Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 27, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/186/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112223195
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8112223195.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia,
s.r.o. so sídlom Karadžičova č. 8, Bratislava, IČO: 35831154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom
advokátom so sídlom Bratislave, Karadžičova č. 8, proti žalovanej : Y. F., nar. XX. 9. XXXX, W. č. 3,
F., za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42176778,
Námestie Legionárov č. 5, Prešov, v konaní zastúpené JUDr. Ambrózom Motykom advokátom so
sídlom Stropkove, Námestie SNP č. 7, IČO: 35510722, o zaplatenie 469,85 Eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 12C/373/2012-56 zo dňa 25.06.2013 takto

jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o
trovách konania vedľajšieho účastníka.

II. Náhrada trov odvolacieho konania sa účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „Konanie
v časti o zaplatenie 100,- Eur s 9 % - ným ročným úrokom z omeškania uplatňovaným zo sumy 50,- Eur
od 09. 04. 2013 do zaplatenia a s 9 % - ným ročným úrokom z omeškania uplatňovaným zo sumy 100,-
Eur od 14. 05. 2013 zo zaplatenia zastavuje.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

Žalobca je povinný nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi 75,- Eur na účet jeho právneho

zástupcu v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku“.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že žalobkyňa
uzavrela s právnym predchodcom žalobcu dňa 03. 11. 2006 zmluvu o pôžičke č.5759136207,
predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky vo výške 15.000,- Sk, ktorá mala byť splatená v tridsiatich
šiestich mesačných splátkach vo výške bolo 19,88 Eur.Ďalej vychádzal zo zistení, že žalobca požadoval zaplatenie dlžnej sumy 557,36 Eur uplatnenou žalobou
s príslušenstvom, pričom táto dlžná suma pozostáva aj zo zmluvnej pokuty. Prvá dohodnutá mesačná
splátka bola dňa 20. 12. 2006 a dátum poslednej zmluvne dojednanej splátky bol dňa 20. 11. 2009.

Ďalej vychádzal zo zistení, že žalovaná zaslala dňa 19. 02. 2013 sumu 63,93 Eur, 08. 03. 2013 sumu
50,- Eur, 09. 05. 2013 50,- Eur, 04. 04. 2013 50,- Eur a 07. 06. 2013 50,- Eur žalobcovi.

Na takto zisteným skutkový stav prijal právny názor podľa ktorého žalovaná ako spotrebiteľka uzavrela s
predchodcom žalobcu zmluvu o úvere na základe, ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej
finančné prostriedky, ktoré sa zaviazala vrátiť veriteľovi.

Vyrovnal sa s námietkou premlčania uplatneného nároku, ktorý bol vznesený vedľajším účastníkom a ku

ktorému sa pripojila aj žalovaná. Mal za to, že uplatnený nárok žalobcom je čiastočne premlčaný. Podľa
zmluvy bola zaviazaná zaplatiť poslednú splátku žalovaná 20.11.2009. Žaloba bola podaná 30.07.2012,
teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby čo do splátok splatných do 30.07.2009. Čo
sa týka splátok splatných po tomto dátume premlčacia doba uplynula až 20.11.2012. Nepremlčaná
suma by mala predstavovať sumu 79,52 Eur. Žalovaná však zaplatila žalobcovi 263,93 Eur v období

od 09.12.2013 do 07.06.2013, čo pokryje nepremlčanú časť jednotlivých splátok, dokonca aj zmluvnú
pokutu. V tejto časti tak považoval dlh za splnený.

Poukázal na ustanovenia § 100 ods. 1, § 101, § 52 ods. 1, § 52 ods. 2, § 52 ods. 3,§ 559 ods. 1
Občianskeho zákonníka, ďalej na ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka, § 4 ods.1. 5 zákona číslo
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 v spojení s ustanovením § 146 ods. 2 veta druhá,
keď zohľadnil, že návrh na časti na zaplatenie 100,- Eur bol zastavený pre správanie sa žalovanej.
Mieru úspechu žalovanej určil vo výške 66 %. Na základe toho priznal náhradu trov konania vedľajšiemu
účastníkovi, ktorý si náhradu trov konania uplatnil v celkovej výške 75,- Eur. Ide o náhradu trov právneho
zastúpenia. Žalovanej nepriznal náhradu trov konania, keďže si ich neuplatnila.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil a jeho návrhu vyhovel. V odvolaní ďalej uviedol, že v prípade, ak odvolací
súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v zamietavom výroku potvrdí, tak v napadnutej časti priznanej
náhrady trov konania navrhuje, aby vedľajšiemu účastníkovi nebola priznaná náhrada trov konania a
teda aby odvolací súd v tejto časti rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil.

V odvolaní ďalej uviedol, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie započítať platby zo strany žalovanej
na nepremlčanú časť pohľadávky žalobcu a uplatnenú zmluvnú pokutu žiadnym spôsobom neodôvodnil.
Rozhodnutie započítať platby zo strany žalovaných na nepremlčanú časť pohľadávky nemá oporu v
zákone ani v skutkovom stave, rozhodnutie tak je nepreskúmateľné a nezodpovedajúce požiadavke
na riadne a presvedčivé rozhodnutie. Podľa názoru odvolateľa postupom súdu prvého stupňa došlo

k ukráteniu práva žalobcu na zaplatenie nepremlčanej časti žalovanej pohľadávky čo do istiny 79,52
Eur s príslušenstvom a zmluvnou pokutou v sume 55,73 Eur, pretože žalovaný neoznačil, ktoré splátky
úveru zaplatil, respektíve popisom transakcie, prípadne variabilným symbolom vkladu s označením
poradového čísla splátky a tak žalobca započítal platby zo strany žalovaného na najskôr splatné splátky
úveru. S poukazom na ustanovenie § 330 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktoré je použiteľné aj na

uvedený právny vzťah.

Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 55,73 Eur a istiny vo výške 79,52 Eur považoval za
dôvodný.Pokiaľ ide o otázku trov konania, ktoré boli priznané vedľajšiemu účastníkovi, uviedol, že združenie je
oslobodené od platenia súdnych poplatkov a má osobitnú možnosť využívať aj podporu Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky preto ak sa rozhodne využiť v konaniach pomoc advokáta, musí jeho

trovy znášať sám z vlastných prostriedkov on. Vznášanie námietok premlčania vedľajším účastníkom v
každom spore, v ktorom vystupuje bez vedomostí sporu v žiadnom prípade nie je možné považovať za
naplnenie úloh a cieľov združenia na ochranu spotrebiteľov.

Krajský súd Prešov (ďalej len odvolací súd ) preskúmal rozsudok v jeho napadnutých výrokoch spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, podľa zásad upravených v ust. § 212 zákona č. 99/1963 Zb.

Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) a potom
ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v
Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred rozsudok verejne vyhlásil a zistil, že odvolanie
žalobcu je nedôvodné.

Prvostupňový súd vychádzal zo skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní a vec
správne právne posúdil.

Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že predmetná zmluva je zmluvou typovou a že žalovaná
nepoužila predmet plnenia na podnikanie. Rovnako by nemali existovať pochybnosti, že pôvodný
veriteľ je podnikateľom a predmet konania sa týka jeho podnikateľskej činnosti. Postúpením
pohľadávky sa povaha predmetnej právnej veci ako spotrebiteľskej nezmenila. Predmetná vec je však
o spotrebiteľskej zmluve, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou (zákon č.258/2001 Z.z. a

ustanoveniami Občianskeho zákonníka). Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma
úver na spotrebu. Teda ide o typicky občianskoprávny vzťah. Úverovanie spotrebiteľov patrí medzi
najfrekventovanejšie občianskoprávne vzťahy.

Z obsahu spisu odvolací súd vyplýva, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 497,91 Eur (15.000,-
Sk), ktorý bol povinný vrátiť v 36 mesačných splátkach po 19,88 Eur (599,-Sk). Z obsahu platobnej

disciplíny žalovanej je zrejmé, že si svoju povinnosť neplnila riadne a včas. Jej dlh do podania žaloby
predstavuje sumu 557,37 Eur vrátane poplatkov a sankcií a zmluvnej pokuty 55,73 Eur. Po podaní
žaloby zaplatila žalovaná žalobcovi sumu 263,93 Eur. Žalobca zobral žalobu späť o 100,- Eur a konanie
bolo zastavené.

Žalobca v odvolaní namieta, že prvostupňový súd postupoval nesprávne, pokiaľ zaplatenú sumu po

podaní žaloby svojvoľne započítal na nepremlčanú časť pohľadávky žalobcu a uplatnenú zmluvnú
pokutu. Žalovaná neoznačila žiadnym spôsobom, ktoré splátky úveru zaplatila a preto žalobca započítal
platby zo zo strany žalovaného na najskôr s splatné s splátky u úveru s poukazom na ustanovenie §
330 ods. 3 Obchodného zákonníka.

Odvolací súd udáva, že žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu absencie

písomnej dohody. Dohoda o zmluvnej pokute musí mať obligatórne písomnú formu. Ustanovenia o
zmluvnejpokutemusiabyťurobenévpísomnejformeapodpísanéobomazmluvnýmistranamitakakoto
vyžaduje § 544 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, táto podmienka v danom prípade
splnená nebola a z týchto dôvodov nebol daný dôvod na priznanie nároku žalobcu na úhradu zmluvnej
pokuty. Dohodnutý nárok na zmluvnú pokutu sa nachádza iba v článku 12 bod 12. 2 všeobecných

obchodných podmienok. „Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v
dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne výmenných listoch, ktoré umožňujú
zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. V konaní nebola zo
strany účastníkov doložená rozhodcovská zmluva vo forme osobitnej zmluvy. Základná podmienka pre
konštatovanie existencie rozhodcovskej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky k zmluve je písomná

forma. Písomná forma je zachovaná, ak je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami.
( porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 2Cdo 245/2010).“Rovnako tak odvolací súd nesúhlasí s názorom odvolateľa, že postup prvostupňového súdu bol
svojvoľný, pokiaľ započítal prvostupňový súd zaplatené sumy na nepremlčanú sumu pohľadávky,
pretože samotný žalobca časť zaplatenú žalovanou si započítal na najskôr splatné splátky úveru ( teda

premlčané).

Podľa názoru odvolacieho súdu s poukazom na čl. 9 bod 9.1, 9.2 Všeobecných obchodných podmienok
pôžičky poskytovanej spoločnosťou, ak zmluva umožňuje ľubovôľu dodávateľa v tak závažnej otázke
akou je rozhodovanie o účele platby o tom, že spoločnosť je oprávnená započítať pohľadávky voči
pohľadávkam klienta aj vtedy ak nie je splatná, premlčaná alebo ju nemožno uplatniť na súdu

pričom klient nie je bez súhlasu spoločnosti oprávnený jednostranným úkonom započítať žiadne svoje
pohľadávky voči spoločnosti je potrebné považovať takéto podmienky za svojvoľné rozhodovanie o
výške samotnej istiny pohľadávky, nerešpektujúc pritom určenie účely platby, započítací prejav zo
strany spotrebiteľa a tak je zmluva v tejto časti hrubo nevyvážená. Predmetné ustanovenie zmluvy je v
neprospech spotrebiteľa a nie je spotrebiteľom osobitne vyjednané, ale je spotrebiteľovi vopred určené
v režime tzv. štandardnej typovej zmluvy, ide vždy o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá v zmysle

zákona je absolútne neplatná. Dodávateľ finančnej služby oproti neznalému spotrebiteľovi s odbornou
starostlivosťou mal a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky
ich používania (§ 4 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa). Z tohto dôvodu odvolací súd nevidel dôvod
na odklon od právneho názoru prvostupňového súdu, že premlčané sú splátky splatné do 30.07.2009
a suma zaplatená žalovanou po podaní žaloby 263,93 Eur, prevyšujú istinu vo výške 79,52 Eur a

úhrady žalovanej sú plne spôsobilé na započítanie nepremlčaných splátok.

Účelom inštitútu premlčania je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch, teda premlčaním právo nezaniká,
iba sa závažne oslabuje. Základným účelom je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v
primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo
neprimeranú dobu nútené splniť si svoje povinnosti.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu o neúčelnosti priznaných trov právneho zastúpenia na strane vedľajšieho
účastníka odvolací súd udáva.

Poskytovanie ochrany spotrebiteľom ex offo znamená vlastne nastoľovanie slušnosti a morálky v
spoločnosti. V danej veci spotrebiteľský vzťah medzi účastníkmi konania a konanie žalobcu len
umocňujú závery o nerovnováhe dodávateľa a spotrebiteľa, či už z dôvodu jeho neinformovanosti alebo

slabšejvyjednávacejpozície(rozsudkySúdnehodvoraEurópskejúnievoveciachC-240/98ažC-244/98
Oceáno, C-168/05 Mostaza Claro, C-618/10 Banco Espaňol a iné). Preto niet pochybností o tom, že
spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti, vyjednávacej pozície pri
pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej predtlačenej zmluvy.

Vedľajší účastník vstúpil do konania podľa § 93 ods. 2 O. s. p. s tým, že podľa § 93 ods. 4 O. s. p. má

rovnaké práva a povinností ako účastník, pričom koná iba sám za seba.

Procesná aktivita vedľajšieho účastníka súvisí s ochranou spotrebiteľa, ktorej sa priznáva význam pri
zvyšovaní kvality života spotrebiteľov (porov. rozsudok súdneho dvora Mostaza Claro C-168/05, bod 37,
cit.: Okrem toho, smernica, ktorá smeruje k posilneniu ochrany spotrebiteľa, predstavuje podľa článku
3 ods. 1 písm. t) ES opatrenie nevyhnutné na splnenie poslania zvereného Spoločenstvu , najmä, na

zvýšenie životnej úrovne a kvality života v celom Spoločenstve (pozri analogicky v súvislosti s článkom
81 ES rozsudok Eco Swiss, už citovaný, bod 36).

Takýmto prostriedkom ochrany môže byť aj inštitút náhrady trov konania, v rámci ktorého nemožno
poprieť aj jeho sankčnú povahu.

Ani judikatúra Súdneho dvora Európskej únie nevidí žiadny dôvod na poskytnutie právnej ochrany aj

právnickej osobe „Zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty základných právEurópskej únie, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby,
a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania
alebo zastupovanie advokátom“ (porov. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-279/09).

Niet dôvodu na výnimku ani v prípade vedľajšieho účastníka a jeho práve na náhradu trov konania.

Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní
zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok vo
svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby sa vedľajší účastník nemohol dať zastúpiť zástupcom
a aby mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. U

právnických osôb zameraných na kolektívnu ochranu práv môže ísť o rôzne záujmové zameranie
a dokonca špecializáciu (napr. bytové spotrebiteľské veci, finančný trh a iné). Služba advokáta je
pochopiteľná a logická.

Odvolacie námietky žalobcu sú neopodstatnené a odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o
zamietnutí žaloby s osvojením si dôvodov ako správny potvrdil postupom podľa § 219 O.s.p.

Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi trovy nevznikli a tomu

zodpovedá i výrok o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.
1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.