Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 21, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/20/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5710214145
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5710214145.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej v právnej veci navrhovateľa:
M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., N. XXXX/X, právne zastúpený JUDr. Vladimírom Kašubom,
advokátom so sídlom v O., C. XX, proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra
SR, so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, v konaní o náhradu škody, na odvolanie navrhovateľa a odporcu
proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 8C/273/2010-183 zo dňa 30. októbra 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie odporcu o d m i e t a.

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobný návrh v časti o zaplatenie 2.100 Eur zamietol,
p o t v r d z u j e .

Výroku, ktorým zamietol žalobný návrh v časti o zaplatenie 200 Eur a výroku, ktorým odporcovi uložil

povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 2.974 Eur sa rozsudku okresného súdu n e d o t ý k a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.974
Eur titulom náhrady škody a nemajetkovej ujmy v zmysle Zákona č. 514/2003 o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej „Zákon č. 514/2003
Z. z.“), v časti o zaplatenie sumy 2.300 Eur, ktorá v rozsahu 200 Eur predstavovala nárok na náhradu
škody a v rozsahu 2.100 Eur nárok na nemajetkovú ujmu, nárok navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
Rozhodnutie o trovách konania ponechal okresný súd na rozhodnutie samostatným uznesením po

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že proti navrhovateľovi bolo vyšetrovateľom
ORPZ Martin vznesené obvinenie za zločin týrania blízkej a zverenej osoby. Uznesením Okresnej
prokuratúry bolo trestné stíhanie navrhovateľa zastavené, lebo skutok nebol trestným činom a nebol
dôvod na postúpenie veci. Konštatoval, že zastavenie trestného stíhania má v zmysle § 6 ods. 1 Zákona
č. 514/2003 Z. z. rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť,
keďžeknemudošlozdôvodu,žepredpokladospáchanítrestnéhočinuvuzneseníovzneseníobvinenia
nebol potvrdený. Navrhovateľovi tak vznikol nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením

trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením. Navrhovateľ v súlade s ust. § 15 ods.
1 Zákona č. 514/2003 Z. z. požiadal odporcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v
celkovej výške 5.274 Eur, pozostávajúcu z náhrady trov právneho zastúpenia 2.074,80 Eur, náhrady
za čerpanie dovolenky vo výške 200 Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 3.000 Eur, odporca žiadosti
nevyhovel.Za dôvodný považoval okresný súd nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, ktorých vynaloženie v
trestnom konaní navrhovateľ riadne preukázal. Naopak, nárok navrhovateľa na úhradu sumy 200 Eur
titulom náhrady za dovolenku, ktorú čerpal z dôvodu výsluchov v rámci trestného stíhania, nepovažoval

za škodu. Vychádzal z tvrdenia navrhovateľa , že dovolenku mal od zamestnávateľa preplatenú, pokiaľ
ju čerpal za účelom účasti na vyšetrovacích úkonov, takýto postup si zvolil sám.

Pri posúdení oprávnenosti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, vychádzal okresný
súd z ust. § 17 ods. 2, 3 Zákona č. 514/2003 Z. z.. Prihliadal na skutočnosť, že navrhovateľ v
čase vznesenia obvinenia bol príslušníkom hasičského zboru. V dôsledku nezákonného rozhodnutia o

vznesení obvinenia mu nemohla byť udelená medaila III. stupňa za službu v Hasičskom a záchrannom
zbore v apríli 2010, ktorá je spojená s finančným ohodnotením. Bol ohrozený aj výkon jeho povolania,
nakoľko podmienkou pri vykonávaní činnosti v hasičskom zbore je bezúhonnosť. Všetky tieto okolnosti
považoval za dôvod pre priznanie navrhovateľovi nemajetkovej ujmy vo výške 900 Eur. Pokiaľ sa
navrhovateľ domáhal nemajetkovej ujmy v celkovej výške 3.000 Eur, túto považoval za neprimeranú
a preto v rozsahu sumy 2.100 Eur nárok navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy ako nedôvodný

zamietol.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obaja účastníci konania.

Navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote podaným odvolaním žiadal rozsudok okresného súdu
zmeniť tak, že bude odporcovi uložená povinnosť uhradiť mu sumu 5,074,80 Eur. Namietal správnosť
rozhodnutia okresného súdu, ktorým bol jeho nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v rozsahu 2.100

Eur zamietnutý. Rozhodnutie okresného súdu označil v tejto časti za arbitrárne. Poukázal na to, že pre
trestné stíhanie vedené voči jeho osobe nebol pracovne ocenený a to až doteraz. Každý kolega v práci
vedel,žeuvedenéoceneniemalobdržaťspolusfinančnouzložkou,rovnakovedelprečoktomunedošlo.
Poslaním jeho povolania je ochraňovať životy a zdravie ľudí a s tým je spojená aj určitá miera dôvery,
ktorá bola vedením trestného stíhania narušená. Poukázal na to, že na pojednávaní pred okresným

súdom predložil rozhodnutie Okresného súdu Martin v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline,
kde v obdobnej veci bola priznaná navrhovateľovi nemajetková ujma v sume 4.300 Eur, nešlo tak z jeho
strany o žiadne prehnané sumy.

Odporca v podanom odvolaní namietal správnosť rozhodnutia okresného súdu vo výroku, ktorým bolo
žalobnému návrhu vyhovené. Žiadal v tejto časti rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal nedostatok procesnej spôsobilosti Ministerstva vnútra
SR konať v mene štátu v súdenej veci, príslušným orgánom je Generálna prokuratúra SR. Ďalej
namietal nesprávnosť rozhodnutia okresného súdu, ktorým priznal navrhovateľovi nemajetkovú ujmu.
Poukazoval na nepresnosti v uvádzaní príslušným ustanovení Zákona č. 514/2003 Z. z. aplikovaných
okresným súdom. Podľa jeho názoru tieto nepresnosti spôsobujú zmätočnosť napadnutého rozhodnutia.

Ďalej namietal, že navrhovateľ dostatočným spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia o opodstatnenosti
priznania nemajetkovej ujmy.

Za nedostatočne odôvodnené považoval rozhodnutie okresného súdu týkajúce sa priznaného nároku
na náhradu škody pozostávajúcu z trov obhajoby vynaložených navrhovateľom v trestnom konaní.

Predtým ako odvolací súd pristúpil k vecnému prejednaniu podaných odvolaní zisťoval, či tieto spĺňajú

všetky zákonom predpísané podmienky prípustnosti tohto riadneho opravného prostriedku, medzi ktoré,
okrem iného, patrí aj včasnosť podania odvolania.

Zistil, že odporca napadnutý rozsudok prevzal dňa 18.11.2013. Odvolanie bolo podané poštou a na
poštovú prepravu bolo predložené dňa 05.12.2013.

Podľa § 204 ods. 1 veta prvá O.s.p. odvolanie sa podáva do 15-tich dní od doručenia rozhodnutia na

súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.Podľa § 57 ods. 1 O.s.p. do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej
začiatok lehoty. Podľa odseku 3 lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde,
alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

Zákonná 15-dňová lehota na podanie odvolania odporcovi uplynula dňa 03.12.2013 (utorok). Odvolanie
bolo odovzdané na pošte po uplynutí tejto lehoty dňa 05.12.2013, teda oneskorene. Procesným
dôsledkomtaktooneskorenepodanéhoodvolaniajejehoodmietnutie,krajskýsúdpretopostupompodľa
ust. § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. odvolanie odporcu odmietol a jeho námietkami týkajúcimi sa vecnej
nesprávnosti napadnutého rozhodnutia sa nezaoberal.

Navrhovateľ podal odvolanie voči napadnutému rozsudku riadne a včas, krajský súd ako súd odvolací

preskúmal toto rozhodnutie v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. (z ktorého titulu zostal nedotknutý
odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku okresného súdu, ktorým bolo žalobnému návrhu vyhovené a
ktorým bol zamietnutý žalobný návrh v časti o zaplatenie náhrady škody za čerpanú dovolenku vo výške
200 Eur) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (podľa § 214 ods. 2 O.s.p., v spojení s § 156 ods. 3
O.s.p.), rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým bol zamietnutý návrh navrhovateľa na

náhradu nemajetkovej ujmy v rozsahu 2.100 Eur, ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Zákon č. 514/2003 Z. z. v § 17 ods. 3 uvádza demonštratívne kritéria, na ktoré je potrebné prihliadať
pri určení výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch v prípade, že iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom. Zdôrazňuje, že treba prihliadnuť najmä na osobu poškodeného,

jeho doterajší život a prostredie v ktorom žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za
ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, závažnosť
následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Podľa § 17 ods. 4 cit. zák. výška
náhrady nemajetkovej ujmy nemôže byť vyššia, ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným
násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu, ktorým je Zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní

osôb poškodených násilnými trestnými činmi.

Možnosť priznania finančnej satisfakcie predpokladá, že sa primerané morálne zadosťučinenie
konštatovaním porušenia práva nezdá dostatočné, vzhľadom na spôsobenú ujmu, takže stráca svoju
účinnosť a funkčnosť. Táto nedostatočnosť morálnej satisfakcie musí byť z hľadiska intenzity, trvania,
rozsahu a ohlasu nepriaznivých dôsledkov na postavení dotknutej fyzickej osoby, či už v rodine, v oblasti

zamestnania, v širšej spoločnosti, vždy bezpečne zistená.

Všetky tieto kritéria zobral okresný súd podľa názoru odvolacieho súdu v dostatočnom rozsahu do
úvahy. Bolo preukázané, že navrhovateľ mal byť v zamestnaní ocenený, s čím bola spojená finančná
odmena, k tomuto však nedošlo. Výška tohto finančného ocenenia nebola v prejednávanej veci zistená,
navrhovateľ ani jeho nadriadený, ktorý bol vo veci vypočutý ako svedok, túto sumu uviesť nevedeli.

Navrhovateľ zdôrazňoval nutnosť bezúhonnosti svojej osoby pri výkone zamestnania hasiča. Nebolo
preukázané, že trestné stíhanie by ovplyvnilo existenciu jeho pracovnej pozície, prípadne že by v
súvislosti s ním došlo k zmene jeho pracovného zaradenia, resp. k ukončeniu pracovného pomeru.
Ďalej navrhovateľ poukazoval na nepriaznivé dôsledky trestného stíhania v rodine. V tomto prípade nie
sú rozhodujúce iba subjektívne pocity navrhovateľa ako dotknutej fyzickej osoby. Podľa odvolacieho

súdu neboli navrhovateľom tvrdené ani preukázané také následky v súkromnom a spoločenskom živote
navrhovateľa, ktoré by odôvodňovali priznanie peňažnej satisfakcie v rozsahu ním žiadanom . Suma
900 Eur priznaná okresným súdom predstavuje dostatočné zadosťučinenie vo vzťahu k ujme, ktorá bola
spôsobená navrhovateľom nezákonným rozhodnutím uznesením o vznesení obvinenia.

Za nedôvodnú považoval odvolací súd námietku, ktorou navrhovateľ poukazoval na to, že v inej veci

vedenej na okresnom súde Martin ale za obdobných skutkových okolností bola priznaná nemajetková
ujma v podstatne väčšom rozsahu.Favorizácia inej právoplatne skončenej veci nemá v podmienkach Slovenskej republiky všeobecnú
(precedenčnú) záväznosť, nemá v nepublikovanej podobe v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky ani faktickú „záväznosť“ pre iné - podobné prípady prejednávané súdmi. V tejto

súvislosti poukazuje odvolací súd na konštantnú judikatúru Ústavného súdu SR (napr. IV. ÚS 209/2010),
ktorá v zhode a s poukazom aj na judikatúru Európskeho súdu pre Ľudské práva konštatovala, „že
rozdiely v súdnych rozhodnutiach sú prirodzene obsiahnuté v každom súdnom systéme, ktorý je
založený na existencii viacerých nižších súdov v obmedzenou územnou platnosťou“.

Na základe vyššie uvedených skutočností preto krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne

správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania v zmysle § 224 ods. 4 O.s.p. bude rozhodovať
prvostupňový súd, vzhľadom k tomu, že tento si v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. ponechal rozhodnutie o
trovách konania na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.