Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 22, 2014

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Sžf/50/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8011200982
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: CSc., JUDr. Eva Babiaková

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:8011200982.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiakovej,

CSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci žalobcu:
LADEX, s.r.o., Štúrova 220, Svit, IČO: 36 482 102, zastúpeného JUDr. Milanom Križalkovičom,
advokátom so sídlom Hviezdoslavova 11, Spišská Nová Ves, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č.
I/225/13868-83238/2011/990770-r a č. I/225/13868-83239/2011/990770-r obe zo dňa 26. augusta 2011,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/48/2011 - 69 zo dňa 15. februára
2013, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/48/2011 - 69 zo dňa 15.
februára 2013, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 25. novembra 2011, vedenou pod sp. zn. 2S/48/2011, sa žalobca domáhal preskúmania
rozhodnutia žalovaného č. I/225/13868-83238/2011/990770-r zo dňa 26. augusta 2011, ktorým bol
potvrdený dodatočný platobný výmer Daňového úradu Svit č. 719/230/8081/11/Mrt zo dňa 5. mája 2011,
ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2009 v sume 90
677,31 €.

Žalobou zo dňa 25. novembra 2011, vedenou pod sp. zn. 2S/49/2011, sa žalobca domáhal preskúmania

rozhodnutia žalovaného č. I/225/13868-83239/2011/990770-r zo dňa 26. augusta 2011, ktorým bol
potvrdený dodatočný platobný výmer Daňového úradu Svit č. 719/230/8082/11/Mrt zo dňa 5. mája 2011,
ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2009 v sume 97
711,30 €.

Vzhľadom na totožnosť účastníkov a skutkovú súvislosť napadnutých rozhodnutí krajský súd postupom
podľa § 112 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) spojil veci na spoločné konanie vedené
pod sp. zn. 2S/48/2011.

Rozsudkom č. k. 2S/48/2011-69 zo dňa 15. februára 2013 Krajský súd v Prešove žaloby zamietol. O
trovách konania rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal.Krajský súd v dôvodoch rozsudku uviedol, že v predmetnej veci kľúčovým faktorom bolo nepreukázanie
dodania služieb žalobcom do Švédska. Žalobca deklaroval dodanie tovaru - telefónnych kariet. Z
odborného stanoviska Ministerstva financií SR č. MF/25471/2007-73 zo dňa 15. októbra 2007 vyplýva,

že v prípade uskutočnenia tohto druhu obchodu pre účely zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení účinnom v rozhodnom období - do 31. decembra 2009 (ďalej len ,,zák. o DPH“) sa jedná
o dodanie telekomunikačných služieb. Správne preto postupovali daňové orgány, ak za rozhodujúcu
skutočnosť pre správne určenie dane považovali miesto dodania služieb. Je nesporným, že dodanie
služieb sa uskutočnilo medzi dodávateľom z Poľska pre odberateľa zo Slovenska - žalobcu. Keďže sa

jedná o subjekty členských štátov, správne postupovali daňové orgány, ak podľa § 15 ods. 7 a 8 zák.
o DPH považovali miesto dodania služieb sídlo odberateľa, t. j. Slovenskú republiku. V súlade s § 69
ods. 3 zák. o DPH bol teda odberateľ - žalobca povinný platiť daň. Správca dane požiadal príslušné
orgány členských štátov o preverenie deklarovaných obchodov, pričom dodanie telefónnych kariet z
Poľska žalobcovi bolo potvrdené, no jeho následné dodanie daňovému subjektu do Švédska švédske
orgány nepotvrdili. Z odpovedí na dožiadanie vyplynulo, že k dodaniu deklarovaného množstva kariet

od poľského daňového subjektu skutočne došlo. Podľa odpovede zo dňa 15. júna 2010 na dožiadanie
správcu dane od švédskej daňovej správy vyplýva, že spoločnosť DSV Road AB je súčasťou DSV Global
Transport & Logistics a je zapísaná na dánskej burze cenných papierov, funguje vo viacerých krajinách,
a to v oblasti prepravy a logistiky. Spoločnosť nenakupuje ani nepredáva dobíjacie telefónne karty a o
spoločnostiLADEX,s.r.o.nikdynepočula.Žalobcaokremsvojhotvrdenia,žespredstaviteľomfirmyDSV

Road AB Malmoe uzavrel v roku 2008 písomnú dohodu, ktorú aj predložil správcovi dane, nepreukázal
dodanie služieb do Švédska. Z toho dôvodu vznikla povinnosť podľa § 15 ods. 1 zák. o DPH odviesť
daň do štátneho rozpočtu, keďže miestom dodania služby je miesto, kde ma dodávateľ služby svoje
sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, z ktorej sa služba dodáva. Hmotnoprávnym predpokladom
oslobodenia od DPH je preukázanie dodania služieb. Žalobca túto hmotnoprávnu podmienku nesplnil. K

intrakomunitárnemu dodaniu tovaru do iného členského štátu dôjde vtedy, ak odberateľ dodanie tovaru
potvrdí podaním príslušného daňového priznania, v ktorom toto dodanie zahrnie, čo sa v danom prípade
nestalo. Žalobcovi teda podľa § 19 ods. 2 zák. o DPH vznikla daňová povinnosť a podľa § 69 ods. 1 a
3 zák. o DPH povinnosť platiť daň.

Krajský súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že vo veci bol nedostatočne zistený skutkový stav

veci. Správca dane vykonal šetrenie prostredníctvom švédskej daňovej správy a vyjadrenia žalobcom
deklarovaného odberateľa služieb, a týmto šetrením bolo jednoznačne preukázané, že dodanie služieb
do Švédska nebolo preukázané. Žalobca napriek svojmu tvrdeniu, že zabezpečí osobnú účasť zástupcu
švédskej spoločnosti, tento dôkaz nezabezpečil a nepredložil ani žiadny iný taký dôkaz, ktorý by
spochybnil závery správcu dane. Daňové orgány postupovali v súlade s § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992

Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zák. o správe daní“) a dostatočne zistili skutkový stav veci, na základe ktorého
vyrubili žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia apríl a máj 2009 v uvedenej
výške.

Proti predmetnému rozsudku podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote

odvolanie, v ktorom sa domáhal v zmysle § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. jeho zrušenia a vrátenia veci
súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie, alternatívne žiadajúc, aby odvolací súd podľa § 220
O.s.p. napadnutý rozsudok zmenil a návrhu v celom rozsahu vyhovel. Súčasne navrhol, aby odvolací
súd priznal žalobcovi trovy prvostupňového konania, ako aj odvolacieho konania.

Namietal, že predložil zmluvy, podľa ktorých bolo nepochybné dodanie tovaru daňovému subjektu do

Švédska. Podľa žalovaného zo skutočnosti, že spoločnosť DSV Road AB je súčasťou DSV Global
Transport&Logostics a je zapísaná na dánskej burze cenných papierov, funguje vo viacerých krajinách
v oblasti prepravy a logistiky, vyplynulo, že táto spoločnosť nenakupovala ani nepredávala dobíjacie
telefónne karty a o žalobcovi nepočula. Žalobca navrhol, aby zástupca spoločnosti DSV Road AB bol
vypočutý a okrem zisťovania na príslušných orgánoch členských štátov prebehlo aj preverenie v rámci

spoločnosti, s ktorou žalobca uzavrel zmluvu a následne dodal tovar do Švédska. Žalobca sám takúto
možnosť nemá, ale majú ju príslušné daňové orgány. Toto je možné preveriť aj miestnym zisťovaním
priamo u daňového subjektu. Žalobca mal za to, že dodanie služieb preukázal. Ak švédsky partner
nepodal príslušné daňové priznanie, žalobca nemal na túto okolnosť vplyv. Vo veci nebol riadne zistenýskutkový stav, nebol predložený dôkaz o šetrení u daňového subjektu vo Švédsku, pričom tento dôkaz
nemá ani žalobca a nie je schopný ho obstarať, a preto bez jeho viny nebol doteraz v konaní predložený.

K podanému odvolaniu sa písomným podaním zo dňa 2. mája 2013 vyjadril žalovaný tak, že námietky

žalobcu smerujú výlučne voči nedostatočne zistenému skutkovému stavu. Žalovaný sa s napadnutým
rozsudkom v celom rozsahu stotožnil a navrhol ho ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.)
preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru,
že rozsudok krajského súdu je potrebné vo výroku ako vecne správny potvrdiť. Rozhodol bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2, § 214 ods. 2 O.s.p. s tým, že termín verejného

vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej
stránke www.nsud.sk . Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22. mája 2014 (§ 156
ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).

Predmetom súdneho prieskumu v tejto veci je zákonnosť rozhodnutia žalovaného č.
I/225/13868-83238/2011/990770-r zo dňa 26. augusta 2011, ktorým potvrdil dodatočný platobný výmer

Daňového úradu Svit č. 719/230/8081/11/Mrt zo dňa 5. mája 2011, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel
danezpridanejhodnotyzazdaňovacieobdobieapríl2009vsume90677,31€arozhodnutiažalovaného
č.I/225/13868-83239/2011/990770-rzodňa26.augusta2011,ktorýmpotvrdildodatočnýplatobnývýmer
Daňového úradu Svit č. 719/230/8082/11/Mrt zo dňa 5. mája 2011, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2009 v sume 97 711,30 €.

Podľa§250jaods.7O.s.p.,akNajvyššísúdSlovenskejrepublikyrozhodujeakoodvolacísúdvobdobnej
veci, aká už bola predmetom konania pred odvolacím súdom, môže v odôvodnení poukázať už len na
podobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení uvedie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že v konaní vedenom pod sp. zn. 8Sžf/15/2013 bola na tomto
súde prejednaná a rozhodnutá obdobná vec, ktorou sa rozhodlo vo veci posúdenia uplatneného práva

žalobcu na odpočet dane z pridanej hodnoty v uvedenom kontrolovanom období.

V odôvodnení rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/15/2013 je uvedené
nasledovné :

Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v

odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 15 ods. 1 zák. o DPH, miestom dodania služby je miesto, kde má dodávateľ služby svoje
sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, z ktorej sa služba dodáva; ak dodávateľ nemá sídlo,
miesto podnikania alebo prevádzkareň, je miestom dodania služby miesto, kde má bydlisko alebo kde

sa obvykle zdržiava, ak sa v odsekoch 2 až 10 a v § 16 neustanovuje inak.

Podľa § 15 ods. 7 vety prvej zák. o DPH, miestom dodania služieb uvedených v odseku 8, ak sú tieto
služby dodané osobe, ktorá podniká v členskom štáte inom, ako je členský štát dodávateľa služby, alebo
zákazníkovi, ktorý má sídlo alebo bydlisko v treťom štáte, je miesto, kde má táto osoba sídlo, miesto
podnikania alebo prevádzkareň, na ktorej spotrebu a využitie sa služby dodávajú; ak táto osoba nemá

takéto miesto, je miestom dodania služby jej bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.Podľa § 15 ods. 8 písm. g/ zák. o DPH, službami, pri ktorých sa určí miesto dodania podľa odseku 7
vrátane ich sprostredkovania v mene a na účet inej osoby a prijatia záväzku zdržať sa vykonávania
týchto služieb, sú telekomunikačné služby.

Podľa § 19 ods. 2 zák. o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Ak je služba dodaná
zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo z tretieho štátu a osobou povinnou platiť daň v
tuzemsku je príjemca služby podľa § 69 ods. 2 až 4, daňová povinnosť vzniká dňom vyhotovenia faktúry;
ak faktúra nie je vyhotovená do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom
mesiaci, v ktorom bola služba dodaná, daňová povinnosť vzniká posledným dňom tretieho kalendárneho

mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná.

Podľa § 69 ods. 3 zák. o DPH, zdaniteľná osoba je povinná platiť daň pri službách podľa § 15 ods. 8,
ktoré jej dodala zahraničná osoba z iného členského štátu alebo z tretieho štátu.

Podľa § 29 ods. 4 zák. o správe daní, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť
a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v
rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov

(priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky,
verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné
záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 29 ods. 8 zák. o správe daní, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na
správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na

ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,
správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa čl. 1 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1798/2003 zo 7. októbra 2003 o administratívnej spolupráci
v oblasti dane z pridanej hodnoty a ktoré zrušuje nariadenie (EHS) č. 218/92 (ďalej v texte rozsudku
len „Nariadenie“), toto nariadenie stanovuje pravidlá a postupy, ktoré umožnia príslušným orgánom

členských štátov, aby spolupracovali a navzájom si vymieňali akékoľvek informácie, ktoré im môžu
pomôcť pri uskutočňovaní správneho stanovenia DPH. Toto nariadenie tiež stanovuje pravidlá a postupy
pre výmenu určitých informácií elektronickými prostriedkami, najmä čo sa týka DPH ohľadom transakcií
vo vnútri spoločenstva.

Podľa čl. 2 ods. 6 Nariadenia, na účely tohto nariadenia „žiadaný orgán“ je ústredný kontaktný úrad,

kontaktné oddelenie alebo každý príslušný úradník členského štátu, ktorý prijíma žiadosť o pomoc za
príslušný orgán.

Podľa čl. 5 ods. 1, 2 Nariadenia, na požiadanie žiadajúceho orgánu žiadaný orgán oznamuje informácie
uvedené v článku 1, vrátane informácií týkajúcich sa jednotlivého prípadu alebo prípadov. Na účely
posúvania informácií uvedeného v odseku 1 žiadaný orgán zabezpečí vykonávanie akýchkoľvek

administratívnych vyšetrovaní potrebných na získanie takýchto informácií.

Z obsahu predložených spisov najvyšší súd zistil, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie
žalovaného č. I/225/13868-83242/2011/990770-r zo dňa 26. augusta 2011, ktorým potvrdil dodatočný
platobný výmer Daňového úradu Svit č. 719/230/8099/11/Mrt zo dňa 5. mája 2011, ktorým vyrubil
žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2009 v sume 167 091,89

€, keďže daň zistená daňovým úradom sa odlišovala od dane uvedenej v daňovom priznaní.

Podstatou podaného odvolania bolo tvrdenie žalobcu týkajúce sa nedostatočne zisteného skutkového
stavu vo vzťahu k dodaniu telefónnych kariet do iného členského štátu - Švédska.Z medzinárodnej výmeny informácií (formulár SCAC 2004, ref. č.
E_SK_SE_20100324_6316_440-211504-10-5531_R(R), ako odpovede švédskej daňovej správy na
žiadosťsprávcudanežalobcuč.719/320/5119/2010/Barzodňa22.marca2010)vyplýva,že„spoločnosť

DSV Road AB je súčasťou DSV Global Transport & Logistics, ktorá je kótovaná na dánskej burze
cenných papierov. DSV Road AB funguje vo veľa krajinách na svete v oblasti prepravy a logistiky.
Spoločnosť nenakupuje ani nepredáva telefónne karty. Naša spoločnosť uviedla, že nikdy nenakúpili nič
od Ladex s.r.o. a ani o tejto spoločnosti nikdy nepočuli“.

Pokiaľ žalobca žiadal vykonanie miestneho zisťovania u jeho dodávateľa vo Švédsku, je potrebné

uviesť, že daňové orgány nemajú právomoc vykonávať svoje oprávnenia či akékoľvek preverovanie
mimo územia Slovenskej republiky. Práve na základe výmeny informácií v zmysle Nariadenia boli
od žiadaného orgánu švédskej daňovej správy získané dostatočné informácie potrebné pre správne
stanovenie DPH, a preto nemohol odvolací súd uznať námietku nedostatočne zisteného skutkového
stavu. Len zo skutočnosti, že žalobca neuniesol v daňovom konaní dôkazné bremeno, nemožno vyvodiť
nedostatočné zistenie skutkového stavu správcom dane.

Prípadný výsluch osoby, o ktorej žalobca tvrdil, že bola jeho obchodným partnerom resp. tvrdeným
zástupcom spoločnosti DSV Road AB, by nemohol mať vplyv na skutkové zistenia v daňovom
konaní, keďže bola získaná informácia od samotnej „zastupovanej“ spoločnosti, ktorá vylúčila dodanie
telefónnych kariet alebo akékoľvek obchodné styky so žalobcom.

Skutočnosť, že žalobcom označený odberateľ žalobcu nepozná a neobchoduje s telefónnymi kartami,

nevyplynula z toho, že spoločnosť DSV Road AB je kótovaná na dánskej burze cenných papierov,
funguje vo veľa krajinách na svete v oblasti prepravy a logistiky, ako sa v odvolaní domnieval žalobca,
ale bola výslovne uvedená v odpovedi príslušného orgánu švédskej daňovej správy citovanej vyššie.

Na základe vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že Krajský súd v Prešove rozhodol
vo veci zákonným spôsobom, a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods.
1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, keďže žalobca v
odvolacom konaní úspešný nebol a žalovanému v takomto konaní náhrada trov neprináleží.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom

od 1. mája 2011).

VzhľadomnavyššieuvedenéNajvyššísúdSlovenskejrepublikypopreskúmanínapadnutýchrozhodnutí
správnych orgánov v medziach podaného odvolania dospel k záveru, že námietky žalobcu vznesené v
odvolaní proti prvostupňovému rozsudku nie sú dôvodné a preto rozhodol podľa § 219 O.s.p. v spojení
s § 250ja ods. 3 druhá veta O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu
nepriznal, keďže žalobca v odvolacom konaní úspešný nebol a žalovanému v takomto konaní náhrada
trov neprináleží.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 1. mája 2011).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.