Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 26, 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/239/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213228185
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4213228185.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdKomárnovkonanípredsudkyňouJUDr.OľgouKováčovouvprávnejvecinavrhovateľky:W.

V., W.. XX.X.XXXX, F. Q. XX, V. proti odporkyni: V. V., W.. XX.X.XXXX, F. N. XX, V., v konaní zastúpenej
JUDr. Gabrielom Szabó, advokátom so sídlom Kostolné námestie 32, Kolárovo, o určenie výživného,
takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť odporkyni k rukám jej právneho zástupcu náhradu trov konania
titulom trov právneho zastúpenia vo výške 48,11 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka podala na tunajší súd dňa 16.12.2013 návrh na určenie výživného na plnoleté dieťa.
Návrh odôvodnila tým, že je študentkou 1. ročníka štúdia na F. K. F.. Uviedla, že po rozvode jej rodičov

zostala bývať v spoločnej domácnosti s otcom. Zabezpečenie svojich potrieb finančne rieši brigádami,
pričom ju finančne podporuje otec a stará matka z otcovej strany. Odporkyňa na jej výživu ničím
neprispieva. Uviedla, že jej náklady súvisiace so štúdiom predstavujú sumu 50,- € mesačne za bývanie,
150,- € mesačne - strava a cestovné vo výške 10,- až 25,- € mesačne. Ostatné výdavky na zakúpenie
ošatenia, hygienických potrieb, školských potrieb a pod. predstavujú sumu 45,- € mesačne. V priebehu
konania navrhovateľka upresnila, že žiada určiť výživné vo výške 100,- € mesačne počnúc od podania
návrhu, t.j. počnúc od 16.12.2013.

Odporkyňa s podaným návrhom nesúhlasila.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením obsahu listinných

dôkazov nachádzajúcich sa v spise, a to rodného listu navrhovateľky, potvrdenia o návšteve školy,
vyjadrenia odporkyne k podanému návrhu, potvrdení o príjme, úradného prekladu potvrdenia o návšteve
školy, rozhodnutia ÚPSVaR Komárno a ostatných ku spisu priložených listín, prečítaním, a na základe
takto vykonaného dokazovania ustálil tento skutkový a právny záver:

Ako vyplynulo z rodného listu, navrhovateľka je dcérou odporkyne. Rodičia navrhovateľky sú rozvedení.
Ako vyplynulo z potvrdenia o návšteve školy vystaveného F. K. dňa 20.3.2014, navrhovateľka je
v školskom roku 2013/2014 (s trvaním školského roka od 1.9.2013 do 30.6.2014) zapísaná ako
poslucháčka prípravného štúdia F. K. na vysokoškolské štúdium formou denného štúdia, na ktoré

dostáva ministerské štipendium vo výške 17.850,- Ft. Podľa tohto potvrdenia inštitút navrhovateľke
zabezpečuje bezplatné ubytovanie v internáte na adrese V. Ú. XX, F..Ako vyplynulo z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno č. KN2/OŠSD/
SOC/2013/14878 zo dňa 11.11.2013 odporkyni bol odňatý prídavok na dieťa, ktorý poberala na
navrhovateľku vo výške 23,10 € od 1.9.2013. V odôvodnení svojho rozhodnutia správny orgán

konštatoval, že štúdium na F. inštitúte na základe rozhodnutia Ministerstva školstva, vedy, výskumu
a športu SR, Strediska na uznávanie dokladov o vzdelaní zo dňa 2.10.2013 nemožno považovať za
rovnocenné štúdiu na strednej škole alebo vysokej škole v Slovenskej republike, nakoľko ide len o
prípravné štúdium na ďalšie štúdium na vysokej škole. Štúdium odporkyne teda v zmysle § 4 ods. 1
zákona č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom

poistení v znení neskorších predpisov nie je sústavnou prípravou na povolanie.

Navrhovateľka v priebehu konania doplnila, že návrh na určenie výživného podala z dôvodu, že má
vysokévýdavkyvsúvislostisoštúdiom,pričomvbudúcomrokuzrejmenebudemaťnároknaštipendium.
Pritom chce začať štúdium na inej vysokej škole. Uviedla, že s odporkyňou sa snažila celú situáciu riešiť,
avšak odporkyňa s ňou niekedy komunikuje, niekedy nie. Uviedla, že titulom štipendia jej je vyplácaná
suma 50,- až 60,- € mesačne. Stará matka jej prispieva sumou 100,- až 150,- € mesačne a otec rovnako

sumou 100,- až 150,- € mesačne. V súčasnej dobe si brigádnicky neprivyrába. Potvrdila, že škola,
ktorú navštevuje, slovenské orgány neuznávajú. Túto situáciu slovenské úrady nevedia riešiť, na území
SR preto nie je vedená ani v evidencii nezamestnaných, ani ako dobrovoľne nezamestnaná osoba.
Jej mesačné výdavky predstavujú úhradu za používanie internetu na internáte vo výške 5,- až 6,- €
mesačne, na cestovné v meste Budapešť vo výške 15,- € mesačne, na cestovné z miesta jej bydliska do

školy potrebuje sumu 30,- € mesačne, pričom na začiatku školského roka bola povinná zložiť zálohu vo
výške 10,- €, ktorá má zabezpečiť prípadné poškodenia a straty predmetov v internátnej izbe. Internát
a škola pritom sídlia v jednej budove.

Odporkyňa v priebehu konania uviedla, že s podaným návrhom nesúhlasí, pretože ho považuje za
nemorálny.Podľajejvyjadreniajunavrhovateľkaporozvodesotcomnavrhovateľkyodsúdilaapožiadala

ju, aby sa o ňu viac nezaujímala a že od nej nič nepotrebuje. Mala za to, že navrhovateľka sa po
ukončení štúdia na Gymnáziu v Kolárove nepripravuje na budúce povolanie. Škola, ktorú navštevuje,
nie je zariadením, ktoré Slovenská republika uznáva za školské zariadenie, ktoré by bolo sústavnou
prípravou na budúce povolanie. Potreby navrhovateľky sú podľa jej názoru plne kryté štipendiom, ktoré
dostáva,pričominštitút,ktorýnavštevujejejposkytujeubytovanieistravu.Navrhovateľkataktieždostáva

vreckové, pričom do augusta 2013 jej bol na účet vyplácaný i prídavok na dieťa. K svojim pomerom
uviedla, že je zamestnaná s priemerným príjmom vo výške 595,43 € mesačne. Býva v spoločnej
domácnosti so svojimi rodičmi. Jej mesačné výdavky predstavujú režijné náklady na bývanie vo výške
100,- €, náklady na stravu vo výške 90,- €, náklady na stravu v zamestnaná vo výške 66,- €, splátka
životného poistenia vo výške 19,19 €, splátka hypotekárneho úveru vo výške 103,- €, náklady na

zakúpenie pohonných hmôt vo výške 50,- €, poplatok za internet vo výške 12,98 €.

Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov, plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé
sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 citovaného zákona, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 citovaného zákona, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 citovaného zákona, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.Podľa § 62 ods. 5 veta prvá citovaného zákona, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Podľa § 75 ods. 1 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 citovaného zákona, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

V danom prípade súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľky

na určenie výživného je nedôvodný. Navrhovateľka je dospelá, pričom ju nemožno považovať za
nezaopatrené dieťa, ktoré sa po dosiahnutí plnoletosti štúdiom (na strednej alebo vysokej škole)
sústavne pripravuje na povolanie. V súčasnej dobe je navrhovateľka poslucháčkou 1. ročníka na F. K. U.
F., kde navštevuje denné štúdium. Ide o inštitút, ktorý zabezpečuje prípravné štúdium na vysokoškolské
štúdium. Ide teda o zariadenie, ktoré má pripraviť študenta na budúce vysokoškolské štúdium. Nakoľko

nejde o vysokoškolské štúdium, ktoré je sústavnou prípravou na budúce povolanie, súd mal za to, že
na strane navrhovateľky nie sú dané zákonné podmienky v zmysle § 62 zákona o rodine, pretože u
navrhovateľky neexistuje žiadna prekážka (štúdium na strednej alebo vysokej škole s dennou formou
štúdia), pre ktorú by dôvodne nebola schopná sama sa živiť. Okrem toho štúdium navrhovateľky je kryté
ministerským štipendiom, pričom F. inštitút, ktorý navštevuje, jej bezplatne zabezpečuje ubytovanie.

Súd preto návrh zamietol, keď priznanie výživného navrhovateľke s ohľadom k vyššie uvedeným
skutočnostiam by bolo v rozpore s dobrými mravmi.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého súd prizná účastníkovi,
ktorý mal plný úspech v konaní náhradu trov potrebným na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V danom prípade bola v konaní plne úspešným účastníkom odporkyňa. Táto si náhradu trov konania
riadne a včas uplatnila. Titulom náhrady trov konania si uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia vo
výške 962,17 € titulom odmeny za 4 úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné
podanie na súd - vyjadrenie sa k návrhu, účasť na pojednávaní dňa 17.3.2014, účasť na pojednávaní
dňa 26.5.2014) po 210,81 €. Pri výpočte hodnoty 1 úkonu právnej služby vychádzala z hodnoty sporu vo

výške 6.000,- € (5 násobok ročného plnenia vo výške 1.200,- € (12 x 100,- €) podľa § 10 ods. 3 vyhl. č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov).Zároveňsiuplatnilanáhradurežijnéhopaušálu4x8,04€,náhradustratyčasuza4polhodiny
po 13,01 €, náhradu cestovného na pojednávania z Kolárova do Komárna a späť v dňoch 17.3.2014
a 26.5.2014 celkove vo výške 34,73 € ((24,5 km x 4) x 0,183) pri spotrebe 5,9 litrov/100 km a cene

paliva dňa 17.3.2014 vo výške 1,535 €/1 liter paliva a dňa 26.5.2014 vo výške 1,362 €/1 liter paliva). K
uplatnenej náhrade trov konania doplnila, že sa snažila o zmierlivé riešenie celého sporu, avšak napriek
dvom listom a mnohým telefonátom medzi jej právnym zástupcom a otcom navrhovateľky jej snaha
bola neúspešná. Konštatovala, že iniciátorom aj tohto sporu bol otec navrhovateľky, ktorý žiadnu dohodu
nepripúšťa. Uplatnenú náhradu trov konania považovala za primeranú, pričom zdôraznila, že v inej veci

vedenej na tunajšom súde už uhradila súdny poplatok vo výške 600,- €.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu

trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sapriznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., keď odporkyňu

považuje za v konaní plne úspešného účastníka, ktorý má právo na náhradu účelne vynaložených trov
konania, ktoré si riadne a včas uplatnila. S ohľadom na charakter sporu a postavenie navrhovateľky
však súd mal za to, že v danom prípade je dôvodná aplikácia ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p.,
keď súd vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré mal za to, že v danom prípade je
dôvodné náhradu trov konania sčasti nepriznať. Za dôvody hodné osobitného zreteľa súd považoval

postavenie navrhovateľky, ktorá je dcérou odporkyne ako aj charakter sporu, keď sa od svojej matky
domáhala určenia výživného z dôvodu, že navštevuje denné prípravné štúdium na F. K. U. F., ktoré je
prípravným štúdiom na budúce vysokoškolské štúdium. V tejto súvislosti mal súd za to, že pokiaľ by
vzťahy v rodine neboli tak vážne narušené, odporkyňa by s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou
výživné navrhovateľke dobrovoľne poskytovala a takýto spor by sa na súde neviedol. Za dôvody
hodné osobitného zreteľa súd považoval aj zárobkové pomery navrhovateľky, ktorej jediným príjmom

je štipendium a vreckové, ktoré jej poskytuje otec a stará matka. Preto súd dospel k záveru, že v
danom prípade je dôvodné zníženie priznanej náhrady trov konania na sumu rovnajúcu sa 5 % sumy
dôvodne uplatnených trov právneho zastúpenia. Súd preskúmal odporkyňou uplatnené trovy právneho
zastúpeniapostupujúcpodľavyhl.č.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov a konštatuje, že odporkyňa si náhradu trov právneho

zastúpenia uplatnila v plnej výške v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Preto súd zaviazal navrhovateľku
zaplatiť odporkyni titulom náhrady trov konania sumu vo výške 48,11 €, ktorá suma predstavuje sumu
rovnajúcu sa 5 % sumy dôvodne uplatnených trov konania (5 % zo sumy 962,17 € = 48,11 €).

Náhradu trov konania súd v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p. zaviazal navrhovateľku zaplatiť k rukám
právneho zástupcu odporkyne.

Pokiaľ ide o tvrdenia odporkyne o iniciátorovi tohto sporu, poukazujúc na narušené vzťahy s
navrhovateľkou a jej otcom, čím zdôvodňovala svoj nárok na priznanie náhrady trov konania v plnej
uplatnenej výške, súd mal za to, že predmetné tvrdenia odporkyne sú len domnienkami, ktoré sú však
pre rozhodnutie súdu o náhrade trov konania v danej veci irelevantné.

Lehotu na plnenie súd určil v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniame) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.