Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 21, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/165/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3708209291
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3708209291.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

M. súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členov senátu

JUDr. Natálie Čekanovej a JUDr. Ondreja Gáboríka v právnej veci žalobcu: DHL Express (Slovakia),
spol. s.r.o., so sídlom Letisko M.R. Štefánika 65, Bratislava, IČO: 31 342 876, právne zastúpeného U.. P.
U., advokátom, so sídlom M. XX/A, XXX XX V., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému U. V., obchodným
menom: Miroslav Baránek B & B AUTODOPRAVA, s miestom podnikania Sverepec 308, IČO: 32 901
216, právne zastúpenému
JUDr. F. E., advokátom so sídlom P. V., K. XX/XX, o zaplatenie 27 964,29 Eur s príslušenstvom, na
odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 9Cb/65/2009-455 zo dňa

13. septembra 2012 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 533 Eur
spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia k rukám jeho právneho zástupcu Mgr. P. U., advokáta, a
to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo
výške 27 964,29 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 07. 02. 2008 do zaplatenia a nahradiť

mu trovy konania vo výške 3 367 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 5 794,14 Eur na účet
právnej zástupkyne žalobcu, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak o nároku
žalobcu na náhradu škody uplatnenom v zmysle čl. 17 ods. 1, 2 Dohovoru o CMR vzniknutej stratou
tovaru pri jeho preprave v dôsledku krádeže počas parkovania vozidla na parkovisku. Vykonaným
dokazovaním mal za preukázané, že žalobca si objednávkou č. L 081280012 zo dňa 25.01.2008
u žalovaného objednal vykonanie medzinárodnej cestnej nákladnej prepravy tovaru pre spoločnosť
SAMSUNG Electronics Europe Logistics B. V. organizačná zložka, Hviezdoslavova 1530, Galanta,

IČO: 36 360 864, na trase z Galanty do Lisses Evry, Francúzska republika. Medzi účastníkmi nebolo
pochybností o tom, že pri preprave vykonávanej žalovaným došlo k strate tovaru - 60 ks LCD televízorov
SAMSUNG, a to v dôsledku krádeže počas parkovania vozidla na parkovisku pri čerpacej stanici TOTAL,
Relais du der Nord, RN4, 52 100 Hallingnicourt, Francúzska republika. Žalobca si z dôvodu straty
tovaru proti žalovanému uplatnil nárok na náhradu škody podľa článku 17 ods. 1 vyhl.č. 11/1975 Zb.
o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej preprave (ďalej len „Dohovor o
CMR“) s poukazom na skutočnosť, že žalovaný ako dopravca objektívne zodpovedá za škodu, ktorá

vznikla úplnou alebo čiastočnou stratou zásielky alebo jej poškodením. Žalovaný sa povinnosti nahradiť
žalobcovi škodu bránil tvrdením, že nakoľko k strate zásielky došlo spáchaním trestného činu podľa
francúzskeho práva kvalifikovaného ako krádež spolupáchateľstvom s použitím násilia, čo zodpovedá
podľa slovenského práva lúpeži, je tu existencia liberačného dôvodu podľa článku 17 ods. 2 Dohovoru oCMR, v dôsledku ktorého je ako dopravca oslobodený od zodpovednosti za stratu zásielky. Súd prvého
stupňa pri posudzovaní spornej okolnosti, či je daná zodpovednosť žalovaného za stratu zásielky v
zmysle článku 17 ods. 1 Dohovoru o CMR, alebo či sa žalovaný ako dopravca z tejto zodpovednosti

vyvinilspoukazomnačlánok17ods.2DohovoruoCMR,vychádzalzozistenia,žesúčasťouobjednávky
prepravy č. L081280012 boli základné pravidlá pre dopravcov - manuál pre operácie SAMSUNG, ktoré
boli pre dopravcu záväzné. Súčasťou základných pravidiel tvoriacich prílohu 2 (podľa článku 14.1) boli
bezpečnostné pravidlá DHL pre vodičov dopravcu ukladajúce dopravcovi okrem iného aj povinné a
zákonomstanovenéjazdnéprestávky,akoajodpočinokazástavky,ktorémalibyťibanazabezpečených

a bezpečných parkovacích miestach - osvetlených, skontrolovaných vstupom a výstupom, oplotením,
strážením, zabezpečené priemyselnými kamerami. Medzi ďalšie preventívne opatrenia, ktoré mali
dopravcovia dodržiavať, patrilo aj to, že parkovacie miesto malo byť dobre osvetlené, malo sa vždy
parkovať medzi viacerými vozidlami, nikdy samostatne, vždy, ak to bolo možné, malo sa parkovať
zadnou časťou návesu, dverami k budove. Ďalej bezpečnostné pravidlá obsahovali odporúčania, pre
bezpečnosť vodiča ustanovené tak, že ak vodič vyruší delikventov pri krádeži tovaru, neopúšťa kabínu,

ale uistí sa, že má uzamknutú kabínu, naštartuje, zapne svetlá a ak je to nutné, použije zvukovú húkačku.
Parkovať má spoločne s ďalšími vodičmi a vozidlami v blízkosti a na dobre osvetlenom mieste a má
sa uplatňovať princíp tzv. vlaku pri parkovaní. Súd prvého stupňa konštatoval, že nakoľko základné
pravidlápredopravcovtvorilipodľaobjednávkyjejneoddeliteľnúsúčasťastalisatakprežalovanéhoako
dopravcu záväzné, je na jeho ťarchu, že sa s týmito pravidlami neoboznámil, prípadne si ich od žalobcu

nevyžiadal. Tým, že žalovaný objednávku na prepravu akceptoval bez pripomienok, bol uvedenými
pokynmi viazaný a okrem toho ako dopravca bol viazaný aj Európskou dohodou o práci osádok v
medzinárodnej doprave AETR. Hoci z vykonaného dokazovania - z výsluchu svedka X. G. - vodiča
žalovaného a z obsahu vyšetrovacieho spisu polície Francúzskej republiky č. Pv119/2008 vyplynulo, že
vodič zaparkoval kamión s tovarom na parkovisku čerpacej stanice, ktoré bolo osvetlené a ku krádeži

tovaru došlo za použitia násilia voči vodičovi viacerými maskovanými osobami, súd prvého stupňa
vyvodil záver, že nie sú splnené podmienky ustanovenia podľa článku 17 ods. 2 Dohovoru o CMR pre
liberáciu žalovaného. Uviedol, že aj keď Dohovor o CMR neupravuje rozsah starostlivosti dopravcu o
zásielku, je nepochybné, že dopravca je povinný starať sa o túto zásielku po celú dobu, počas ktorej
sa u neho zásielka nachádza. Zásielka mu je zverená za účelom uskutočnenia dopravy, preto dopravca

je povinný vykonať všetky potrebné činnosti predstavujúce riadnu starostlivosť o zverenú zásielku a
musí vyvinúť všetko úsilie k tomu, aby zásielka nebola vystavená nebezpečenstvu krádeže, straty a
poškodeniu. Zdôraznil, že dopravca je povinný vyvinúť maximálne úsilie v tejto oblasti bez ohľadu na
to, či predmetom uzatvorenej zmluvy o preprave boli dohodnuté aj konkrétne pravidlá a podmienky
prepravy, prípadne či súčasťou zmluvy bol manuál pre dopravcov. Povinnosť starostlivosti o zásielku

predstavuje objektívnu zodpovednosť dopravcu, pričom nie je rozhodujúce zavinenie dopravcu. Pokiaľ
dôjde k poškodeniu, či k strate tovaru v dôsledku útoku alebo jednania tretích osôb, zodpovedá
dopravca za vzniknutú škodu v súlade s dohovorom CMR. Voči škodcovi však má regresný nárok,
ktorý si môže uplatniť voči nemu sám. Aj keď článok 17 ods. 2 Dohovoru o CMR obsahuje úpravu
okolností, ktoré dopravcu zbavujú zodpovednosti a to v nadväznosti na článok 18 ods. 1 Dohovoru o

CMR, v prípade, že dopravca existenciu týchto okolností sám preukáže, v prípade krádeže vozidla a v
dôsledku toho aj straty zásielky, je potrebné skúmať a dopravca musí preukázať, či vyvinul maximálne
úsilie k tomu, aby zásielka nebola odcudzená. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania
dospel k názoru, že žalovaný ako dopravca v danom prípade porušil svoje povinnosti, keď nevykonal
všetky potrebné úkony k ochrane prepravovaného nákladu. V tejto súvislosti predovšetkým poukázal

na skutočnosť, že žalovaný pochybil najmä v tom, keď nevyslal na prepravu dvoch vodičov, keď vodič
neparkoval na stráženom, oplotenom parkovisku a cesta nebola neplánovaná tak, aby na strážených
oplotených parkoviskách bolo možné parkovať. Zdôraznil, že zo správy francúzskej polície vyplynulo, že
uvedené parkovisko bolo bežným parkoviskom pri čerpacej stanici, ktoré bolo len osvetlené, nestrážené
a bez kamerového systému, ktorý bol len priamo v priestoroch čerpacej stanice. Okrem toho vodič

parkoval na okraji parkoviska, neparkoval v tzv. vláčiku, prípadne zadnými dverami o iný kamión alebo
budovu, aby tak chránil prevážanú zásielku. Uviedol, že na ťarchu žalovaného je potrebné vyložiť aj
správanie samotného vodiča počas krádeže tovaru a kamiónu. Sám vodič totiž uviedol, už pri prebudení
na otrasy kamiónu nadobudol podozrenie, že sa stal obeťou krádeže, napriek tomu neprivolal pomoc
mobilným telefónom, nezamkol sa v kabíne, ani nezačal trúbiť či blikať na pripútanie pozornosti; naopak

opustil kabínu a keď videl, že zo zadnej časti viacerí muži v kuklách vykrádajú tovar, týchto namiesto
okamžitéhonávratudokabínya privolaniapomoci,oslovil,čímupútalichpozornosť,vdôsledkučohobol
následné odcudzený celý kamión s tovarom. Súd prvého stupňa uviedol, že ani z výpovedí svedkov, ani
z výpovede vodiča nevyplývalo, že vodič by bol v bezprostrednom ohrození života v dôsledku konaniatretích osôb, z čoho vyvodil záver, že žalovaný v predmetnom spore nepreukázal liberačný dôvod v
zmysle článku 18 ods. 1 Dohovoru o CMR, preto je povinný nahradiť žalobcovi škodu podľa článku
17 ods. 1, 2 Dohovoru o CMR vo výške neodporujúcej úprave v článku 23 ods. 3 Dohovoru o CMR

spolu s 5% ročným úrokom z omeškania uplatneným v zmysle článku 27 ods. 1 predmetného Dohovoru.
Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný,
priznal plnú náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatených súdnych poplatkoch za podanú žalobu
vo výške 1.689,50 Eur a za odvolanie vo výške 1.677,50 Eur a v trovách právneho zastúpenia vo výške
5 794,14 Eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalobcovi uloží povinnosť nahradiť
mu trovy konania v celkovej výške 7 395,56 Eur alebo v prípade, ak by odvolací súd dospel k
záveru, že vo veci je potrebné doplniť dokazovanie, žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvého stupňa na základe

doposiaľ vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne
posúdil. Prvostupňovému súdu predovšetkým vytýkal, že zohľadnil len tvrdenia žalobcu a dokonca vo
svojom odôvodnení nad rámec vykonaných dôkazov vyhodnotil, že jeho vodič v konečnom dôsledku
zavinil odcudzenie celého kamióna a zrejme aj navýšenie rozsahu škody. Žalovaný poukázal na
skutočnosť, že súčasťou spisu je vyšetrovací spis francúzskej polície a hoci tento je najobjektívnejším

dôkazom, súd na skutočnosti v ňom uvedené, ktoré preukazujú jeho liberačné dôvody, neprihliadol.
Žalovaný zdôraznil, že k odcudzeniu predmetnej zásielky došlo na území Francúzska, ktoré nie
je kvalifikované ako nebezpečná krajina a nie je tam tak rozšírený výskyt kriminálnej činnosti v
medzinárodnej doprave ako napr. v Taliansku. Ďalej zdôraznil, že jeho vodič parkoval na mieste, ktoré
sa nepovažovalo za nebezpečné, nachádzalo sa tam viac vozidiel, v danom mieste sa na každej strane

cesty nachádzala čerpacia stanica rovnakého typu, teda so svetlami a kamerami. Súd prvého stupňa
preto neopodstatnene porovnával prípady kriminálnej činnosti v medzinárodnej doprave, ktoré sa stali
v Taliansku, teda v krajine kvalifikovanej ako nebezpečná krajina s častou kriminalitou v medzinárodnej
doprave a Francúzskom. Nie je preto pravdivé konštatovanie prvostupňového súdu a nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní, že vodič si musel byť vedomý množstva krádeží a prepadnutí vozidiel v danej

lokalite. Súd prvého stupňa sa nesprávne vysporiadal aj s hodnotením správania sa vodiča a následne
nesprávne vyhodnotil toto správanie ako priťažujúcu okolnosť. Uviedol, že naopak, z výpovede vodiča
X. G., ako aj z obsahu vyšetrovacieho spisu francúzskej polície je zrejmé, že vodič nikde neuviedol,
že už pri prebudení mal pocit, že sa stal obeťou vykrádania. Úvaha o tom, že vodič mal začať trúbiť
alebo blikať je neopodstatnená, lebo takého úkony nebolo možné vykonať v dôsledku odpojenia zdrojov.

Poukázal na to, že len samotné otrasy vozidla ešte neboli signálom odcudzenia, bez ďalšieho nebolo
možné na parkovisku trúbiť, lebo bola neskorá nočná hodina, pričom otrasy vozidla mohli mať aj iný
pôvod, napr. vietor, defekt na pneumatike a pod. V rozpore s vykonanými dôkazmi je aj konštatovanie
prvostupňového súdu, že vodič nebol v bezprostrednom ohrození života, pretože z vyšetrovacieho spisu
francúzskej polície vyplýva, že páchatelia konali s rozvahou a ovládali situáciu, čo potvrdili aj L. G.

I., L. N. O.. Títo ako svedkovia vo výpovedi pred francúzskou políciou potvrdili, že páchateľov bolo
viac, boli fyzicky zdatní, maskovaní, predpokladá sa, že boli ozbrojení a neváhali by použiť zbraň, ako
to naznačili svedkovi I., ktorý sa z uvedených dôvodov neodvážil vystúpiť zo svojho vozidla a niečo
urobiť. Žalovaný tak považoval za nesporne preukázané, že vodič G. bol v ohrození života a objektívne
v danom čase nemal možnosť čokoľvek vykonať, nakoľko úkony páchateľov vylúčili použitie klaksóna

alebosvetieleštepredtým,akosavodičprebudilzospánku.Aniparkovaniekamiónapriinýchkamiónoch
nezabránilo páchateľom s kamiónom odísť. Pokiaľ ide o parkovania kamióna o budovu alebo parkovanie
blokovaní inými kamiónmi, toto je takmer vylúčené, pretože každý kamión vzhľadom na svoju veľkosť
potrebuje na parkovanie určitý priestor a parkoviská majú miesta na parkovanie označené nielen
zvislým, ale aj vodorovným dopravným značením, ktoré je každý vodič povinný rešpektovať. Žalovaný

zdôraznil, že francúzska polícia označila skutok ako krádež s dvoma priťažujúcimi okolnosťami - v
spolupáchateľstve a s použitím násilia, z čoho vyplýva, že vodič X. G. bol vystavený konaniu páchateľov
zodpovedajúcemu lúpeži. Zároveň poprel, že by v čase objednávky existovali bezpečnostné pravidlá
DHL pre vodičov v rozsahu prezentovanom žalobcom. Žalobca do spisu založil interný predpis zo
07.07.2008, hoci objednávka bola daná takmer pol roka predtým. V čase doručenia objednávky mu teda

neboli doručené základné pravidlá a nemohol ich prevziať. Žalovaný zdôraznil, že z vykonania útoku
tak, ako bol realizovaný (odpojením autobatérie, znalosťou riadenia tohto kamióna, jeho doprovodu
ďalšími dvoma vozidlami) naznačuje, že išlo o osoby aj technicky zdatné a spôsob vedenia útoku, hrozby
vodičovi susedného kamióna nasvedčovali tomu, že páchatelia boli rozhodnutí vykonať a dokončiť útokvšetkými prostriedkami. Bol preto toho názoru, že ide o okolnosti, ktoré ho v zmysle článku 17 ods. 2
Dohovoru o CMR oslobodzujú od zodpovednosti za škodu vzniknutú odcudzením zásielky.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.
V plnom rozsahu sa stotožnil s rozhodnutím prvostupňového súdu, ktorý svoje rozhodnutie založil
na dôkladnom zistení skutkového stavu a vec správne právne posúdil. Uviedol, že žalovaný mohol
ako dopravca odvrátiť okolnosti, za ktorých bola škoda spôsobená, napríklad vtedy, ak by prepravu
uskutočňovali dvaja vodiči, alebo ak by parkoval na bezpečnom parkovisku, resp. ak by parkoval cez

deň alebo ak by neparkoval vôbec. Žalovaný si musel byť vedomý, že vezie tovar, ktorý býva často
predmetom krádeží, preto mal postupovať s vyššou opatrnosťou než tomu bolo. Parkoval totiž na
nestráženom parkovisku, ktoré nebolo monitorované kamerovým systémom, bolo len osvetlené, pričom
parkoval na jeho okraji. Už samotná skutočnosť, že parkoval na takomto nestráženom neoplotenom
parkovisku a v noci, pričom mal možnosť naplánovať si prepravu tak, aby parkoval na bezpečnom
monitorovanom a oplotenom parkovisku odporúčanom medzinárodnou úniou cestnej dopravy, ktorých

je na uvedenej trase niekoľko, nasvedčuje tomu, že dopravca nepostupoval s náležitou starostlivosťou
a neurobil všetky opatrenia smerujúce k tomu, aby pri preprave nevznikla škoda. Žalobca bol názoru,
že za týchto okolností neexistujú dôvody na vyvinenie sa dopravcu spod objektívnej zodpovednosti
podľa článku 17 ods. 1 Dohovoru o CMR. Zdôraznil, že (vychádzajúc z objednávky prepravy, kde
nebol presne stanovený termín vykládky), vodič žalovaného nebol pod časovým tlakom, takže mal

priestor na čo najbezpečnejšie vykonanie prepravy, predovšetkým tak, aby nemusel parkovať v noci.
Uviedol, že ak by prepravu vykonávali dvaja vodiči, mohli ju realizovať aj bez parkovania. Tvrdenia
žalovaného o priebehu skutku na parkovisku považoval žalobca za účelové a irelevantné, pretože na
tomto parkovisku žalovaný vôbec nemal parkovať s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti. Mohol
využiť parkovanie na bezpečných monitorovaných a oplotených parkoviskách a mohol tak odvrátiť

vznik škody. Pokiaľ žalovaný poukazoval na skutočnosť, že Francúzsko na rozdiel od Talianska nie
je kvalifikované ako nebezpečná krajina, žalobca uviedol, že počet incidentov bol v roku 2007, 2008
približne na rovnakej úrovni, čomu nasvedčujú výročné správy TAPA (Asociácia organizácií združujúcich
cestných dopravcov a výrobcov) za roky 2007 a 2008. Súd prvého stupňa preto vyvodil správny právny
záver o zodpovednosti žalovaného ako dopravcu za vzniknutú škodu. Žalobca si zároveň uplatnil a

vyčíslil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 533 Eur.

Odvolací súd prejednal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, a
že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Žalovaný založil dôvody svojho odvolania na tom, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnemu záveru,
keď konštatoval, že skutok napĺňajúci všetky znaky trestného činu lúpeže, v dôsledku ktorého došlo k
čiastočnej strate zásielky pri jej preprave, nie je liberačným dôvodom podľa článku 17 ods. 2 Dohovoru
o CMR, lebo on ako dopravca nevykonal všetky úkony potrebné k odvráteniu spáchania uvedeného

skutku.

Z článku 17 ods. 2 Dohovoru o CMR vyplýva, že dopravca je zbavený zodpovednosti, ak strata zásielky
(okrem iného) bola zavinená okolnosťami, ktoré dopravca nemôže odvrátiť a ktorých následky odstrániť
ne je v jeho moci.

Okolnosťami rozhodujúcimi pre posúdenie, či dopravca mohol stratu zásielky odvrátiť alebo nie, sú
okrem okolností samotného skutku, pri ktorom k strate zásielky došlo, tiež aj okolnosti spočívajúce
v konaní dopravcu, najmä plnenie jeho povinnosti predchádzať rizikám straty zásielky. Povinnosť
starostlivosti o zásielku v zmysle ustanovenia článku 17 Dohovoru o CMR znamená, že dopravca je

povinný starať sa o zásielku po celý čas, čo sa u neho zásielka nachádza, teda od momentu jej prevzatia
na prepravu až do okamihu jej vydania príjemcovi. Keďže zásielka je dopravcovi zverená za účelom jej
prepravy, dopravca je povinný zrealizovať všetky činnosti, ktoré spĺňajú kritériá riadnej starostlivosti o
zásielku s cieľom zabrániť prípadnej škode na nej. Musí tak vykonať všetky kroky k tomu, aby nedošlo k
stratezásielkyalebokjejpoškodeniuamusízabrániťnebezpečenstvám,ktorémôžupriprepravenastať.

Treba zdôrazniť, že dopravca je v oblasti prepravy profesionálom, takte možné riziká straty alebo
poškodenia zásielky pri jej preprave musí predvídať a uskutočniť také preventívne opatrenia, aby tieto
riziká minimalizoval. V praxi tieto opatrenia spočívajú najmä v naplánovaní čo možno najbezpečnejšiehospôsobu dopravy, najmä zodpovedajúcej trasy a časového rozsahu prepravy, riadneho naloženia a
zabezpečenia nákladu, jeho stráženia a voľby spôsobilého vozidla a jeho posádky. Tieto povinnosti
dopravcu v prípade ich dodržania môžu viesť k odvráteniu straty či poškodeniu zásielky, avšak ich

porušenie, resp. nedodržanie môže podľa okolností prípadu výrazne prispieť aj k zvýšeniu rizika straty
zásielky napríklad aj krádežou alebo lúpežou.

Vzhľadom na uvedené predpoklady riadneho výkonu činnosti dopravcu odvolací súd konštatuje, že
súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam,

že žalovaný ako dopravca nevykonal všetky potrebné činnosti predstavujúce riadnu starostlivosť o
predmetnú zásielku a nevyvinul všetko úsilie k tomu, aby zásielka nebola vystavená nebezpečenstvu
jej straty (v danom prípade v dôsledku lúpeže). Odvolací súd zhodne s prvostupňovým súdom vzhliadol
pochybenie žalovaného v tom, že na prepravu nevyslal dvoch vodičov a neparkoval na oplotenom
a stráženom parkovisku. Vzhľadom na charakter prepravovanej zásielky (92 kusov LCD televízorov)
nemožno za konanie s odbornou starostlivosťou považovať, ak prepravu vykonával len jeden vodič a v

noci parkoval na okraji neoploteného a nestráženého parkoviska.

Pri posudzovaní splnenia povinnosti žalovaného ako dopravcu z hľadiska vyššie uvedených kritérií je
potomnepodstatné,čineznámipáchateliabolifyzickyatechnickyzdatníazrejmeajozbrojení,odhodlaní
zmocniť sa tovaru, resp. celého vozidla, pretože ak by žalovaný zabezpečil vykonanie prepravy dvoma

vodičmi alebo ak by dal pokyn na parkovanie v noci len na strážených oplotených parkoviskách, k
skutku, v dôsledku spáchania ktorého žalobcovi vznikla v konečnom dôsledku škoda, nemuselo dôjsť.
Záver súdu prvého stupňa o nepreukázaní liberačného dôvodu žalovaným v zmysle článku 18 ods.
1 v nadväznosti na článok 17 ods. 2 Dohovoru o CMR je teda správny a má oporu vo vykonanom
dokazovaní.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť nahradiť žalobcovi
škodu vo výške 27 964,29 Eur s príslušenstvom a zaplatiť mu náhradu trov konania, potvrdil ako vecne
správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. §
142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov spočívajúcich v odmene advokáta
za poskytnutú právnu službu - za vyjadrenie k odvolaniu a 436,54 Eur, paušálna náhrada 7,63 Eur, 20 %
DPH 88,83 Eur, všetko v súlade s prísl. ust. vyhl.č. 655/2004 Z.z. Trovy odvolacieho konania tak celkom
predstavujú sumu 533 Eur.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.