predovšetkým nájomcom (žalovaným v 1/
rade), na základe práva, ktoré mu vzniklo uzavretím Nájomnej zmluvy, b) ukončenia akejkoľvek činnosti
(podnikateľskej, právnej či inej) vykonávanej v týchto priestoroch, a to predovšetkým proti žalovanému

v 2/ rade, ale aj proti žalovanému v 1/ rade. Žalobca zvýraznil, že žalovaní v 1/ a v 2/ rade sú majetkovo
i personálne prepojení, za ktorých okolností nie je iba predpoklad, že žalovaní v 1/ a v 2/ rade budú
konať v zhode, ale v zhode aj skutočne konajú. Obrana žalovaných má svoju logickú účelovosť - keby
sa nepodala žaloba proti žalovanému v 1/ rade do 30 dní od skončenia doby nájmu, určite by na svoju
obranu tvrdili, že došlo ku konkludentnej obnove nájmu. Žalobca nerozumel tvrdeniu okresného súdu, že

neuniesol dôkazové bremeno, pokiaľ okresný súd poukazoval na iné konanie, nevedené na Okresnom
súde v Žiline, pretože zápisnica z pojednávania vo veci sp. zn. 25C/281/2011 zo dňa 29.5.2012 bola
v tomto konaní prečítaná ako listina, bol priložený aj spis Okresného súdu Žilina č.k. 25C/281/2011,
a z tohto má vnútorné presvedčenie, že v tomto konaní bol v tomto smere dôkaz listinou vykonaný,
ktorá zápisnica nepreukazuje fakt tvrdenia žalovaného v 1/ rade, že ešte priestory k tomuto dňu užíva,
resp. ako dôkaz je nepostačujúca. Nie je mu zrejmé, z akých úvah dospel okresný súd k záveru, že

zápisnica nepreukazuje tvrdenie samotného konateľa vyslovené pred súdom po riadnom poučení, že
priestory boli žalovaným v 1/ rade užívané ešte dňa 29.5.2012. Pokiaľ okresný súd tvrdil, že žalobca
žiadne dôkazy na preukázanie tohto tvrdenia nepredložil, potom obsah súdneho spisu preukazuje niečo
iné, keď žalobca podaním zo dňa 20.11.2012 podal jednoznačný a zrozumiteľný návrh na doplnenie
dokazovania, pripojením spisu Okresného súdu v Žiline sp. zn. 25C/281/2011, s následným vykonaním

dokazovania listinou, ktorú tento spis obsahuje - Zápisnicou o pojednávaní zo dňa 29.5.2012, bol toho
názoru, že podstatou užívania prenajatej veci nie je len jej priame a aktívne užívanie ako predmetu
nájmu, ale užívaním je každé konanie, v rámci ktorého využíva všetky zmluvné alebo zákonné práva
vyplývajúce z uzavretého nájomného vzťahu, teda napr. aj prenechávanie prenajatej veci do podnájmu,
či vnesenie do prenajatej nehnuteľnosti hnuteľné veci, ktoré prenajme podnájomníkovi. Ak bola činnosť

(konanie) nájomcu užívaním nehnuteľností v čase trvania nájomného vzťahu, musí byť takéto (totožné)
konanie bývalého nájomcu užívaním nehnuteľností, aj po skončení nájomného vzťahu. Je nesporné,
že podanie žalobného návrhu na vypratanie nehnuteľností bolo v čase jeho podania podaním nielen
dôvodným, ale aj nutným. Preto, ak súd už rozhodol o návrhu proti žalovanému v 1/ rade, tak ako
rozhodol, a ak by sa jeho rozhodnutie vyhodnotilo ako vecne správne z hľadiska stavu veci ku dňu

vyhlásenia rozsudku, potom však nemá oporu v skutkovom a právnom stave veci jeho rozhodnutie o
priznaní práva na náhradu trov konania žalovanému v 1/ rade. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním
napadnutý rozsudok v časti o zamietnutí návrhu voči žalovanému v 1/ rade o náhrade trov konania zrušil
a zmenil tak, že žalobnému návrhu proti žalovanému v 1/ rade vyhovie v celom rozsahu a žalobcovi
prizná plnú náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania.

K doručenému odvolaniu žalovaného v 2/ rade sa písomne vyjadril žalobca, prostredníctvom právneho
zástupcu (č.l. 129 - 132 spisu). Nestotožnil sa s názormi žalovaného v 2/ rade a mal za to, že
prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade náležite zis-
til skutkový stav veci. Vykonané dokazovanie a dôkazy prvostupňový súd zodpovedne vyhodnotil a na

zistený skutkový stav aplikoval správne právne predpisy, čím dospel k správnym skutkovým zisteniam a
k správnemu rozhodnutiu vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade. Tvrdenia žalovaného v 2/ rade v podanom
odvolaní žalobca hodnotil ako účelové a neopodstatnené. Bol toho názoru, že odôvodnenie rozsudku
prvostupňového súdu vo vzťahu k výrokom I. a III. je dostačujúce, že rozsah vykonaného dokazovania a
stav ním preukázaný je a bol dostatočným podkladom pre rozhodovanie a vydanie takého rozhodnutia,

aké súd v prvostupňovom konaní vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade vydal. Z tohto dôvodu mal za
to, že žalovaný v 2/ rade neprezentuje žiadne nové skutočnosti, ktoré už v konaní neuviedol. Žalobca
bol toho názoru, že prvostupňový súd pri aplikácii ustanovenia § 37 ods. 2 a § 575 Občianskeho
zákonníka postupoval správne a daný výklad, ktorý poskytol, zodpovedá súdnej praxi. Žalovaným v
2/ rade prezentovaná obrana bola podľa názoru žalobcu čisto účelová so špekulatívnym výkladom

právneho a skutkového stavu veci vo vzťahu k právnej kategórii „právna nemožnosť plnenia právneho
úkonu". Právnu nemožnosť plnenia právneho úkonu nemôže vyvolať a vyvolávať protiprávne konanie,
ale a iba existujúci platný právny úkon. K argumentácii žalovaného v 2/ rade pri hodnotení (právneho)
postavenia žalovaného v 2/ rade v období po 31.12.2011 poukázal na odborný výklad z literatúry,
„nájomca vo vzťahu k prenajímateľovi zodpovedá za riadne užívanie veci aj za podnájomcu. Právo

podnájmu zaniká vždy s právom nájmu, nakoľko ide o odvodený právny vzťah. Až od toho okamihu by
mohol prenajímateľ žalovať bývalého podnájomcu o vypratanie" (Imrich Fekete, Občiansky zákonník -
komentár, Epos, ISBN 978-80-8057-688-2, str. l11) a súčasne poukázal na ust. § 676 ods.
2 Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k tomuto právnemu názoru žalobca poukázal na skutočnosť, žepo ukončení nájomného vzťahu so žalovaným v 1/ rade dňa 31.12.2011, žalovaný v 1/ rade prenajaté
priestory nevypratal a spoločne so žalovaným v 2/ rade ako jeho podnájomcom nebytové priestory
naďalej užíval spôsobom a v rozsahu, ako bolo dojednané v uzavretej Nájomnej zmluve. Žalovaný v

1/ rade užíva prenajaté priestory ďalej ako kvázi nájomca a žalovaný v 2/ rade ako kvázi podnájomník.
Žalobca mal za to, že Nájomná zmluva zo dňa 01.06.2012 je absolútne neplatným právnym úkonom
nielen z dôvodu jej počiatočnej právnej nemožnosti plnenia s poukazom na § 37 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ale jednak tiež z obsahových dôvodov tejto zmluvy samotnej, keď zo zmluvy vyplýva, že ako
prenajímateľ je označený subjekt: CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o.,

so sídlom Dlhá 90, 010 09 Žilina, IČO: 31 615 422, konajúca Mgr. Marínou Gallovou, správkyňou. Tento
subjekt nemá spôsobilosť byť účastníkom nájomnej zmluvy v postavení prenajímateľa. Spôsobilosť byť
v nájomnej zmluve účastníkom v pozícii prenajímateľa má a môže mať iba vlastník nehnuteľnosti, a tým
je iba žalobca. Z ustanovenia § 76 ods. 1 ZKR vyplývajú pre žalobcu presne vymenované obmedzenia,
medzi iným aj v tom, že po zápise jeho nehnuteľnosti do súpisu podstát úpadcu podľa § 79 ZKR,
môže predmet nájmu dlhodobo prenajať iba správkyňa. Správkyňa však v takom prípade koná v mene

prenajímateľa - žalobcu a nie úpadcu. Pretože úpadca nie je nositeľom vlastníckeho práva k predmetu
nájmu, nemá ani práva z vlastníckeho práva vyplývajúce, v tomto prípade nakladať s takým majetkom
tak, že ho dá tretej osobe do nájmu. Právo prenajať majetok je síce po jeho zápise podľa § 79 ZKR do
súpisu podstát úpadcu priamo zo ZKR prenesené na správkyňu, ale iba v prípade zámeru taký majetok
dlhodobo prenajať. Nie však podľa svojvôle správcu podstaty a bez súhlasu vlastníka nehnuteľnosti a

proti jeho vôli. Preto, pokiaľ vlastník majetku zapísaného do podstaty podľa § 79 ZKR nechce majetok
prenajať, alebo chce ho prenajať „nie dlhodobo", môže tak urobiť bez súhlasu i vedomia správkyne.
Tým, že správkyňa uzavrela nájomnú zmluvu postupom bez vedomia vlastníka nehnuteľnosti, možno
nie dlhodobo, za podmienok, ktoré vlastník neodsúhlasil, obchádzala zákon, čo je skutočnosť, ktorá robí
takú zmluvu bez ďalšieho absolútne neplatnou podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Nehovoriac o tom,

že svojim postupom zrejme zasiahla do základného ľudského práva a ústavného práva žalobcu vlastniť
majetok.

V súvislosti s vyššie uvedeným hodnotil žalobca ako účelovú obranu žalovaného v 2/ rade, aj tvrdenia
týkajúce sa údajného „nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu po zápise predmetných nehnuteľností do

súpisumajetkuSKPMgr.Gallovouzodňa30.03.2012,atozdôvodupodľa§86ods.1ZKR.Malzato,že
mal a má dostatočnú aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o vypratanie nehnuteľného predmetu nájmu
tak voči žalovanému v 1/ rade, ako aj voči žalovanému v 2/ rade, pričom poukázal na komentár zákona o
konkurze a reštrukturalizácii (Milan Ďurica, Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, Komentár, C.H.BECK,
1. Vydanie 2012, str. 563), obdobne výkladom per analógiám z uznesenia NS SR 4 Cdo 96/2008. V

súvislosti s riešením otázky oprávnenia správkyne uzavrieť spornú nájomnú zmluvu so žalovaným v 2/
rade poukázal na ust. § 86 ZKR ako na právnu úpravu správy majetku podliehajúceho konkurzu, a z nej
predovšetkým na ust. § 86 ods. 3 prvá veta ZKR, ktoré upravuje výkon správy majetku podliehajúceho
konkurzu formou jeho nájmu, z ktorej je jednoznačné a nesporné, že z takého majetku je správca
oprávnený prenechať do nájmu iba majetok patriaci úpadcovi. Spornou nájomnou zmluvou však bol

správkyňou do nájmu prenechaný majetok podliehajúci konkurzu, ale taký, ktorý nepatril úpadcovi - jeho
nesporným vlastníkom je žalobca. Správca je majetok tretej osoby zapísaný do podstaty podľa § 79 ZKR
oprávnený iba speňažiť. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného v 2/ rade týkajúcu sa zjavnej formálnej
neplatnosti žalobcom predloženej Nájomnej zmluvy zo dňa 15.01.2012, túto považoval za podstatnú a
účelovú. Navrhol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch I. a III. ako vecne správny potvrdiť

s priznaním náhrady trov prvostupňového a odvolacieho konania v celom rozsahu.

K doručenému odvolaniu žalovaného v 2/ rade sa žalovaný v 1/ rade písomne nevyjadril.

K doručenému odvolaniu žalobcu sa žalovaní v 1/ rade a v 2/ rade písomne nevyjadrili.

Žalovaný v 2/ rade prostredníctvom právneho zástupcu v podaní zo dňa 18.02.2014, doručenom
Krajskému súdu v Žiline dňa 21.02.2014, podal vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu (č.l. 179 spisu).
Bol toho názoru, že ani jeden zo žalobcom tvrdených dôvodov nemôže v zmysle ustanovení platných
právnych predpisov spôsobiť neplatnosť Nájomnej zmluvy zo dňa 01.06.2011. Opakovane poukázal na

skutočnosť, že v tomto konaní je oveľa podstatnejšou otázka nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu
na podanie žaloby o vypratanie predmetných nehnuteľností. Poukázal na to, že správu majetku, ktorý
podlieha konkurzu, vykonávav zmysle ust. § 86 ods. 1 ZKRsprávca konkurznej podstaty, ktorý je jedinou
osobou oprávnenou tento majetok spravovať. Ak správu majetku podliehajúceho konkurzu vykonáva pozápise tohto majetku do súpisu podstát správca, nemôže správu toho istého majetku zároveň vykonávať
aj vlastník, a to aj napriek tomu, že stále je jej vlastníkom. Zdôraznil, že ak realizovanie vypratania
nehnuteľností (ako aj uplatňovanie tohto nároku na súde) je výkonom správy majetku (čo nepochybne

je), tak jediným subjektom, ktorý je oprávnený domáhať sa vypratania nehnuteľností, je iba správkyňa
príslušnej konkurznej podstaty. Ďalej uviedol, že s výkladom ustanovení ZKR, podľa ktorého majetok
zapísaný do konkurznej podstaty úpadcu a podliehajúci konkurzu je v správe zapísaného vlastníka,
sa žalovaný v 2/ rade nemôže stotožniť, pretože pripustenie takéhoto výkladu by negovalo jeden z
najdôležitejších právnych účinkov vyhlásenia konkurzu, resp. zaradenia majetku do súpisu majetku,

ktorým je vznik oprávnenia správcu spravovať celý majetok podliehajúci konkurzu. Žalovaný v 2/ rade
nespochybniltvrdeniežalobcu,žejevlastníkomaanijeho(správny)právnynázor,žebybolnapr.aktívne
legitimovaný na domáhanie sa vlastníckeho práva k majetku voči inému, a to aj napriek tomu, že by bol
predmetný majetok zaradený do súpisu. To je nepochybne pravda. Úplne iným problémom ale je to, či
máalebonemážalobcaprávodomáhaťsavyprataniamajetkuzaradenéhodosúpisumajetkusprávcom,
teda, či môže zasahovať do správy majetku podliehajúcemu konkurzu správcom konkurznej podstaty.

Podľa mienky žalovaného v 2/ rade nie, nakoľko je to jednak v priamom rozpore s § 86 ods. 1 ZKR, aby
vlastník veci „vyháňal" z predmetných priestorov nájomcu, hoci sám nemôže tieto priestory spravovať,
ale spravovať ich môže iba SKP, ktorý s existenciou nájomného vzťahu žalovaného v 2/ rade súhlasí.
Z tohto dôvodu nemá žalobca zjavne aktívnu legitimáciu v tomto konaní. Navrhol, aby druhostupňový
súd napadnuté rozhodnutie v zmysle ust. § 220 O.s.p. zmenil a žalobu žalobcu v celom rozsahu voči

žalovanému v 2/ rade zamietol. Súčasne žiadal o priznanie trov konania a trov právneho zastúpenia za
konanie pred prvostupňovým súdom a odvolacím súdom.

K doručenému vyjadreniu žalovaného v 2/ rade sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 25.02.2014
(č.l. 188 spisu). Uviedol, že ust. § 44 ZKR upravuje otázky nakladania s majetkom úpadcu. Preto

odvolávanie sa na ust. § 44 ods. 1 posledná veta ZKR vo vzťahu k majetku tretích osôb je právne
irelevantné. Ust. § 86 ods. 1 ZKR svojou úpravou dopadá iba na majetok úpadcu. V komentároch k ust.
§ 86 ods. 1 ZKR je v odbornej literatúre zhoda, že ...„vo vzťahu k majetku tretích osôb podliehajúcemu
konkurzu podľa § 67 ods. 1 písm. c), d) mal správca len oprávnenie tento majetok speňažiť po jeho
zapísaní do súpisu podstát (§ 79 a § 80 ZKR)". Pokiaľ ide o správu majetku podliehajúceho

konkurzu podľa § 86 ZKR formou jeho ďalšieho nájmu, je priamo v jeho ustanovení odseku 3 výslovne
správca obmedzený iba na majetok podliehajúci konkurzu patriaci úpadcovi, citovaný § 86 ods. 3
prvá veta: ...„správca môže prenechať majetok podliehajúci konkurzu patriaci úpadcovi do nájmu". V
nadväznosti na túto právnu úpravu vyplýva, že ďalšie tvrdenia žalovaného v 2/ rade, či má žalobca
právo domáhať sa vypratania (či je aktívne legitimovaný), či môže zasahovať do správy majetku

podliehajúcemu konkurzu a pod., sú tvrdenia právne irelevantné. Bol toho názoru, že i v prípade, že by
správca mal v konkurze právo plnej správy aj k majetku tretích osôb, t.j. aj právo taký majetok dať do
nájmu, môže a mohol by do nájmu dať iba taký majetok, u ktorého je plnenie (dočasné užívanie) možné.
A to v tomto prípade možné nebolo. Majetok, ktorého vypratanie je predmetom tohto sporu, bol už v
užívaní iného právneho subjektu na základe platnej nájomnej zmluvy. Preto nájomná zmluva, z ktorej

žalovaný v 2/ rade odvodzuje právo užívať majetok, ktorý je predmetom vypratania, je ako právny úkon
s poukazom na ust. § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatný.

Žalovaný v 2/ rade dňa 23.05.2014 uskutočnil ďalšie podanie, označené „Vyjadrenie odporcov", v ktorom
uvádzal dôvody procesného charakteru k procesnému postupu odvolacieho súdu po vyhlásení konkurzu

na žalobcu a okolnosti týkajúce sa pôvodného správcu konkurznej podstaty žalobcu JUDr. Jozefa
Sedliaka vo vzťahu k jeho súhlasu na pokračovanie v súdnom konaní zo dňa 03.04.2014. V hmotno-
právnej rovine poukázal na skutočnosť, že žalovaný v 2/ rade užíval nehnuteľnosti na základe nájomnej
zmluvy uzavretej so správkyňou JUDr. Gallovou a morálnu rovinu.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3
O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo
výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 219 ods.
2 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Krajský súd z údajov Obchodného vestníka OV 2014/53 zo dňa 18.3.2014 zistil, že na majetok dlžníka
(žalobcu) MIGAREAL, s.r.o. v reštrukturalizácii, so sídlom Piaristická 46, 911 01 Trenčín, IČO: 31 636
292, bol uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 28R/1/2013 zo dňa 12.3.2014 vyhlásený konkurz.Výzvou zo dňa 26.03.2014 krajský súd vyzval správcu úpadcu MIGAREAL, s.r.o. v reštrukturalizácii, so
sídlom Piaristická 46, 911 01 Trenčín, IČO: 31 636 292, JUDr. Jozefa Sedliaka, so sídlom kancelárie
B. X, XXX XX P., aby v lehote 7 dní od doručenia výzvy písomne oznámil, či v zmysle ust. § 47 ods.

3 zákona č. 7/2005 Z.z. navrhuje, aby krajský súd pokračoval v odvolacom konaní o odvolaní žalobcu,
žalovaného v 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 11Cb/25/2012-98 zo dňa 18.01.2013.

Na výzvu krajského súdu správca dlžníka MIGAREAL, s.r.o. v reštrukturalizácii, so sídlom Piaristická 46,
911 01 Trenčín, IČO: 31 636 292, JUDr. Jozef Sedliak, so sídlom kancelárie B. X, XXX XX P., v podaní

zo dňa 03.04.2014 oznámil, že navrhuje pokračovať v predmetnom konaní.

Podľa ust. § 47 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať
na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania
namiesto úpadcu.

Vzhľadom k návrhu JUDr. Jozefa Sedliaka, so sídlom kancelárie B. X, XXX XX P., správcu úpadcu
MIGAREAL, s.r.o. v reštrukturalizácii, so sídlom Piaristická 46, 911 01 Trenčín, IČO: 31 636 292 na
pokračovanie v konaní v podaní zo dňa 03.04.2014, mal odvolací súd splnené podmienky k posúdeniu
napadnutého rozsudku okresného súdu.

Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na svoje uznesenie č.k. 13Cob/174/2013-232 zo dňa
10.04.2014 a následné upovedomenie sporových strán o vyhlásení rozsudku bez nariadenia ústneho
pojednávania na deň 30.04.2014 o 8,30 hod.. Upovedomenie o termíne vyhlásenia verejného rozsudku
bolo doručované žalobcovi, žalovanému v 1/ rade a žalovanému v 2/ rade prostredníctvom právneho
zástupcu. Zásielka adresovaná žalobcovi sa Krajskému súdu v Žiline ako nedoručená vrátila dňa

24.04.2014 s údajom poštového úradu „adresát zomrel". Z odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov
bolo krajským súdom zistené, že došlo k úmrtiu JUDr. Jozefa Sedliaka, správcu konkurznej podstaty
úpadcu: MIGAREAL, s.r.o. v reštrukturalizácii, so sídlom Piaristická 46, 911 01 Trenčín, IČO: 31 636
292, so sídlom kancelárie B. X, XXX XX P., 2, a to dňom 04.04.2014.

Z uvedeného dôvodu došlo dňa 24.04.2014 krajským súdom k zrušeniu termínu verejného vyhlásenia
rozsudku s tým, že upovedomenie o odročení alebo odvolaní pojednávania zo dňa 24.04.2014 bolo e-
mailom doručované právnemu zástupcovi žalovaných v 1/ a v 2/ rade dňa 24. apríla 2014, prevzatie
ktorého e-mailu bolo potvrdené zo strany právneho zástupcu žalovaných v 1/ a v 2/ rade odpoveďou na
e-mail (č.l. 242 spisu) dňa 24. apríla 2014.

Vzhľadom k tomu, že hoci vyššie uvedené uznesenie krajského súdu č.k. 13Cob/174/2013-232 zo
dňa 10.04.2014 oznamovalo vyhlásenie rozsudku v sporovej právnej veci, malo charakter rozhodnutia,
ktorým sa upravuje spôsob vedenia konania odvolacieho súdu podľa § 202 ods. 3 písm. a) O.s.p.,
proti ktorému nie je prípustné odvolanie a ktorým nebol krajský súd viazaný, preto na oznámenom

termíne došlo k vyhláseniu uznesenia, ktorým bolo konanie o verejnom vyhlásení rozsudku odročené
na neurčito s tým, že po vyjadrení správkyne konkurznej podstaty úpadcu žalobcu bude vo veci zvolený
ďalší procesný postup.

Výzvou zo dňa 24.04.2014 bol dopytovaný Okresný súd Trenčín, aby vzhľadom k prebiehajúcemu

odvolaciemu konaniu oznámil, či vo veci sp. zn. 28R/1/2013 (konkurzné konanie na žalobcu) došlo k
ustanoveniu nového správcu, resp. predpokladaný termín ustanovenia nového správcu.

Krajský súd z údajov Obchodného vestníka č. OV 2014/78 zo dňa 24.04.2014, zverejnených dňa
25.04.2014, zistil, že Okresný súd Trenčín vo veci sp. zn. 28R/1/2013 do funkcie správcu úpadcu

MIGAREAL, s.r.o. v reštrukturalizácii, so sídlom Piaristická 46, 911 01 Trenčín, IČO: 31 636 292,
ustanovil JUDr. Danicu Birošovú, so sídlom kancelárie P. XX, XXX XX. Z.. Túto skutočnosť Okresný súd
Trenčín oznámil Krajskému súdu v Žiline v podaní zo dňa 28. apríla 2014.

Výzvou zo dňa 25.04.2014 krajský súd vyzval JUDr. Danicu Birošovú, správkyňu úpadcu MIGAREAL,

s.r.o. v reštrukturalizácii (žalobcu), aby v lehote 7 dní od doručenia výzvy písomne oznámila, či v zmysle
ust. § 47 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. navrhuje, aby krajský súd pokračoval v odvolacom konaní o
odvolaní žalobcu, žalovaného v 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 11Cb/25/2012-98 zo
dňa 18.01.2013.Na výzvu krajského súdu správkyňa dlžníka MIGAREAL, s.r.o. v reštrukturalizácii, so sídlom Piaristická
46, 911 01 Trenčín, IČO: 31 636 292, JUDr. Danica Birošová, so sídlom kancelárie P. XX, XXX XX .

Z., podaním zo dňa 07.05.2014, doručeným Krajskému súdu v Žiline dňa 14.05.2014, oznámila, že s
pokračovaním v odvolacom konaní sp. zn. 13Cob/174/2013 vedenom na Krajskom súde v Žiline súhlasí.

Podľa ust. § 47 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať
na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania

namiesto úpadcu.

Z titulu udeleného súhlasu JUDr. Danice Birošovej, so sídlom kancelárie P. XX, XXX XX. Z., správkyne
úpadcu MIGAREAL, s.r.o. v reštrukturalizácii, so sídlom Piaristická 46, 911 01 Trenčín, IČO: 31 636
292 na pokračovanie v konaní v podaní zo dňa 07.05.2014, mal odvolací súd splnené podmienky k
posúdeniu napadnutého rozsudku okresného súdu.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu a žalovaného v 2/ rade bez
nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského
súdu v Žiline č.k. 13Cob/174/2013-252 zo dňa 15.05.2014 a doručovanie upovedomenia o termíne
vyhlásenia rozsudku žalobcovi, žalovanému v 1/ rade a žalovanému v 2/ rade prostredníctvom právneho

zástupcu s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle
uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 20.05.2014, na základe čoho boli splnené podmienky k
verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..

Podľa ust. § 212 ods.1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že v odvolacom konaní bolo rozhodované a bolo možné
preskúmavať napadnutý rozsudok len v rozsahu a z tých odvolacích dôvodov, ktoré žalovaný v 2/ rade
vymedzil v písomne podanom odvolaní zo dňa 20.02.2013 (č.l. 109-112 spisu) a žalobca v písomne

podanom odvolaní zo dňa 22.02.2013 (č.l. 116-120 spisu) a z nich len tých, ktoré ako relevantné odzneli
v rámci konania pred prvostupňovým súdom. Pokiaľ žalovaný v 2/ rade v písomnom vyjadrení zo dňa
23.05.2014 uvádzal dôvody hmotno-právneho charakteru, krajský súd konštatuje, že išlo o nové dôvody
uvádzané až po uplynutí odvolacej lehoty (ust. § 204 ods. 1 veta prvá O.s.p.), na ktoré krajský súd
nemohol prihliadať (ust. § 205 ods. 3 O.s.p.).

Bolo nepochybné, že proti rozsudku okresného súdu sa súčasne odvolal tak žalovaný v 2/ rade v
písomne podanom odvolaní zo dňa 20.02.2013 (č.l. 109-112 spisu), ako aj žalobca v písomne podanom
odvolaní zo dňa 22.02.2013 (č.l. 116-120 spisu). Žalovaný v 2/ rade nesúhlasil s rozhodnutím okresného
súdu, ktorým vo výroku bolo rozhodnuté, že žalovaný v 2/ rade je povinný vypratať nehnuteľnosti,

a to stavbu so súpisným číslom XXX, druh stavby Športhotel čs. XXX, zapísanú na liste vlastníctva
č. XXX pre katastrálne územie E., obec Rudina, okres Kysucké Nové Mesto, postavenú na parcele č.
1012/2, a stavbu so súpisným číslom XXX, druh stavby Športhotel č. XXX, postavenú na parcele č.
551/1, zapísanú na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie E., obec Rudinka, okres Kysucké
Nové Mesto s dôrazom na nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu po zápise predmetných nehnuteľností

do súpisu majetku SKP Mgr. Gallovou zo dňa 30.3.2012 s odkazom na ust. § 86 ods. 1 ZKR, ako i
nestotožnenie sa s úvahou okresného súdu o počiatočnej právnej nemožnosti plnenia, t.j. prenechania
predmetných vecí do nájmu zo strany SKP Mgr. Gallovej z toho dôvodu, že pred uzatvorením Nájomnej
zmluvyzodňa1.6.2012bolauzatvorenánájomnázmluvamedzižalobcomaspoločnosťouFVEJastrabá
1, s.r.o. dňa 15.1.2012. Žalobca nesúhlasil s odôvodnením rozsudku okresného súdu, viažucim sa k

výrokovej časti, ktorou bola žaloba voči žalovanému v 1/ rade zamietnutá, keďže podľa tvrdenia žalobcu
v písomne podanom odvolaní podstatou užívania prenajatej veci nie je len jej priame a aktívne užívanie
ako predmetu nájmu, ale užívaním je každé konanie, v rámci ktorého využíva všetky zmluvné alebo
zákonné práva vyplývajúce z uzavretého nájomného vzťahu, teda napr. aj prenechávanie prenajatej veci
do podnájmu, či vnesenie do prenajatej nehnuteľnosti hnuteľné veci, ktoré prenajme podnájomníkovi.

Krajský súd uvádza, že ani odvolanie žalovaného v 2/ rade, a ani odvolanie žalobcu nebolo právne
relevantné. Krajský súd za aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p. sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu a v podrobnostiach naň odkazuje. Práve z tituluaplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p. nie je žiaduce, aby v odôvodnení rozsudku krajského súdu boli
zopakované tie závery a zhodnotenia, ktoré už odzneli v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia.
Je postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, vo väzbe k odvolacím

dôvodom zvýraznia právne významné, poprípade skutkovo rozhodné okolnosti. Tento postoj krajského
súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra
2009, v zmysle ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno
posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria
jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku

komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj
odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho
konania". V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo
170/2005, v zmysle ktorého ...„pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého
stupňa, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu". Z
uvedeného vyplýva, že pokiaľ rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok, potom

k požiadavke riadneho odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu ako súdu odvolacieho je postačujúce
odkázať na závery rozsudku okresného súdu, viažuce sa k napadnutým výrokom, s ktorými sa odvolací
súd stotožňuje a len vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu a žalovaného v 2/ rade zvýrazniť a doplniť
na zdôraznenia správnosti prvostupňového rozhodnutia ďalšie dôvody tak, ako to vyplýva zo zákonného
ust. § 219 ods. 2 O.s.p., čo je v zhode aj s judikatúrou Ústavného súdu SR.

K odvolacím dôvodom žalovaného v 2/ rade a žalobcu krajský súd vo všeobecnosti poukazuje na
charakter predmetného sporového konania, vyvolaného žalobou žalobcu o vypratanie nehnuteľností.
Žaloba o vypratanie nehnuteľností vyplýva z práva vlastníka vyplývajúceho mu z ust. § 123 Občianskeho
zákonníka, predmet svojho vlastníctva držať, užívať a nakladať s ním. Ide o nárok na ochranu takéhoto

vlastníckeho práva, vyplývajúci z ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý smeruje proti tomu, kto
do vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Vlastník sa takto môže domáhať vydania veci od toho,
kto mu ju neprávom zadržuje. Právo domáhať sa vypratania nehnuteľností teda svedčí predovšetkým
jeho vlastníkovi a smeruje proti osobám, ktoré do jeho vlastníctva neoprávneným užívaním zasahujú.
Základnou podmienkou úspechu všetkých žalôb vo veciach vlastníckych je preukázanie vlastníckeho

práva žalobcu. Bez preukázania svojho vlastníckeho práva nie je totiž žalobca aktívne legitimovaný
domáhať sa ochrany, ktorá mu ako vlastníkovi prislúcha; z úspešného preukázania vlastníctva však
nevyplýva, že nárok žalobcu na požadovanú ochranu je už tým bez ďalšieho opodstatnený. Žalovaný
totižmôžemaťprávonaužívanieveci,právonazasahovaniedovlastníctvažalobcu,ktoréprevažujenad
samým vlastníckym právom žalobcu a spôsobí, že žalobca na ochranu vlastníckeho práva nebude mať

úspech. Tak tomu bude najmä v prípadoch, ak žalovaný vykonáva oprávnenie vyplývajúce z vecných
bremien, a platných zmlúv alebo iných skutočností (R 65/1972, 230 ods. 3).

Podľa ust. § 120 ods. 3 O.s.p., ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia
založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

V rámci konania pred prvostupňovým súdom a ani v podaných odvolaniach tak žalovaného v 2/ rade,
ako i žalobcu nebolo medzi účastníkmi konania rozporované, že žalobca ako vlastník nehnuteľností, a
to stavby so súpisným číslom XXX, druh stavby Športhotel čs. XXX, zapísanej na liste vlastníctva
č. XXX pre katastrálne územie E., obec Rudina, okres Kysucké Nové Mesto, postavenej na parcele č.

1012/2, a stavby so súpisným číslom XXX, druh stavby Športhotel č. XXX, postavenej na parcele č.
551/1, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie E., obec Rudinka, okres Kysucké
Nové Mesto so žalovaným v 1/ rade uzatvoril Nájomnú zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa
01.07.2010(ďalejlen„zmluva"),sdohodnutýmčasomtrvanianájmuvčlánkuV.zmluvynadobuurčitúdo
31.12.2010. Odvolací súd si osvojil zhodné tvrdenie účastníkov, že žalovaný v 2/ rade užíval predmetné

nehnuteľnosti na základe podnájomného vzťahu uzavretého so žalovaným v 1/ rade so súhlasom
žalobcu. Keďže došlo i po skončení nájmu k užívaniu veci a žalobca nepodal návrh na vypratanie
nehnuteľností, obnovila sa nájomná zmluva podľa ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka
prvýkrát do 30.06.2011 a druhýkrát do 31.12.2011. Žalobca následne v zákonom stanovenej 30-dňovej
lehote dňa 30.01.2012 podal návrh na vypratanie nehnuteľností, čím nedošlo k opätovnému obnoveniu

nájmu (§ 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a nájomný vzťah medzi žalobcom ako prenajímateľom a
žalovaným v 1/ rade ako nájomcom bol ukončený ku dňu 31.12.2011 a súčasne cez úpravu v ust. § 6
ods. 2, § 5 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. v spojení so všeobecnou právnou úpravou v ust. § 676 ods.
2 Občianskeho zákonníka i k zániku podnájomného vzťahu.Zhodným medzi účastníkmi konania zostalo zistenie vyplývajúce z údajov z Obchodného vestníka č. OV
64/2012 zo dňa 30.03.2012, podľa ktorého správkyňa konkurznej podstaty úpadcu CERTIFIKOVANÁ

INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., Mgr. Marína Gallová doplnila zápis do súpisu
oddelenej podstaty v konkurznom konaní o predmetné nehnuteľnosti a následne dňa 01.06.2012
uzatvorila so žalovaným v 2/ rade ako nájomcom Nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol prenájom
nehnuteľností, a to stavba súp. č. XXX, druh stavby Športhotel čs. XXX, zapísanej na liste vlastníctva
č. XXX pre katastrálne územie E., obec Rudina, okres Kysucké Nové Mesto, postavenej na parcele č.

1012/2, a stavba so súpisným číslom XXX, druh stavby Športhotel č. XXX, postavenej na parcele č.
551/1, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie E., obec Rudinka, okres Kysucké
NovéMestosúčinnosťouod01.06.2012nadobuurčitú,atodoprávoplatnostiuzneseniaozrušeníalebo
zastavení konkurzu alebo do právoplatnosti rozhodnutia o vylúčení predmetu nájmu zo súpisu majetku
prenajímateľa alebo speňaženia predmetu nájmu v konkurznom konaní v závislosti od toho, ktorá zo
skutočností uvedených v tomto bode nastane skôr, ktoré zistenia si ako nesporné osvojil odvolací súd.

Vo vecno-právnej rovine v súvislosti s podaným odvolaním zo strany žalovaného v 2/ rade a vzhľadom
k zistenému skutkovému stavu pred okresným súdom bolo zrejmé, že došlo k vykonaniu poučenia
okresným súdom podľa § 120 ods. 4 O.s.p. podľa obsahu predvolania na č.l. 60 spisu pri predvolávaní na
termín pojednávania nariadeného na deň 07.12.2012. Vzhľadom k vykonanému procesnému poučeniu
podľa § 120 ods. 4 O.s.p. žalovaný v 2/ rade tak mohol v odvolacom konaní uvádzať nové skutočnosti

a tvrdenia len za splnenia niektorého z taxatívnych dôvodov podľa § 205a ods. 1 O.s.p.. Žalovaný
v 2/ rade až v rámci odvolacieho konania, a to v písomne podanom odvolaní zo dňa 20.02.2013
poskytol nové skutkové tvrdenie o neplatnosti Nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a FVE
Jastrabá 1, s.r.o. dňa 15.1.2012, z dôvodu počiatočnej nemožnosti plnenia, pretože žalobca nemohol
fakticky prenajať vec, ktorú v čase uzatvárania zmluvy užíval výlučne žalovaný v 2/ rade. Je potrebné

uviesť, že otázka absolútnej neplatnosti právneho úkonu môže byť riešená ako predbežná, ktorého
určenia neplatnosti právneho úkonu sa môže domáhať každý, kto je neplatnosťou právneho úkonu
(zmluvou) dotknutý a preukáže svoj naliehavý právny záujem (§ 80 písm. c) O.s.p.). V danom prípade
žalovaný v 2/ rade v rámci prvostupňového konania námietku absolútnej neplatnosti právneho úkonu
Nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a FVE Jastrabá 1, s.r.o. dňa 15.1.2012 nevzniesol a ani

nepreukazoval naliehavý právny záujem na takomto určení. Krajský súd vzhľadom k splnenej procesnej
poučovacej povinnosti okresným súdom podľa § 120 ods. 4 O.s.p. preto nemal možnosť prihliadnuť
k tejto novo tvrdenej skutočnosti, ktorá bola poskytnutá zo strany žalovaného v 2/ rade až v rámci
odvolacieho konania, pretože aj pre skutočnosti, rovnako ako aj pre dôkazy platí režim, že tieto môžu
tvoriť spôsobilý predmet odvolacích dôvodov, len ak by zo strany žalovaného v 2/ rade bol tvrdený a

preukázaný niektorý z taxatívnych dôvodov vyplývajúcich z ust. § 205a ods. 1 O.s.p.. Žalovaný v 2/ rade
v podanom odvolaní zo dňa 20.2.2013 netvrdil a ani nepreukázal žiaden z dôvodov podľa § 205a ods.
1 O.s.p., z ktorého dôvodu novo tvrdené skutočnosti neuvedené v konaní pred súdom prvého stupňa
nemohli byť základom pri konaní odvolacieho súdu. V konečnom dôsledku, pokiaľ žalovaný v 2/ rade
prostredníctvom právneho zástupcu pred prvostupňovým súdom vo vzťahu k žalobcom poskytnutému

tvrdeniu o uzatvorení Nájomnej zmluvy s FVE Jastrabá 1, s.r.o. dňa 15.1.2012 a jej vykonaniu ako
dôkazu do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 07.12.2012 (č.l. 72-74 spisu) len uviedol, že ...„odporcovia
nemajú žiadnu vedomosť, že by tam mal byť nejaký ďalší nájomca, teda spoločnosť FVE na základe
zmluvy uzatvorenej s navrhovateľom...", tak krajský súd ani nemal možnosť prihliadnuť na v odvolaní
novo poskytnuté tvrdenie, otvárajúce skutkový stav veci vo vzťahu k odvolateľom napadnutému výroku

za viazanosti ust. § 213 ods. 1 O.s.p., keďže nebola preukázaná ani žiadna z výnimiek uvedených v
ust. § 213 ods. 2 až 7 O.s.p..
Pre úplnosť však dodáva krajský súd, že nemohla nastať faktická nemožnosť plnenia, ktorá by mala za
následok žalovaným v 2/ rade až v podanom odvolaní namietanú neplatnosť zmluvy uzavretej medzi
žalobcom a FVE Jastrabá 1, s.r.o. dňa 15.1.2012, keďže žalovaný v 2/ rade (podnájomca) mal svoje

postavenie odvodené od žalovaného v 1/ rade (nájomca), u ktorého, ak práva a povinnosti k
predmetu nájmu, t.j. dotknutej nehnuteľnosti zanikli, tak tento zánik dopadol aj na žalovaného v 2/ rade
(podnájomca), a to k momentu zániku nájmu.
V súvislosti s odvolacím dôvodom žalovaného v 2/ rade, a to námietky nedostatku aktívnej legitimácie
žalobcu po zápise predmetných nehnuteľností do súpisu majetku SKP Mgr. Gallovou zo dňa 30.3.2012

s odkazom na ust. § 86 ods. 1 ZKR, uvádza vo všeobecnosti krajský súd, že súpis je možné kvalifikovať
ako inú právnu skutočnosť, ktorá spôsobuje určené právne následky. Zápisom majetku do súpisu
nastávajú právne účinky voči samotnému správcovi a tretím osobám. Len, čo bol majetok zapísaný
do súpisu, iná osoba ako správca nesmie majetok previesť, dlhodobo prenajať, zriadiť na ňom právok cudzej veci alebo inak zmenšiť jeho hodnotu alebo likviditu (§ 76 ods. 1 ZKR). Tieto právne účinky
sa týkajú tak majetku úpadcu, ako aj majetku tretích osôb, bez ohľadu na to, či bol majetok do
súpisu zapísaný oprávnene alebo neoprávnene. To, že sa majetok tretej osoby zapíše do súpisu, však

neznamená, že by správca v dôsledku toho nadobudol oprávnenie s ním nakladať v tom rozsahu, ako
je to v prípade majetku, ktorý patrí úpadcovi (§ 44 ods. 1 ZKR). Zákon o konkurze a reštrukturalizácii
v tomto smere zveruje do pôsobnosti správcu len možnosť konať v mene tretej osoby pri speňažení
majetku. Teda, oprávnenie odplatne previesť majetok tretej osoby. Je potrebné zvýrazniť, že len čo je
majetok zapísaný do súpisu, tretia osoba nesmie ďalej majetok previesť na iného, dlhodobo prenajať,

zriadiť na ňom právo k cudzej veci alebo inak zmenšiť jeho likviditu alebo hodnotu. Je zrejmé, že z
ust. § 79 ods. 3 ZKR vyplýva, že majetok tretej osoby podlieha konkurzu len potiaľ, pokiaľ zabezpečuje
záväzok úpadcu. K poukazu žalovaného v 2/ rade na ust. § 86 ods. 1 ZKR sa zvýrazňuje, že pri výkone
správy majetku podliehajúceho konkurzu je správca povinný postupovať s odbornou starostlivosťou (§
7 ZKR), ktorú by mal vykonávať tak, aby, pokiaľ to bolo možné rozumne očakávať, došlo k zhodnoteniu
tohto majetku. Vyhlásením konkurzu prechádzajú na správcu dispozičné oprávnenia len z úpadcu, nie

z tretích osôb, a v prípade, že sa majetok tretej osoby zapíše do súpisu, dispozičné oprávnenia (v
obmedzenom rozsahu) nadobúda až po tomto zápise (§ 79 ods. 2 ZKR). Zápis do súpisu v zmysle
ust. § 79 ods. 1 ZKR neznamená nadobudnutie vlastníckeho práva, ale len obmedzenie práva tretej
osoby k tomuto zapísanému majetku. To znamená, že pokiaľ predmetné nehnuteľnosti boli zapísané do
konkurznej podstaty, nie je možné vyhodnotiť právne účinky zápisu do konkurznej podstaty správcom

s účinkami konštitutívnymi, predmetný zápis nie je listinou osvedčujúcou vlastníctvo k predmetným
nehnuteľnostiam, ale len právo (obmedzené) nakladať s ním v rozsahu vymedzenom v ust. § 76 ods. 1
ZKR, keďže zákon v zmysle ust. § 79 ods. 2 ZKR zveruje do pôsobnosti správcu možnosť konať v mene
tretej osoby pri speňažení majetku. Teda v zhode s prvostupňovým súdom i odvolací súd zápis tohto
majetku do súpisu nevníma a nehodnotí ako právnu skutočnosť s dôsledkom straty aktívnej legitimácie

žalobcu ako vlastníka domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva voči tomu/tým, ktorý/-í podľa do
jeho vlastníctva neoprávneným užívaním zasahuje/-ú.
V tejto súvislosti preto súhlasí odvolací súd i so závermi prvostupňového súdu vo vzťahu k platnosti
Nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 15.1.2012 žalobcom ako vlastníkom so spoločnosťou FVE Jastrabá 1,
s.r.o. ako nájomcom (č.l. 38 - 40 spisu). Len na doplnenie uvádza, že predmetná zmluva bola uzatvorená

s účinnosťou od 01.02.2012 (Čl. VII. bod 1. zmluvy), s dohodnutým časom dočasného užívania na
dobu určitú, a to od 01.02.2012 do 31.12.2017 (Čl. II. bod 1. predmetnej zmluvy). K uzatvoreniu tohto
zmluvného vzťahu došlo v dobe pred zápisom dotknutých nehnuteľností do súpisu, t.j. v čase, keď
žalobca ako vlastník veci bol v zmysle ust. § 123 Občianskeho zákonníka oprávnený s vecou nakladať
bez obmedzenia. Pre úplnosť, k žalovaným v 2/ rade v odvolaní namietanej neplatnosti Nájomnej

zmluvy zo dňa 15.01.2012, pre počiatočnú nemožnosť plnenia na strane žalobcu, a to nemožnosť
faktického plnenia povinností z nájmu, tak odkazuje krajský súd na závery vyslovené v rozhodnutí NS
SR sp. zn. 4M Cdo 23/2008 zo dňa 21.12.2009, na ktoré poukazoval sám v podanom odvolaní, so
zvýraznením dohodnutého vzniku účinkov nájmu mesiac od uzatvorenej zmluvy, t.j. od 01.02.2012. Ak
žalobca nesplnil povinnosť vyplývajúcu z ust. 664 Občianskeho zákonníka, tak tretia osoba ako nájomca

sa môže domáhať svojich práv v zmysle ust. § 673, § 674, a § 679 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka

Ako bolo už vyššie krajským súdom uvedené, samotná aktívna legitimácia žalobcu na podanie žaloby
o vypratanie však nemá za následok, že nárok žalobcu na požadovanú ochranu je už tým bez ďalšieho
opodstatnený, pretože žalovaný/-í totiž môže/-u mať právo na užívanie veci, právo na zasahovanie

do vlastníctva žalobcu, ak vykonáva/-jú oprávnenia vyplývajúce okrem iného i z platných zmlúv. Preto
správne prvostupňový súd, vzhľadom na žalobcom vznesenú námietku absolútnej neplatnosti Nájomnej
zmluvyuzavretejmedziCERTIFIKOVANÁINVESTIČNÁASTAVEBNÁSPOLOČNOSŤ,s.r.o.konajúcou
Mgr. Marínou Gallovou, správkyňou konkurznej podstaty úpadcu (prenajímateľ) a žalovaným v 2/ rade
ako nájomcom zo dňa 01.06.2012 (č.l. 31-33 spisu) podľa ust. § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka,

prejudiciálne posudzoval platnosť predmetnej zmluvy. V tejto súvislosti odvolaciu námietku žalovaného v
2/ rade, že nebolo možné okresným súdom prejudiciálne posudzovať platnosť Nájomnej zmluvy zo dňa
01.06.2012zdôvodu,žeMgr.MarínaGallovánebolaúčastníkomtohtokonania,odvolacísúdsodkazom
na Rč. 53/1999, podľa ktorého v konaní, v ktorom sa žalobca domáha vypratania nehnuteľností, môže
súd predbežne posúdiť otázkou platnosti zmlúv, aj keď účastníkmi konania nie sú všetky osoby, ktoré

zmluvuuzavreli,auznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyz30.septembra2002,sp.zn.2Cdo
105/02 veta pred bodkočiarkou, podľa ktorého otázku platnosti nájomnej zmluvy môže súd v konaní o
vypratanie nehnuteľnosti nebytových priestorov riešiť ako otázku predbežnú, zhodnotil so záverom jej
nedôvodnosti.K ďalšiemu odvolaciemu dôvodu, a to nesprávnemu právnemu posúdeniu absolútnej neplatnosti
právneho úkonu Nájomnej zmluvy zo dňa 01.06.2012 podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka

okresným súdom s odkazom na rozpor s ustálenou judikatúrou, napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 4M
Cdo 23/2008 zo dňa 21.12.2009, je potrebné uviesť, že v danej sporovej veci sa jednalo o odlišný
prípad. V konaní bolo preukázané, že žalobca v postavení vlastníka po podaní žaloby voči žalovaným
v 1/ a v 2/ rade, o vypratanie nehnuteľností z dôvodu jej užívania žalovaným v 1/ rade a z opatrnosti i
žalovaným v 2/ rade po zániku Nájomnej zmluvy zo dňa 01.07.2010 ku dňu 31.12.2011, dňa 15.01.2012

uzavrel Nájomnú zmluvu so spoločnosťou FVE Jastrabá 1, s.r.o. ako nájomcom (č.l. 38-40 spisu) s
účinnosťou od 01.02.2012 (Čl. VII. bod 1. zmluvy), ktorou prenechal predmetné nehnuteľnosti nájomcovi
do dočasného užívania na dobu určitú, a to od 01.02.2012 do 31.12.20017 (Čl. II. bod 1. predmetnej
zmluvy). K uzatvoreniu tohto zmluvného vzťahu došlo v dobe pred zápisom dotknutých nehnuteľností
do súpisu, t.j. v čase, keď žalobca ako vlastník veci bol v zmysle ust. § 123 Občianskeho zákonníka
oprávnený s vecou nakladať bez obmedzenia. K poukazu odvolateľa na rozhodnutia NS SR sp.

zn. M Cdo 251/2002, 76/2003, 2 Cdo 271/2004, s tvrdením formálnej neplatnosti žalobcom predloženej
nájomnejzmluvy,jepotrebnéuviesť,žektomutotvrdeniubližšiezdôvodnenieneposkytol,lenodkázalna
ust. § 3 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb., v ktorej súvislosti zvýrazňuje krajský súd platnú právnu úpravu v
ust. § 3 ods. 2 zákona č. 116/90 Zb. s účinnosťou od 01. júla 2004, teda úpravu platnú v čase uzatvorenia
nájomnej zmluvy medzi žalobcom a tretím subjektom, podľa ktorého nebytové priestory sa prenajímajú

na účely, na ktoré sú stavebne určené, naviac, okresný súd sa s otázkou posúdenia nájomnej zmluvy,
nie podľa jej označenia, ale obsahu zaoberal, so správnym právnym záverom uzavretia zmluvy o nájme
v zmysle ust. § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Pokiaľ následne, až po zápise predmetného majetku do súpisu bola dňa 01.06.2012 uzavretá Nájomná

zmluva medzi CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o. konajúcou Mgr.
Marínou Gallovou, správkyňou konkurznej podstaty úpadcu (prenajímateľ) a žalovaným v 2/ rade ako
nájomcom zo dňa 01.06.2012, správkyňa konala v rozpore so zásadou, že nikto nemôže previesť na
iného viac práv, než sám má. Zvýrazňuje odvolací súd, že právny úkon učinený v rozpore so zásadou,
že nikto nemôže na druhého previesť viac práv, než sám má, je absolútne neplatný pre nemožnosť

plnenia; táto neplatnosť pritom pôsobí priamo zo zákona (ex lege) a od počiatku (ex tunc), pričom vadu,
ktorá neplatnosť spôsobila, nemožno dodatočne nijako zhojiť a takýto právny úkon teda nemôže byť ani
konvalidovaný (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 26 Cdo 2470/2008). Teda, pokiaľ dňa 01.06.2012 správkyňa
úpadcu CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o. uzatvorila so žalovaným
v 2/ rade Nájomnú zmluvu, tak previedla na žalovaného v 2/ rade viac práv, než sama mala, keďže na

predmetné nehnuteľnosti už bola uzavretá dňa 15.01.2012 Nájomná zmluva medzi žalobcom a tretím
subjektom (rozsudok NS SR sp. zn. 26Cdo 2470/2008). Je potrebné uviesť, že počiatočná nemožnosť
právneho úkonu robí právny úkon absolútne neplatným. To, či o počiatočnej neplatnosti subjekty
právneho úkonu vedeli, či nie, je právne bezvýznamná. Počiatočná právna nemožnosť plnenia z dôvodu
nemožnostiplneniaprichádzadoúvahytam,kedypredmetplneniajeneuskutočniteľnývdôsledkuurčitej

právnej prekážky v existujúcej dobe uskutočneného právneho úkonu, čo v danom prípade nastalo, a
to, že SKP úpadcu previedla viac práv, než sama mala (nemo plus iuris ad alium transferre potest,
quam ipse habet). Teda, ide o stav objektívneho rozporu s právom, či zákonom. V danom prípade, ak
správkyňa konkurznej podstaty, ktorá nadobudla oprávnenie s predmetnými nehnuteľnosťami nakladať
až dňom 30.03.2012, bez prihliadnutia na odbornú starostlivosť uzavrela Nájomnú zmluvu so žalovaným

v 2/ rade dňa 01.06.2012, t.j. v čase existencie a trvania zmluvy o nájme uzavretej medzi žalobcom a
tretím subjektom, správne prvostupňový súd vyslovil neplatnosť tohto právneho úkonu.

Pri posudzovaní odvolaním žalobcu napadnutého výroku rozsudku okresného súdu, ktorým bola žaloba
voči žalovanému v 1/ rade zamietnutá cez odvolací dôvod nesprávneho zhodnotenia skutkového a

právneho stavu, krajský súd primárne uvádza, že vychádzal z dôkazného stavu zisteného súdom prvého
stupňa za aplikácie ust. § 213 ods. 1 O.s.p., pretože nebola preukázaná žiadna z výnimiek uvedených
v odseku 2 až 7 zákonného ust. § 213 O.s.p.. Odvolací súd prejednaním veci v rozsahu
napadnutého výroku nezistil žiadnu relevantnú skutočnosť, pre ktorú by sa mal odchýliť od logického
záveru a vyhodnotenia vykonaného súdom prvého stupňa, keďže argumentácia záveru skutkového,

vyjadrená okresným súdom mala základ v racionálnych východiskách. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu vykonal dokazovanie, ktoré tvorilo spoľahlivý základ pre vyhodnotenie (ne)dôvodnosti žaloby
vo vzťahu k žalovanému v 1/rade.V súvislosti s odvolacím dôvodom žalobcu, ktorého základ spočíval v tvrdení, že žalovaný v 1/
rade svojou činnosťou a konaním bráni riadnemu užívaniu nehnuteľností žalobcu, keď bolo nesporne
preukázané, že hnuteľné veci nachádzajúce sa v priestoroch žalobcu sú vo vlastníctve žalovaného v

1/ rade, i keď bolo preukázané, že na základe nájomnej zmluvy, uzavretej so žalovaným v 1/ rade
tieto hnuteľné veci užíva žalovaný v 2/ rade, s odkazom na vzájomné vzťahy žalobcu a žalovaného
v 1/ a v 2/ rade a vyjadrenie konateľa žalovaného v 1/ rade do Zápisnice z pojednávania zo dňa
29.05.2012 v právnej veci Okresného súdu Žilina sp. zn. 25C/281/2011, sa opätovne krajský súd
oboznámil so Zápisnicou o pojednávaní zo dňa 29.05.2012 sp. zn. 25C/281/2011, z nej konkrétne s

vyjadrenímkonateľaspoločnostiFatra-Global,s.r.o.(tužalovanýv1/rade)Ing.BranislavaUrbana,ktorý
okrem iného uviedol, ...„áno, on vstúpil do nájmu predmetnej nehnuteľnosti a predmetnú nehnuteľnosť
užíva dodnes", ktoré je v rozpore s jeho stanoviskom v predmetnej veci uvedenom v odpore voči
vydanému rozkazu na plnenie zo dňa 24.7.2012 (č.l. 28 - 29 spisu), kde uviedol ...„nehnuteľnosti, ktoré
sú predmetom tohto konania, v súčasnosti odporca jednak neužíva a nemá k nim žiadne užívacie
právo", a súčasne poskytol tvrdenie, že uvedené nehnuteľnosti v súčasnosti oprávnene a v súlade so

zákonom užíva spoločnosť SENION, n.o. na základe Nájomnej zmluvy zo dňa 01.06.2012. K tomuto
tvrdeniu, do Zápisnice o pojednávaní pred okresným súdom zo dňa 07.12.2012 (č.l. 72-74 spisu) právny
zástupca žalovaného v 1/ rade uviedol: ...„predmetné nehnuteľnosti už 2 roky užíva spoločnosť SENION,
n.o.. Spoločnosť Fatra - Global tieto nehnuteľnosti fakticky neužívala" a ďalej ...„čo sa týka týchto
hnuteľných vecí, teda zariadenia, toto pôvodne kupovala spoločnosť Fatra - Global, s.r.o. a následne

tieto veci a toto zariadenie bolo zmluvou odpredané spoločnosti SENION, n.o." a konateľ žalovaného
v 1/ rade a zároveň riaditeľ žalovaného v 2/ rade ...„tieto priestory v súčasnej dobe užíva SENION,
nezisková organizácia na prevádzku domova dôchodcov. Čo sa týka spoločnosti Fatra - Global, táto
tieto priestory neužíva, nemá tam žiaden majetok, zamestnancov, ani tam nevykonáva žiadnu činnosť.
Následne právny zástupca žalovaných v 1/ a v 2/ rade do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 18.01.2013

(č.l. 83-86 spisu) uviedol, že ...„v konaní je nesporná skutočnosť, že veci patriace Fatra - Global sa
v týchto priestoroch nachádzajú, avšak tieto veci užíva spoločnosť SENION, za čo Fatra - Global
platí nájomné...", ktoré tvrdenie preukázal dôkazom, a to faktúrou č. 2012260 zo dňa 14.06.2012,
ktorou bolo fakturované nájomné žalovanému v 2/ rade za prvý polrok 2012 (č.l. 80 spisu), ako aj
vykonanie úhrady predmetného nájomného výpisom z účtu na č.l. 80 spisu. Podľa ust. § 126 ods.

1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Základným predpokladom úspešnosti žaloby na vypratanie veci je, že sa vec neoprávnene nachádza
vo faktickej moci inej osoby, než vlastníka, t.j. že táto osoba rušivo zasahuje do jeho vlastníckeho
práva. Teda, pre úspešnosť žaloby vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade bolo potrebné dokázať ním reálne

neoprávnené užívanie veci, v danom prípade užívanie spornej nehnuteľnosti. Súhlasí odvolací súd
so záverom prvostupňového súdu, že žalobca v rámci konania pred prvostupňovým súdom neuniesol
dôkaznébremenopreukázaniaskutočnosti,žežalovanýv1/radepredmetnénehnuteľnostiužíva.Pokiaľ
žalobca svoje tvrdenie o užívaní nehnuteľností žalovaným v 1/ rade odvodzoval len od vyjadrenia
konateľa žalovaného v 1/ rade do Zápisnice o pojednávaní pred Okresným súdom v Žiline v konaní sp.

zn. 25C/281/2011 tak, že v rámci tohto sporového konania vyjadrením konateľa žalovaného v 1/ rade
a zároveň riaditeľa žalovaného v 2/ rade v spojení s listinnými dôkazmi bol dokázaný opak, a to, že
predmetné nehnuteľnosti užíva len žalovaný v 2/ rade a hnuteľné veci vlastnícky patriace žalovanému
v 1/ rade sú v nájme žalovaného v 2/ rade. Krajský súd k tvrdeniam žalobcu o užívaní nehnuteľnosti
žalovaným v 1/ rade v zhode s prvostupňovým súdom zvýrazňuje, že žalobca bol nositeľom povinnosti

tvrdenia a dôkaznej povinnosti podľa ust. § 101 ods. 1, § 120 ods. 1, 4 O.s.p.. Pokiaľ jeho tvrdenie
vychádzajúce zo Zápisnice o pojednávaní pred okresným súdom v konaní sp. zn. 25C/281/2011 bolo
vyvrátené v danom sporovom konaní, bol povinný predložiť ďalšie, iné dôkazy, k čomu nedošlo. Práve
dôkazy, ktoré boli vykonané pred okresným súdom, preukázali, že žalovaný v 1/ rade predmetné
nehnuteľnosti neužíval a ani reálne nezasahoval do vlastníckeho práva žalobcu.

Vo vzťahu k hodnoteniu dokazovania vykonaného okresným súdom považuje za potrebné odvolací
súd uviesť, že okresný súd dôsledne aplikoval ust. § 132 O.s.p., keď všetky dôkazy hodnotil podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Čo sa týka
námietky spôsobu, akým okresný súd hodnotil vykonané dôkazy, keď podľa názoru žalobcu výsledok

tohto hodnotenia nezodpovedá skutkovému stavu vzájomných vzťahov medzi žalobcom, žalovanými v
1/ a v 2/ rade, tak k tomuto krajský súd uvádza, že tento odvolací dôvod nebol relevantný s poukazom
aj k uzneseniu Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.9.2011, sp. zn. 3Cdo 204/2009, podľa ktorého „Dôkazy
hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;pritomstarostlivoprihliadanavšetko,čovyšlozakonanianajavo,včítanetoho,čouviedliúčastníci(§132
O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska
ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov zásadne nie je obmedzovaný

právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz zhodnotiť.
Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnesadožadovaťnímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonaných

dôkazov (I. ÚS 97/97). V prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov nejde o dôvod, ktorý by zakladal
prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. (R 42/1993)".

Aj v zmysle uvedeného je potrebné zo strany krajského súdu dodať, že hodnotenie dôkazov v zmysle
ust. § 132 O.s.p. je na súde, ktorý musí starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo.
Okresný súd podľa ust. § 132 O.s.p. postupoval. V hodnotení výsledkov dokazovania je súd slobodný,

čo znamená, že žiadne procesné ustanovenie mu neukladá, ako dôkaznú hodnotu, resp. silu má priznať
tomu-ktorémudôkaznémuprostriedku.Vhodnotiacejčinnostijeokresnýsúdobmedzenýibavnútorným
presvedčením a hodnotiaci záver je povinný stručne a jasne odôvodniť tak, ako to vyplýva z ust. §
157 ods. 2 O.s.p.. Okresný súd takýmto spôsobom postupoval, dôsledne vysvetlil svoje závery, ako aj
zhodnotenie vykonaných dôkazov a jeho odôvodnenie vo vzťahu k napadnutému výroku, ktorým bola

voči žalovanému v 1/ rade žaloba zamietnutá, je presvedčivé. Súhlasí krajský súd so žalobcom, že
pokiaľ nemal záujem na ďalšej obnove nájmu v zmysle Nájomnej zmluvy uzavretej na dobu určitú od
01.07.2010 do 31.12.2010, bolo potrebné v zmysle ust. § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka podať
žalobu na vypratanie, avšak, pokiaľ v rámci vyvolaného súdneho konania bolo preukázané, že žalovaný
v 1/ rade predmetné priestory neužíval, a tým nezasahoval do vlastníckeho práva žalobcu, bol správny

postupprvostupňovéhosúdu,ktorýžalobuvočižalovanémuv1/radezamietol,pričomkonštatujekrajský
súd, že pri žalobe v zmysle ust. § 126 O.s.p. je potrebné preukázať reálny a faktický zásah. Nie je
možné vyvodiť, že takýmto zásahom je každé konanie, resp. odvodené vzťahy v danom prípade medzi
žalovaným v 1/ rade a žalovaným v 2/ rade.

V odvolacom konaní zo strany tak žalovaného v 2/ rade, ako i žalobcu odznela námietka nesprávneho
právneho posúdenia veci. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis,

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácií v predmetnej sporovej
právnej veci nenastala.

K žalobcom osobitne napadnutému výroku o trovách prvostupňového konania krajský súd uvádza, že

nebol zistený ani nesprávny postup okresného súdu pri rozhodovaní o trovách prvostupňového konania
vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade, pokiaľ bola aplikovaná zásada zodpovednosti za
výsledok v konaní, t.j. za úspech v spore v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Krajský súd nezistil dôvod k
aplikácii iného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku v súvislosti s konaním žalovaného v 1/ rade.
Nebola zistená taká výnimočnosť okolností, spočívajúca v charaktere veci, správaní sa žalovaného v 1/

rade, pre ktorú by mu nemala byť priznaná náhrada trov konania.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Citované zákonné ust. § 142 ods. 1 O.s.p. vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok sporového
konania. To znamená, že účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu
všetkých účelne vynaložených trov konania. Ak žalovaný v 1/ rade vo veci samej mal úspech v konaní,
tak tento úspech sa správne premietol pri rozhodovaní o náhrade trov konania okresným súdom tak, že
sa žalovanému v 1/ rade priznala náhrada trov prvostupňového konania za aplikácie ust. § 142 ods. 1

O.s.p.. Krajský súd uvádza, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní uspel, má zásadne právo na to, aby sa mu nahradili
všetky trovy, ktoré mu vznikli vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Rozhodovaním o
náhrade trov konania môže súd zasiahnuť aj do základného práva vlastniť podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR.Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnému
účastníkovi alebo účastníkovi, ktorému to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo
vecnej a časovej súvislosti s konaním musel vynaložiť. Krajský súd na základe odvolacích argumentov

žalobcu nezistil naplnenie predpokladov pre iný postup, preto mal za to, že vecne správny bol rozsudok
okresného súdu aj vo výroku o trovách prvostupňového konania, ktorý vo vyvolanom odvolacom konaní
bol rovnako potvrdený podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142

ods. 1, § 151 ods. 1, 2, 8 O.s.p..

Vodvolacomkonaníoodvolanížalobcubolúspešnýmúčastníkomžalovanýv1/rade,ktorýneuskutočnil
návrh na priznanie trov odvolacieho konania, a z titulu absencie takéhoto návrhu (ust. § 151 ods. 1
O.s.p.) krajský súd rozhodol tak, že žalovanému v 1/ rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade úspešným účastníkom konania bol žalobca, ktorý uskutočnil návrh
na priznanie plnej náhrady trov konania v podanom odvolaní zo dňa 30.04.2013 (č.l. 129 - 132 spisu).
Z obsahu spisu vyplývali trovy odvolacieho konania pozostávajúce zo súdneho poplatku za podané
odvolanie vo výške 99,50 Eur. Odvolací súd preto priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v
sume 99,50 Eur (§ 151 ods. 2 O.s.p.), ktoré je žalovaný v 2/ rade povinný zaplatiť žalobcovi do troch dní

od právoplatnosti tohto rozsudku. Čo sa týka náhrady trov právneho zastúpenia, zo strany žalobcu k ich
vyčísleniu nedošlo v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku, o termíne vyhlásenia ktorého
bol žalobca upovedomený v zmysle doručenky na č.l. 251 spisu (§ 151 ods.1 O.s.p.), a preto podľa
ust. § 151 ods. 2 O.s.p. žalobcovi v písomnom vyhotovení rozsudku náhrada trov odvolacieho konania,
spočívajúca v trovách právneho zastúpenia, nebola priznaná a v takomto prípade krajský súd nebol

viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov odvolacieho konania v rozsahu trov právneho zastúpenia
žalobcovi pri vyhlásení rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.