Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 27, 2014

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1So/13/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2012200202
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Belko

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:2012200202.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a z členov JUDr.

Eleny Berthotyovej PhD. a Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD., v právnej veci navrhovateľky: J.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom W., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Bratislava, 29. augusta
8, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Trnave, č. k.
44Sd/43/2012-65 zo dňa 25. marca 2013, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave, č. k. 44Sd/43/2012-65 zo dňa 25.
marca 2013 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím odporkyne zo dňa 18.01.2012 č. 585 623 6760 0 odporkyňa podľa § 70 a § 71 zákona

č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, zamietla žiadosť navrhovateľky o
invalidný dôchodok zo dňa 11.01.2012.

Po podaní opravného prostriedku navrhovateľkou odporkyňa rozhodnutím č. 585 623 6760 0 zo dňa
27.11.2012 zrušila pôvodné rozhodnutie (č. 585 623 6760 0 z 18.01.2012) a ďalším rozhodnutím č. 585
623 6760 0 zo dňa 30.11.2012 (ktoré je predmetom tohto súdneho prieskumu) priznala navrhovateľke od
30.10.2012 invalidný dôchodok v sume 177 Eur s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa 30.10.2012 sa zmenila u navrhovateľky miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou z 35 % na

45 %.

Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že podľa jeho názoru bol zdravotný stav navrhovateľky
posúdený riadne a predložené lekárske správy boli dostatočným podkladom na posúdenie jej žiadosti
o priznanie invalidného dôchodku. Navrhovateľka nepredložila súdu dôkaz, ktorý by preukazoval, že
by sa posudkoví lekári pri skúmaní jej zdravotného stavu nezaoberali jej celkovým zdravotným stavom,
resp. že by nezhodnocovali všetky nálezy nachádzajúce sa v zdravotnej jej dokumentácii, preto súd
neprihliadol na nové skutočnosti preukázané po vydaní napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že pre súd
je rozhodujúci stav, z ktorého správny orgán vychádzal v čase vydania napadnutého rozhodnutia a

poučil navrhovateľku, že pokiaľ dodatočne predkladané nové lekárske správy by preukazovali zhoršenie
jej zdravotného stavu, má právo opätovne žiadať odporkyňu o znovuposúdenie zdravotného stavu a
prehodnotenie výšky jej invalidného dôchodku.Proti rozsudku podal navrhovateľka včas odvolanie, ktorým namietala, že od roku 2009 bola liečená u
neurológa na depresívne poruchy, o čom predložila aj zdravotnú dokumentáciu, ktorú však súd nevzal
do úvahy. Žiadala uznať invaliditu spätne od 01.06.2011 a prisľúbila zadovážiť odborné stanovisko

ošetrujúceho lekára s kópiou správy o liečení z roku 2009.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť
ako vecne správny s odôvodnením, že námietky navrhovateľky v odvolaní, nie sú opodstatnené.
Navrhovateľka neuviedla žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a
presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní a

ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybnili alebo vyvrátili.
Navrhovateľka v konaní nepreukázala, že by jej zdravotný stav bol zhoršený v rozsahu odôvodňujúcom
určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a preto jej nárok na zvýšenie
sumy invalidného dôchodku nevznikol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal

bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil
dňa 27.05.2014 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na
internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§
156 ods. 1 a 3 OSP).

Podľa § 71 zákona je poistenec invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou
(ods.1).

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti,
duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a

telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby (ods. 3).

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov
zdravotnej dokumentácie a komplexných vyšetrení a ich záverov (ods. 4).

V konaní o preskúmanie rozhodnutí odporkyne o dávkach dôchodkového poistenia, v rámci ktorých
sa rozhoduje o invalidnom dôchodku (§ 70 zákona), je nevyhnutnou požiadavkou dôsledne objasnený

zdravotný stav žiadateľa o dávku z hľadiska určenia miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť.

Vzhľadom na to, že posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na
schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti, vo veciach
sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia

príslušnej pobočky resp. ústredia (§ 153 ods. 5 zákona).

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľka žiadosťou zo dňa 11.01.2012
požiadala o invalidný dôchodok, ktorý žiadala priznať od 31.05.2011. Podľa posudku posudkového
lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky v Trnava, zo dňa 11.01.2012, navrhovateľka
nie je invalidná, pretože miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je len 35 %, pri

rozhodujúcom zdravotnom postihnutí podľa kap. XV, odd. G, pol. 6, písm. b/ prílohy č. 4 zákona -
obmedzenie pohyblivosti dominantného ramena.

Na základe uvedeného posudku odporkyňa rozhodnutím zo dňa 18.01.2012 zamietla žiadosť
navrhovateľky o invalidný dôchodok.Po podaní opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľky posudzovaný dňa 03.04.2012
posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky v Trnava a dňa 24.04.2012
posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne - ústredia, so sídlom v Trenčíne, ktorí

dospelikrovnakémuzáveruvylučujúcemuinvalidituunavrhovateľky,atonazákladestanoveniazhodnej
diagnózy rozhodujúceho zdravotného postihnutia (kap. XV, odd. G, pol. 6b/) s určením miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 %, pri zhodnotení iných zdravotných postihnutí (myasténia
gravis, dorzalgia) odôvodňujúcich navýšenie miery poklesu o 10 %, teda na 35 %.

Krajský súd po predložení nových lekárskych správ navrhovateľkou nariadil odporkyni doplniť

dokazovanie. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne- ústredia, so sídlom v Trenčíne
v posudku zo dňa 30.10.2012 konštatoval, že od posledného posúdenia sa zdravotný stav navrhovateľky
zhoršil, bola prvýkrát hospitalizovaná na psychiatrii pre neprimerané afektívne reakcie a jej stav (epizóda
stredne ťažkej depresie kap. V, pol. 3a) s prevahou neurotickej symptomatológie bez endogénneho
podkladu ochorenia zodpovedá dolnej hranici zákonom stanoveného rozmedzia, t. j. 35 % miere
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, tiež vzhľadom na VŠ vzdelanie s veľkou možnosťou

kompenzácie. Ostatné ochorenia ostávajú nezmenené, umožňujúce navýšenie o maximálne možných
10 % na celkových 45 % miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou odo dňa posúdenia, t. j. od 30.10.2012, nakoľko nie je splnená podmienka
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu pri invalidizujúcom ochorení. Následne na to odporkyňa
zrušila pôvodné zamietavé rozhodnutia a novým rozhodnutím č. 585 623 6760 0 zo dňa 30.11.2012,

ktoré je predmetom tohto súdneho prieskumu, priznala navrhovateľke invalidný dôchodok v sume 177
Eur od 30.10.2012. Vzhľadom na to, že ani potom navrhovateľka so závermi posudkového lekára
nesúhlasila z dôvodu, že posudkový lekár nebral ohľad na to, že depresívnou poruchou trpí už od r.
2009 a navyše sa podrobila operácii hrubého čreva, pričom jej zistili pozitívny nález, bol jej zdravotný
stav opätovne preskúmaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne - ústredia,

so sídlom v Trenčíne dňa 21.02.2013, ktorý dospel k rovnakému záveru o charaktere rozhodujúceho
zdravotného postihnutia ako aj iných zdravotných postihnutí.

Podľa posudkového lekára z nových doložených lekárskych vyšetrení vyplýva, že rozhodujúce
postihnutie sa zlepšilo po subjektívnej objektívnej stránke a je živené len ďalšími nedoriešenými
ťažkosťami z iných lekárskych odborov. To potvrdzuje reaktívny pôvod ochorenia s dobrou prognózou.

Navrhovateľka má navýšené rozhodujúce postihnutie o maximálne možných 10 %, preto tieto nové
ochorenia nijakým spôsobom nemôžu ovplyvniť doterajšie posúdenie a nie je preto dôvod na
zmenu miery poklesu. Pokiaľ navrhovateľka žiada znova posúdiť dátum vzniku invalidity na základe
neurologického vyšetrenia zo dňa 21.09.2011, v tomto zápise sú subjektívne udané poruchy spánku
a depresívne ladenie, v časti objektívneho vyšetrenia chýba akákoľvek zmienka o tomto ochorení,

ktoré je uvedené len v závere ako „depresívna porucha“ a navrhovateľka pre ňu nie je liečená, ani
odoslaná psychiatrovi. Podľa jeho názoru sa nejedná o neurologickú diagnózu, ktorej posúdenie by bolo
v kompetencii neurológa, preto takýto zápis je len informatívny a nemá žiadnu objektívne výpovednú
hodnotu. Pre uznanie invalidity je potrebné splniť základnú podmienku dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu, ktorý je patrične zdokumentovaný. Preto žiadosti navrhovateľky nebolo možné

vyhovieť.

S poukazom na uvedené sa odvolací súd stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi rozsudku
krajského súdu, ktorý po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporkyne postupom podľa § 250l a
nasl. OSP dôvodne dospel k záveru, že rozhodnutie a postup odporkyne pred jeho vydaním boli správne
a v súlade so zákonom.

Podľa názoru odvolacieho súdu, je z postupu krajského súdu zrejmé, že dôsledne skúmal, či
závery podaných posudkov majú podklad v lekárskych nálezoch a vyšetreniach všetkých zdravotných
problémov, ktoré navrhovateľka udávala, najmä tých, ktoré sú z objektívneho hľadiska spôsobilé
znižovať jej pracovný potenciál a za tým účelom nariadil odporkyni doplnenie posudku v súvislosti
s novopredloženými dôkazmi. Krajský súd preto nepochybil, ak na základe výsledkov vykonaného

dokazovania považoval rozhodnutie odporkyne za vydané v súlade so zákonom a odvolaniu
navrhovateľky nevyhovel.Navrhovateľka nepredložila v odvolacom konaní žiaden dôkaz, ktorý by tento záver spochybňoval, alebo
ktorý by nasvedčoval inému rozsahu zdravotného poškodenia, ako bol ustálený, napriek tomu, že tak
v odvolaní avizovala. Neuviedla nič nové, s čím by sa posudkoví lekári sociálneho poistenia neboli

zaoberali. Pochybnosti navrhovateľky o tom, že jej zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený,
preto súd považoval za nedôvodné, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na
spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Všetky v konaní predložené
posudky posudkových lekárov sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými
vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov

a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebol preto daný dôvod na ďalšie dokazovanie. Ak by sa však v
budúcnosti zdravotný stav navrhovateľky zhoršil, nič jej nebráni opätovne podať žiadosť o prehodnotenie
jej zdravotného stavu.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, podľa názoru odvolacieho súdu, krajský súd dôvodne
považoval rozhodnutie odporkyne za zákonné a odvolaniu navrhovateľky nevyhovel. O zákonnosti
takéhoto postupu nemal pochybnosti ani Najvyšší súd Slovenskej republiky a preto jeho rozsudok ako

vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil.

OtrováchodvolaciehokonaniarozhodolNajvyššísúdSlovenskejrepublikypodľa§250kods.1vspojení
s § 250l ods. 2 a § 224 ods. 1 OSP tak, že ich náhradu navrhovateľke nepriznal, pretože v odvolacom
konaní nebola úspešná. Odporkyni zákon priznanie náhrady trov konania neumožňuje.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.