Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 27, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoP/33/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5310205380
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5310205380.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar

Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, vo veci starostlivosti
o maloletú Q. M. T. B., nar. X.X.XXXX, (štátne občianstvo slovenské a nemecké), bytom ako matka,
v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, dieťa
rodičov: matky - D. X., nar. XX.X.XXXX, bytom A. Z. F., G. T. XXXX/XX (štátne občianstvo slovenské) ,
a otca F. E. B., nar. XX.XX.XXXX (štátne občianstvo nemecké), trvale bytom Z. XX, A., Nemecko,
právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou VARMUS s.r.o., Palárikova 83, Čadca, IČO 36863203,
o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva,

o odvolaní otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu v Čadci č.k. 16P/155/2010-514 zo
dňa 22.11.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil otcovi maloletého dieťaťa povinnosť prispievať odo
dňa 20.7.2010 do 29.11.2011 na výživu maloletej Q. M. T. B., nar. X.X.XXXX, mesačne sumou 150,-
eur. Splatné výživné za obdobie od 20.7.2010 do 29.11.2011 v sume 2.008,98 eur je otec F. E. B., nar.
XX.XX.XXXX, povinný zaplatiť matke D. X., nar. XX.X.XXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. O trovách štátu súd rozhodne

samostatným rozsudkom.

Súd prvého stupňa svoj rozsudok odôvodnil poukazom na vykonané dokazovanie, na základe ktorého
dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom:

Podľa § 65 ods.1, 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného

Podľa § 62 ods.1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine:

(1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým
deti nie sú schopné samé sa živiť.

(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových

pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciupovinnosťvminimálnomrozsahuvovýške30%zosumyživotnéhominimananezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

(5)Výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Priskúmaníschopností,možnostíamajetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú

zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že v sledovanom období od 20.7.2010 do 29.11.2011

účastníci - rodičia maloletej Q. M. T. B. boli manželmi. Ich manželstvo bolo rozvedené a súd v tomto
konaní upravil práva a povinnosti otca k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Rozsudok súdu prvého
stupňa nadobudol právoplatnosť dňa 30.11.2011.

Vo veci 16P/155/2010 súd upravil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému dieťaťu na čas do
právoplatnosti rozvodu ich manželstva . Rodičia maloletého dieťaťa v sledovanom období spoločne

nežili. Nevedeli sa vzájomne dohodnúť o výške výživného na maloleté dieťaťa, preto bolo potrebné, aby
súd upravil rozsah ich vyživovacej povinnosti.

Čo sa týka výšky výživného na maloletú Q., pri stanovení výšky súd prihliadal na možnosti, schopnosti
a majetkové pomery obidvoch rodičov, taktiež aj na odôvodnené potreby maloletej Q. a to u všetkých
účastníkov v období od 20.7.2010 do 29.11.2011.

Maloletá Q. v tomto období navštevovala l. stupeň Základnej školy v Čadci. Jej zdravotný stav bol
dobrý. Priemerné mesačné náklady na stravu maloletej Q. matka vyčíslila minimálne na sumu 50,-eur,
čo je pod hodnotou priemerných mesačných výdavkov na stavu uvádzaných Slovenským štatistickým
úradom, kde tieto priemerne mesačne na jednu osobu činia okolo 70,- eur, pričom pri nákladoch ako
ich udáva matka, by denná stravná jednota u maloletej činila 1,67.- eur. Matka vyčíslila priemerné

mesačné náklady na oblečenie a obuv u maloletej Q. na sumu 50,- eur. Maloletá nebýva často chorá,
trpí len bežnýmiochoreniami, avšak je potrebné jej zakúpiť kvapky od kašľa, do nosa, prípadne vitamíny,
zúčastňovať na s maloletou preventívnych prehliadok či už u všeobecného detského lekára alebo
zubára, za ktoré vyšetrenia je taktiež potrebné zaplatiť úhradu. Tieto náklady matka určila mesačne
na sumu 10,- eur. Maloletá Q. okrem toho navštevuje krúžok kick boxu. Za tento je potrebné uhradiť

mesačne úhradu v sume 30,- eur. Je potrebné zakupovať jej školské pomôcky a potreby minimálne
v sume 5,- eur mesačne. Maloletá by chcela chodiť aj do ľudovej školy umenia na gitaru, ale finančné
prostriedky matky jej to neumožňujú. Do týchto nákladov nie sú zahrnuté ďalšie náklady na hygienické
potreby pre dieťa(napr. zubné pasty, krémy, šampóny, prášky na pranie), voľnočasové aktivity dieťaťa
(napr. návšteva kina, divadla, či plavárne, prípadne zakupovanie hračiek či kníh pre dieťa a iné) podľa

názoru súdu minimálne v sume 20,- eur mesačne a taktiež ani náklady na zabezpečenie bývania
pre maloletú (teplá voda, elektrina, poplatky za komunálny odpad a iné). Otec výdavky maloletej
nespochybnil.

Matka maloletého dieťaťa bola v sledovanom období nezamestnaná. Evidovaná na úrade práce. Jej
jediným príjmom boli dávky v hmotnej núdzi vo výške 124,- eur a prídavky na dieťa v sume 22,54 eur.Taktiež poberala aj výživné na maloletú vo výške 25,38 eur. Matka spoločne s maloletou v sledovanom
období mala príjem v sume 172,53 eur, čo na matku a dieťa na každú činilo po 86,27 eur mesačne.
Tieto príjmy postačovali len na úhradu nevyhnutných potrieb pre maloletú a matku a tieto sumy boli pod

hranicou životného minima. Matka s maloletou bývala u svojich rodičov, ktorí jej finančne vypomáhali a
za bývanie na rozdiel od matky otca nežiadali platiť nájomné. Tiež matke maloletého dieťaťa finančne
vypomáhali aj ďalší rodinní príslušníci. Zo svojho príjmu matka nebola schopná zabezpečiť si vlastne
bývanie a s maloletým dieťaťom bola odkázaná na bývanie u svojich rodičov v 3-izbovom byte.

Čo sa týka otca maloletého dieťaťa tento podľa zistení dožiadaným súdom v Nemecku a taktiež aj

ČR a výsluchu otca v konaní pred súdom nevlastní žiaden hnuteľný a ani nehnuteľný majetok väčšej
hodnoty. Vlastní preukaz ťažko postihnutej osoby so stupňom postihnutia 70 % od 1.1.1999. Z tohto
dôvodu mu bol z titulu nespôsobilosti pre výkon zárobkovej činnosti priznaný aj invalidný dôchodok a
tento mu je vyplácaný vo výške 587,80 eur. Otec maloletého dieťaťa poberá v Nemecku dôchodok z
titulu nespôsobilosti pre výkon zárobkovej činnosti a je od 1.1.1999 držiteľom preukazu ťažko postihnutej
osoby. Napriek tomu na území ČR vykonával zárobkovú činnosť. Bol od 17. júna 2000 do 4.9.2010

spoločníkom a od 1.februára 2000 do 28.8.2009 konateľom a od 12.10.2009 do 13.10.2010 likvidátorom
firmy MB - Euromedia s.r.o., identifikačné spisu 25851632 s predmetom podnikania fotografické práce,
sprostredkovateľská činnosť, usporiadavanie a organizovanie kultúrnych a spoločenských akcií, činnosť
modelingu, výroba a obchod, pričom dňa 28.8.2009 túto firmu previedol na svoju matku. Napriek tomu,
že ku dňu 1.8.2011 otec už v uvedenej firme nefiguroval ani ako spoločník, ani ako konateľ a taktiež ani

ako likvidátor a podľa vyjadrenia pred súdom v ČR na územie ČR prichádza len ako turista, predložil
súdupotvrdenieatodňa 1.8.2011,že3.8.2011budepracovnezaneprázdnenýuuvedenejfirmy,nakoľko
musí táto firma splniť zákazky, ktoré sú jej zverené a účasť pána F. B. je na tomto jednaní nevyhnutná a
nie je ju možné nahradiť inou osobou. Taktiež otec vo svojej výpovedi uviedol, že pôsobí ako súkromný
novinár. Privyrába si tým, že občas píše články do novín. Z čoho je zrejmé, že napriek tomu, že jej

osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá pracovať nemôže na území Nemecka, na území ČR
pracovať mohol, založil si tam firmu, v ktorej aj dlhodobo pôsobil ako konateľ, spoločník a likvidátor . Bol
právoplatne odsúdený Mestským súdom v Brne č.k. 12 T 5/2009-644 zo dňa 22.2.2010 pre trestný čin
vydieraniaa bolmuuloženýtrestodňatiaslobodyna6mesiacovaktrestuzákazučinnostispočívajúcom
v zákaze výkonu podnikateľskej činnosti a činnosti výkonných zástupcov právnických osôb s predmetom

podnikania v oblasti vyhotovovania a distribúcie fotografických a filmových erotických záznamov osôb a
v oblasti obchodu s takýmito materiálmi na dobu dvoch rokov (podľa vyjadrenia otca na uvedený trestný
čin sa vzťahuje amnestia prezidenta ČR, pričom rozhodnutie o udelení amnestie súdu nepredložil) .
Je zrejmé, že v období, keď firmu MB - Euromedia na svoju matku prevádzal, mal už vedomosť o
tom, že sa voči jeho osobe vedie trestné stíhanie. Tento právny úkon súd považuje zo strany otca

maloletého dieťaťa za účelový. Napriek tomu, že svoju matku vykresľuje ako tvrdú podnikateľkou, ktorá
podniká na území ČR, táto pri svojom výsluchu na pojednávaní nemala ani základne vedomosti o firme
MB-Euromedia, nevedela jednoznačne určiť, za koľko uvedenú firmu od otca odkúpila , boli značené
rozdiely v kúpnej cene firmy, pričom uviedla, že firmu otcovi maloletého dieťaťa predala za 8 až 9
miliónov českých korún , pričom otec maloletého dieťaťa uvádzal, že ju matke predal za 100.000,- Čk.

Nevedelauviesť,čifirma,ktorejjevlastníčkouhospodárisoziskomalebostratouapodľajejvyjadreniaje
cudzia štátna občianka a nemá vedomosť o hodnote českej koruny. Na jednej strane sa otec maloletého
dieťa vykresľuje ako osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá má značne obmedzené možnosti
pracovať, na druhej strane tvrdí, že pracovať môže aj chce, ale mu v tom bráni sociálny systém v
Nemecku. O tom, že otec pracovať môže svedčí aj tá skutočnosť, že napriek tomu, že je od 1.9.1999

osobou s ťažkým zdravotným postihnutím , pôsobil dlhoročne ako spoločník a konateľ na území ČR
v dvoch firmách, z čoho je zrejmé, že pracovať môže. Naviac aj sám otec uviedol si privyrába tým,
že píše súkromne články pre rôzne noviny, z čoho má taktiež určitý príjem, čiže je v jeho možnostiach
a schopnostiach aj napriek tomu, že má nepriaznivý zdravotný stav, aby dostatočné prostriedky na
obživu svojej dcéry zabezpečil. Okrem dôchodku vo výške 587,80 eur poberal v sledovanom období

aj prídavky na maloletú Q. vo výške 184,- eur mesačne, ktoré finančné prostriedky matke maloletého
dieťaťa neodovzdal, ale si ich ponechal pre svoju potrebu. Na skutočnosť, že otec bude musieť prídavky
vrátiť, nakoľko ich poberal neoprávnene, súd neprihliadal, nakoľko túto skutočnosť zavinil otec tým,
že prídavky na maloleté dieťa matke neodovzdal. Pokiaľ otec maloletého dieťaťa uvádza, že svojej
matke platí zo sumy 587,80 eur mesačne za nájom 500,- eur, toto tvrdenie súd považuje taktiež za

účelové. V uvedenom byte má bydlisko aj matka otca maloletého dieťaťa, napriek tomu, že bol otec
maloletého dieťaťa vyzvaný, aby súdu preukázal, aké má náklady na bývanie, tieto súdu nepredložil,taktiež nepredložil ani listinné dôkazy preukazujúce, aké náklady na bývanie má jeho matka s ktorou
žije v spoločnej domácnosti.

Životná úroveň matky s maloletou dcérou bola v sledovanom veľmi nízka. Žili pod hranicou biedy.

Matka mala príjem okolo 173,- eur mesačne spoločne aj s maloletou dcérou, čo je značný nepomer
medzi príjmom otca, ktorý pravidelne dostáva invalidný dôchodok vo výške 584,- eur. Okrem toho si
príležitostne privyrába aj písaním článkov do rôznych periodík a vykonáva pracovnú činnosť aj pre firmu
MB - Euromedia s.r.o., (podľa vyjadrenia otca bezplatne). Z čoho je zrejmé, že si môže zabezpečiť
prostriedky na svoju obživu. Naviac otec poberal v sledovanom období aj prídavky na maloletú Q. vo

výške 184,- eur, ktoré si ponechával pre vlastnú potrebu. Aj z podnetu otca bolo českými úradmi v dobe,
keď žiadal maloletú Q. zveriť do svojej osobnej starostlivosti vykonané šetrenie v domácnosti otca. Zistilo
sa, že táto domácnosť je zariadená nadštandartne luxusným nábytkom. Taktiež otec uviedol, že počas
doby kým žil s matkou v spoločnej domácnosti všetky náklady na domácnosť hradil on, pričom len za
nájom domu, v ktorom žili s matkou platil otec mesačne sumu 16.000,-Kč. Otec tvrdí, že finančne ho
podporuje jeho matka, ktorá mu požičiava aj motorové vozidlo. Pokiaľ otec mesačne platí sám za nájom

bytu sumu 500,- eur a poberá ako tvrdí len invalidný dôchodok v sume 587,80 je tento jeho výdavok za
nájom v porovnaní s matkou nadštandardný, pričom súd dáva do pozornosti aj tú skutočnosť, že matka
s maloletým dieťaťom bývala v 3-izbovom byte u svojich rodičov a týmto na nájom ničím neprispievala
vzhľadom k tomu, že bola v nepriaznivej sociálnej situácii.

Pri rozhodovaní o stanovení výšky výživného súd prihliadal na to, aké boli v sledovanom období

možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinných účastníkov a odôvodnené potreby maloletého
dieťaťa a súd dospel k záveru, že napriek tomu, že otec je invalidným dôchodcom, jeho príjem je
omnoho vyšší ako je príjem matky. Naviac v sledovanom období poberal aj prídavky na maloletú vo
výške 184,- eur, ktoré si ponechal pre svoju potrebu .Podľa názoru súdu sa otec zbavil príjmu, ktorý
mal z vykonávania podnikateľskej činnosti ako spoločník a majiteľ firmy MB - Euromedia tým, že bol

právoplatne odsúdený a bol mu uložený trest zákazu činnosti a spoločnosť účelovo previedol na svoju
matku, pretože v dobe prevodu firmy už mal vedomosť o tom, že sa voči jeho osobe vedie trestné
stíhanie. Naviac súd mal preukázané jednak z výpovede otca a taktiež aj zo správy firmy MB - Euromedia
s.r.o. (č.l. 173), že otec vykonával pracovnú činnosť, teda je v jeho možnostiach a schopnostiach, aby si
svoj príjem zvyšoval a na výživu maloletej prispieval viac ako bolo predbežným opatrením súdu určené.

Súd je toho názoru, že by bolo úplne v rozpore s dobrými mravmi, aby zaviazal otca, ktorý má invalidný
dôchodok v sume 584,- eur a poberal prídavky na maloleté dieťa vo výške 184,- eur, a ktorý si dokáže
aj napriek tomu, že je invalidný dôchodca (dlhoročne vykonával na území ČR podnikateľskú činnosť)
zaobstarať si aj publikačnou činnosťou prostriedky na svoju obživu, aby platil na výživu maloletej dcéry
len sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Pri stanovení výšky

výživného súd prihliadal na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, sociálnu situáciu, v ktorej sa matka
maloletého dieťaťa nachádzala .Podľa Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR suma
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa činí 85,- eur. Pod touto hranicou je už hranica biedy.
Matka maloletého dieťaťa bola v sledovanom období nezamestnaná, evidovaná na úrade práce. Jej
jediným príjmom boli len dávky v hmotnej núdzi v sume 124,- eur , prídavky na dieťa a výživné 25,38

eur. Iný príjem nemala. Čo sa týka sumy (150,- eur), ktorou súd otca zaviazal prispievať na výživu
maloletého dieťaťa, nepovažuje túto sumu za neprimerane vysokú, nakoľko ak aj otec sumu 150,- eur
na výživu maloletej zaplatí, ešte mu ostáva na jeho živobytie suma 434,- eur. Naviac si ešte privyrába
publikačnou činnosťou. Taktiež profituje aj zo všetkého hnuteľného majetku, ktorý počas manželstva s
matkou nadobudli. Skutočnosť, že otec, napriek tomu, že je invalidný dôchodca bol pracovne schopný

a mohol vykonávať pracovnú činnosť, bola preukázaná aj z rozsudku Mestského súdu Brno, kde viaceré
osoby, či už na strane svedkov vypovedali, že túto pracovnú činnosť ako producent F. B. vykonával.
Napriek tomu, že má zdravotný postih je schopný pracovať (čo uviedol aj vo svojej výpovedi), pričom
maloleté dieťa vzhľadom na vek túto schopnosť a možnosť nemá, je odkázané na výživu od svojho
otca. Dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni svojho otca a suma, ktorú otec na výživu maloletého

dieťaťa doposiaľ prispieval je v značnom nepomere medzi jeho životnou úrovňou a životnou úrovňou
dieťaťa. Priznanie výživného otcovi na maloleté dieťa len v minimálnej výške by bolo podľa názoru súdu
v rozpore s dobrými mravmi. Nepokrývalo by ani v minimálnom rozsahu odôvodnené potreby maloletého
dieťaťa. V prvom rade povinnosťou rodiča, aby zabezpečil svojmu dieťaťu aspoň v minimálnom rozsahu
dôstojnú životnú úroveň.Súd výživné s poukazom na ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine priznal odo dňa podania návrhu
matkou na vydanie predbežného opatrenia(t.j. od 20.7.2010) s dôvodov hodných osobitného zreteľa a
výživné určil do 29.11.2011 nakoľko dňa 30.11.2011 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie okresného

súdu, ktorým súd upravil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej na čas po rozvode. Ku dňu 29.11.2011
maloteczameškanévýživnévsume2.033,14eur.Vzhľadomktomu,žeod20.7.2010boloteczaviazaný
platiť predbežným opatrením na maloletú Q. sumou 25,38 eur a rozsudkom Okresného súdu Čadca č.k.
16P/155/2010 bol zaviazaný platiť na výživu maloletej Q. M. B. sumu 150,- eur, suma 2.008,98 eur činí
rozdiel medzi už zaplateným výživným a výživným, ku ktorému bol otec na výživu maloletej Q. týmto

rozsudkom zaviazaný. Podľa vyjadrenia matky aj otca, otec mal ku dňu 29.11.2011 výživné, ktoré mu
bolo určené predbežným opatrením súdu v celom rozsahu uhradené. Platenie výživného nad rámec
predbežným opatrením určeného výživného otec v tomto konaní nepreukázal. Za obdobie od 20.7.2010
do 29.11.2011 pri určení výživného 150,- eur by mal otec na výživu maloletej zaplatiť celkom sumu
2.440,44 eur a to za 12 dní mesiaca júl 2010 alikvótnu čiastku 50,08 eur, od 8 mesiaca roku 2011 do
konca 10. mesiaca roku 2011 - 15 x 150,- eur sumu 2.250,- eur a za 29 dní mesiaca november r. 2011

alikvótnu čiastku 140,36 eur - celkom 2.440,44 eur. Vzhľadom k tomu, že za sledované obdobie otec
zaplatil na výživnom pre maloletú sumu 25,38 eur x 17 mesiacov - t.j. 431,46 eur túto sumu od splatného
výživného súd odpočítal a zaviazal ho k úhrade splatného výživného v sume 2.008,98 eur.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods.1, písm.a) O.s.p., na základe ktorého ustanovenia
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa

začať i bez návrhu.

O trovách štátu súd rozhodne samostatným uznesením.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie otec maloletého
dieťaťa prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa zmeniť tak, že otec F. E. B., nar. XX.XX.XXXX, je povinný prispievať za obdobie od

20.7.2010 do 29.11.2011 na výživu mal. Q. M. T. B., nar. X.X.XXXX, . mesačne sumou 25,99 eur. Žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Vo svojom odvolaní poukazoval na to,
že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Napriek vykonaniu
rozsiahleho dokazovania dospel k záveru, že otec bol v období od 20.7.2010 do 29.11.2011 schopný

platiť výživné na maloleté dieťa vo výške 150,- eur mesačne aj napriek tomu, že otec je invalidný
dôchodca a invalidný dôchodok je jeho jediným príjmom. Zaviazal otca zaplatiť zameškané výživné
za vyššie uvedené obdobie vo výške 2.008,98 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozsudkom Okresného súdu Čadca sp.zn. 4C/150/2010-859 zo dňa 6.10.2011 bolo manželstvo
účastníkov rozvedené, maloletá Q. bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky

a otec bol zaviazaný platiť na výživu sumou 25,99 eur mesačne k rukám matky vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.11.2011. V konaní vedenom na
okresnom súde sp.zn. 4C/150/2010 bolo preukázané, že otcov jediný príjem je dôchodok vo výške
587,80 eur, z ktorého platí nájomné vo výške 500,- eur mesačne. Okrem dôchodku nemá žiadny iný
pravidelný príjem, nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, nie je v pracovnom pomere, nie je podnikateľom a

okrem dôchodku nemá žiaden príjem. Je odkázaný na výživu svojej matky. Na základe takto zistených
majetkových pomerov súd dospel k záveru, že možnosti, schopnosti a majetkové pomery umožňujú
otcovi platiť výživné v minimálnom rozsahu, následkom čoho ho správne zaviazal platiť výživné na
dieťa vo výške 25,99 eur. Prvostupňový súd v konaní vedenom na Okresnom súde v Čadci pod sp.zn.
16P/155/2010 rozhodoval o výživnom v čase do rozvodu manželstva, pričom vychádzal z rovnako

zistených majetkových pomerov ako súd v konaní sp.zn. 4C/150/2010 a napriek tomu zaviazal otca
platiť výživné 150,- eur mesačne. Je nepochybné, že prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil možnosti,
schopnosti a majetkové pomery otca. Pokiaľ by súd správne posúdil a vyhodnotil majetkové pomery
otca, nemohol by dospieť k záveru, že je schopný platiť výživné vo výške 150,- eur. Okrem dôchodku
nemá žiaden ďalší pravidelný príjem, nevlastní žiaden majetok a je samotný odkázaný na výživu svojej

matky. Napriek tomu súd zaviazal otca platiť výživné vo výške, ktorá vzhľadom k jeho schopnostiam,
možnostiam a majetkovým pomerom je neúmerne vysoká. Ďalšou okolnosťou, ktorá sťažuje otcovi
možnosť uplatniť sa v pracovnej a zárobkovej činnosti, je jeho nepriaznivý zdravotný stav, keďže je od
1.1.1999 osobou s ťažkým zdravotným postihnutím s poruchou zdravia 70 %. Ako preukázal obchodnú
spoločnosť MB - Euromédia, s.r.o., so sídlom v ČR, odpredal dňa 28.8.2009 z dôvodu, že táto obchodná

spoločnosť mala dlhy, ktoré nebola schopná splácať, a preto došlo k jej predaju. V čase, keď došlo kodpredaju obchodnej spoločnosti, rodičia maloletej žili v spoločnej domácnosti a matka aj s maloletou
dcérou opustila spoločnú domácnosť až v decembri roku 2009. Svedkyňa T. B. jasne potvrdila pred
súdom, že z kúpnej ceny za prevod firmy boli vyplatené dlhy spoločnosti a táto cena nepokryla výšku

dlhov. Prevod obchodnej spoločnosti s trestným stíhaním otca v ČR nemá žiaden súvis. Súd účelovo
dáva do súvisu prevod obchodnej spoločnosti s trestným stíhaním otca, hoci pre takéto posúdenie
skutkového stavu nemal súd prvého stupňa žiaden dôkaz. Ohľadom schopnosti otca dosiahnuť príjem z
publikačnej činnosti, súd prvého stupňa zaujal nesprávny právny názor, že otec dosahuje z publikačnej
činnosti a z novinárskej činnosti príjem, ktorý by zvyšoval jeho schopnosti a možnosti platiť výživné.

Jeho príjem z tejto činnosti je len nepatrný, príležitostný príjem. Uviedol, že v období od 20.7.2010 do
novembra 2012 nepoberal prídavky na mal. Q., pretože vyplácanie rodinných prídavkov otcovi bolo
pozastavenérozhodnutímpríslušnéhoúraduvNemecku,vzmyslektoréhobolopozastavenévyplácanie
rodinných prídavkov otcovi ku dňu 18.12.2012 a to spätne a otcovi bola uložená povinnosť vyplatené
rodinné prídavky vrátiť, ktoré otec vracia úhrad vo výške 184,- eur mesačne tým spôsobom, že mu je
táto suma strhávaná z jeho renty.

K odvolaniu otca maloletého dieťaťa proti rozsudku súdu prvého stupňa podala písomné vyjadrenie
matka maloletého dieťaťa. Navrhovala odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdiť v celom rozsahu. Vo svojom vyjadrení uviedla, že s rozhodnutím súdu prvého stupňa súhlasí,
stotožňuje sa s jeho obsahom a závermi. Skutočnosti uvádzané otcom maloletého dieťaťa v odolaní sa
nezakladajú na pravde a s ostatnými tvrdeniami otca nesúhlasí, nakoľko sú zavádzajúce. S minimálnym

výživným určeným rozsudkom Okresného súdu v Čadci zo dňa 6.10.2011 sp.zn. 4C/150/2010 súhlasila
z toho dôvodu, že v čase rozvodu manželstva bola tehotná a chcela uzatvoriť manželstvo so svojim
terajším manželom a taktiež chcela sa vyhnúť ďalším súdnym konaniam o zapretie otcovstva. Suma
navrhovaná otcom maloletého dieťaťa titulom platenia výživného vo výške 25,99 eur je podľa jej názoru
neprimeraná a nestačí na pokrytie základných potrieb maloletého dieťaťa.

Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca maloletého dieťaťa proti
rozsudku súdu prvého stupňa uviedol, že navrhuje odvolanie otca zamietnuť a rozsudok prvostupňového
súdu potvrdiť. Má za to, že v období pred rozvodom manželstva od 20.7.2010 do 30.11.2011 bolo v
možnostiach a schopnostiach otca si plniť vyživovaciu povinnosť voči svojej dcére mesačne v sume
150,- eur, čo bolo preukázané výsluchom svedkov a listinnými dôkazmi na pojednávaní. Okresný súd

Čadca rozhodol v záujme maloletej Q. M. B..

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. § 212 ods.
2 písm. a) O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156
ods. 3 O.s.p. rozsudok okresného súdu potvrdil v celom rozsahu v súlade s ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p.

V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení

toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania otec maloletej, konštatuje, že prvostupňový súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré
vyhodnotil v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p. a dospel k skutkovým a právnym záverom,
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §
219 ods. 2 O.s.p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie prvostupňového súdu
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil.

K námietkam odvolateľa v podanom odvolaní odvolací súd udáva, že predmetom konania vedeného
pred okresným súdom pod sp.zn. 4C/150/2010 bol rozvod manželstva účastníkov konania a úprava
práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. V uvedenom konaní bola určovaná
vyživovacia povinnosť otca maloletého dieťaťa do budúcna. Predmetom predmetného konania bolo
určenie vyživovacej povinnosti otca maloletého dieťaťa k maloletému dieťaťu za obdobie od 20.7.2010

do 29.11.2011. Určenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletému dieťaťu za uvedené obdobie,
dôvody,akoajvýškuprvostupňovýsúdvosvojomrozhodnutípodrobnezdôvodnil.Suvedenýmidôvodmi
sa odvolací súd tak, ako konštatoval vyššie, plne stotožnil. Odvolací súd nesúhlasil s konštatovaním
otca maloletého dieťaťa uvádzaným v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa, v zmysle
ktorého boli súdmi prijaté dve protichodné rozhodnutia, ktoré sú v rozpore s princípom právnej istoty.
Rozhodnutie súdu vo veci vedenej pod sp.zn. 4C/150/2010 a rozhodnutie v predmetnej veci nie je možné

stotožňovať, i keď ide v obidvoch prípadoch o určenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletému
dieťaťu. Jedná sa o rozdielne časové obdobia určenia vyživovacej povinnosti otca voči maloletému
dieťaťu.

S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii odvolateľa -
otca maloletých detí, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa potvrdil ako vecne správny.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ust. § 146 ods. 1
písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.