Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, May 22, 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 7C/81/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613200952
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5613200952.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Gabrielou Briškovou v právnej veci žalobcu:

Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, právne zastúpeného
Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 36 857 033,
proti žalovanému: I. P., L.. X. X. XXXX, J. E. J. XXX, o splnenie povinnosti zaplatiť sumu 0,91 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 30. 1. 2013 v spojení s jej doplnením zo dňa
24. 5. 2013 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 63,92 eur, sankčný úrok vo

výške 20% ročne zo sumy 63,92 eur od 28. 7. 2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu
odôvodnil uzavretou zmluvou medzi účastníkmi konania dňa 25. 9. 2007 o spolupráci pri poskytovaní
bankových produktov a služieb, na základe ktorej sa účastníci konania dohodli na vedení účtu podľa
podmienok uvedených v zmluve a všeobecných obchodných podmienkach. Z dôvodu, že žalovaný
neuhradil žalobcovi debetný zostatok na účte zriadenom podľa zmluvy, žalobca dňa 18. 7. 2011
odstúpil od zmluvy. Výška aktuálneho debetného zostatku predstavovala 63,92 eur. Podľa všeobecných
obchodných podmienok banky je daný dôvod žalovaného sankcionovať sankčnou úrokovou sadzbou
podľa sadzobníka vo výške 20% ročne. Na účely doručovania podľa článku 8 časť B bod 5 všeobecných

obchodných podmienok sa písomnosti a oznámenia banky považujú za doručené, ak sú zasielané
poštou, na druhý pracovný deň odo dňa odoslania.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie listinami: zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb
zo dňa 25. 9. 2007, dodatkom k zmluve zo dňa 25. 9. 2007, všeobecnými obchodnými podmienkami,
odstúpením od zmluvy zo dňa 18. 7. 2011, sadzobníkom poplatkov, zistiac nasledovné:

Listinnými dôkazmi bolo preukázané, že dňa 25. 9. 2007 účastníci konania uzavreli zmluvu o spolupráci
pri poskytovaní bankových produktov a služieb, obsahom ktorej bola zmluva o zriadení rastového
osobného účtu číslo XXXXXXXXXX v prospech žalovaného. Podľa článku 4 zmluvy v prípade

konkludentného prijatia návrhu zmluvy o poskytovaní služieb TP bankou, dôjde povolením prečerpania
peňažných prostriedkov do výšky debetného limitu na účte v článku 1 bod 1 zmluvy k platnému aúčinnému uzatvoreniu zmluvy o poskytovaní služby povolené prečerpanie. Výšku a účinnosť debetného
limitu banka oznámi majiteľovi účtu formou výpisu z technického systému banky na adresu na zasielanie
výpisov v zmysle článku 1 bod 1 zmluvy. Z dodatku k zmluve o účte zo dňa 25. 9. 2007 bolo zistené,

že žalobca sa zaviazal poskytnúť majiteľovi účtu k balíku služieb bonus vo výške 600,-Sk. Z výpisu z
účtu žalovaného za obdobie do 30. 6. 2011 bolo zistené, že zostatok na účte predstavuje mínus 63,01
eur. Z písomného odstúpenia od zmluvy zo dňa 18. 7. 2011 bolo zistené, že nakoľko účet žalovaného
vykazoval debetný zostatok, ktorého aktuálna výška je 63,01 eur, žalobca odstupuje od zmluvy dňom
doručenia tohto oznámenia. Z výpisu z účtu za obdobie do 27. 7. 2011 bolo zistené, že žalobca vyúčtoval

žalovanémuzaoperáciuzodňa27.7.2011úroky0,91eur,vdôsledkučohozostatoknaúčteboluvedený
63,92 eur.

V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodol aj v neprítomnosti
žalobcu a jeho právneho zástupcu, ako aj žalovaného, keďže boli na súdne pojednávanie všetci riadne
predvolaní. Nepožiadali o odročenie súdneho pojednávania. Súd prihliadajúc na obsah spisu a doposiaľ
vykonané dôkazy meritórne rozhodol, keďže preukázaný skutkový stav umožňoval vydať meritórne

rozhodnutie a nebol zistený vážny dôvod odročenia súdneho pojednávania.

RozsudkomOkresnéhosúduLiptovskýMikulášzodňa11.7.2013č.konania7C/81/2013-59,súdžalobe
čiastočne vyhovel a uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 63,01 eur s 9,5% ročným
úrokom z omeškania od 20. 7. 2011 do zaplatenia. V zostávajúcej časti bola žaloba zamietnutá.

Uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 26. 2. 2014, č. konania 6Co/590/2013-154, odvolací súd

výrok rozsudku, ktorým bola žaloba v zostávajúcej časti zamietnutá zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Podľa § 710 Obchodného zákonníka:

Ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné
peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou
o úvere.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka:

Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka:

Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení,
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa§3NariadeniavládySRč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka (v znení od 1. 1. 2009):

Výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobu zamietol, keď
vykonaným dokazovaním nebola preukázaná jej dôvodnosť. Rozsudkom Okresného súdu LiptovskýMikuláš zo dňa 11. 7. 2013 č. konania 7C/81/2013-59, súd žalobe právoplatne čiastočne vyhovel a uložil
povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 63,01 eur s 9,5% ročným úrokom z omeškania od 20.
7. 2011 do zaplatenia. Predmetom konania zostal nárok žalobcu na zaplatenie zostatku a to sumy 0,91

eur. Žalobca však nepreukázal nárok na zaplatenie sumy 0,91 eur a neuniesol dôkazné bremeno v
uvedenom smere. Odstúpením od zmluvy došlo k zániku zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania
a vzniku povinnosti žalovaného zaplatiť debetný zostatok na účte 63,01 eur. Uvedenú skutočnosť tvrdil
sám žalobca v písomnom odstúpení od zmluvy, v ktorom jednoznačne, presne a úplne kvantifikoval
výšku debetného zostatku 63,01 eur. Po zániku zmluvného vzťahu žalobcovi neprislúchalo zmluvné

plnenie, ako ani zmluvné úroky. Žalobca ani nepreukázal, že uplatnené zmluvné úroky 0,91 eur sa
vzťahujú na obdobie do zániku zmluvy. Podľa tvrdenia žalobcu, s odkazom na všeobecné obchodné
podmienky, písomnosti banky sa považujú za doručené na druhý pracovný deň odo dňa odoslania.
Keďže žalobca po zániku zmluvy v dôsledku odstúpenia od zmluvy si uplatňoval nárok na zaplatenie
sumy 0,91 eur (s dátumom 27. 7. 2011) neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k tomuto uplatnenému
nároku. V danom prípade dôkazné bremeno na existenciu uplatňovaného dlhu žalovaného voči

žalobcovi zaväzovalo nepochybne žalobcu. Je na žalobcovi, akým spôsobom si dôkaznú povinnosť
splní. Žalobca tak v predmetnom konaní neuniesol dôkaznú povinnosť a povinnosť tvrdenia vo vzťahu k
uplatňovanému debetnému zostatku (Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 29. 11. 2013, č. konania
8Co/440/2013-71). Po zániku zmluvy nebol daný dôvod účtovať žalovanému ďalšie úroky (Rozsudok
Krajského súdu v Žiline zo dňa 31. 10. 2013, č. konania 9Co/441/2013-66).

Žalobca si uplatnil nárok za zaplatenie úrokov. Keďže súd nie je viazaný právnym posúdením účastníka
konania, subsumoval tvrdený nárok na zaplatenie úrokov (pre nezaplatenie dlhu) pod ustanovenia
upravujúce úroky z omeškania. Jednalo sa o zákonný nárok vyplývajúci priamo zo zákona. Nemožno
preto konštatovať, že úroky z omeškania žiadané žalobcom neboli.

Nie je pravdou, že v odôvodnení rozsudku sa okresný súd zaoberal len spomínanou sumou 0,91 eur.

Na čl. 61, 62 rozsudku sa súd jednoznačne zaoberal dôvodmi nepriznania uplatneného sankčného
úroku, ktorý predstavoval zmluvný úrok (pojem sankčný úrok platná právna úprava nepozná, nemožno
takýto pojem podriadiť pod žiadne ustanovenia právnej normy, bolo tak nevyhnutné posúdiť uvedený
nárok za zaplatenie „sankčného“ úroku v časti prevyšujúcej zákonný úrok, ako zmluvného úroku).
Bolo preto rozhodnuté o celom predmete konania. Po zániku zmluvného vzťahu nie je daný žiaden

zákonný dôvod na priznanie zmluvného úroku („sankčného“ úroku). Je potrebné zdôrazniť, že sadzobník
poplatkov sa vzťahuje na zmluvné plnenie, ktoré je možné priznať len za obdobie trvania zmluvného
vzťahu, nie po jeho zániku. Preto pokiaľ žalobca sám tvrdí, že dňa 18. 7. 2011 došlo k odstúpeniu
od zmluvy a teda zániku zmluvy (žalobca súčasne tvrdí, že ku dňu 27. 7. 2011 bol už zrušený účet
žalovaného), je nelogické a nedôvodné zo strany žalobcu žiadať s poukazom na sadzobník poplatkov

„sankčný“ úrok (vo výške 20% ročne) za obdobie po zániku zmluvy, t.j. 28. 7. 2011 do zaplatenia.
Dôvodom zamietnutia návrhu bol nie nedostatok dohody o sankčnom úroku vo výške 20% ročne, ale
skutočnosť, že v dôsledku odstúpenia od zmluvy zanikol zmluvný vzťah účastníkov konania a preto
nebol daný dôvod platiť zmluvný úrok (Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 11. 11. 2013, č. konania
11Co/186/2013-63). Pokiaľ žalobca žiadal priznať zmluvný sankčný úrok, je potrebné uviesť, že zmluvný

úrok je odplata za užívanie požičanej istiny, pričom zo zákonnej úpravy nevyplýva, že po splatnosti
nezaplateného dlhu sa úročí istina úveru do zaplatenia, čo vyplýva i z podstaty zmluvného úroku, ktorý
je odplatou za užívanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú dlžníkovi do doby splatnosti, keďže
veriteľ finančné prostriedky po lehote splatnosti neposkytuje (Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa
31. 10. 2013, č. konania 9Co/441/2013-66). V prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať dlh

riadne a včas, žalobcovi ako veriteľovi prislúchali úroky z omeškania, ktoré mu boli priznané v zákonom
stanovenej výške. Akýkoľvek iný nárok po zániku zmluvy žalobcovi neprislúchal, preto mu nemohol
byť priznaný. Sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a
navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou účastníka konania. Účastník má povinnosť tvrdenia ako aj
povinnosť dôkaznú. Zistený skutkový stav je preto výsledkom dôkaznej aktivity účastníkov. Osobitne

uvedený postup je dôležitý v prípade spotrebiteľských zmlúv, medzi ktoré patrí aj predmetná zmluva.
Podľa ustálenej judikatúry komunitárneho práva, nerovný stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom
služby (keďže zmluvné podmienky predkladá dodávateľ služby bez možnosti korekcie spotrebiteľa)
môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy.
S poukazom na spotrebiteľský charakter zmluvy a súdny prieskum neprijateľných zmluvných podmienok

nebolo možné uložiť povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcom uplatňovaný nárok. Nebol daný žiadendôvod nútiť žalobcu byť úspešný v sporovom konaní. Takýto postup by predstavoval porušenie zásady
rovnosti strán v konaní. V akom rozsahu žalobca uniesol alebo neuniesol dôkazné bremeno, v takom
rozsahu znáša dôsledky s tým spojené, v danom prípade následok v podobe zamietavého rozhodnutia

súdu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku
tak, že o trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Bolo
prihliadané na výrok odvolacieho súdu, ktorým sa nedotkol rozhodnutia o trovách konania, pričom vec
bola len v časti vrátená na ďalšie konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.