Decision was made at the court Okresný súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Eliška Wagshalová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8C/244/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113230084
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113230084.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Eliškou Wagshalovou v právnej veci navrhovateľov: 1/ F. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom A., Ď. XX, 2/ A. Ž., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., U. XX, proti odporcovi:
PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému: Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o zrušenie
rozhodcovského rozsudku takto
r o z h o d o l :
súd žalobu z a m i e t a ,
o trovách konania bude rozhodnuté v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobcovia sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 15.10.2013 v znení jeho doplnenia zo dňa
27.11.2013 domáhali, aby súd zrušil rozsudok rozhodcovského súdu S., sp.zn. F.-A.-XXXX/XX U. zo
dňa 14.05.2013 a určil, že zmluvné podmienky v zmluve číslo XXXXXXXXXX v bode 8. 4 a bode 8. 1 sú
neplatné. Svoj návrh odôvodnili tým, že dňa 28.10.2011 so žalovaným uzavreli zmluvu o revolvingovom
úvere číslo XXXXXXXXXX, na základe ktorej im bol poskytnutý úver 1500 €. Z dôvodu nepriaznivej
sociálnej situácie a nedostatočného príjmu sa dostali do omeškania so splácaním splátok. So
žalovaným uzavreli dohodou o odklade splátok, za vyhotovenie ktorej sa zaviazali zaplatiť žalovanému
zmluvnú odmenu vo výške 161,24 €. Žalobcovia nedokázali oponovať obchodnému zástupcovi a
podpísali predloženú formulárovú listinu vrátane rozhodcovskej zmluvy. Z dôvodu neskúsenosti a
neinformovanosti žalobcovia netušili, že zmluva obsahuje neprijateľné podmienky a neprimeranú výšku
úrokovej sadzby (70,43%). Žalobcovia považujú rozhodcovskú zmluvu za neplatnú vzhľadom k tomu, že
obsahuje veriteľom vopred vybratý rozhodcovský súd, ktorý je na neprijateľnom mieste a naviac v sídle
veriteľa. Okolnosti uzavretia rozhodcovskej zmluvy žalobcovia považujú za nekalú obchodnú praktiku,
keďže rozhodcovská zmluva je vopred predformulovaná, pričom spotrebiteľ bez právnického vzdelania
si neuvedomuje, že sa mieni vytvoriť predstava, že spotrebiteľ si rozhodcovskú zmluvu osobitne dohodol
a podpisom takejto predformulovanej zmluvy je zbavený ex offo súdnej ochrany pred neprijateľnými
zmluvnými podmienkami.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že z podanej žaloby nevyplýva, že 30 dňová
prekluzívna lehota pre podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 41 zákona číslo
244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaníbolazachovaná.Namietolzachovanieuvedenejlehotyapodanú
žalobu považuje za neprípustnú. Žalovaný sa vyjadril aj k vecnej stránke a uviedol, že rozhodcovská
zmluva predstavuje individuálny právny úkon, ktorý nie je súčasťou ani podmienkou vzniku úverového
zmluvného vzťahu. Individuálnosť rozhodcovskej zmluvy je daná nielen tým, že zmluvné strany
uzatvárajú rozhodcovskú zmluvu ako samostatný úkon a na osobitnej listine, čo Č a u čo E vyplýva aj zobsahu rozhodcovskej zmluvy, z okolností vzniku, trvania a možného jednostranného ukončenia. Obsah
a dôsledky rozhodcovskej zmluvy boli žalobcom vysvetlené a výslovne vyplývajú z obsahu samostatnej
rozhodcovskej zmluvy. Ohľadom návrhu na určenie neprijateľnosť zmluvných podmienok žalovaný
namietol, že v rámci rozhodovania o zrušení rozhodcovského rozsudku je procesne vylúčené, aby
sa súd zaoberal aj iným predmetom konania. Podstatou konania o žalobe o zrušenie rozhodcovského
rozsudku je rozhodnúť, či bude rozhodcovský rozsudok zrušený alebo nie. Ak dôjde k zrušeniu
rozhodcovského rozsudku, žaloba podaná v rozhodcovskom konaní sa stáva predmetom opätovného
prejednania, čo výslovne vyplýva z ustanovenia § 43 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní.
Dohoda o poskytnutí služby, ktorej určenia neprijateľnosti sa žalobcovia domáhajú, nebola uzavretá v
súvislosti so zmluvným vzťahom, o ktorom bolo rozhodované v rozhodcovskom konaní, preto nie je
zrejmý ani naliehavý právny záujem žalobcov na určení neplatnosti ustanovení tejto dohody. Vzhľadom
k uvedenému žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol a žalobcov zaviazal k náhrade trov konania.
Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi : zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX,
rozhodcovskou zmluvou č. XXXXXXXXXX, originálom rozhodcovského spisu stáleho rozhodcovského
súdu S., sp.zn. F.-A.-XXXX/XXFK a zistil tento skutkový stav:
Dňa 14.05.2013 rozhodcovský súd S., v konaní sp.zn. F.-A.-XXXX/XXEK vydal rozsudok, ktorým
žalovaných (v tomto konaní žalobcov) zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 2837,30 €,
zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % denne a úroku z omeškania vo výške 2,525 % ročne zo súm
špecifikovaných vo výroku rozsudku, poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 49,79 € a trovy
právneho zastúpenia vo výške 428,46 €. Rozhodcovský rozsudok bol doručený žalobkyni v prvom rade
dňa 29.07.2013. Žalobca v druhom rade zásielku v odbernej lehote neprevzal a poštový doručovateľ ju
vrátil odosielateľovi dňa 09.08.2013.
Návrh žalobcov na zrušenie rozhodcovského rozsudku bol podaný na tunajšom súde dňa 15.10.2013.
Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon“), účastník
rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského
rozhodcovského rozsudku, z dôvodov taxatívne uvedených v tomto ustanovení.
Podľa ustanovenia § 41 ods. 1 zákona, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v
lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Predovšetkým sa súd, aj so zreteľom na námietku žalovaného, musel vysporiadať s otázkou zachovania
lehoty na podanie návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súd pritom dospel k záveru, že
návrh nebol podaný včas. Žalobcovia v konaní nepreukázali, že by boli podali návrh na zrušenie
rozhodcovského rozsudku v zákonnej lehote. Návrh bol podaný až po uplynutí 30 dňovej lehoty na
podanie takejto žaloby.
Súd je síce povinný na neprijateľné podmienky prihliadať z úradnej povinnosti (rozsudok Súdneho
dvora vo veci Oceano Grupo Editorial). To však ešte neznamená, že pokiaľ vnútroštátne právne
predpisy obmedzujú možnosť iniciovania súdneho konania, v ktorom sa takáto zmluvná podmienka
preskúmava, určitou lehotou, súd je povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok v rozpore s touto
vnútroštátnou úpravou bez ohľadu na zachovanie stanovenej lehoty. Povinnosť súdu ex offo skúmať
zmluvnú podmienku z hľadiska jej prijateľnosti sa tak uplatní iba vtedy, ak tu pred súdom prebieha
konanie iniciované za dodržania podmienok stanovených vnútroštátnym právom. V nadväznosti na
vyššie uvedené zistenia a závery potom súdu nezostalo iné, než z dôvodu, že žalobcovia a podali návrh
v prejednávanej veci až po márnom uplynutí 30-dňovej lehoty v zmysle § 41 ods. 1 zákona, návrh
ako oneskorene podaný zamietnuť bez ďalšieho prieskumu neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré
podľa tvrdení žalobcov obsahuje zmluva o revolvingovom úvere.O trovách konania súd v zmysle ustanovenia § 151 ods.3 O.s.p. z dôvodu zložitosti veci rozhodne do
30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.