Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 20, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/210/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112214543
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6112214543.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a

členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Petra Priehodu v právnej veci navrhovateľa: T. W., nar.
XX. XX. XXXX, bytom L. XX, U. O., zastúpeného Lion Law Partners s. r. o., Horná 32, Banská Bystrica,
proti odporkyni: T.. H. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XX, U. O., zastúpenej advokátkou Mgr. Alenou
Gregorovou, V. XX, X. X., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/143/2012 - 167 zo dňa 27. 02. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporkyni trovy odvolacieho konania vo výške 66,50 Eur na
účet právnej zástupkyne odporkyne vedený v O. a.s., L. X. X., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, a to v
lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia neplatnosti
Kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi dňa 14. 07. 1999 a jej Dodatku zo dňa 08. 09. 1999
ohľadom prevodu vlastníctva nehnuteľností - parcely registra C, parc. číslo XXX o výmere XXX m2, druh
pozemku záhrady, pozemku - parcely registra C, parc. číslo XXX o výmere XXX m2, druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria a stavby - rodinného domu, so súpisným číslom XXX, postaveného

na parcele č. XXX, všetky vyššie uvedené nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX, vedenom
Správou katastra Banská Bystrica, pre okres X. X., obec U. O., katastrálne územie U. O. zamietol.
Okresný súd mal za preukázané z pripojenej kúpnej zmluvy a z ostatných vykonaných dôkazov, najmä
výpovede účastníkov a svedkov, že existoval obojstranný prejav vôle účastníkov zmluvy smerujúci k
prevodu vlastníckeho práva predmetných nehnuteľností z navrhovateľa na odporkyňu. V konaní nebolo
preukázané, že by prejav vôle na strane odporkyne nechcel spôsobiť kúpnou zmluvou takéto právne
účinky, tiež nebolo preukázané, že by právny úkon nebol urobený slobodne a vážne, obsah kúpnej

zmluvy súd považoval za určitý a zrozumiteľný. Kúpnu zmluvu v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka
súd považoval za platný právny úkon. Nezistil neplatnosť zmluvy ani v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka vo vzťahu k pohnútke a motívu pre uzavretie právneho úkonu, pričom poukázal na to, že
z pripojených súdnych spisov nevyplývalo, že by v čase podpísania kúpnej zmluvy, t. j. dňa 14. 07.
1999 existovalo právoplatné a vykonateľné rozhodnutie voči navrhovateľovi, ktoré by bolo dôvodom, pre
ktorý by sa navrhovateľ rozhodol previesť vlastnícke právo nehnuteľnosti na odporkyňu a o ktorom by
odporkyňa mala vedomosť. Poukázal na to, že platobný rozkaz č. k. 1Rob/965/1998 zo dňa 13. 10. 1998

nadobudol právoplatnosť až dňa 14. 01. 2000. Ďalej uviedol, že ani disimulovaný právny úkon, prípadná
darovacia zmluva (čomu nasvedčovalo vyjadrenie navrhovateľa) nerobí platný úkon neplatným a má
za následok platné nadobudnutie vlastníckeho práva. Aj tvrdená existencia ústnej dohody o spätnom
prevode vlastníckeho práva preukázaná nebola, pričom okresný súd vyhodnotil, že ani preukázanie jejexistencie nesvedčí v prospech tvrdení navrhovateľa, že uzavretie kúpnej zmluvy je neplatným právnym
úkonom.

Voči rozsudku okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ. V odvolaní namietal, že okresný súd
predčasne rozhodol, keď navrhovateľ v rámci dôkaznej aktivity navrhol vykonať výsluch svedka L. W.,
výsluch otca odporkyne a navrhol tiež zisťovať okolnosti, za ktorých mal navrhovateľ disponovať s účtom
odporkyne. Podľa navrhovateľa bez vykonania uvedených dôkazov nebolo možné ustáliť skutkové
zistenia a tým overiť hodnovernosť v protichodných tvrdeniach účastníkov konania. Poukázal na to, že

odporkyňa na pojednávaní dňa 14. 12. 2012 uviedla, že mala vedomosť o veriteľoch žalobcu, avšak
nie v takom rozsahu, ako to tvrdil žalobca, pričom okresný súd odmietol akokoľvek komentovať túto
skutkovú informáciu. Poukázal, že súd len selektívne poukázal na právoplatnosť rozhodnutia v konaní
1Rob/965/1998. Navrhovateľ vo vyjadrení zo dňa 15. 11. 2012, uvádzal viaceré platobné rozkazy, ktoré
boli splatné v čase pred uzatvorením posudzovanej kúpnej zmluvy, pričom súd ignoroval preukázaný
tlak veriteľov na navrhovateľa vyplývajúci z viacerých jeho záväzkov po lehote splatnosti. Odvolateľ mal

za to, že v tejto časti hodnotenia zisteného skutkového stavu sa zo strany súdu jedná o arbitrárne a
svojvoľné rozhodovanie. Pre účely odvolacieho konania žalobca v odvolaní poukázal na rozhodnutia
súdov, z ktorých tiež vyplýva výška dlžnej sumy a splatnosť, a to platobný rozkaz na sumu 163.792,- Sk
č. k. 1Rob/965/98 vydaný dňa 13. 10. 1998, platobný rozkaz na sumu 28.160,- Sk č. k. 1Rob/186/00,
pričom splatnosť sumy nastala 09. 06. 1999, platobný rozkaz na sumu 25.405,- Sk č. k. 1Rob/1231/99

vydaný dňa 25. 06. 1999, záväzok v sume 59.000,- Sk, na ktorého úhradu bol žalobca zaviazaný
platobným rozkazom č. k. 2Rob/484/01 zo dňa 25. 07. 2001, záväzok, na úhradu ktorého bol žalobca
v sume 11.671,- Sk zaviazaný platobným rozkazom č. k. 1Rob/421/00 zo dňa 02. 03. 2000, záväzok, na
ktorého úhradu bol žalobca v sume 3.200,- Sk zaviazaný platobným rozkazom č. k. 1Rob/1034/00
zo dňa 13. 06. 2000. V odvolaní ďalej poukázal na rozporné tvrdenia právnej zástupkyne odporkyne

a odporkyne, keď právna zástupkyňa odporkyne v predsúdnej korešpondencii opakovane tvrdila, že
žalovaná disponuje dokladmi o zaplatení kúpnej ceny v čase pred podpisom kúpnej zmluvy, pričom
odporkyňa v konaní pred súdom tvrdila, že kúpna cena nebola nikdy reálne vyplatená, pretože sa na
ňu započítavali peňažné plnenia skôr poskytnuté navrhovateľovi počas spoločného spolužitia. Takéto
tvrdenia považuje navrhovateľ za účelové, poukázal na vedomosť a účasť odporkyne na ochrane

majetkovej a finančnej sféry navrhovateľa pre veriteľmi a prípadnými exekúciami. Rozsudku okresného
súdu vyčítal vnútornú protirečivosť a nepresvedčivosť odôvodnenia napadnutého rozsudku, nesprávne
právne posúdenie veci, a to aj z dôvodu nevykonania ďalšieho dokazovania navrhnutého navrhovateľom
s odôvodnením, že súd uvažuje z hľadiska právnej kvalifikácie len o odporovateľnosti podľa § 42
Občianskeho zákonníka. Aplikácia rozsudku 1Cdo/191/2008 je podľa názoru navrhovateľa neudržateľná

pre posudzovaný prípad, pretože tento rozsudok sa len okrajovo dotýkal hodnotenia neplatnosti
právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Okresný súd neprihliadol na skutočnosť, že
obaja účastníci kúpnej zmluvy konali spoločne s jednotným úmyslom a nenastala preto situácia, že
by sa jednalo iba len o pohnútku, motív na strane jedného účastníka právneho úkonu, o ktorej druhý
účastník nevedel, a to právne bezvýznamnú pre posúdenie platnosti právneho úkonu. Predávajúci aj

kupujúca vedeli, čo chcú dosiahnuť, aký cieľ a účel sledujú, preto úvahy o pohnútke nie sú na mieste.
Namietal, že prvostupňový súd rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, keď odôvodnenie napadnutého
rozsudku nevenuje patričnú pozornosť rozhodujúcim skutkovým okolnostiam vedeným navrhovateľom.
Rovnako nedostatočne a nepresvedčivo vyznelo odôvodnenie napadnutého rozsudku potvrdzujúce
obranu odporkyne. Úvahy súdu podľa navrhovateľa sú nepreskúmateľné, nekonzistentné a vnútorne

protirečivé. Odôvodnenie napadnutého rozsudku nespĺňa zákonné požiadavky ustanovenia § 157 ods.
2 O. s. p. na jasnú, zrozumiteľnú a presnú argumentáciu vyplývajúcu zo zisteného skutkového stavu.
Navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť, tento považuje

za vecne i právne správny, pričom odôvodnenie rozsudku podľa názoru odporkyne je komplexné,
zrozumiteľné a dosť podrobné - adekvátne k veci. Poukázala na to, že navrhovateľ v odvolaní prekrúca
skutkové okolnosti, výroky z konania vytrháva z kontextu, zavádza, spája časovo a vecne nespojiteľné
skutočnosti, v prvostupňovom konaní neváhal predložiť doklady so zjavne nepravdivým obsahom a
uvádzal zjavne nepravdivé tvrdenia. K otázke výsluchu svedka L. W. poukázala, že táto osoba nikdy

nebola prítomná pri akejkoľvek komunikácii účastníkov konania ohľadom predmetnej kúpnej zmluvy.
Čo sa týka výsluchu svedka T. J. v konaní pred súdom sám navrhovateľ uviedol, že má za to, že
nie je potrebný výsluch otca odporkyne. Z kontextu odvolania vyplýva, že odvolateľ nie je spokojný
najmä s odôvodnením rozsudku vo veci samej a nie so samotným výrokom o merite veci. Ďalej uviedla,že kúpnu zmluvu považuje za platnú a bezvadnú, poukázala na čl. VII. kúpnej zmluvy, z ktorého
vyplýva, že niet pochýb o vážnosti vôle oboch zmluvných strán kúpnou zmluvou previesť vlastníctvo k
predmetným nehnuteľnostiam. Účelovo tvrdená pohnútka navrhovateľa, že „skutočným dôvodom pre

uzavretie kúpnej zmluvy s odporkyňou nebol jeho úmysel scudziť predmetné nehnuteľnosti a získať
za to odplatu v podobe kúpnej ceny, ale zámer vyčleniť tieto nehnuteľnosti zo svojho majetku tak,
aby neboli postihované exekučnými konaniami, je právne bezvýznamná a nemá vplyv na platnosť
právneho úkonu. Poukázala na to, že navrhovateľ dobrovoľne nehnuteľnosti opustil a zmenil si taktiež
adresu trvalého bydliska z adresy predmetnej nehnuteľnosti na adresu L. XX, U. O.. Navrhovateľ sa

k odporkyni v bežných situáciách správal ako k vlastníčke nehnuteľností. Jeho konanie vo vzťahu k
nehnuteľnostiam jasne vypovedá o tom, že o nehnuteľnosti nemal záujem, a teda sa určite nemôže
cítiť ako ich vlastník. O tom, že kúpnu zmluvu žalobca považoval za platnú, vypovedá aj jeho konanie
počas konkurzného konania vyhláseného na jeho majetok v roku 2008. Ak by navrhovateľ považoval
kúpnu zmluvu za neplatnú od počiatku, mal povinnosť kúpnu zmluvu, resp. potenciálny majetok oznámiť
správcovi konkurznej podstaty v jeho konkurznom konaní. Keďže správkyňa počas konkurzu odporkyňu

nekontaktovala, majú za to, že navrhovateľ tento právny úkon, resp. majetok správkyni neoznámil, čo
preukazuje, že ešte v čase konkurzného konania navrhovateľ považoval kúpnu zmluvu za platnú a
bezvadnú (zrušenie konkurzu na majetok navrhovateľa nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 06. 2011).

V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením

§ 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.
s. p. rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p. platí, že ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu vysloveným v napadnutom
rozhodnutí ako aj s jeho dôvodmi, ktoré sú síce stručné, ale sú zrozumiteľné, presvedčivé a jasné. Po

preskúmaní veci dospel odvolací súd k názoru, že okresný súd z hľadiska posúdenia opodstatnenosti
návrhu, ktorým sa navrhovateľ domáhal určenia neplatnosti Kúpnej zmluvy uzatvorenej účastníkmi
konania dňa 14. 07. 1999 a jej Dodatku zo dňa 08. 09. 1999, dospel k správnym skutkovým a právnym
záverom. Námietky navrhovateľa uvedené v odvolaní odvolací súd nepovažuje za prijateľné, pretože
s námietkami, ktoré navrhovateľ v odvolaní uviedol, sa okresný súd vysporiadal, čo vyplýva aj z

rozhodnutia jeho odôvodnenia. Navrhovateľ vo svojom odvolaní neuviedol žiadnu podstatnú skutočnosť,
ktorá by mala za následok úvahu o prípadnej vade v procesnoprávnom postupe prvostupňového súdu
alebo o prípadnej nesprávnosti rozhodnutia.

Čo sa týka výsluchu otca odporkyňa, ktorého účasť na pojednávaní dňa 06. 02. 2013 mala zabezpečiť

odporkyňa, pričom tento sa na súd nedostavil, odvolací súd poukazuje na to, že navrhovateľ ho následne
v konaní pred súdom nenavrhol vypočuť ako svedka. Okresný súd nevykonal dôkaz výsluchom svedka
- syna navrhovateľa, pričom z obsahu zápisnice je zrejmé, že súd sa s otázkou nevykonania tohto
dôkazu vysporiadal v rámci pojednávania. V odvolaní navrhnutý dôkaz - a to zisťovanie okolností, ako
mal navrhovateľ disponovať s účtom odporkyne, navrhovateľ v konaní pred prvostupňovým súdom

nenavrhol, pričom odvolací súd má za to, že zisťovanie týchto okolností je bez právneho významu vo
vzťahu k posudzovaniu platnosti právneho úkonu - uzatvorenia Kúpnej zmluvy a jej Dodatku z roku
1999. Odvolací súd uvádza, že účastníci konania boli okresným súdom náležite poučení v zmysle §
120 ods. 4 v predvolaní na pojednávanie, pričom súd pred tým, než vyzval účastníkov konania na
záverečné slovo na pojednávaní dňa 06. 02. 2013 sa dotazoval prítomných, či navrhujú vykonať nejaké

dôkazy. Pokiaľ v rámci tohto pojednávania právny zástupca navrhovateľa navrhol vykonanie dôkazu
výsluchom syna navrhovateľa L. W., súd sa s týmto navrhnutým dôkazom vysporiadal tak, že tento
dôkaz nevykoná, čo v rámci pojednávania okresným súdom bolo prítomným aj prezentované. Pokiaľ
odvolateľnamietalpredčasnérozhodnutievoveci,odvolacísúdjetohonázoru,žeokresnýsúdvzhľadom
na predmet sporu mal dostatočne zistený skutkový stav pre to, aby vo veci rozhodol. Pokiaľ odvolateľ

namietal nezrozumiteľnosť a nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, podľa odvolacieho súdu rozsudok
okresného súdu netrpí ani týmito namietanými vadami. Okresný súd na zistený skutkový stav správne
aplikoval príslušnú právnu normu, pričom mal preukázanú existenciu prejavu vôle u účastníkov zmluvy,
pričom tento prejav vôle bol obojstranný u obidvoch účastníkov zmluvy a smeroval k tomu, aby došlo kprevodu vlastníckeho práva z navrhovateľa na odporkyňu. V tomto smere odvolací súd poukazuje aj na
výsluch svedka Y.. N. T., z ktorého nepochybne vyplýva, že to bol práve navrhovateľ, ktorý oslovil svedka
za účelom spísania zmluvy, pričom odvolací súd ďalej poukazuje aj na tú skutočnosť, že účastníkmi

konania nebola uzavretá len Kúpna zmluva dňa 14. 07. 1992, ale po určitom časovom odstupe aj
Dodatok ku kúpnej zmluve zo dňa 08. 09. 1999. Aj tieto okolnosti prisviedčajú k tomu, že právny
úkon bol urobený v súlade s ustanovením § 37 ods. 1, teda slobodne a vážne, úkon netrpel nedostatkom
určitosti a zrozumiteľnosti. Podľa názoru odvolacieho súdu len sama okolnosť, že navrhovateľ mal
záväzky voči iným subjektom, a to bez ohľadu na to, či boli alebo neboli uplatnené v rámci súdneho

konania, a či o týchto bolo právoplatne rozhodnuté, nie je takou okolnosťou, ktorá by zakladala dôvod
pre neplatnosť právneho úkonu z dôvodu, že takýto právny úkon nebol urobený slobodne a vážne. V
konaní nebolo preukázané, že by namietaný právny úkon účastníci konania neurobil slobodne a vážne,
rovnako v konaní pred súdom nebola preukázaná neplatnosť právneho úkonu ani s prihliadnutím na
ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka.

Okresný súd správne vyhodnotil, že v konaní bolo preukázané, že u obidvoch účastníkov zmluvy a
jej dodatku existovala vôľa uzavrieť zmluvu a jej dodatok, následkom ktorej bude prevod vlastníctva
predmetu zmluvy z navrhovateľa na odporkyňu; rovnako súd správne vyhodnotil tento úkon ako úkon
platný.

Pokiaľ navrhovateľ v konaní uvádzal, že uzatvorením kúpnej zmluvy a dodatku mal v úmysle vyčleniť
nehnuteľnosti z jeho majetku, z dôvodu, aby tieto neboli postihované exekučnými konaniami, jedná
sa len o pohnútku, ktorá pri posudzovaní platnosti právneho úkonu je bez právneho významu. V
odôvodnení rozsudku sa okresný súd náležitým spôsobom vysporiadal so všetkými právne významnými
skutočnosťami.

Keďže podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k
správnym skutkovým záverom a vec správne právne posúdil a rozhodnutie okresného súdu netrpí
namietanou vadou nezrozumiteľnosti a nedostatočným odôvodnením, pričom rozhodnutie okresného
súdu rovnako nemožno považovať ani za rozhodnutie arbitrárne, odvolací súd v súlade s stanovením

§ 219 ods. 1, 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O. s. p. aplikujúc
ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p. Úspešnou účastníčkou odvolacieho konania bola odporkyňa, ktorá
uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní za jeden úkon právnej pomoci, a to

vyjadrenie k odvolaniu vo výške 58,69 Eur a režijný paušál vo výške 7,68 Eur, spolu náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 66,50 Eur. Odvolací súd odporkyni ako úspešnej účastníčke konania
priznalnáhradutrovodvolaciehokonaniatitulomtrovprávnehozastúpeniazajedenúkonprávnejpomoci
vrátane režijného paušálu aplikujúc ustanovenie § 14 ods. 1 písm. b/ za písomného podanie - vyjadrenie
k odvolaniu a režijný paušál, spolu vo výške 66,50 Eur, ktoré je navrhovateľ povinný zaplatiť na účet

právnej zástupkyne odporkyne v súlade s ustanovením § 149 ods. 1 O. s. p.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.