Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 27, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/375/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511213672
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7511213672.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov

JUDr. Alexandra Husivargu a JUDr. Gizely Majerčákovej v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia,
a.s., so sídlom v Piešťanoch, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, proti žalovanému : Š. Ž., bytom v
Z., S. XXX, v konaní o 1.260,60 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-
okolie, č.k. 17C 70/2012-27 zo dňa 11.2.2013

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcom rozsahu.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice-okolie (ďalej len súd prvého stupňa alebo súd) zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi 674,60 € s úrokom z omeškania 0,024% dlžnej sumy denne od 20.9.2011 do zaplatenia a

trovy konania 21,40 € titulom súdneho poplatku, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V
prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol.

Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 1.260,60 € s úrokom z omeškania
0,024% dlžnej sumy denne titulom nezaplateného úveru, vrátane úroku z pôžičky a sankcií spojených s
omeškaním so splácaním úveru (zmluvná pokuta, poplatok za upomienku a úrok z omeškania).

Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že dňa 19.7.2008 uzavreli účastníci konania úverovú
zmluvu, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 697,07 €. Tento úver sa žalovaný
zaviazal splácať v mesačných splátkach po 22,47 € spolu s úrokom z úveru v sadzbe 29,30% ročne,
teda celkovo sa zaviazal zaplatiť 1.348,82 €. Žalovaný zaplatil iba jednu splátku v sume 22,47 € dňa

1.9.2008. Žalobca sa preto domáhal zaplatenia istiny vrátane úroku 1.239,88 €, sumy 17,40 € titulom
zmluvnej pokuty, sumy 3,32 € titulom poplatku za upomienku, spolu 1.260,60 € a úroku z omeškania vo
výške 0,024% denne zo sumy 1.239,88 €.

Právny vzťah zo zmluvy o úvere medzi účastníkmi konania súd posudzoval ako vzťah spotrebiteľského
charakteru, založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 19.7.2008 a na právne posúdenie veci
preto aplikoval ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Konštatoval, že dojednaný úrok z úveru vo výške 29,30% predstavuje viac než 250%
výpočtového základu a takto dojednané úroky z pôžičky z úveru sú o 150% vyššie než obvyklá

úroková miera, keďže priemerná úroková sadzba obchodných bánk v júli 2008 bola 11,88%. Takto
dohodnuté úroky z úveru považoval preto za dojednané v rozpore s dobrými mravmi, a teda dohodu oúrokoch vyhodnotil ako neplatnú v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že absolútna
neplatnosť právneho úkonu znamená v spotrebiteľských zmluvách v podstate to isté, ako určenie, že
niektorá zmluvná podmienka je neprijateľná, čo v praxi znamená, že súd ju nemôže priznať, a to ani

len čiastočne.

Vo vzťahu k poplatkom aplikoval § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z., v zmysle ktorého od spotrebiteľa
nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
V prejednávanej veci v samotnej zmluve sa účastníci nedohodli na žiadnych poplatkoch.

Vo vzťahu k zmluvnej pokute aplikoval § 544 Občianskeho zákonníka a § 40 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, a keďže účastníci sa v zmluve nedohodli na zmluvnej pokute, konštatoval nedodržanie

obligatórnej písomnej formy dohody o zmluvnej pokute.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov zamietol žalobu v časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia
úroku z úveru, zmluvnej pokuty a poplatku za upomienku.

Žalobe vyhovel iba v časti nezaplatenej istiny úveru, teda vychádzajúc zo sumy poskytnutého úveru
697,07 € a zaplatenej splátky 22,47 € priznal žalobcovi rozdiel vo výške 674,60 €.

O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 2 Obč. zákonníka v spojení s ust. § 3 nar. vl. 87/1995
Z.z. Keďže k prvému dňu omeškania predstavovala sadzba Európskej centrálnej banky 1,5% a výška
úrokov z omeškania je o 8% bodov vyššia ako táto základná úroková sadzba, priznal žalobcovi žalobou
uplatnený úrok z omeškania, pretože tento bol uplatnený v nižšej než prislúchajúcej výške. Žalobca sa
domáhal úroku denne vo výške 0,024%, čo predstavuje ročne 8,76%.

O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a žalobcovi priznal náhradu trov konania
v rozsahu jeho úspechu v celkovej výške 21,40 €.

Proti tomuto rozsudku, a to proti zamietavému výroku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z
dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. a navrhol zrušiť rozsudok v napadnutej časti a vec
vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Nesúhlasil s vyslovením absolútnej neplatnosti dojednania

o úrokoch bez určenia primeraných úrokov. Poukázal na rozdielne podmienky poskytovania úverov
bankami a nebankovými subjektmi, čo sa odráža aj vo výške dojednanej úrokovej sadzby, ktorá musí byť
vyššia, aby kompenzovala nebankovým subjektom vyššiu mieru rizika. Dal do pozornosti, že priemerné
úrokovémierybánkvčaseuzavretiazmluvyvjúli2008boliuvedenévovýške13,66%anie11,88%,ktorý
údaj je uvedený v časti nové úvery, ktoré sú vysvetlené ako nové úverové zmluvy medzi domácnosťami

alebo nefinančnými spoločnosťami a bankou. V skutočnosti ročná úroková sadzba z poskytnutého úveru
bola vo výške 15,94%, a teda neodporovala dobrým mravom (poskytnutý úver 697,10 €, konečná výška
1.348,16 €, úrok v Eur 555,66 €, % na celý úver 79,71 a ročný úrok v % 15,94). Pokiaľ aj súd dospel
k záveru o neprimeranej výške úrokov, bol povinný určiť primerané úroky a tieto žalobcovi priznať.
Nesúhlasil tiež so zamietnutím žaloby v časti uplatnenej zmluvnej pokuty s poukazom na skutočnosť, že

zmluvnápokutaboladohodnutávúverovýchzmluvnýchpodmienkach,ktorésúneoddeliteľnousúčasťou
úverovej zmluvy, a teda dohoda o zmluvnej pokute spĺňa podmienku písomnej formy.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou
osobou bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu danom ust. § 212 ods.

1, 3 O.s.p., teda preskúmal rozsudok v napadnutej zamietavej časti a v súvisiacom výroku o trovách
konania účastníkov, a to z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.) a
dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.Podľa obsahu odvolania žalobca napáda výrok o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, preto
predmetom odvolacieho prieskumu bol iba tento zamietavý výrok a súvisiaci výrok o trovách konania
účastníkov.

V ostatnej časti, t.j. pokiaľ žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi 674,60 € spolu s úrokom z
omeškania, rozsudok nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom odvolacieho prieskumu.

Rozsudok je v napadnutom zamietavom výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. §
219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27. mája 2014 o 9.25 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dverí 202/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia

rozhodnutia boli zverejnené dňa 20. mája 2014 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p.

Žalobca namietal odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., t.j. súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia
správnych právnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok v napadnutej časti ako
vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v napadnutej časti, s
ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o neplatnosti dojednania úrokov z úveru,

zmluvnej pokuty a ďalších poplatkov z dôvodov, ako ich veľmi výstižne uviedol súd prvého stupňa a na
ktoré odvolací súd v podrobnostiach odkazuje.

K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné :

Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy
právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť
nemožno oddeliť od ostatného obsahu ( § 41 Občianskeho zákonníka ).

Úroky dohodnuté pri poskytovaní peňažnej pôžičky alebo pri poskytovaní úveru predstavujú odmenu
za užívanie požičanej istiny. Dohodnuté úroky je potrebné odlišovať od úrokov z omeškania, na ktoré

má veriteľ zo zákona právo, ak sa dlžník dostal do omeškania s peňažným plnením (§ 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka).Občiansky zákonník, Obchodný zákonník a ani iné právne predpisy výslovne nestanovia, do
akej výšky je možné pri pôžičke alebo úvere dojednať úroky, ktoré sú teda predmetom voľného
zmluvného dojednania medzi účastníkmi zmluvného vzťahu, čo však neznamená, že by sa na

túto dohodu nevzťahovalo ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a
povinností, vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Neprimerane vysoké úroky, dojednané pri peňažnej pôžičke alebo úvere sú všeobecne považované za
odporujúce uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom
spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. V súlade s dobrými mravmi je len také

konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza
dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné
prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom
je taká výška dohodnutých úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú,
určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní
úverov alebo pôžičiek (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012 sp.zn. 5 Cdo 26/2011).

Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že
dohodnutá výška úrokov z úveru 29,30% ročne podstatne prevyšuje úrokovú mieru obvyklú z praxe
peňažných ústavov v čase uzavretia úverovej zmluvy, t.j. v júli 2008 (11,88% ročne), z ktorého dôvodu
je táto dohoda v rozpore s dobrými mravmi, a teda neplatná v zmysle ust. § 39 Obč. zákonníka.

K námietke žalobcu, že súd prvého stupňa mal vysloviť za neplatnú z dôvodu rozporu s dobrými mravmi

len tú časť dohody, ktorú vzhľadom na výšku dohodnutých úrokov považoval za neprimeranú, a teda
nie celú dohodu o výške úrokov z omeškania, odvolací súd uvádza, že ak sa podľa § 41 Občianskeho
zákonníka dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z
povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že
túto časť nie je možné oddeliť od ostatného obsahu.

V danom prípade bolo možné oddeliť časť zmluvy o úvere, ktorá v sebe obsahovala dohodu o výške
úrokov, od samotnej zmluvy, avšak jej obsah (obsah dohody o úrokoch z úveru) tvorí nedeliteľný celok
vo vzťahu k ujednaniu o dohodnutej výške úrokov. Túto dohodu o úrokoch z úveru ako celok považoval
dôvodne súd prvého stupňa za neplatnú z vyššie uvedených dôvodov, lebo podľa obsahu ju nebolo
možné deliť tak, ako to má na mysli ust. § 41 Obč. zákonníka.

Naviac vzhľadom na spotrebiteľský charakter vzťahu medzi účastníkmi konania správne súd
konštatoval, že absolútna neplatnosť právneho úkonu znamená v podstate to isté, že niektorá zmluvná
podmienka je neprijateľná, pričom moderovanie neprijateľných zmluvných podmienok neprichádza do
úvahy.

Z vyššie uvedených dôvodov nebolo možné žalobcovi priznať úrok z úveru tak, ako o tom správne

rozhodol súd prvého stupňa.

Nedôvodné sú odvolacie námietky žalobcu aj v časti nepriznania zmluvnej pokuty, keďže vykonaným
dokazovaním nebolo preukázané uzavretie dohody o zmluvnej pokuty v písomnej forme v zmysle ust.
§ 544 ods. 2 Obč. zákonníka.

Zmluvnú pokutu účastníci nedojednali v úverovej zmluve, ktorá je oboma účastníkmi podpísaná, ale táto

je uvedená iba v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, ktoré však nie
sú podpísané účastníkmi konania. Takto nie je splnená podmienka písomnej formy dohody o zmluvnej
pokute, z ktorých dôvodov nebolo možné žalovaného zaviazať na zaplatenie zmluvnej pokuty.

Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere ( § 4 ods. 4 zák. 258/2001 Z.z. ).Keďže v úverovej zmluve neboli dojednané poplatky, ktorých zaplatenia sa žalobca domáha, v zmysle
ust. § 4 ods. 4 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nebolo možné zaviazať žalovaného ani
na zaplatenie poplatku za upomienku.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a nespôsobilé
privodiť zmenu rozsudku v napadnutej časti.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.
1 O.s.p. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu trov odvolacieho
konania, žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd účastníkom náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.