Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 21, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/28/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8708201419
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8708201419.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Anny Ilčinovej. a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci žalobcov: 1. D. Y., bytom C., D.
XXXX/XX, 2. J. W., bytom C., N. XXXX/X, 3. U. I., bytom W. B. XXX, 4. Y. I., bytom R. XX, U., Q. M., 5.
I. Y., bytom W. u X. XX, X., Q. M., žalobcovia v 1. - 5. rade zastúpení Advokátskou kanceláriou Hudzík
- Novýsedlák Partners, v.o.s., so sídlom Mnoheľova 830/15, Poprad proti žalovanej: N. P., bytom C.,
S. XXXX/XX, o vydanie dedičstva s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov a žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Poprad zo dňa 07. 10. 2013, č. k. 9C/28/2008-334, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú vydať
žalobcom v 1. - 5.rade spoluvlastnícky podiel, každému zo žalobcov po 8/280-in z nehnuteľností
vedených na liste vlastníctva č. XXX a na liste vlastníctva č. XXX (ďalej len „LV“), k. ú. D. G. (prvý výrok
rozsudku). V prevyšujúcej časti ohľadom žalobcami žiadaného vydania spoluvlastníckych podielov nad
8/280-in k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX a na LV č. XXX, k. ú. D. G. žalobu zamietol (druhý
výrok rozsudku). Tretím výrokom rozsudku súd prvého stupňa zamietol žalobu o určenie, že žalobcovia
sú dedičmi po nebohom N. D., zomrelom XX. XX. XXXX a vyslovil, že žiadnemu z účastníkov náhradu
trov konania nepriznáva (štvrtý výrok rozsudku). Zaviazal žalobcov v 1. - 5.rade spoločne a nerozdielne

nahradiť trovy štátu vo výške 82,40 Eur a zaviazal žalovanú nahradiť trovy štátu vo výške 82,40 Eur s
povinnosťou účastníkov konania zaplatiť trovy štátu na účet Okresného súdu Poprad v lehote 30 dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku (piaty výrok rozsudku).

Rozhodnutie súd prvého stupňa právne zdôvodnil ust. § 485 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“)
a ust. § 175x ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“). Vychádzal zo zistenia, podľa
ktorého, cit.: „žalobcovia ako právni nástupcovia D. Y., nar. XX. XX. XXXX a zomrelého XX. XX. XXXX
sú oprávnenými dedičmi po nebohom N. D. zomrelom XX. XX. XXXX. Ak D. Y. bol účastníkom konania v

pôvodnom dedičskom konaní po poručiteľovi N. D., v čase prejednania novoobjaveného majetku po ňom
(konanie sa viedlo pred Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 20D/122/2007 a je právoplatne skončené),
mali byť žalobcovia účastníkmi dedičského konania. Otec žalobcov - D. Y. je nebohý a žalobcovia sú
jeho právni nástupcovia, a teda všetci žalobcovia sú aj dedičmi po poručiteľovi N. D., zomrelom XX. XX.
XXXX. Žalovaná v konaní o novoobjavenom majetku po poručiteľovi N. D. vedenom na tamojšom súde
pod sp. zn. 20D/122/2007 je nepravý dedič v časti dedičstva vo výške príslušných dedičských podielov k
nehnuteľnostiam, ktoré mali zdediť žalobcovia v 1. - 5.rade, a preto je povinná vydať žalobcom majetok,každému zo žalobcov po 8/280-in z nehnuteľnosti vedených na LV č. XXX a na LV č. XXX, k. ú. D. G.. K
tvrdeniam žalovanej, že právny predchodca žalobcov - D. Y., nebol synom N. D., lebo jeho otcovstvo nie
je zapísané v rodnom ani v úmrtnom liste, súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že zo sčítacieho

hárku sčítania ľudu v roku 1940 pre obec D. G. jednoznačne vyplýva, že N. D. (otec žalovanej) nahlásil
sčítaciemu komisárovi, t. j. úradnej osobe ako svojho syna D. D., nar. XX. XX. XXXX. Aj keď syn N. D.
mal oficiálne priezvisko „Y.“, jeho otec - N. D. ho uviedol svojim priezviskom, čím touto verejnou listinou
vydanou príslušným štátnym orgánom v medziach jej zmocnenia došlo k vyvráteniu údajov uvedených
v krstnom a rodnom liste D. Y.. Existenciu syna N. D. - D. Y. v konaní potvrdil aj svedok C. D. (syn N. D.),

ktorý potvrdil, že jeho otec sa správal k D. Y. ako k synovi a rovnako D. Y. sa správal k otcovi ako syn
a oslovoval ho slovom „otec“. Pravdivosti záveru súdu o právnom nástupníctve D. Y. po N. D. svedčí aj
znalecký posudok RNDr. B. C., z ktorého jednoznačne vyplýva, že C. D. je vlastný brat žalovanej a D.
Y., ml. - žalobca v 1.rade mali spoločného predka, keď frekvencia výskytu nájdeného haplotypu u oboch
skúmaných osôb je nižšia ako 0,4 % populácie. Náhodný výskyt uvedenej zhody rovnako vyvracia aj
znalecký posudok znalkyne prof. RNDr. N. H., PhD., ktorá skúmajúc biologické vzorky D. Y., ml. C. D.

a žalovanej v závere svojho znaleckého posudku skonštatovala, že najpravdepodobnejší príbuzenský
vzťah osôb D. Y. ml. - žalobcu v 1.rade, syna D. Y. st. a C. D. je, že sú bratranci po mužskej línii. Za
najpravdepodobnejší príbuzenský vzťah znalkyňa uviedla vzťah C. D. a žalovanej ako súrodencov a
žalobcu v 1.rade a C. D. ako bratrancov.

S poukazom na ust. § 80 písm. c) O. s. p. súd zamietol žalobu o určenie, že žalobcovia sú dedičmi po

nebohom N. D. z dôvodu, že podaná žaloba o určenie nemôže byť v prejednávanej veci opodstatnená.
Rozhodnutie súdu, ktorým sa žalovanej uložila povinnosť vydať žalobcom ich spoluvlastnícky podiel
ako oprávneným dedičom po poručiteľovi N. D., zomrelom XX. XX. XXXX, podľa ust. § 485 OZ je
dostatočným dokladom o tom, že každý zo žalobcov je dedičom po poručiteľovi.

Vzhľadom na čiastočný úspech účastníkov v konaní súd vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo

na náhradu trov konania (§ 142 ods. 2 O. s. p.). O trovách štátu súd rozhodol podľa ust. § 148 ods.
1 O. s. p.. Štátu v konaní vznikli trovy vyplatené z rozpočtových prostriedkov štátu vo výške 164,80
Eur ako odmena a náhrada hotových výdavkov za výkon znaleckej činnosti znalkyni prof. RNDr. N. H.,
PhD.. Podľa výsledkov konania boli obidve procesné strany len čiastočne úspešné, preto žalobcovia sú
povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť štátu trovy konania vo výške 82,40 Eur a žalovaná je povinná

nahradiť trovy štátu vo výške 82,40 Eur“.

Proti tomuto rozsudku, proti druhému až piatemu výroku rozsudku, podali v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalobcovia. Sú toho názoru, že podiel ich právneho predchodcu D. Y. po poručiteľovi N. D. je
13/84, čo predstavuje podiel u každého žalobcu 13/420. Žalobcovia preto podávajú odvolanie v časti o
nepriznanie 1/84-in podielu, v ktorej časti súd prvého stupňa (druhý výrok rozsudku) v prevyšujúcej časti

žalobu o vydanie dedičských podielov zamietol. Uviedli, že práve na základe argumentácie žalovanej,
že N. D. nie je otcom ich právneho predchodcu D. Y., žiadali určiť, že sú dedičmi po nebohom N. D.,
aby sa týmto určením stanovil pevný základ do budúcna a tak sa zabránilo ďalším sporom. Nie je totiž
vylúčené, že v budúcnosti sa objaví ďalší majetok po N. D. a právne účinky napadnutého rozhodnutia v
tomto konaní nebude možné použiť, nakoľko sa vzťahujú iba na predmetné konanie. Žalobcovia sú toho

názoru, že vzhľadom na výsledok dedičského konania o novoobjavenom majetku po poručiteľovi N. D.,
kedynotárdookruhudedičovnezahrnulajžalobcov(ajkeďzpôvodnéhodedičskéhokonaniamuselobyť
notárovizrejmé,žeokremžalovanejajejbratasúdedičmiajžalobcovia),vytvorilsastavprávnejneistoty,
či žalobcovia sú alebo nie sú dedičmi po N. D.. Navyše, ak v rodnom liste D. Y. otcovstvo uvedené
nie je. Týmto návrhom bol uplatňovaný iný procesný nárok ako v prípade vydania spoluvlastníckeho

podielu, a preto takýto návrh mal svoje opodstatnenie a dával žalobcom istotu v tom smere, že súd určí,
či sú alebo nie sú dedičmi po N. D.. Žalobcovia nesúhlasia ani s rozhodnutím súdu o trovách konania a
trovách štátu. Aplikácia ust. 142 ods. 2 O. s. p. nie je správna, správne mal súd prvého stupňa na daný
právny vzťah aplikovať ust. § 142 ods. 3 O. s. p. a žalobcom priznať náhradu trov konania. Rovnako pri
náhrade trov štátu mal zaviazať žalovanú, aby nahradila trovy štátu v plnej výške. Navrhli, aby odvolací

súd v napadnutých výrokoch rozsudok zmenil a žalobe v zamietavej časti (druhý a tretí výrok rozsudku)
vyhovel v celom rozsahu. Výroky o trovách konania a trovách štátu navrhli zrušiť a v rozsahu zrušenia
vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.Žalovaná v odvolaní proti prvému (vyhovujúcemu) výroku rozsudku uviedla, že proti jej otcovi N. D.
nebolo vedené žiadne súdne konanie o určenie otcovstva k D. Y.. Nedošlo ani k súhlasnému vyhláseniu
rodičov o otcovstve a neexistuje žiaden rozsudok o určenie otcovstva, ani verejná listina preukazujúca

otcovstvo N. D. k D. Y.. V tomto smere poukazovala na ust. § 82 a nasl. Zákona o rodine. Je preto
podľa žalovanej zarážajúce, že ju súd zaviazal vydať časť dedičstva žalobcom v spoločnom podiele
1/7 v pomere k celku. V tomto prípade neboli splnené zákonné podmienky na vydanie dedičstva
uvedené v § 485 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia nie sú oprávnení dedičia, lebo ich právny
predchodca D. Y. nebol oprávneným dedičom po N. D.. Poukázala na výklad k ust.§ 175x O. s. p.

na strane 696 Občianskeho súdneho poriadku, Komentár - I.diel, II. vydanie, Štefček - Ficová a kol.,
kde je okrem iného uvedené: „Niet pochýb o tom, že v dodatočnom konaní o dedičstve nie je možné
nanovo riešiť otázku dedičského práva, teda kto je a kto nie je dedičom. Podľa nášho názoru však môžu
nastať okolnosti, na základe ktorých je potrebné výnimočne pripustiť, že sa účastníkom dodatočného
konania stane dedič, ktorý nebol účastníkom v pôvodnom konaní“. Vychádzajúc z uvedeného komentára
žalovaná zdôraznila, že v dodatočnom dedičskom konaní nie je možné riešiť okruh účastníkov konania,

a určovať kto je dedičom, resp. nie je. V napadnutom rozsudku sa súd prvého stupňa zaoberal
rodným listom D. Y. ako verejnou listinou a zistil, že otcovstvo D. Y. v rodnom liste zapísané nebolo.
Napriek tomu vyslovil, že N. D. bol otcom D. Y. odvolávajúc sa na spis bývalého Štátneho notárstva v
Poprade sp. zn. D-968/69. Tento spis obsahuje zásadnú procesnoprávnu chybu, lebo nespĺňa kvalitu
relevantného dôkazu preukazujúceho skutočnosť, že N. D. bol otcom D. Y.. Preto súd nemal akceptovať

procesnoprávnu chybu a túto vyhodnotiť ako relevantný dôkaz preukazujúci, že N. D. bol otcom D.
Y.. Všetky dôkazy, na ktoré sa odvoláva súd prvého stupňa v rozhodnutí sú preto právne irelevantné.
Navrhla, aby odvolací súd žalobu žalobcov vo vyhovujúcom výroku zamietol a priznal žalovanej trovy
odvolacieho konania.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1

zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších právnych predpisov; ďalej
len „O. s. p“), vzhľadom na včas podané odvolania žalobcov i žalovanej (§ 204 ods. 1 O. s .p.)
preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich
z ust. § 212 ods. 1 O. s. p.. Podľa tohto ustanovenia odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi
podaného odvolania. Rozsah preskúmavacieho práva (aj povinnosti) odvolacieho súdu je určený

rozsahom odvolania, ktorými sa rozumejú napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvého stupňa a dôvodmi
odvolania, ktorými sú námietky proti odôvodneniu napadnutého rozhodnutia v súlade s ust. § 205 ods.
2, § 205a O. s. p.. Nad rámec rozsahu a dôvodov nebol odvolací súd oprávnený ani povinný rozhodnutie
súdu prvého stupňa preskúmavať. Výnimku by mohli tvoriť len vady konania, na ktoré odvolací súd
prihliada, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O. s. p.). Odvolací súd na

prejednanie podaného odvolania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O. s. p. nenariaďoval pojednávanie. Po
takomto preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel odvolací súd k
záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nemôžu privodiť zmenu, ani zrušenie napadnutého rozsudku.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne
právne vec posúdil (§ 153 ods. 3 O. s. p.).

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 1,
2 O. s. p.), k odvolacím námietkam a na zvýraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd
dodáva:

Podľa ust. § 485 ods. 1 OZ, ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným dedičom je niekto iný,
je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva má,

podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na ujmu pravého dediča.

Občiansky zákonník ustanovuje povinnosť nepravého dediča vydať dedičstvo oprávneným dedičom,
súčasne zakladá právo oprávneného dediča na vydanie dedičstva od nepravého dediča. Nepravým
dedičom je osoba, ktorá podľa rozhodnutia súdu o dedičstve nadobudla majetok poručiteľa, hoci
podľa dedičského práva ho nadobudnúť nemala vôbec alebo v takom rozsahu, v akom ho nadobudla.Oprávnení dedičia sú osoby, ktoré boli dedičmi poručiteľovho majetku už v dobe jeho smrti, ale súd s
nimi nekonal.

Predmetom konania je žalobcami uplatnené právo na vydanie dedičstva dedičskou žalobou po

poručiteľovi N. D., zomrelom XX. XX. XXXX. Žalobcovia sú dedičmi po D. Y., nar. XX. XX. XXXX,
zomrelému XX. XX. XXXX, ktorý bol synom N. D.. Aj keď v rodnom a krstnom liste D. Y. (č. l. 103 a 115
spisu) otcovstvo nie je uvedené, v konaní vypočutí žalobcovia a aj svedok C. D. (č. l. 156 spisu); syn N.
D. potvrdili, že D. Y. pochádzal z mimomanželského vzťahu N. D. a I., rod. Y.. Po narodení otca žalobcov
- D. Y. jeho rodičia N. D. a I. Y. následne uzatvorili manželstvo a v ich manželstve sa narodil v poradí

druhý syn M. D. (XX. XX. XXXX). Manželka N. D. I., rod. Y. v 30-tych rokoch minulého storočia zomrela
a po jej smrti N. D. uzatvoril druhé manželstvo s I., rod. Q.. Z druhého manželstva N. D. pochádzajú štyri
deti: dcéra N. (žalovaná), nar. XX. XX. XXXX a traja synovia: Y. D., nar. XX. XX. XXXX, J. D., nar. XX.
XX. XXXX a C. D., nar. XX. XX. XXXX.

Vyššie uvedenému svedčí skutočnosť, že v pôvodnom dedičskom konaní vedenom pred bývalým
Štátnym notárstvom v Poprade pod sp. zn. D968/69 po poručiteľovi N. D., zomrelom XX. XX. XXXX,

boli povolaní k dedeniu manželka poručiteľa I. D., rod. Q. a šesť detí poručiteľa: D. Y., N., M., J., Y., C.
D.. Predmetom pôvodného dedičského konania po N. D. boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX, k.
ú. D. G., a to rodinný dom, súp. č. XXX stojaci na pozemku parc. č. 403 a pozemky s parc. č. 346 -
zastavaná plocha o výmere 108 m2, parc. č. 347 - záhrada o výmere 93 m2 a parc. č. 404/1 - zastavaná
plocha o výmere 588 m2 v podiele 1/2 (druhý spoluvlastnícky podiel patril manželke poručiteľa z titulu

vyporiadania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov).

Z dedičov poručiteľa N. D. ako prvá zomrela jeho manželka I. D., rod. Q. dňa XX. XX. XXXX. Dedičské
konanie po nej sa viedlo pred Štátnym notárstvom v Poprade pod sp. zn. D/459/83. Poručiteľka zomrela
ako vdova bez zanechania závetu a k dedeniu po nej boli povolaní ako dedičia zo zákona v I. dedičskej
skupine jej štyri deti: dcéra N. - žalovaná a synovia: Y., J. a C. D..

Syn poručiteľa N. D. - D. Y. zomrel XX. XX. XXXX a pôvodné dedičské konanie po ňom sa viedlo pred
Štátnym notárstvom v Poprade pod sp. zn. D/1/88 a konanie o novoobjavenom majetku bolo vedené
predOkresnýmsúdomPopradpodsp.zn.5D/261/2009.Žalobcoviav1.-5.radesúdeťmipoporučiteľovi
D. Y. a k dedeniu po ňom boli povolaní ako dedičia zo zákona v I. dedičskej skupine.

Z ďalších detí poručiteľa N. D. sú v súčasnosti žijúci: žalovaná a C. D., ktorý bol v konaní vypočutý ako

svedok.

Syn poručiteľa N. D. - J. D. zomrel XX. XX. XXXX ako slobodný, bezdetný, bez zanechania závetu (viď
pripojený spis Okresného súdu Poprad, sp. zn. 15D/60/2003). Preto ako dedičia zo zákona prichádzajú
(v čase jeho smrti) do úvahy jeho súrodenci: N. - žalovaná, Y., C., M. D. a právom nebohého D. Y. jeho
deti - žalobcovia.

Syn poručiteľa N. D. - Y. D. zomrel XX. XX. XXXX ako slobodný a bezdetný, bez zanechania závetu
(viď pripojený spis Okresného súdu Poprad, sp. zn. 7D/24/2003). Preto ako dedičia po ňom (v čase jeho
smrti) prichádzajú do úvahy jeho súrodenci: N. - žalovaná, C., M. D. a právom nebohého D. Y. jeho deti
- žalobcovia.

Syn poručiteľa N. D. - M. D. zomrel XX. XX. XXXX ako rozvedený, bezdetný so zanechaním závetu pre

závetnú dedičku Z. H.. Keďže v čase smrti M. D. závetná dedička už nebola žijúca (zomrela XX. XX.
XXXX)akodedičiapoňomdoúvahyprichádzajújehosúrodenci:N.-žalovaná,C.D.aprávomnebohého
D. Y. jeho deti - žalobcovia (viď pripojený spis Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. 4D/388/2006).Žalovaná dňa 27. 06. 2007 podala na Okresnom súde Poprad návrh na prejednanie dedičstva o
novoobjavenom majetku po poručiteľovi N. D., zomrelom XX. XX. XXXX a v návrhu ako dedičia boli
uvedení žalovaná, dcéra poručiteľa a syn poručiteľa C.. Bez akýchkoľvek pochybností je preukázané,

že v čase podania návrhu na prejednanie dedičstva o novoobjavenom majetku po poručiteľovi N. D. zo
šiestich detí poručiteľa boli žijúce len dve deti (žalovaná a C. D.), ďalšie deti poručiteľa J., Y., M. D. a D. Y.
boli už nebohí. Preto vychádzajúc z vyššie uvedeného ako dedičia po J., Y. a M. D. prichádzajú do úvahy
ichžijúcisúrodenci,aprávomnebohéhoD.Y.jehodeti-žalobcovia.AktedaD.Y.bolúčastníkomkonania
v pôvodnom dedičskom konaní po N. D. a uvedená skutočnosť nepochybne vyplýva z pripojeného spisu

bývaléhoŠtátnehonotárstvavPopradesp.zn.D/968/69,včaseprejednávanianovoobjavenéhomajetku
po poručiteľovi N. D. mali byť okrem žalovanej a C. D. účastníkmi dedičského konania aj žalobcovia,
deti D. Y., ktorí sú oprávnenými dedičmi po N. D. zomrelom XX. XX. XXXX. V tejto súvislosti odvolací
súd zdôrazňuje, že účastníkmi konania pri prejednaní novoobjaveného majetku poručiteľa sú len tí
dedičia, ktorí boli účastníkmi pôvodného dedičského konania alebo ich právni nástupcovia. V konaní
o novoobjavenom majetku (§ 175x O. s. p.) nemožno meniť výsledky pôvodného dedičského konania,

týka sa to tak majetku a dlhov, ako aj okruhu účastníkov konania a dedičských práv.

Ako vyplýva z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Poprad, konanie o novoobjavenom majetku
po poručiteľovi N. D. sa viedlo pod sp. zn. 20D/122/2007 a rozhodnutím zo dňa 13. 09. 2007 súd schválil
dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva tak, že aktíva dedičstva, t. j. nehnuteľnosti zapísané na LV č.
XXX a LV č. XXX v podiele 1/2 k celku nadobudla žalovaná s povinnosťou vyplatiť syna poručiteľa C. D.

v 1/2 zo zistenej ceny v prípade prevodu nadobúdaného majetku na iného vlastníka alebo poskytnutia
náhrady za tento majetok do troch dní od takéhoto úkonu. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
29. 09. 2007 a žalobcovia ako oprávnení dedičia podali žalobu na súde o vydanie časti dedičstva
nadobudnutého nepravým dedičom - žalovanou podľa ust. § 485 Občianskeho zákonníka dňa 07. 02.
2008.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd sa preto stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že
žalobcovia sú oprávnenými dedičmi po poručiteľovi N. D. zomrelom XX. XX. XXXX. Ak v pôvodnom
dedičskom konaní po poručiteľovi N. D. bol okruh dedičov určený tak, že jedným zo siedmych dedičov
(manželka a šesť detí poručiteľa) bol aj syn poručiteľa D. Y., ktorý dedil v I. dedičskej skupine (§ 473
Občianskeho zákonníka), potom účastníkmi konania pri prejednaní novoobjaveného majetku poručiteľa

sú nepochybne právni nástupcovia D. Y., t. j. žalobcovia v 1. - 5.rade, na ktorých pripadne podiel ich
právneho predchodcu D. Y.. Za takéhoto stavu sú odvolacie námietky žalovanej právne irelevantné, aby
súd skúmal otázku otcovstva N. D. vo vzťahu k D. Y. podľa ust. § 82 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z.
o rodine.

Po poručiteľovi N. D. boli v čase jeho smrti (XX. XX. XXXX) povolaní ako dedičia zo zákona v I.

dedičskej skupine - manželka a šesť detí, čo znamená, že podiel každého z pôvodných dedičov je
1/7 k poručiteľovmu majetku. Predmetom dedičstva o novoobjavenom majetku po poručiteľovi boli
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX a LV č. XXX, k. ú. D. G. v podiele 1/2 (druhý spoluvlastnícky
podiel k uvedeným nehnuteľnostiam pripadol manželke poručiteľa I. D., rod. Q., lebo smrťou poručiteľa
došlo k zániku BSM). Preto podiel každého z pôvodných siedmych dedičov (manželky a šesť detí) k

nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX a LV č. XXX k. ú. D. G. je 1/14 ( 1/7 z 1/2 ). J. D., syn
poručiteľa N. D., zomrel ako slobodný, bezdetný, a preto v III. dedičskej skupine (v čase jeho smrti) sú
dedičmi jeho súrodenci. Podiel každého zo súrodencov, resp. právnych nástupcov v čase smrti J. D.
predstavuje 1/5 z 1/14, t. j. 1/70. Po pripočítaní podielu 1/14 ( 1/14 + 1/70 ) veľkosť podielu u každého
z ostávajúcich dedičov predstavuje 6/70. Y. D. zomrel ako slobodný a bezdetný, a preto podiel každého

zo súrodencov (žijúceho v čase jeho smrti) predstavuje 1/4 z 6/70, t. j. 6/280. Po pripočítaní podielu 6/70
( 6/70 + 6/280) veľkosť podielu u každého z ostávajúcich dedičov predstavuje 30/280. M. D. zomrel ako
rozvedený a bezdetný, zanechal síce závet, ale v čase jeho smrti závetná dedička už bola nebohá, a
preto podiel každého z ostávajúcich dedičov predstavuje 1/3 z 30/280, t. j. 10/280. Po pripočítaní podielu
30/280 ( 30/280 + 10/280 ) veľkosť podielu u každého zo súrodencov žijúcich v čase jeho smrti (C. D. a

právom nebohého po D. Y.) predstavuje 40/280, t. j. 1/7. Žalovaná je preto povinná vydať časť dedičstva
po poručiteľovi N. D. oprávneným dedičom - žalobcom v spoločnom podiele 40/280, t. j. 1/7. Podiel u
každého zo žalobcov predstavuje 8/280-in ( 1/5 z 40/280).Za takéhoto stavu je odvolanie žalovanej proti prvému výroku napadnutého rozsudku a odvolanie
žalobcov proti druhému výroku napadnutého rozsudku nedôvodné a odvolací súd rozsudok v prvom a
druhom výroku ako vecne správny potvrdil postupom podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p..

Základnou podmienkou dôvodnosti, a teda východisko prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa ust.
§ 80 písm. c) O. s. p. je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rozumie sa
tým právny záujem žalobcov. Právny záujem žalobcov musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný,
t. j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich
skutočností. Pre žalobcov to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva

existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd
mohol v rozsudku určiť, že žalobcovia sú oprávnení dedičia po poručiteľovi N. D., zomrelom XX. XX.
XXXX. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že žaloba domáhajúca sa určenia podľa ust. § 80
písm. c) O. s. p. nemôže byť spravidla opodstatnená tam, kde možno žalovať na splnenie povinnosti.
Inak povedané dedičská žaloba podľa ust. § 485 OZ je žalobou na plnenie (§ 80 písm. b) O. s. p.).
Preto žaloba na určenie podľa § 80 písm. c) O. s. p. tu nemá miesto. Ide vlastne o osobitnú formu

reivindikačnej žaloby (§ 126 OZ). Ustanovenie § 485 OZ vylučuje podanie samostatnej žaloby podľa §
80 písm. c) O. s. p..

Odvolací súd sa preto nestotožňuje s názorom žalobcov, že naliehavý právny záujem na určení je
daný tým „že v budúcnosti, ak by sa objavil nejaký majetok po poručiteľovi N. D., týmto určením by sa
vytvoril pevný základ do budúcna, aby sa predišlo prípadným sporom“. S týmto názorom odvolateľov

sa nemožno stotožniť, lebo rozsudkom, ktorým súd uložil povinnosť žalovanej vydať žalobcom ako
oprávneným dedičom dedičstvo nadobudnuté nepravým dedičom (ide o špeciálnu právnu úpravu, ktorá
sa líši od všeobecnej úpravy ochrany vlastníctva), ide o konanie na splnenie povinnosti podľa § 80
písm. b) O. s. p.. Preto žaloba o určenie nie je opodstatnená, lebo oprávnený dedič môže svoje právo
na vydanie dedičstva uplatniť voči nepravému dedičovi dedičskou žalobou (hereditas petitio) a žalobu

je oprávnený podať len ten, kto nebol účastníkom konania o dedičstve (R 44/1986). Navyše žalobca
podanou dedičskou žalobou musí v konaní preukázať, že ku dňu smrti poručiteľa spĺňal predpoklady
nadobudnutia dedičstva, resp. jeho časti a že to mal byť on, komu sa dedičstvo malo potvrdiť.

Naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení odvolací súd skúmal aj so zreteľom na
cieľ, ktorý žalobcovia sledovali podaním navrhovanej žaloby s konečným zmyslom navrhovaného

rozhodnutia. V predmetnom konaní, preto súd ako prejudiciálnu otázku riešil otázku, či sú žalobcovia
oprávnení dedičia po poručiteľovi N. D., pričom vychádzal zo zistenia, že ak v pôvodnom dedičskom
konaní po poručiteľovi N. D. jedným z dedičov bol aj otec žalobcov, ktorý dedil v prvej zákonnej skupine,
potom účastníkmi konania pri prejednaní novoobjaveného majetku poručiteľa sú nepochybne právom
nebohého D. Y., jeho deti - žalobcovia v 1. - 5.rade, na ktorých pripadá spoločný podiel ich právneho

predchodcu. Teda určenie, že žalobcovia sú oprávnenými dedičmi po N. D. má povahu predbežnej
otázky vo vzťahu k spornej otázke existencie povinnosti vydať dedičstvo podľa ust. § 485 ods. 1
Občianskeho zákonníka, a preto nemôže byť daný naliehavý právny záujem na vyriešení (určení) tejto
predbežnej otázky.

Za takéhoto stavu správne postupoval súd prvého stupňa, ak žalobu o určenie, že žalobcovia sú

oprávnenými dedičmi po N. D. ako nedôvodnú zamietol a odvolací súd aj v tejto časti rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.).

Vzhľadom na čiastočný úspech tak žalobcov, ako aj žalovanej v konaní pred súdom prvého stupňa,
má svoje opodstatnenie aj rozhodnutie o trovách konania postupom podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p. a
rozhodnutie o trovách štátu podľa § 148 ods. 1 O. s. p.. Preto správne postupoval súd prvého stupňa,

ak žiadnemu z účastníkov konania nepriznal trovy konania. Trovy, ktoré v konaní zaplatil štát, na ich
náhradu správne súd prvého stupňa zaviazal pomerne obidve procesné strany. Žalobcovia sú preto
povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne trovy štátu vo výške 82,40 Eur a rovnako žalovaná vo výške
82,40 Eur.Z týchto dôvodov aj v tejto časti je rozsudok súdu prvého stupňa vecne správny odvolací súd ho potvrdil
(§ 219 ods. 2 O. s. p.).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol postupom podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust.

§ 142 ods. 2 O. s. p. Ust. § 142 O. s. p. vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania.
To znamená, že účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých
trov konania. Náhrada je obmedzená na náhradu všetkých trov vynaložených na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva. Aj v odvolacom konaní úspech tak žalobcov, ako aj žalovanej bol len čiastočný,
preto odvolací súd vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.