Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 28, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/57/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212201789
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7212201789.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.

Ladislava Cakociho a JUDr. Pavla Tkáča , v právnej veci žalobkyne U. W., bytom vo B. H., I. Č.. XXX,
zastúpenej Q.. Q. F., advokátkou so sídlom v S., S.Č. Č.. XX, proti žalovanej W. U. O., bytom v T.,
XXXXX U. W.. Q. B., XXX XX D., zastúpenej X.. Q. S., advokátom so sídlom v S., E.K. Č.. XX, o určenie
neplatnosti darovacej zmluvy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa
30.10.2013 č.k. 1C 24/2012-153 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia

neplatnosti darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena bezplatného doživotného užívania
zo dňa 30.9.2010.

Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že účastníci uzatvorili dňa 30.9.2010
darovaciu zmluvu na základe ktorej žalobkyňa ako darkyňa darovala žalovanej ako obdarovanej
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX S.at. úz. X. Q. ako rodinný dom súp.č. XXX K. parc.S.- „. Č. XXX a
parceluKN-„C“č.XXX.Nazákladeuvedenýchzisteníapovykonanomdokazovanídospelsúdkzáveru,
že návrh žalobkyne nie je dôvodný, pretože návrh zmluvy bol vyhotovený advokátom X..K. I. na základe
požiadavky žalovanej a z jeho výpovede vyplynulo, že žalobkyňa dostala darovaciu zmluvu včítane

návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra k dispozícii v jeho kancelárii. Z výpovede tohto svedka
vyplynulo, že žalobkyňu sám s textom právneho úkonu, ktorý mala podpísať oboznámil a vysvetlil,
že v prípade darovacej zmluvy sa jedná o bezplatný prevod nehnuteľností, ktoré sú darom, ktorý dar
na druhej strane žalovaná s vďačnosťou príjme. Potvrdil, že žalobkyňa celkom jednoznačne chcela
uzatvoriť zmluvu o darovaní nehnuteľnosti žalovanej a to, aby nadobudla istotu, že sa na jej majetku po
jej smrti nebude podieľať mladšia dcéra U. K. s ktorou v tom čase nemala už dlhodobo žiadne kontakty,
čovyplynuloajzvýpovedesvedkyneQ.W.. Vkontextetýchtookolnostibolsúdtohonázoru,ženeobstojí

tvrdenie žalobkyne, že podpísanie darovacej zmluvy nezodpovedalo jej skutočnej vôli. Súd mal za to,
že žalobkyňou podpísaná zmluva ako prejav vôle zodpovedala aj skutočnej vôli. Na ozrejmenie svojej
vnútornej pohnútky spísania uzavretia darovacej zmluvy žalobkyňa následne dňa 11.10.2010 podpísala
čestné prehlásenia, v ktorom uviedla, že nehnuteľnosť zmluvou darovala žalovanej z vďačnosti za to,
že sa o ňu stará a jej druhá dcéra dlhodobo už 12 rokov sa o ňu nestará a nejaví o ňu žiaden záujem.
Súd teda nemal za preukázané tvrdenie žalobkyne, aby darovacia zmluva nezodpovedala jej skutočnej
vôli. Súd vzhľadom na vyššie uvedené vylúčil aj prítomnosť vnútorného omylu žalobkyne pri uzatváranídarovacej zmluvy. Bol teda toho názoru, že z uvedených skutočností a okolností vyplynulo, že žalobkyňa
vedela, že podpisuje darovaciu zmluvu a nie testament. Pokiaľ sa týka namietanej neplatnosti právneho
úkonu pri nedodržaní formy podľa § 40 ods. 6 Obč. zákonníka t.j. formy pre písomné právne úkony

tých, ktorí nemôžu čítať a písať, bolo sporné medzi účastníkmi to, či žalobkyňa v čase uzatvorenia
zmluvy dňa 30.9.2010 bola osobou, ktorá nemôže čítať a písať. Svedeckou výpoveďou Q.. P. P. bolo
preukázané len to, že pri vyšetrení dňa 24.9.2009, kedy žalobkyňa prišla s problémom že zle vidí, boli
zistené dve ochorenia oči a to začínajúci šedý zákal šošovky a vekom podmienená degeneráciu makuli -
ochorenie centrálnej krajiny na očnom pozadí v tzv. suchej forme. Ďalšie vyšetrenie žalobkyne zamerané

aj na stav VPDM sa uskutočnilo až dňa 26.4.2011, očný nález žalobkyne bol zhruba v rovnakom stave
ako pri vyšetrení dňa 24.9.2009, nebol žiadnym výrazným spôsobom zhoršený. Vyšetrenie zdravotného
stavu oči a stavu choroby VPDM žalobkyni v čase podpisovania darovacej zmluvy nebolo urobené
a bez takéhoto vyšetrenia nie je možné sa objektívne vyjadriť k schopnosti žalobkyne vzhľadom na
diagnostikované očné ochorenie VPDM v danom čase čítať text zmluvy. Podľa názoru súdu možno
vychádzať len z tvrdení žalovanej, že žalobkyňa v tom čase bola schopná čítať televízny program,

v ktorom si vlastnoručne označila programy ktoré chcela vidieť, bola schopná prečítať rukou písané
odkazy od svojej vnučky, ktorá jej pri pobyte u nej poschovávala a žalobkyňa ich potom nachádzala a
pri telefonátoch so žalovanou na ne reagovala. Podľa svedkyne W. žalobkyňa čítavala príbalové letáky
čo potvrdil aj svedok W.. Podľa vyjadrenia svedkyne Q.. P. žalobkyňa mohla byť schopná prečítať
názov zmluvy napísaný výrazným veľkým písmom. Zároveň súd vyslovil názor, že ak by žalobkyňa

nebola schopná čítať text právnych úkonov, bola by oznámila túto skutočnosť advokátovi. Žalobkyňa
síce vypovedala, že tak urobila, ale svedok I. to nepotvrdil, keď na otázku odpovedal, že mu ani
jedna z účastníčok právneho úkonu nepovedala, že žalobkyňa nevie a nemôže čítať. Navyše svedok
I. vypovedal, že žalobkyňu s textom darovacej zmluvy oboznámil a to čítaním konkrétnych statí a
súčasne vysvetlením ich obsahu. Súd mal teda za to, že sa jednalo o oboznámenie žalobkyne s

obsahom darovacej zmluvy prostredníctvom inej osoby podľa § 40 ods. 6 Obč. zákonníka a súčasne
žalobkyňa bola schopná listinu vlastnoručne podpísať. Súd nevykonal žalobkyňou navrhnutý dôkaz
dopytomsúdnehoznalcanazodpovedanieotázku,čijemožnéspätnekudňupodpísaniazmluvyposúdiť
schopnosť žalobkyne čítať, pretože k tejto otázke sa jednoznačne vyjadrila svedkyňa Q.. P., ošetrujúca
očná lekárka žalobkyne. Vykonaním navrhnutého dôkazu sa preto javilo ako nadbytočne. Keďže súd

nezistil ani žiaden iný dôvod pre ktorý by bola darovacia zmluva neplatná, žalobu zamietol.

Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalovanej náhradu
trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil a určil, že darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena je neplatná, resp. ak

nie sú dané dôvody na zmenu rozsudku, aby rozsudok zrušil a vec vráti súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. V odvolaní uviedla, že zásadnou otázkou v súdnom spore bolo, či bola alebo nebola
v čase podpisu darovacej zmluvy u advokáta žalobkyňa spôsobilá oboznámiť sa sama s obsahom
darovacej zmluvy, to znamená prečítať si ju a teda či bola alebo nebola odôvodnená aplikácia § 40
ods. 6 Obč.zákonníka, resp. či darovacia zmluva je alebo nie je neplatná vzhľadom na jej vnútorný

omyl podľa § 49a Občianskeho zákonníka. Podľa názoru žalobkyne závery súdu prvého stupňa sú
nesprávne, pretože súd prvého stupňa vychádzal z nesprávnej interpretovanej výpovede Q.. P. v spojení
s výpoveďou žalovanej, nezohľadňujúc tvrdenie osoby, ktorej sa to týka - takmer 80-ročnej zrakovo
postihnutej žalobkyne. V druhom prípade sa súd prvého stupňa opieral predovšetkým o výpoveď svedka
JUDr.Takáča, ktorý napriek niekoľkým závažným rozporom vyhodnotil ako konzistentnú a vzájomne

si neprotirečiacu. Podľa názoru žalobkyne súd prvého stupňa pochybil, keď sa nijako nezaoberal
hodnovernosťouadvokátaX..I.,ktorýbolvskutočnostiprávnymzástupcomžalovanej.Bolopreukázané,
že svoje právne služby poskytoval priamo žalovanej, zmluvnú dokumentáciu pripravil na jej podnet,
pričom to bola ona, ktorá platila jeho odmenu. Je teda zrejmé, že žalovaná je klientkou advokáta
JUDr. Takáča, ktorý ako sám uviedol zohral vo veci podpisovania darovacej zmluvy zásadnú úlohu,

nakoľko mal žalobkyňu oboznámiť s jej textom. Výpoveď takého svedka by nemala byť podľa jej názoru
rozhodujúcim dôkazom, ale skôr dôkazom, ktorý je len súčasťou logického dôkazného reťazca. Súd
prvého stupňa sa nevyporiadal s tým, že to bol svedok, ktorý údajne žalobkyňu s textom darovacej
zmluvy oboznámil, resp. že to bol on, ktorý jej vysvetlil, že v prípade darovacej zmluvy sa má jednať o
odplatný prevod nehnuteľností. Z výpovede svedka je zrejmé, že celý text právneho úkonu - darovacej

zmluvy žalobkyni nečítal. Nedošlo teda k naplneniu druhej vety ust. § 40 ods. 6 Obč. zákonníka. Súd sataktiež nevysporiadal s tvrdeniami žalobkyne, ktorá na rozdiel od svedka X.. I. žalovanej jednoznačne
tvrdila, že advokát jej obsah dokumentov nielenže neprečítal, ale ju ani s ním neoboznámil. Vyjadrila
nesúhlas aj s konštatovaním súdu prvého stupňa, že nie je možné objektívne zistiť z podpisu zmluvy

otázku jej schopnosti čítať text zmluvy, nakoľko v rozhodnom období sa nepodrobila odbornému
vyšetreniu. Konštatovanie o jej neschopnosti čítať text darovacej zmluvy sa však dá nepriamo odvodiť
z výpovede X.. P., ktorá síce na jednu stranu hovorí o nemožnosti určenia stavu zraku žalobkyne, no
na druhú stranu však o stave zraku žalobkyne v roku 2009 uviedla, že „to je keď žalobkyňa prišla v
septembri 2009 do ambulancie, mala už výrazne zníženú zrakovú ostrosť. Vzhľadom na to, ako bol

znížený zrak do diaľky, mohlo sa stať, že text nerozoznala, ale k tomu sa zodpovedným spôsobom
vyjadriť neviem. Pokiaľ sa jedná o označený názov zmluvy, toto mohla prečítať“. Z uvedenej výpovede
svedkyne jej vyplýva, že aj keď sa objektívne určiť možno nedá, vzhľadom na absenciu odborného
vyšetrenia z rozhodného obdobia, napriek tomu je vysoká pravdepodobnosť, že mohla nanajvýš prečítať
nadpis zmluvy, v žiadnom prípade však nie samotný text zmluvy. Ak mala teda podľa vyjadrenia
ošetrujúcej lekárky výrazne zníženú zrakovú schopnosť už v roku 2009, pričom konštatoval, že názov

zmluvy prečítať mohla, je podľa jej názoru zrejmé, že sa s textom darovacej zmluvy sama oboznámiť
nemohla, čo odôvodňuje aplikáciu ust. § 40 ods. 6 Obč. zákonníka. V konečnom dôsledku ošetrujúca
lekárka konštatovala existenciu šedého zákalu. Istá jednoznačnosť v otázke, či je možné spätne
ku podpisu darovacej zmluvy posúdiť schopnosť žalobkyne čítať, mohla byť odstránená žalobkyňou
navrhovaným znaleckým posudkom, ktorý však bol zo strany súdu prvého stupňa odmietnutý vzhľadom

na to, že takýto posudok by bol zbytočný. Má za to, že tento záver súdu prvého stupňa nemá oporu
vo vykonanom dokazovaní. Svedkyňa Q.. P. konštatovala, že ona sa k tomu zodpovedným spôsobom
vyjadriťnevie,vžiadnomprípadesavšaknevyjadrilavtomsmere,žetakétourčeniebybolojednoznačne
nemožné.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa
§ 156 ods. 3 v spojení s § 214 ods.2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav

veci, ak dospel k záveru, že žalobkyňou podpísaná zmluva ako prejav jej vôle zodpovedala aj skutočnej
vôli a s obsahom darovacej zmluvy sa oboznámila prostredníctvom inej osoby, ktorý následne aj správne
právne posúdil ak žalobu zamietol. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani
právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia uvedené v napadnutom rozhodnutí a na právne
normy, ktoré súd prvého stupňa použil poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje (§ 219 ods.

2 O.s.p.).

K odvolaniu žalobkyne je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z
tvrdenia, že nemala v úmysle uzavrieť darovaciu zmluvu, ale zriadiť testament.

V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na listinný dôkaz vykonaný v konaní pred súdom prvého stupňa
- čestné prehlásenie zo dňa 11.10.2010 v ktorom žalobkyňa prehlásila na svoju česť, že nehnuteľnosti,

ktoré boli predmetom darovacej zmluvy zo dňa 30.9.2010 slobodne podľa vlastného uváženia a bez
nátlaku darovala darovacou zmluvou zo dňa 30.9.2010 svojej dcére (žalovanej) z vďačnosti za jej
starostlivosť o ňu (vzhľadom na to, že sa o ňu stará už desať rokov aj finančne) a z dôvodu, že jej druhá
dcéra Adriana Nováková sa o ňu dlhodobo 12 rokov nestará, nejaví o ňu záujem a neudržiavajú spolu
žiadne kontakty ani osobne, ani telefonicky. Z uvedeného listinného dôkazu možno jednoznačne vyvodiť

určitosť prejavu vôle žalobkyne darovať nehnuteľnosti žalovanej, čo správne vyhodnotil súd prvého
stupňa ak v napadnutom rozsudku konštatoval, že v konaní nemal za preukázané tvrdenie žalobkyne,
aby darovacia zmluva nezodpovedala jej skutočnej vôli a teda nebol ani dôvod jej neplatnosti podľa §
37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené následne správne súd prvého stupňa vylúčil
prítomnosť vnútorného omylu žalobkyne pri uzatváraní darovacej zmluvy.Za nedôvodný treba považovať aj odvolací dôvod žalobkyne spočívajúci v tvrdení, že s obsahom
darovacej zmluvy sa pred jej podpisom nemohla oboznámiť s ohľadom na jej zrakové postihnutie.

Podľa § 40 ods. 6 Obč. zákonníka na písomné právne úkony tých, ktorí nemôžu čítať a písať, je potrebná

úradná zápisnica. Úradná zápisnica sa nevyžaduje, ak má ten, kto nemôže čítať alebo písať, schopnosť
oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu s pomocou prístrojov alebo špeciálnych pomôcok alebo
prostredníctvom inej osoby, ktorú si zvolí, a je schopný vlastnoručne listinu podpísať.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že na písomné právne úkony účastníkov zmluvných
vzťahov je potrebná úradná zápisnica, ak títo nemôžu čítať a písať. Úradná zápisnica sa však
nevyžaduje, ak má ten, kto nemôže čítať schopnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu

prostredníctvom inej osoby, ktorú si zvolí a je schopný vlastnoručne listinu podpísať.

Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že žalobkyňa v konaní tvrdila, že z dôvodu zrakového
postihnutia (degenerácia makuly VPDM) - ochorenia centrálnej krajiny na očnom pozadí tvz. v suchej
forme nebola schopná právny úkon - darovaciu zmluvu sama prečítať. Z vykonaného dokazovania
výsluchom svedka X.. K. I. je však zrejmé, že s obsahom právneho úkonu - darovacej zmluvy bola

ním oboznámená v jeho kancelárii. Skutočnosť, že žalobkyňa sa oboznámila s obsahom právneho
úkonu - darovacej zmluvy pripúšťa aj samotná žalovaná, ak v odvolaní uvádza, že mohla nanajvýš
prečítať nadpis zmluvy. Zo samotného nadpisu zmluvy - darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného
bremena bezplatného doživotného užívania a bývania - je zrejmý obsah právneho úkonu. Správne preto
súd prvého stupňa uzavrel, že žalobkyňa sa oboznámila s obsahom darovacej zmluvy prostredníctvom

inej osoby v zmysle ust. § 40 ods. 6 Obč. zákonníka a teda nebol daný dôvod neplatnosti darovacej
zmluvy pre nedodržanie formy podľa tohto ustanovenia. Keďže súd prvého stupňa dospel k záveru, že
bola dodržaná forma právneho úkonu podľa § 40 ods. 6 Obč. zákonníka, nebolo potrebné nariaďovať
znaleckého dokazovanie za účelom posúdenia či je možné spätne ku dňu podpisu darovacej zmluvy
posúdiť schopnosť žalobkyne čítať.

Vo vzťahu k námietke žalobkyne ohľadom vierohodnosti vypočutého svedka JUDr. Norberta Takáča
je potrebné uviesť, že z výpovede tohto svedka vyplynulo, že obidve účastníčky boli jeho klientkami
a žalobkyňou bol kontaktovaný potom, čo jedna jeho iná klientka ho oslovila s tým, že má dobrú
známu (žalovanú) ktorá by potrebovala pomoc pri vypracovaní právneho úkonu - zmluvy. Následne
bol kontaktovaný žalovanou za účelom vypracovania darovacej zmluvy. Čestné prehlásenie však

požadovalavypracovaťžalobkyňa atotočestnéprehláseniepodrobnesožalobkyňouprešiel.Ajkeďako
uvádza žalobkyňa v odvolaní vierohodnosť svedka X.. K. I. ako právneho zástupcu účastníkov je výrazne
oslabená, neznamená to však, že jeho výpoveď je nepravdivá. Práve naopak je súčasťou logického
dôkazného reťazca v spojení s listinami a výpoveďami účastníkov, ktorý tento nenarušuje.

Možno preto konštatovať, že nie súd dané žalobkyňou uvádzané odvolacie dôvody, preto odvolací súd

napadnutý rozsudok podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 150 ods. 1 O.s.p.
podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania
celkom alebo sčasti priznať. Za takýto dôvod hodný osobitného zreteľa pre ktorý odvolací súd úspešnej
žalovanej trovy odvolacieho konania nepriznal je blízky vzťah žalobkyne a žalovanej vzhľadom na to,

že sa jedná o matku a dcéru.

Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.