Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, May 27, 2014

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Sžp/1/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012201296
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Gavalec

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:6012201296.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.

Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v
právnej veci žalobkyne : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, so sídlom Tajovského č. 28B,
974 01 Banská Bystrica, IČO: 17 058 520, zast. : JUDr. Martinom Dianiškom, advokátom z advokátskej
kancelárie so sídlom Slnečná č. 42, 974 04 Banská Bystrica, proti žalovanému : Okresný úrad Banská
Bystrica (pôv. Krajský lesný úrad v Banskej Bystrici, so sídlom nám. Ľudovíta Štúra č. 1, 975 41
Banská Bystrica), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, na odvolanie žalobkyne
proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 20. februára 2013 č.k. 23S/146/2012 - 64, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 20. februára 2013
č.k. 23S/146/2012 - 64 m e n í tak, že rozhodnutia žalovaného č. 2012/00317 zo dňa 5. októbra 2012
a č. 2012/00291 zo dňa 5. októbra 2012 r u š í a veci mu vracia na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný do 30 dní od doručenia rozsudku zaplatiť žalobkyni na účet jej právneho zástupcu
náhradu trov konania z titulu právneho zastúpenia vo výške 1.082,26 €.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie na správnom orgáne

1.Vzmysle§9ods.1zákonač.180/2013Z.z.oorganizáciimiestnejštátnejsprávyaozmeneadoplnení
niektorých zákonov s účinnosťou odo dňa 1. októbra 2013 obvodné úrady zriadené podľa predpisov
účinných do 30. septembra 2013 sú okresné úrady podľa tohto zákona a podľa ods. 3 citovaného

ustanovenia Pôsobnosť obvodného úradu životného prostredia v sídle kraja, obvodného pozemkového
úradu v sídle kraja, obvodného lesného úradu v sídle kraja, obvodného úradu pre cestnú dopravu a
pozemné komunikácie v sídle kraja a správy katastra v sídle kraja (na ktoré bola prostredníctvom zákona
č. 345/2012 Z.z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých
zákonov prenesená pôsobnosť pôvodných špecializovaných krajských úradov) ustanovená osobitnými
predpismi prechádza na okresný úrad v sídle kraja.

Na základe nižšie citovaných zákonných ustanovení má Najvyšší súd Slovenskej republiky preukázané,

že do postavenia Obvodného lesného úradu v Banskej Bystrici ako pôvodne žalovaného správneho
orgánu nastúpil z titulu zákonných zmien Okresný úrad Banská Bystrica. Uvedená právna zmena
sa premietla v zákone č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších právnych predpisovnajmä prostredníctvom novelizovaného znenia ustanovenia § 56 (Štátnu správu na úseku lesného
hospodárstva vykonáva ministerstvo, okresný úrad v sídle kraja a okresný úrad.)

Preto bude s týmto právnym nástupcom Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej konať na strane

žalovaného správneho orgánu. Pod všeobecným označením žalovaný je potom nutné rozumieť tak
pôvodný správny orgán ako aj jeho právneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka,
vrátane aj výrokovej časti súdneho rozhodnutia pri identifikácii napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 9 ods. 11 zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a
doplnení niektorých zákonov Konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch

alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, právoplatne neskončené obvodným úradom
životného prostredia v sídle kraja, obvodným pozemkovým úradom v sídle kraja, obvodným lesným
úradom v sídle kraja, obvodným úradom pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v sídle kraja a
správou katastra v sídle kraja do 30. septembra 2013, dokončí okresný úrad v sídle kraja, v ktorého
územnom obvode mali sídlo obvodný úrad životného prostredia v sídle kraja, obvodný pozemkový úrad v
sídle kraja, obvodný lesný úrad v sídle kraja, obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie

v sídle kraja a správa katastra v sídle kraja.

Rozhodnutie 1/:

2. Rozhodnutím č. 2012/00317 zo dňa 5. októbra 2012 (č.l. 26 sp.zn. 23S/146/2012) žalovaný ako
odvolací orgán príslušný v zmysle ustanovenia § 56 ods. 1 písm. b) a § 59 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z.z.
o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 326/2005 Z.z.“) zmenil výrok

napadnutého rozhodnutia Obvodného lesného úradu v Revúcej č. 139/2012-4 zo 06.06.2012 v spojení s
opravou chyby zo dňa 15. októbra 2012 tak, že nanovo celý uvedený výrok prvostupňového rozhodnutia
doplnil v tom duchu, že žalobkyňa sa porušenia citovaných zákonných ustanovení dopustila v roku 2012.

3. Týmto prvostupňovým rozhodnutím Obvodný lesný úrad v Revúcej uložil žalobkyni pokutu vo výške
2000 € podľa § 64 písm. c) zák. č. 326/2005 Z. z. za neplnenie povinností a opatrení na zabránenie

šírenia a premnoženia škodcov z chránených území s 5. stupňom ochrany podľa ustanovenia § 28 ods.
3 zák. č. 326/2005 Z. z., v ktorých nebola povolená výnimka orgánu štátnej správy ochrany prírody a
krajiny na vykonanie náhodnej ťažby v ochranných pásmach Národnej prírodnej rezervácie (ďalej na
účely rozsudku len „NPR“) Veľká Stožka tvoriacich súčasť Národného parku Muránska planina.

Rozhodnutie 2/:

4. Rozhodnutím č. 2012/00291 zo dňa 5. októbra 2012 (č.l. 25 v spise krajského súdu vedenom pod
sp.zn. 23S/147/2012) žalovaný ako odvolací orgán príslušný v zmysle ustanovenia § 56 ods. 1 písm. b)
a § 59 ods. 1 zák. č. 326/2005 Z. z. zmenil výrok napadnutého rozhodnutia Obvodného lesného úradu
vo Zvolene č. A/2012/00190-5 zo dňa 18. mája 2012 tak, že výrok prvostupňového rozhodnutia doplnil
v tom duchu, že žalobkyňa sa porušenia citovaných zákonných ustanovení dopustila v roku 2012.

5.UvedenýmďalšímrozhodnutímObvodnýlesnýúradvoZvoleneuložilžalobkynipokutu4000€podľa§
64 písm. c) zák. č. 326/2005 Z.z. za neplnenie povinností na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov
z chránených území s 5. stupňom ochrany, v ktorých nebola povolená výnimka orgánu štátnej správy
ochrany prírody a krajiny na vykonanie náhodnej ťažby, konkrétne v ochrannom pásme NPR Zadná
Poľana v zmysle ustanovenia § 28 ods. 3 zák. č. 326/2005 Z.z.

Podľa § 28 ods. 3 zák. č. 326/2005 Z.z. v znení účinnom v čase tvrdeného porušenia predpisov
(20.04.2012) opatrenia na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov z chránených území s piatym
stupňom ochrany, v ktorých nebola povolená výnimka orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny
na vykonanie náhodnej ťažby, zabezpečí v ochranných pásmach území s piatym stupňom ochrany
organizácia ochrany prírody a krajiny. 43) Vlastník, správca a obhospodarovateľ lesa je povinný strpieť

vykonanie týchto opatrení.6. Svoje rozhodnutia [obidve napadnuté rozhodnutia vychádzajú z obdobného právneho posúdenia-
poznámka odvolacieho súdu] žalovaný odôvodnil tým, že v rozpore s § 28 ods. 3 zák. č. 326/2005 Z.
z. ako aj v rozpore so Spoločným usmernením Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a

Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky na realizáciu opatrení č. 1586/2008-700, resp.
14037/2007-sopk, zo dňa 28. marca 2008 (ďalej na účely rozsudku tiež „Spoločné usmernenie“),
žalobkyňa nezabezpečila v ochrannom pásme územia s 5. stupňom ochrany, v ktorom nebola povolená
výnimka orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny, konkrétne v NPR Veľká Stožka a MCHÚ Zadná
Poľana (ďalej na účely rozsudku tiež „dotknuté chránené územie“), opatrenia na zabránenie šírenia a

premnoženia podkôrneho hmyzu (ďalej na účely rozsudku tiež „príslušné ochranné opatrenia“ alebo
„ochranné opatrenia“).

II.

Konanie na prvostupňovom správnom súde

A)

7. Proti obidvom rozhodnutiam žalovaného podala žalobkyňa žaloby. Žaloba o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. 2012/00317 zo dňa 5. októbra 2012 napadla na Krajskom súde v Banskej
Bystrici pod sp.zn. 23S/146/2012. Žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
2012/00291 zo dňa 5. októbra 2012 napadla na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp.zn.
23S/147/2012.

Krajský súd podľa § 112 ods. 1 O.s.p. spojil uvedené veci na spoločné konanie, ktoré sa ďalej viedlo

pod sp. zn. 23S/l46/2012. Ďalej pod pojmom „napadnuté rozhodnutia“, resp. iba „rozhodnutia“ bude mať
Najvyšší súd Slovenskej republiky na mysli obidve hore uvedené rozhodnutia 1/ a 2/ žalovaného.

8. Žalobkyňa prostredníctvom podaných žalôb brojila proti tomu, že rozhodnutia žalovaného potvrdili
nesprávnosť právneho posúdenia veci a zistenia skutkového stavu. Tiež s poukazom na ustanovenie
§ 28 ods. 3 zák. č. 326/2005 Z. z. zdôraznila, že toto ustanovenie nekonkretizuje spôsob a rozsah

vykonania ochranných opatrení z chránených území s 5. stupňom ochrany.

Z výroku rozhodnutí jej nie je zrejmé, ktoré konkrétne ochranné opatrenia a v akých termínoch
mali byť vykonané, resp. zabezpečené, na ktorých konkrétnych územiach, aký následok mal nastať
nevykonaním, resp. nezabezpečením opatrení žalobkyňou. Ani odvolací orgán neuviedol vo svojich
rozhodnutiach žiadnu z povinností, za nezabezpečenie ktorých bola žalobkyni uložená pokuta.

9. Tvrdila, že vzhľadom na oneskorené rozhodnutia Ministerstva životného prostredia Slovenskej
republiky a Krajského úradu životného prostredia v Banskej Bystrici, ktorými bolo rozhodnuté o
nepovolení zásahu na spracovanie náhodnej ťažby, žalobkyňa nemohla začať od 31. augusta 2011 s
vykonávaním opatrení na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov z chránených území s 5. stupňom
ochrany v zmysle Spoločného usmernenia.

Obidve rozhodnutia žalovaného, vrátane obidvoch prvostupňových rozhodnutí, považuje za
nepreskúmateľné v dôsledku nedostatočného a nepresvedčivého odôvodnenia uloženej výšky pokuty.

10. Čo sa týka zdôvodnenia výšky pokuty vo vzťahu k jednotlivým konkrétnym opatreniam, ktoré nemali
byť žalobkyňou zabezpečené a k jednotlivým územiam, na ktorých neboli tieto opatrenia zabezpečené,
tak podľa žalobkyne z výroku obidvoch rozhodnutí toto nie je zrejmé. Správny orgán musí pri stanovení

výšky pokuty prihliadať na závažnosť konania, jeho okolnosti a trvanie a tieto skutočnosti je povinný v
odôvodnení rozhodnutia náležité objasniť. Uvedenú požiadavku rozhodnutia nespĺňajú.

Taktiež namietal neumožnenie pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k jeho podkladom, k spôsobu ich
zistenia, a ani nemal možnosť navrhnúť doplnenie podkladov pre vydanie rozhodnutia vo veci, čo je v
rozpore s § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok).B)

11. Krajský súd po spojení obidvoch vecí na spoločné konanie preskúmal žalobami napadnuté
rozhodnutia a postup správnych orgánov podľa Druhej hlavy Piatej časti Občianskeho súdneho poriadku

a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov v rozsahu a z dôvodov
uvedených v žalobe (v medziach žaloby) sú v súlade so zákonom, a preto žaloby ako nedôvodné
zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p..

12. Po citácii ustanovení § 28 ods. 3, § 64 písm. c) a § 65 ods. 1, 2, 4 zák. č. 326/2005 Z. z., s
poukazom na stanoviská účastníkov konania a obsah pripojených administratívnych spisov sa krajský
súd stotožnil so záverom správnych orgánov, že žalobkyňa porušila § 28 ods. 3 zák. č. 326/2005 Z.z.

tým, že nezabezpečila ochranné opatrenia z dotknutých chránených území.

Čo sa týka konkrétnych opatrení, ktoré mala žalobkyňa realizovať, tieto krajskému súdu jednoznačne
vyplývajú zo Spoločného usmernenia. Preto podľa krajského súdu neobstojí námietka žalobkyne,
že nebola povinná zabezpečovať opatrenia v dôsledku neaktuálneho návrhu ochranných opatrení v
dôsledku nedodržania termínu vydania rozhodnutí o nepovolení výnimiek na vykonanie náhodnej ťažby

dreva v predmetných NPR.

13. K otázke zabezpečenia verejného obstarávania pre dodanie feromónových odparníkov, ktoré
podľa žalobkyňu nebolo uskutočnené z dôvodu existencie prekážky na strane Ministerstva životného
prostredia Slovenskej republiky, krajský súd upozornil na uznávajúce stanovisko samotnej žalobkyne
zachytené zápisnici o pojednávaní konanom vo Zvolene dňa 9. mája 2012 (č. sp.: A/2012/00190-4).

Z uvedenej zápisnice tiež vyplýva záver (viď odborné stanoviská LOS Banská Štiavnica), že systém
kompetencií pri ochrane smrekových porastov je nefunkčný, pomalý a spôsobuje naďalej veľké
poškodenie smrekových porastov s ohľadom na vývojový cyklus podkôrneho hmyzu. Nedodržaním
včasných agrotechnických termínov už došlo k vyrojeniu podkôrneho hmyzu z NPR do okolitých
hospodárskych lesov a následnému vzniku poškodenia lesov. Takisto štátny podnik Lesy Slovenskej

republiky časť navrhovaných opatrení zabezpečil vo vlastnej réžii.

14. Krajský súd zdôraznil, že zodpovednosť žalobkyne za nezabezpečenie opatrení, ktorá povinnosť
jej vyplýva z ustanovenia § 28 ods. 3 zák. č. 326/2005 Z.z., je konštituovaná na objektívnom princípe
a podľa krajského súdu nastupuje priamo zo zákona v prípade, keď nebola orgánom štátnej správy
povolená výnimka na vykonanie náhodnej ťažby.

Najmä za nepostačujúce krajský súd označil to, že žalobkyňa do 15.04. iba začala proces zabezpečenia
výberu dodávateľa materiálu a prác, hoci Spoločné usmernenie jej prostredníctvom bodu 7/ ukladá
povinnosť už zabezpečiť výber dodávateľa materiálu a prác v tomto termíne, a nepostačí len začať
proces, ktorý môže trvať dlhšiu dobu. Jedná sa o agrotechnické termíny, nedodržaním ktorých môže
dôjsť k vyrojeniu podkôrneho hmyzu.

15. Krajský súd rovnako za nedôvodné označil nasledujúce námietky žalobkyne, a to že

- rozhodnutia správnych orgánov (oboch stupňov) sú nepreskúmateľné a nezrozumiteľné; krajský súd
poukázal na konkretizáciu správneho deliktu vo výrokových častiach, ako aj na obranu žalobkyne, ktorá
vžalobebolaschopnáreagovať(tzn.identifikovať)jednotlivékonkrétnedôvodyrozhodnutiažalovaného,

- výška uloženej pokuty je nedostatočné odôvodnená; krajský súd s poukazom na výšku uloženú pri

spodnej hranici zákonného rozpätia vyslovil záver, že zistená vada v postupe nemôže spôsobovať
nezákonnosť rozhodnutia (obdobne aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
2Sžp/21/2011 zo dňa 18.04.2012, resp. rozsudok ESĽP v prípade Mikulova v. Slovensko),

16. Vo vzťahu k odlišnému rozsudku Krajského súdu v Žiline a Krajského súdu v Prešove v obdobných
prípadoch,sakrajskýsúdpridržalsvojejdoterajšejrozhodovacejčinnosti(rozsudokč.k.23S/9/2012-85z25. apríla 2012 a rozsudok č.k. 23S/4/2011-91 z 30. marca 2011) potvrdenej hore citovaným rozsudkom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Sžp/21/2011.

III.

Odvolanie žalobkyne/stanoviská

A)

17. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 9. apríla 2013 (č.l. 70) proti rozsudku prvostupňového súdu v
celosti žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu poukázala na to, že

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm.
f/ O.s.p.) a

súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.).

Následne odvolací súd v stručnosti rekapituluje odvolacie dôvody žalobkyne.

18. Podľa žalobkyne

- správne orgány nekonkretizovali územia prírodných rezervácii, na ktorých mali a neboli vykonané resp.
zabezpečené jednotlivé ochranné opatrenia, a

- tieto jednotlivé opatrenia tiež nekonkretizovali, a to ani lehoty na ich vykonanie (iba spresnenie lehoty
od 15. apríla do 30.októbra.),

- krajský súd nevykonal žiadne dokazovanie,

-neexistencioupovoleniavýnimkyvoformenáhodnejťažbynaúzemiachs5.stupňomochranynevzniká
žalobkyni vykonať príslušné ochranné opatrenia,

- pri NPR Zadná Poľana žiadateľ (Lesy Slovenskej republiky, š.p.) nemôže namietať nevykonanie
príslušných ochranných opatrení v roku 2012 podľa neaktuálneho návrhu opatrení (t.j. pred vydaním
rozhodnutia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky),

- pri NPR Veľká Stožka obhospodarovateľ lesa požiadal príslušný úrad o vydanie výnimky oneskorene
(viď rozhodnutie Krajského úradu životného prostredia v Banskej Bystrici č. 03/2012/111-Ku zo dňa 12.

januára 2012 o nepovolení výnimky žiadateľovi) a do jeho ochranného pásma nepatria JPRL ((jednotky
priestorového rozdelenia lesa) č. 378A00, 379A00 a 382A00,

-ústnepojednávaniezodňa09.05.2012resp.24.05.2012niejemožnépovažovaťzadostatočnýpriestor
na obhajovanie práv žalobkyne v zmysle ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku,

- napriek konštatovaniu nedostatočného odôvodnenia výšky uloženej pokuty toto krajský súd

paušalizoval tvrdením (v rozpore s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2
Sžp/16/2011), že pokuta bola uložená v spodnej hranici zákonného rozpätia.

Podľa § 28 ods. 3 zák. č. 326/2005 Z.z. v znení účinnom v čase údajného vykonania činností žalobkyňu
opatrenia na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov z chránených území s piatym stupňom ochrany,
v ktorých nebola povolená výnimka orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny na vykonanie

náhodnej ťažby, zabezpečí v ochranných pásmach území s piatym stupňom ochrany organizácia
ochrany prírody a krajiny. 43) Vlastník, správca a obhospodarovateľ lesa je povinný strpieť vykonanie
týchto opatrení..

19. Záverom žalobkyňa požadovala o zmenu rozsudku krajského súdu tak, že žalobe konajúci súd v
celom rozsahu vyhovie a žalobkyni prizná náhradu trov konania vo vyčíslenej výške 1.082,26 €.B)

20. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 13. mája 2013 (č.l. 80) vyplýva, že žalobkyňa vo svojom
odvolaní opakovanie vzniesla námietky, ktoré už skôr uviedla vo svojich odvolaniach proti rozhodnutiam

ObvodnéholesnéhoúraduvoZvoleneaObvodnéholesnéhoúraduvRevúcej,akoajvosvojichžalobách
vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutí bývalého Krajského lesného úradu v Banskej Bystrici (č.
2012/00291 a č. 2012/00317, obidve z 5. októbra 2012). Preto sa žalovaný rozhodol nevyjadrovať k
jednotlivým námietkam žalobkyne.

V súvislosti s uvedeným žalovaný zdôraznil, že porušovanie povinností žalobkyňou vymedzených v

ustanovení § 28 ods. 3 zák. č. 326/2005 Z.z. je opakovane riešené obvodnými lesnými úradmi už od
roku 2010.

21. Hoci žalobkyňa na jednej strane uznáva svoju povinnosť zabezpečovať ochranné opatrenia podľa
citovaného ustanovenia, tak neplnenie tejto povinnosti na strane druhej odôvodňuje komplikovanosťou
verejného obstarávania v danej veci.

22. Na podporu svojho vyjadrenia žalovaný poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp.zn. 2Sžp/21/2011 zo dňa 18. apríla 2012 a sp.zn. 2Sžp/23/2012 zo dňa 27. februára
2013, ktorými boli potvrdené rozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici o zamietnutí obdobných žalôb
žalobkyňu.

Uvedené rozsudky v prílohe pripojil.

23. Záverom žalovaný požadoval potvrdiť napadnutý rozsudok krajského súdu. K nároku na priznanie

náhrady trov konania sa nevyjadril.

C)

24. V procese prípravy podkladov pre odvolacie súdne rozhodnutie právny zástupca žalobkyne podaním
z 17. septembra 2013 zaslal vyjadrenie, v ktorom položil dôraz na právne účinky vykonanej zmeny
výrokovej časti (nezrozumiteľnosť). Súčasne si uplatnil nárok na trovy odvolacieho konania vo vyčíslenej

sume 217,63 €.

Na výzvu Najvyššieho súdu právny zástupca žalobkyne listom z 21. marca 2014 uviedol, že
žalobkyňa sa nedomáhala revízie právoplatných rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 2Sžp/21/20n, resp. 2Sžp/23/2012, ale súčasne vyslovil názor, že nie je možné v celkom rozsahu
v prejednávanej veci aplikovať závery odvolacieho súdu uvedené vo vyššie citovaných rozhodnutiach

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

IV.

Právne názory odvolacieho súdu

25. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.)
preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 v spojení s

§ 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tiež „O.s.p.“),
pričomprihliadolajnaobsahrozsudkovKrajskéhosúduvPrešovez25.októbra2011č.k.1S/46/2011-74
(č.l. 33) ako aj Krajského súdu v Žiline z 20. septembra 2011 č.k. 20S/141/2010-105 (č.l. 43) ako aj
na právnu argumentáciu toho istého krajského súdu uvedenú v rozsudku sp.zn. 24S/142013 zo dňa 6.
septembra 2013 a tiež k tam pripojenému odlišnému stanovisko člena senátu (viď spis sp.zn. 1 Sžp

14/2013 tunajšieho súdu). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote
(§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja
ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, nenariadil vo veci pojednávanie (v zmysle § 250ja ods. 2 v spojení
s § 250i ods. 2 O.s.p. a s prihliadnutím na skutočnosť, že preverovanie zákonnosti uloženia sankcievyžadujeodsprávnehosúdukonaťvrámciúplnejjurisdikcie,taktakýtopostupvodvolacomkonanísenát
vzhľadom na charakter napadnutého rozhodnutia nepovažoval za potrebný) a po neverejnej porade
senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že odvolanie

je dôvodné, pretože napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.), a preto postupom podľa § 220 v spoj. s § 246c ods.
1 O.s.p. rozsudok krajského súdu zmenil tak, že z dôvodu uvedenom v § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p.
napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím podľa § 250ja ods. 3 O.s.p
zrušil a vrátil mu späť na ďalšie konanie v zmysle nasledujúcich záverov.

26. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, že zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä čl.
46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) založil iba na návrhovej slobode účastníka (žalobkyne),
t.j. zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae), vybrať si podľa Občianskeho
súdneho poriadku z prostriedkov ochrany ten najvhodnejší proti rozhodnutiu či postupu orgánu verejnej
správy. Preto správny súd nie je oprávnený do tejto procesnej slobody, t.j. dispozitívne rozhodnutie
účastníka konania z úradnej povinnosti meniť alebo ho presviedčať o nevhodnosti takto zvoleného

prostriedku nápravy.

27. Rovnako Najvyšší súd zdôrazňuje, že predmetom odvolacieho súdneho konania je prieskum vecnej
správnosti výroku rozsudku krajského súdu (§ 219 ods. 1 v spojení s § 205 O.s.p.) o nevyhovení žalobe
a o jej zamietnutí, preto Najvyšší súd ako súd odvolací primárne v medziach odvolania (viď § 212
ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu i súdne konanie, ktoré

mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania preskúmal zákonnosť napadnutých rozhodnutí
žalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými zrušujúcimi námietkami
žalobkyne (§ 250j ods. 2 O.s.p.) ako aj so stanoviskami zvyšných účastníkov, a z takto vymedzeného
rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného.

Ďalej zdôrazňuje, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky č.k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp.zn. 6 Sžo 84/2007, sp.zn. 6 Sžo
98/2008, sp.zn. 1 Sžo 33/2008, sp.zn. 2 Sžo 5/2009 či sp.zn. 8 Sžo 28/2007) nie je úlohou súdu pri
výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť
ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych
otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Preto

odvolaciemu súdu neprislúcha ani takto vymedzený rámec prieskumu rozšíriť aj na iné rozhodnutia, hoci
s prv menovaným sú tesne zviazané nielen dôsledkami ale aj účastníkmi.

28. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho
prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov)
sa Najvyšší súd nestotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil

zo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.
Na druhej strane podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj žaloby, ktorou
sa žalobkyňa domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného, je právna otázka, či je možné Spoločné
stanovisko označiť za záväzný predpis pre žalobkyňu, či tento predpis neodporuje postupu lege artis pri
ochrane lesa, a s tým súvisí aj otázka, ako odpovedať na odlišnú judikatúru krajských súdov vyslovenú

v obdobných veciach žalobkyne.

Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.

29. Žalobkyňa svoje odvolanie oprela o viacero námietok. Najvyšší súd v súvislosti s uvedeným
konštatuje, že pokiaľ dôjde k záveru, že už prvé procesné, resp. iné pochybenia žalovaného krajský
súd nedostatočne pri kontrole zákonnosti vyhodnotil a ich intenzita naplní zrušovacie dôvody uvedené

zákonodarcom v ustanovení § 250j ods. 2 O.s.p., potom preverovanie oprávnenosti ďalších námietok je
v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva [najmä rozsudok Ruiz Torija v. Španielsko, resp.
neskôr Garcia Ruiz v. Španielsko (vo veci č. 30544/96 z 20. januára 1999)] nehospodárne.

30. Z citovanej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva jasný právny názor, že správny súd
nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majúpre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez
toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie
rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového), ale aj odvolacieho (ktoré stručne a jasne objasní

skutkový a právny základ rozhodnutia), by malo postačovať na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

31. Predovšetkým Najvyšší súd poukazuje na tú skutočnosť, že priestupkové konania v svojej podstate
predstavuje tie správne konania, pri ktorých priestupkový orgán podľa osobitného zákona rozhoduje
nielen o vine ale aj o uložení sankcie. Nakoľko však z obsahu odvolania nevyplýva argumentácia, ktorá

by vytýkala odmietnutie úplnej jurisdikcie správnym súdom (§ 250i ods. 2 v spojení s § 250j ods. 5
O.s.p.), Najvyšší súd ďalej správnosť výberu mechanizmu nápravy neposudzoval.

1) K nejednotnosti judikatúry:

32. Ďalej musí Najvyšší súd poukázať na nejednotnosť judikatúry pri aplikácii právnej úpravy ochrany
lesa v obdobných veciach. V prejednávanej veci krajský súd žalobu zamietol s argumentáciou totožnou
so svojim skorším rozsudkom č.k. 23S/4/2011-91 zo dňa 30. marca 2011, ktorým bola preverovaná

zákonnosť pokuty uloženej vo výške 2.000 € za nesplnenie povinností a opatrení na zabránenie šírenia
a premnoženia škodcov z príslušných chránených území s 5. stupňom ochrany (NP Muránska planina)
podľa ust. § 28 ods. 3 zák. č. 326/2005 Z.z.

33. Naopak v právne odlišných (viď body č. 16 a 25 ) rozsudkoch Krajského súdu v Prešove z 25.
októbra 2011 č.k. 1S/46/2011-74 (č.l. 33) ako aj Krajského súdu v Žiline z 20. septembra 2011 č.k.

20S/141/2010-105 (č.l. 43) bolo vyslovené zrušenie napadnutých rozhodnutí žalovaného, a to

- v prvom prípade s poukazom na právne názory konštatované v inom rozsudku Najvyššieho súdu
sp.zn. 8Sžo 28/2007, podľa ktorého výrok o postihu za iný správny delikt musí obsahovať popis skutku
s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade i evidencie iných skutočností, ktoré sú
potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený s iným, a

- v druhom prípade, že z výroku napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ktoré konkrétne opatrenia
obsiahnuté v Realizačnom projekte žalobkyňa nerealizovala a že z výroku nie je zrejmé, či predmetné
opatrenia neboli realizované vôbec alebo len čiastočne, resp. boli realizované oneskorene.

34. Navyše pri lustrácii odvolacích konaní pred vydaním rozhodnutia vo veci bolo v kancelárii Správneho
kolégia Najvyššieho súdu zistené, že žiadne údaje o realizácii odvolacích úkonov pri hore uvedených

rozsudkoch Krajského súdu v Prešove a Krajského súdu v Žiline nie sú v kancelárii zaznamenané.

35. V súvislosti s uvedeným je konajúci senát Najvyššieho súdu postavený do situácie, kedy o právne
obdobných rozhodnutiach toho istého žalovaného o uložení pokuty tej istej žalobkyni za tvrdené
porušenie povinnosti vyplývajúcej pre ňu z ustanovenia § 28 ods. 3 zák. č. 326/2005 Z.z. rôzne krajské
súdy rozhodli odlišne.

Uvedenú situáciu je Najvyšší súd oprávnený riešiť prostredníctvom mimorozhodovacej súdnej
právomoci zverenej kolégiu ako osobitnému inštitucionálnemu zoskupeniu sudcov postupom uvedeným
v § 21 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Konajúci
senát však nedisponuje informáciou, či niektorý zo subjektov uvedených v § 21 ods. 3 zák. č. 757/2004
Z.z. svoje oprávnenie na vykonanie zjednotenia aj využil.

Podľa § 21 ods. 3 písm. a) a b) zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov kolégium najvyššieho súdu najmä

a) na návrh predsedu kolégia, predsedu najvyššieho súdu alebo ministra prijíma stanoviská k
zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak došlo k
výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach senátov toho istého kolégia,b) na návrh predsedu kolégia, predsedu najvyššieho súdu alebo ministra prijíma stanoviská k
zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak došlo k
výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach súdov nižšieho stupňa, ...

36. Súčasne je z predchádzajúcich rozsudkov Najvyššieho súdu sp. zn. 8Sžo 28/2007 a 2Sžp/21/2011
pre konajúci senát evidentné, že neskorší rozsudok nezohľadnil závery vyslovené v skoršom rozsudku
bez toho, aby tento judikačný odklon zákonným spôsobom vysvetlil.

Potom Najvyšší súd musí k nejednotnosti judikatúry a spôsobu jej riešenia zaujať ten právny názor, že
zásada rýchlosti súdneho prieskumu (§ 6 O.s.p. v spojení s čl. 48 ods. 2 ústavy) pri absencii odlišnej
právnej úpravy (§ 109 ods. 1 písm. b/ a contrario v spojení s odsekom 2 písm. c/ a § 246c ods. 1 O.s.p.)

neumožňuje konajúcemu odvolaciemu senátu, keď nedisponuje informáciou, či niektorý zo subjektov
uvedených v § 21 ods. 3 zák. č. 757/2004 Z. z. svoje oprávnenie na vykonanie zjednotenia aj využil,
konanie do vyriešenia otázky s právnym významom na rozhodnutie súdu.

2) K účinkom rozhodnutia o nepovolení ťažby dreva:

37. Vo vzťahu k tvrdenému porušeniu povinnosti žalobkyňou, t.j. aj v procese ochrany lesa, zohráva

významnú úlohu okamih vydania rozhodnutia správneho orgánu o povolení výnimky orgánu štátnej
správy na vykonanie náhodnej ťažby v chránenom území s 5. stupňom ochrany, ktorá pôsobí ako
rozväzovacia právna skutočnosť (s účinkami ex offo), čo je zakotvené v ustanovení § 28 ods. 3 zák. č.
326/2005 Z.z., na ktorú žalobkyňa poukazuje s tým, že žiadne povinnosti v zmysle § 28 ods. 3 zákona
o lesoch nemala, pretože obhospodarovateľ lesa neskoro požiadal o udelenie výnimky.

38. V súvislosti s uvedeným Najvyšší súd konštatuje, že z citovaného znenia § 28 ods. 2 a 3 zák. č.
326/2005 Z.z. vyplýva, že časť povinností pri ochrane lesa, ktoré inak zaťažujú obhospodarovateľa lesa
(zabezpečiť opatrenia na zabránenie šíreniu a premnoženiu škodcov z chránených území s 5. stupňom),
zákonodarca ukladá žalobkyni ako orgánu verejnej správy.

Dôvodom, prečo tak zákonodarca konal, je to, že ochranné opatrenia predstavujú činnosti s negatívnym

dopadom na územia s 5. stupňom ochrany, a preto sú na týchto územiach zakázané, t.j. najmä
zasahovanie do lesného porastu s následným poškodením vegetačného a pôdneho krytu.

39. Uvedené povinnosti zaťažujú žalobkyňu stále, a to až do okamihu, kedy na území s 5.
stupňom ochrany je obhospodarovateľovi lesa právoplatne povolená náhodná ťažba; potom sa od
ich realizácie oslobodí (rozviaže svoje povinnostné puto), ktorú realizáciu následne zákon prenáša na

obhospodarovateľa.

Preto musel Najvyšší súd uvedenú námietku žalobkyne vyhodnotiť ako nedôvodnú.

3) K skutkovej podstate :

40. Je nepochybné, že v prejednávanej veci krajský súd preskúmaval jednak administratívnoprávnu
zodpovednosť žalobkyne za porušenie predpisov správneho práva, tzn. jej tvrdenú vinu ako konajúceho

subjektu za spáchanie iného správneho deliktu, a jednak sa preskúmavala peňažná výška uloženej
sankcie.

41. Otázku prieskumu zákonnosti administratívnoprávnej zodpovednosti je nutné riešiť s prihliadnutím
na tvrdenú skutkovú podstatu iného správneho deliktu (ďalej len „deliktu“).

V prejednávanej veci bola na základe prvostupňového rozhodnutia 1/ OLÚ v Revúcej č. 139/2012-4 zo

6. júna 2012 prostredníctvom právnej kvalifikácie identifikovaná nasledujúca skutková podstata deliktu
[Najvyšší súd z výrokovej časti rozhodnutia cituje]:„OLÚ, ako prvostupňový orgán v konaní podľa § 60 ods. 1 písm. p) zákona o lesoch, Ukladá ŠOP SR v
Banskej Bystrici pokutu vo výške 2 000 Eur (slovom dvetisíc eur), podľa § 64 písm. c) zákona o lesoch,
za neplnenie povinností a opatrení na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov z chránených území

s 5. stupňom ochrany podľa ustanovenia § 28 ods. 3) zákona o lesoch, v ktorých nebola povolená
výnimka orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny na vykonanie náhodnej ťažby, v ochranných
pásmach Národnej prírodnej rezervácie Veľká Stožka (ďalej len NPR), tvoriacich súčasť Národného
parku Muránska planina.

Podľa § 65 ods. 5 a ods. 7) zákona o lesoch, pokuta je splatná do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti

rozhodnutiaajepríjmomštátnehorozpočtuabudeodvedenánaúčetKrajskéholesnéhoúraduvBanskej
Bystrici, č. účtu .......“

42. Ďalej v prejednávanej veci bola na základe prvostupňového rozhodnutia 2/ OLÚ vo Zvolene
č. A/2012/00190-5 z 18. mája 2012 prostredníctvom právnej kvalifikácie identifikovaná nasledujúca
skutková podstata iného správneho deliktu [Najvyšší súd z výrokovej časti rozhodnutia cituje]:

„Obvodný lesný úrad vo Zvolene, ako prvostupňový orgán v konaní podľa § 60 ods. 1 písm. „p“ a § 64

písm. „c“ zákona o lesoch, Ukladá Štátnej ochrane prírody Slovenskej republiky Banská Bystrica (ďalej
len ŠOP SR Banská Bystrica) pokutu vo výške 4 000 € (slovom štyritisíc eur), za neplnenie povinností
na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov z chránených území s piatym stupňom ochrany, v ktorých
nebola povolená výnimka orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny na vykonanie náhodnej ťažby,
konkrétnevochrannompásmeMCHÚZadnáPoľana,vzmysleustanovenia§28ods.3zákonaolesoch.

Podľa § 65 ods. 5 a 7 zákona o lesoch, pokuta je splatná do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutiaajepríjmomštátnehorozpočtuabudeodvedenánaúčetKrajskéholesnéhoúraduvBanskej
Bystrici, č. účtu .......“

43. Z citovaného textu obidvoch výrokových častí je nepochybné, že prvostupňové orgány a následne
aj žalovaný vymedzili zodpovednosť žalobkyne za porušenie § 28 ods. 3 zák. č. 326/2005 Z.z. Samotná

skutková podstata iného správneho deliktu, ktorá je pričítaná na ťarchu žalobkyne, a t.j. aj jeho právna
kvalifikácia je však zakotvená v ustanovení § 64 písm. c) zák. č. 326/2005 Z.z., ktorý je vo výrokovej
časti prvostupňových rozhodnutí „umiestnený“ bez bližšieho vysvetlenia.

44. Správny poriadok, ktorého podporné pôsobenie zák. č. 326/2005 Z.z. priamo nevylučuje, kladie
prostredníctvom ustanovenia § 47 v spojení s § 3 (Základné pravidlá konania) Správneho poriadku na

písomné vyhotovenie výrokovej časti rozhodnutia prísne kritériá.

Neopomenuteľnou náležitosťou výrokovej časti rozhodnutia o tom, že bol spáchaný delikt (čo ani nebolo
vo výrokovej časti konštatované), je uvedenie príslušného právneho ustanovenia (resp. ustanovení),
ktoré nezameniteľným spôsobom a jasne právne kvalifikujú spoločensky nežiaduce správanie sa
páchateľa spolu s jeho právnymi následkami vo forme uloženia sankcie podľa druhu a jej výšky.

Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí
pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

45. Žalovaný však tak nekonal. Naopak, zdôrazňovaním iba objektívnej stránky skutkovej podstaty

deliktu doplneného opisom skutku uviedol žalobkyňu do omylu, že sa dopustila skutku, ktorý však nie
je priamo vymedzený ako priestupok, či iný správny delikt.

Navyše tzv. skutková veta (t.j. slovný opis priebehu, miesta, času a spôsobu spáchania skutku) sa
v prejednávanej veci uvádza iba u priestupkov (a contrario § 63 ods. 7 zák. č. 326/2005 Z. z.), a
preto je nadbytočné (hoci toto zákonodarca správnemu orgánu výslovne nezakazuje) požadovať pri

správnych deliktov vymedzených v zák. č. 326/2005 Z. z., aby skutková veta bola súčasťou výroku
rozhodnutia. Práve v tomto zákonnom dôvode vidí konajúci senát Najvyššieho súdu zákonný dôvodna odklon od rozsudku Najvyššieho súdu sp.zn. 8Sžo/28/2007. Správny poriadok neumožňuje (§ 3
ods. 1 Správneho poriadku v spojení s čl. 2 ods. 2 ústavy Slovenskej republiky), aby uvedené právne
pochybenie následne správny orgán odstránil tým, že by v odôvodnení potom svoju výrokovú časť po

tejto stránke doodôvodňoval.

Podľa § 63 ods. 7 zák. č. 326/2005 Z.z. na priestupky [podľa tohto zákona o lesoch- poznámka
odvolacieho súdu] a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch.

46. Práve v tomto pochybení vidí Najvyšší súd prvý dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia
správneho orgánu.

3) K ochranným opatreniam :

47. V rámci rozhodovacej činnosti sa Najvyšší súd oboznámil aj s opačnou argumentáciou krajského
súdu [vyslovená prostredníctvom rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 24S/14/2013 na str.
13 a nasl. a preskúmavaná Najvyšším súdom v odvolacom konaní vedenom pod sp.zn. 1Sžp 14/2013],
ktorá je obidvom účastníkom známa. Podľa uvedenej argumentácie :

„V tomto prípade a to aj vzhľadom k tomu, že žalobkyni sa kladie za vinu nevykonanie žiadnych

povinností, časové, ale aj miestne vymedzenie spáchaného skutku spĺňa kritéria určitosti a
zrozumiteľnosti. ....

... Spôsob spáchania skutku, ktorý mal spočívať v nečinnosti, t. j. v opomenutí určitých povinných
konaní, je však vymedzený len všeobecne a to tak, že porušenia citovaných zákonných ustanovení
sa žalobkyňa dopustila tým, že v určitom čase, v určitom mieste nesplnila povinnosti na zabránenie

šírenia premnoženia škodcov z chránených území s piatym stupňom ochrany, v ktorých nebola povolená
výnimka orgánom štátnej správy ochrany prírody a krajiny na vykonanie náhodných ťažieb dreva.

Toznamenálentým,ženesplnilapovinnostinazabráneniešíreniaapremnoženiaškodcovzchránených
území s piatym stupňom ochrany. Takéto vymedzenie spôsobu spáchania iného správneho deliktu pre
chýbajúci opis opomenutých povinností spôsobuje neurčitosť výroku a tým jeho nezrozumiteľnosť.“

48. Najvyšší súd sa s uvedeným právnym názorom celkom stotožňuje. je nepochybné, že zákonodarca
prostredníctvom ustanovenia § 28 ods. 3 zák. č. 326/2005 Z.z. nepredkladá žalobkyni konkrétny zoznam
ochranných opatrení, ktoré je povinná zabezpečiť za účelom ochrany lesa. Naopak, z jeho znenia jasne
vyplýva, že povinnosť zabezpečiť opatrenia na zabránenie šíreniu škodcov možno splniť zabezpečením
rôznych druhov konkrétnych činností, a to kombinovane či samostatne, čo bude závisieť od konkrétneho

stavu škodcov na dotknutých územiach s 5. stupňom ochrany.

Nie bez povšimnutia Najvyššieho súdu ostalo splnomocňovacie ustanovenie § 66 písm. h) zák. č.
326/2005 Z.z., ktorým sa vykonávajú podrobnosti k povinnosti uloženej žalobkyni v zmysle § 28 cit.
zákona.

Podľa § 66 písm. h) zák. č. 326/2005 Z.z. všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo,

ustanoví podrobnosti o zásadách ochrany lesa pred vplyvom imisií, abiotických a biotických škodlivých
činiteľov, opatreniach na ochranu lesov vrátane ochrany lesa pred požiarmi ( § 28),

49. Na základe uvedeného ustanovenia bola vydaná vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva
Slovenskej republiky č. 453/2006 Z.z. o hospodárskej úprave lesov a o ochrane lesa. Prostredníctvom
jej predmetu (§ 1 písm. m/) ako aj v ustanoveniach o ochrane lesa ( § 41 až 46) sa ministerstvo s touto

otázkou právne vysporiadalo.

Podľa § 1 vyhlášky č. 453/2006 Z.z. táto vyhláška ustanovuje podrobnosti o hospodárskej úprave lesov
a o ochrane lesa, najmä o

a) kategorizácii lesov a charakteristike subkategórií lesov,b) kritériách a podmienkach na vyhlásenie ochranných lesov a lesov osobitného určenia,

c) zásadách určovania a spôsobe predkladania návrhov na vyhlasovanie ochranných lesov a lesov
osobitného určenia,

d) zaraďovaní lesov pod vplyvom imisií do pásiem ohrozenia a charakteristike pásiem ohrozenia,

e) určovaní hospodárskeho tvaru lesa,

f) členení a použití hospodárskych spôsobov a ich foriem,

g) rekonštrukcii lesa,

h) kritériách na posudzovanie zabezpečeného lesného porastu,

i) určovaní priestorového rozdelenia lesa vrátane vymedzenia lesných oblastí a podoblastí, časovej a

ťažbovej úprave lesov,

j) vykonávaní hospodárskej úpravy lesov, postupe pri vyhotovovaní lesného hospodárskeho plánu (ďalej
len "plán"), jeho schvaľovaní a kontrole,

k) predčasnej obnove plánu, o zmene plánu a o úprave plánu,

l) spôsobe vykonania národnej inventarizácie lesov a monitoringu lesov,

m) zásadách ochrany lesa pred vplyvom imisií, abiotických a biotických škodlivých činiteľov a o
opatreniach na ochranu lesov vrátane ochrany lesa pred požiarmi.

50. Činnosti, ktoré zákon preniesol na žalobkyňu za situácie, kedy je vysoká pravdepodobnosť šírenia a
premnoženiaškodcovzúzemís5.stupňomochrany,vktorýchnebolanáhodnáťažbapovolená,nemôže
vykonávať nahodilo a svojvoľne, ale zásadne v súlade s ust. § 41 až 46 citovanej vyhlášky.

Podľa § 41 ods. 1 vyhlášky č. 453/2006 Z.z. opatreniami na ochranu lesa sa zabezpečuje sledovanie
zdravotnéhostavulesa,zisťovanieaidentifikáciaškodlivýchčiniteľovaichvývojascieľomzabezpečenia
stability a odolnosti lesov a vytváranie podmienok a predpokladov na obmedzenie výskytu a pôsobenia
škodlivých činiteľov, zmiernenie následkov ich pôsobenia a na obranu proti nim.

Podľa § 43 ods. 5 vyhlášky č. 453/2006 Z.z. opatrenia na zabránenie šíreniu a premnoženiu škodcov

z chránených území s piatym stupňom ochrany, v ktorých nebola náhodná ťažba povolená, sa
zabezpečujú podľa návrhu hospodára, ktorý posúdi lesnícka ochranárska služba.

51. Z vyššie citovaných právnych noriem vyplýva, že právna úprava výber opatrení potrebných na
zabránenie šírenia škodcov z území s piatym stupňoch ochrany zveruje do rúk odborného lesného
hospodára (§ 47 ods. 1 zák. č. 326/2005 Z.z.) a lesníckej ochranárskej službe (§ 29 ods. 1 zák. č.

326/2005 Z.z.). Či, a ak áno, boli tieto predpoklady na ochranu lesa v územiach s 5. stupňom ochrany
splnené, musí objasniť žalovaný.

Žalobkyňa, ako taká, má zo zákona len povinnosť, aby opatrenia, ktoré uvedené subjekty určili,
zabezpečila. Na tom nič nemení skutočnosť, že podľa Spoločného usmernenia sa ministerstvá zhodli na
tom, že žalobkyni zároveň ukladajú povinnosť vypracovať identifikáciu území, ktoré spĺňajú podmienky

podľa § 28 ods. 3 zák. č. 326/2005 Z.z., a to ako podklad pre vypracovanie návrhu opatrení a to vždy
do 31. augusta v roku.

Podľa § 29 ods. 1 zák. č. 326/2005 Z.z. orgánom štátnej odbornej kontroly ochrany lesa je právnická
osoba zriadená ministerstvom alebo jej organizačný útvar (ďalej len "lesnícka ochranárska služba"),
ktorá vykonáva kontrolu plnenia povinností pri ochrane lesa, účinnosti opatrení vykonaných podľa tohto

zákona a kontrolu zdravotného stavu lesa.Podľa § 47 ods. 1 zák. č. 326/2005 Z.z. odborný lesný hospodár (ďalej len "hospodár") je fyzická osoba,
ktorá je odborne spôsobilá na výkon činností uvedených v § 48. Podmienkou na výkon týchto činností
je zápis v registri odborných lesných hospodárov, ktorý vedie príslušný orgán štátnej správy lesného

hospodárstva [ § 59 ods. 2 písm. k)].

52. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak napadnuté rozhodnutie v odôvodnení neobsahuje konkretizáciu
opatrení určených v zmysle § 43 ods. 5 vyhlášky č. 453/2006 Z.z., ktoré bola žalobkyňa povinná v
príslušnom období v ochranných pásmach území s 5. stupňoch ochrany PR a NPR zabezpečiť, potom
ide o nepreskúmateľné rozhodnutie pre nedostatok dôvodov.

Najvyšší súd v súvislosti s uvedeným spresňuje svoju pôvodnú definíciu minimálnych kritérií

odôvodnenia orgánu verejnej správy (najmä rozsudok Najvyššieho súdu sp.zn. 5Sži 1/2009) pre oblasť
iných správnych deliktov tak, že odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy musí obsahovať
logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu o vine osoby, t. j.

- skutok, o ktorom sa koná, sa stal a napĺňa znaky iného správneho deliktu,

- skutok spáchala označená osoba,

- spáchanie skutku, o ktorom sa koná, bolo osobe preukázané a

- nie sú známe prekážky z titulu vnútroštátneho alebo medzinárodného práva, ktoré by bránili orgánu
verejnej správy v konaní,

čím sa v dostatočnom rozsahu splnia formálnej a materiálnej podmienky rozhodnutia, tzn. že
priemernému adresátovi je daná možnosť z mu predloženého odôvodnenia pochopiť

na základe akých skutočností (dôkazných prostriedkov) a v akom rozsahu bol zistený skutkový stav,

správnosť právnych noriem aplikovaných na skutkový stav a

právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva a vedúce k myšlienke obsiahnutej vo výrokovej
časti.

53. Pokiaľ preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy nebude spĺňať hore uvedenú definíciu,

potom je nepreskúmateľné, čo aj v prejednávanej veci bolo odvolacím súdom konštatované.

Odpoveď na otázku, kedy je rozhodnutie orgánu verejnej správy nepreskúmateľné z titulu nedostatku
dôvodov Najvyšší súd vyslovil nasledovne (m.m. sp.zn. 1 Sžso 23/2010):

„Za nedostatok dôvodov, ktoré by inak mali byť riadne objasnené v odôvodnení rozhodnutia správneho
orgánu, nie je možné považovať čiastkové nedostatky odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu, ale

iba taký nedostatok dôvodov, ktoré majú skutkovo a právne objasniť právne názory vedúce konajúci
správny orgán k prijatiu výrokovej časti rozhodnutia, tzn. že

- ide teda o také vady skutkových zistení a na to nadväzujúcej aplikácie príslušnej právnej normy, ktoré
sú neodmysliteľným základom pre rozhodnutie samotné, a že

- existuje stav „absencie“, ktorý nutne vedie k nepochopeniu rozhodovacích dôvodov.“

4) Ku kritériám výšky pokuty:

54. Zákonodarca pre oblasť iných správnych deliktov uložil povinnosť správnym orgánom, aby na
základe správnej úvahy stanovili druh (v prejednávanej veci toto zákonodarca neumožnil) a výšku
sankcie za zistený iný správny delikt.

Podľa § 65 ods. 1 zák. č. 326/2004 Z.z. pri ukladaní pokuty a určení jej výšky podľa § 64 sa prihliada

najmä na závažnosť, spôsob a čas trvania a možné následky porušenia povinností, na spoluprácu aprístup právnických osôb alebo dotknutých fyzických osôb - podnikateľov k odstraňovaniu následkov a
k prijatým opatreniam.

55. Hore uvedené požiadavky však nie je možné splniť iba tým, že žalovaný ako odôvodnenie výšky

uloženej pokuty použije argument, ktorý je iba prepisom textu vyššie uvedenej právnej normy, ako
napríklad bolo vyslovené v rozhodnutí Obvodného lesného úradu vo Zvolene zo dňa 18.05.2012
nasledovne:

„OLÚ pri ukladaní pokuty a jej výšky, podľa § 64 zákona o lesoch prihliadol na spôsob a čas trvania a
možné následky porušenia povinností. Rozhodnutie sa tiež opieralo o písomné stanoviská dotknutých
organizácií, ktoré poukazujú na pasivitu ŠOP SR Banská Bystrica pri zabezpečení opatrení v ochrannom

pásme MCHÚ Zadná Poľana. “

56. Naopak, iba riadnym odôvodnením o naplnení jednotlivých kritérií, t.j. uvedením najmä spôsobu
správania osoby (orgánu) zodpovednej za porušenie právnej povinnosti, si orgán verejnej správy splní
svoju povinnosť aj vo vzťahu k výroku o uloženej sankcii.

V.

57. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení
námietok žalobkyne a stanoviska žalovaného ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich
predchádzajúcich rozsudkoch, najmä už v citovaných rozhodnutiach sp.zn. 1 Sžso 23/2010 a 5 Sži
1/2009, pri ktorých Najvyšší súd nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa od nich odchýlil (napríklad
zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného

zjednocovacieho stanoviska), s oznámením termínu vyhlásenia rozsudku postupom podľa §156 ods. l
a 3 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Naopak, na základe vyššie uvedených právnych názorov bol konajúci senát Najvyššieho súdu povinný
sa odkloniť od právnych zistení vyslovených v rozsudkoch Najvyššieho súdu sp.zn. 2Sžp/23/2012 zo
dňa 27. februára 2013, 2Sžp/21/2011 zo dňa 18. apríla 2012 ako aj 8Sžo 28/2007.

58. Najvyšší súd v súlade so zásadou hospodárnosti súdneho konania ako aj so svojou dlhodobo
ustálenou praxou neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku zákonné ustanovenie, podľa ktorého bolo
rozhodnutie správneho orgánu zrušené (§ 250j ods. 4 prvá veta O.s.p.), nakoľko dôvodom podania
tejto informácie súdom je v zmysle § 250j ods. 4 veta druhá O.s.p. poskytnúť podklady pre posúdenie
prípustnosti možného odvolania proti rozsudku súdu. Nakoľko proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu

vydaným v správnom súdnictve sú nielen generálne (§ 246c ods. 1 O.s.p.) ale aj špeciálne (§ 250ja ods.
6 O.s.p.) opravné prostriedky neprípustné s výnimkou prípadu úplnej jurisdikcie zakotvenej v ustanovení
§ 250ja ods. 5 O.s.p., a táto situácia v prejednávanej veci nenastala, potom nie je možné ust. § 250j
ods. 4 O.s.p. na výrok rozhodnutia Najvyššieho súdu aplikovať.

59. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 v spojitosti s §

250k ods. 1 a § 246c ods. 1 O.s.p., podľa ktorého iba úspešná žalobkyňa má právo na náhradu trov tohto
konania. Podmienkou pre priznanie náhrady trov právneho zastúpenia je ich doloženie do spisu počas
konania alebo dovyčíslenie v 3 - dňovej lehote po vyhlásení rozsudku. V prípade iných trov konania sa
úspešnej žalobkyni prizná náhrada trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia
s výnimkou trov právneho zastúpenia.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p. platí, že ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná
náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právnehozastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd
munáhradutrovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhrady
trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

60. Výška priznaných náhrad trov konania sa skladá :

1. Z náhrady trov právneho zastúpenia, ktoré právny zástupca žalobkyne podaním zo 7. decembra 2012,
21.februára2008vzmyslevyhl.MinisterstvaspravodlivostiSlovenskejrepublikyč.655/2004Z.z.vyčíslil
a voči správnosti ktorých neboli vznesené námietky :

1.1. Trovy právneho zastúpenia na krajskom súde

1.1.1. prevzatie a príprava zastúp. (12) - 1 úkon práv. pomoci 127,16 €

1.1.1.1. prislúchajúca náhrad rež. paušálu 7,63 €

1.1.2. podanie žaloby 1/ (12) - 1 úkon práv. pomoci 127,16 €

1.1.2.1. prislúchajúca náhrad rež. paušálu 7,63 €

1.1.3. prevzatie a príprava zastúp. (12) - 1 úkon práv. pomoci 127,16 €

1.1.3.1. prislúchajúca náhrad rež. paušálu 7,63 €

1.1.4. podanie žaloby 2/ (12) - 1 úkon práv. pomoci 127,16 €

1.1.4.1. prislúchajúca náhrad rež. paušálu 7,63 €

1.1.5. účasť na pojednávaní (13) - 1 úkon práv. pomoci 173,55 €

1.1.5.1. prislúchajúca náhrad rež. paušálu 7,81 €

1.2. Trovy právneho zastúpenia na odvolacom súde

1.2.1. podanie odvolania (13) ......... 1 úkon práv. pomoci 173,55 €

1.2.1.1. prislúchajúca náhrad rež. paušálu 7,81 €

Spolu s DPH

tzn. v celkovej sume : 1.082,26 €

61. Nakoľko úspešná žalobkyňa bola zastúpený advokátom, je nutné podľa § 149 ods. 1 v spoj. s § 246c

ods. 1 O.s.p. zaplatiť mu priznanú náhradu trov. Bližšie podrobnosti o spôsobe platby a účte právneho
zástupcu sú obsiahnuté v liste zo dňa 9. apríla 2013, ktorý je súčasťou súdneho spisu krajského súdu
(č.l. 76 a 77).

62. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania,
lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni

súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť). Napriek skutočnosti, že
išlo o prieskum zákonnosti uloženia sankcie, v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 2
O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).