Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 20, 2014

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 15C/18/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214200396
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Evinová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2014:2214200396.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Evinovou v právnej veci

navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom Metodova 8, Bratislava, proti
odporkyni: G. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/X, J. U., o zaplatenie 996,69 eura s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 648,69 eura s úrokom z omeškania vo výške
8,75% ročne zo sumy 648,69 eura od 10.06.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 17,95
eura, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka dojednaná v Dodatku k Zmluve o pripojení č. H. XXXXXXX zo
dňa 28.05.2010, uzavretom medzi navrhovateľom ako dodávateľom a odporkyňou ako spotrebiteľkou,
uvedená v bode 6. tohto dodatku v znení: „Účastník si je vedomý, že vzhľadom na to, že Majster paušál

za 1 euro je osobitným zvýhodneným účastníckym programom, by v prípade, že by Účastník nedodržal
svoje záväzky uvedené v bode 5, Podniku vznikla škoda. V prípade poručenia niektorej z povinností
Účastníka uvedenej v bode 5 (najmä, no nielen nezaplatenie splatnej ceny za Služby, nedodržanie
záväzku mať nepretržite aktivovaný stanovený účastnícky program, nezotrvanie v zmluvnom vzťahu,
žiadosť o ukončenie zmluvného vzťahu, atď.), je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo
výške 67,00 EUR pokiaľ nie je nižšie výslovne uvedené inak. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto
bodu vznikne Podniku samotným porušením povinnosti Účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti

Účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany Podniku (napr.
odstúpením od zmluvy alebo prerušením, či obmedzením poskytovania Služieb). Zmluvnú pokutu podľa
tohto článku bude povinný Účastník zaplatiť Podniku bez ohľadu ne dĺžku doby, ktorá mu ešte zostáva
do uplynutia doby viazanosti.“ je n e p l a t n áz dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 17.01.2014 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
uložil odporkyni povinnosť zaplatiť mu sumu 996,64 eura s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne z
dlžnejsumyod10.06.2011dozaplateniaanahradiťtrovykonania.Tvrdil,ženazákladezmlúvopripojení

č. H. XXXXXXX zo dňa 28.05.2010 a č. H. XXXXXXX zo dňa 26.07.2004, ktorých neoddeliteľnou
súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb,
vypožičal odporkyni 2ks SIM kariet, ktoré odporkyni umožňujú využívať telekomunikačné služby
poskytované navrhovateľom. SIM kartám boli priradené účastnícke telefónne čísla XXXXXXXXXX a
XXXXXXXXXX. Navrhovateľ sa domáha voči odporkyni zmluvnej pokuty v sume 67,- eur s poukazom
na čl. 5 a čl. 6 zmluvy o pripojení č. H. XXXXXXX, v zmysle ktorého bolo dohodnuté, že odporkyňa počas
doby platnosti dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu, čo však odporkyňa porušila, preto si uplatnil nárokna zmluvnú pokutu. Navrhovateľ sa ďalej domáha náhrady škody voči odporkyni vo výške 281,- eur,
ktorá navrhovateľovi vznikla za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Sony Ericsson
Vivaz, ktorá škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného

zariadenia a jeho akciovou cenou. Túto škodu podľa tvrdenia navrhovateľa odporkyňa spôsobila
navrhovateľovi tým, že získala mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú
oproti trhovej cene tak, že podpisom Dodatku sa zaviazala používať služby, za tieto platiť po dobu
viazanosti. Odporkyňa však následne porušila svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas
dohodnutej doby viazanosti a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Odporkyňa riadne a včas

nezaplatila cenu poskytnutých služieb vo výške 648,49 eura vyfakturovaných v období od 2010/09 do
2011/04. Navrhovateľ pokusom o pokonávku zo dňa 26.05.2011 oznámil odporkyni sumu neuhradených
faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie, vyzval ju na ich
úhradu v dodatočnej lehote. Odporkyňa na pokus o pokonávku nereagovala ani čiastočnou úhradou
navrhovateľom vyčíslenej pohľadávky. Navrhovateľ si okrem uvedeného uplatňuje úrok z omeškania
z celkovej sumy, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v

pokuse o pokonávku, t. j. od 10.06.2011

Navrhovateľ na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu zmluvu o pripojení č. H. XXXXXXX zo
dňa 28.05.2010, Dodatok k tejto zmluve zo dňa 28.05.2010, zmluvu o pripojení č. H. XXXXXXX zo
dňa 26.07.2004, Dodatok k tejto zmluve zo dňa 24.05.2010, Prílohu č. 1 Dodatku k Zmluve, pokus
o pokonávku zo dňa 26.05.2011, faktúru Č.. XXXXXXXXXX zo dňa 22.11.2010 na sumu 5,53 eura,

faktúru Č.. XXXXXXXXXX zo dňa 27.04.2011 na sumu 4,00 eur, faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa
22.09.2010 na sumu 191,10 eura, faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.10.2010 na sumu 52,97 eura,
faktúru Č.. XXXXXXXXXX zo dňa 22.09.2010 na sumu 46,78 eura, faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa
22.10.2010 na sumu 1,33 eura, faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.10.2010 na sumu 166,08 eura,
faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.11.2010 na sumu 180,90 eura a Všeobecné obchodné podmienky

poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete
spoločnosti Orange Slovensko, a.s..

Odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila.

Podľa ust. § 115a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“)
pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa ust. § 200ea O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000,- eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Vzhľadom k tomu, že sa jedná o drobný spor, účastníci konania boli poučení o možnosti rozhodnúť vec
bez nariadenia pojednávania.

Dňa 13.05.2014 bolo na úradnej tabuli súdu oznámené, že dňa 20.05.2014 o 15:20 hod. v pojednávacej
miestnosti č. 1 bude vo veci verejne vyhlásený rozsudok podľa ust. § 115a ods. 2 O.s.p.. Toto oznámenie
bolo dňa 20.05.2014 zverejnené aj na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, s predloženými listinnými dôkazmi, ako
aj s obsahom celého spisu a zistil tento skutkový a právny stav veci:

Odporkyňa uzavrela s navrhovateľom dňa 28.05.2010 zmluvu o pripojení č. H. XXXXXXX s dodatkom k
nej a dňa 26.07.2004 zmluvu o pripojení č. H. XXXXXXX s dodatkom k nej a s prílohou k dodatku, ktorýchneoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb, na základe ktorých navrhovateľ vypožičal odporkyni 2 ks SIM kariet, ktoré
jej umožnili využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom a zároveň jej odpredal jej

mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Sony Ericsson Vivaz za kúpnu cenu 99,- eur. Odporkyňa
začala využívať služby navrhovateľa, avšak nezaplatila riadne a včas cenu za poskytnuté služby za
obdobie od 2010/09 do 2011/04.

Podľa ust. § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) záväzkovým vzťahom je
vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť

splniť záväzok.

Podľa ust. § 51 OZ účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však
nesmie odporovať obsahu, alebo účelu tohto zákona.

Podľa ust. § 42 ods. 4 písm. b/ zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení platnom
a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa
zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu

o vyúčtovaní.

Podľa ust. § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení platnom a
účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný
prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou
zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

S účinnosťou od 1.1.2008 OZ v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu definuje ako každú zmluvu bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom podľa ods. 3 cit.
ust. je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa ods. 4 cit. ust. je osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 153 O.s.p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu
vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná
(ods. 3 - účinný od 15.10.2008). Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,

nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku do výroku
rozhodnutia (ods. 4 - účinný od 01.03.2010).

Podľa ust. § 53a OZ účinného od 01.03.2010, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej

zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje, alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe

takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa (ods. 1).
Ak sa rozhodnutie súdu podľa ods. 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť
povinnosť uvedenú v ods. 1 v rozsahu tejto časti (ods. 2). Týmto ustanovením sa v zmysle § 879l
Občianskeho zákonníka spravujú aj právne vzťahy vzniknuté do 28.2.2010, avšak vznik týchto právnych

vzťahov ako aj nároky z nich uplatnené pred 01.03.2010 sa posudzujú podľa doterajších predpisov.Podľa ust. § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa ust. § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa ust. 517 ods. 1 OZ /prvá veta/ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa ust. 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V uvedenej právnej veci je predmetom konania zaplatenie sumy 996,69 eura s úrokom z omeškania vo
výške 9,25% ročne od 10.06.2011 do zaplatenia.

Navrhovateľsivkonaníuplatnilspolutrinárokyato:nároknazaplateniecenyzaposkytnutéelektronické
komunikačné služby za obdobie od 09/2010 do 04/2011 vyúčtované faktúrami č. XXXXXXXXXX zo dňa

22.11.2010 na sumu 5,53 eura, faktúru Č.. XXXXXXXXXX zo dňa 27.04.2011 na sumu 4,00 eur, faktúru
č. 8539764642 zo dňa 22.09.2010 na sumu 191,10 eura, faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.10.2010
na sumu 52,97 eura, faktúru Č.. XXXXXXXXXX zo dňa 22.09.2010 na sumu 46,78 eura, faktúru č.
XXXXXXXXXX zo dňa 22.10.2010 na sumu 1,33 eura, faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.10.2010
na sumu 166,08 eura, faktúru Č.. XXXXXXXXXX zo dňa 22.11.2010 na sumu 180,90 eura, spolu v

sume 648,69 eura. Táto povinnosť odporkyne platiť navrhovateľovi cenu za poskytnuté elektronické
komunikačné služby vyplýva zo Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s.
tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy o pripojení (konkrétne: z čl. 6, bod 6.2, písm. b/). Navrhovateľ si
svoju zmluvnú povinnosť splnil, keď poskytol odporkyni elektronické komunikačné služby v rozhodnom

období, avšak odporkyňa si svoju povinnosť zaplatiť cenu za poskytnuté elektronické komunikačné
služby nesplnila v lehote splatnosti, keď navrhovateľovi nezaplatila vyššie uvedené splatné faktúry,
čím odporkyňa porušila zmluvné podmienky. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam považoval súd
nárok navrhovateľa v časti týkajúcej sa zaplatenia ceny za poskytnuté elektronické komunikačné
služby vyúčtované vyššie uvedenými faktúrami za dôvodný v sume 648,49 eura, z tohto dôvodu súd

navrhovateľovi v uvedenej časti vyhovel. Keďže odporkyňa sa dostala s plnením svojho záväzku
(peňažného dlhu) do omeškania, súd navrhovateľovi priznal v zmysle citovaných ust. § 517 ods. 2 OZ a
ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. aj zákonné úroky z omeškania vo výške o 8 percentuálnych
bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu (1,25% + 9 bodov = 9,25%).

Okrem vyššie uvedeného si navrhovateľ v návrhu uplatnil aj ďalší nárok a to: nárok na zaplatenie sumy
281,- eur titulom náhrady skutočnej škody, ktorá mu podľa jeho tvrdenia vznikla porušením povinností
odporkyne uvedených v uzatvorených zmluvách a dodatkoch k nim.

Pokiaľ sa týka nárokov na náhradu škody ako takých, je potrebné uviesť, že podľa platnej právnej
úpravy sú základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu 1./ porušenie právnej povinnosti,

2./ existencia škody, 3./ príčinná súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou a 4./ zavinenie.
Pod pojmom škoda treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, a ktorá
je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom, pričom rozoznávame skutočnú
škodu a ušlý zisk (porovnaj: R 55/1971). Pod skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku
poškodeného, príp. náklady potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav. Pod ušlým ziskom

treba rozumieť to, čo by poškodený mohol získať, ak by škoda nevznikla. Príčinná súvislosť, ako jednazo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu znamená, že medzi protiprávnym úkonom
škodcu a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku, pričom treba mať na zreteli, že ak majú
byť splnené podmienky zodpovednosti, protiprávny úkon musí byť následkom aspoň jednej z hlavných

príčin a okrem toho vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný a
nie sprostredkovaný. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne
preukázaná a nemožno ju len predpokladať, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná
povinnosť a dôkazné bremeno, čo sa týka príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade
toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané (porovnaj: R 28/1990).

Na tomto mieste súd konštatuje, že navrhovateľ napriek poučeniu zo strany súdu podľa ust. § 120
ods. 4 O.s.p. neuniesol dôkazné bremeno, keďže vyhodnotenie dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané,
neumožňovalo súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdení navrhovateľa, že by mu protiprávnym konaním
odporkyne vznikla škoda vo výške 281,- eur (resp. akákoľvek škoda), ani o tom, že by tieto jeho tvrdenia
boli nepravdivé. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou
mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia (380,- eur) a jeho akciovou cenou (99,- eur), je

potrebné uviesť, že navrhovateľ žiadnym spôsobom súdu nepreukázal, aká bola trhová cena odporkyni
predaného mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia v čase uzatvorenia zmlúv a dodatkov
k nim. Okrem toho navrhovateľ nepreukázal príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním alebo
opomenutím odporkyne (spočívajúcom podľa tvrdení navrhovateľa v porušení povinnosti odporkyňou
platiť za poskytnuté telekomunikačné služby odplatu riadne a včas) a vznikom škody na strane

navrhovateľa, čo sú dva zo zákonných predpokladov, ktoré musia byť v konaní jednoznačne preukázané
pre prijatie záveru o vzniku a opodstatnenosti nároku na náhradu škody. Vzťah medzi protiprávnym
úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný a v každom konkrétnom prípade bezpečne
preukázaný. Ak teda navrhovateľ chce byť v spore úspešný, nezbavuje ho povinnosti preukázať príčinnú
súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním alebo opomenutím odporkyne ani prehlásenie

odporkyne, že si je vedomá, že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie jej bolo predávané za
kúpnu cenu len z toho dôvodu, že sa zaviazala užívať služby poskytnuté jej prostredníctvom SIM kariet
v zmysle ustanovení dodatkov, po dobu dohodnutú v dodatkoch. Z uvedených dôvodov potom súd
návrh navrhovateľa na náhradu škody voči odporkyni v tejto časti spolu s príslušenstvom zamietol ako
nedôvodný.

Okrem vyššie uvedeného si navrhovateľ v návrhu uplatnil aj ďalší (tretí) nárok a to: nárok na
zaplatenie sumy 67,- eur titulom zmluvnej pokuty, ktorý odôvodnil tým, že pri uzavieraní zmluvy o
pripojení č. H. XXXXXXX s odporkyňou dohodol, že počas doby platnosti dodatku k zmluve č. H.
XXXXXXX má odporkyňa nárok na poskytnutie benefitu „Majster paušál za 1 euro“ na služby využívané
prostredníctvom pridelených SIM kariet (čl. 1 dodatku). Odporkyňa sa zaviazala, že zotrvá v zmluvnom

vzťahu podľa čl. 5, v opačnom prípade je povinná zaplatiť zmluvnú pokutu podľa čl. 6, t.j. vo výške 67,-
eur.

Pokiaľ sa týka tohto nároku, tu súd konštatuje, že je nesporné, že predmetné zmluvy o pripojení ako
aj dodatky k nim súd spotrebiteľskými zmluvami, pri uzatváraní ktorých navrhovateľ vystupoval ako
dodávateľ a odporkyňa ako spotrebiteľka, je preto potrebné pri ich posudzovaní aplikovať spotrebiteľské

právo, najmä ustanovenia OZ týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv.

Z cit. ust. § 153 ods. 3 O.s.p. vyplýva, že súd môže o neprijateľnosti podmienky použitej v spotrebiteľskej
zmluve rozhodnúť tak na návrh ako aj bez návrhu. Predpokladmi na to, aby súd takto rozhodol aj bez
návrhu je, že musí ísť o sporové konanie, v ktorom právny dôvod návrhu (žaloby) skutkovo a právne
spočíva na spotrebiteľskej zmluve, pričom navrhovateľom môže byť spotrebiteľ, dodávateľ alebo aj

združenie, výsledkom dokazovania je to, že podmienka alebo podmienky v spotrebiteľskej zmluve sú
neprijateľné. Ods. 4 cit. ust. súdu ukladá, aby v súlade s hmotnoprávnym ust. § 53a OZ uviedol vo
výrokurozsudkupresnézneniepodmienky,ktorábolavyhlásenázaneplatnúzdôvodujejneprijateľnosti.
Účelomtakéhotovýroku,ktorýmôžebyťprijatýajnanávrhajbeznávrhuúčastníkakonania-spotrebiteľa
je to, aby dodávateľovi vznikla povinnosť zdržať sa používania takej podmienky vo všetkých zmluvách

so spotrebiteľmi, resp. aj podmienky s rovnakým významom. Výrok by mal opísať znenie podmienky
tak, ako je uvedené v zmluve. Tento výrok ale nepredstavuje prekážku rozsúdenej veci (res iudicatae)
pre spory tohto dodávateľa s inými spotrebiteľmi, ktorí neboli účastníkmi tohto konania.Porovnajúc obsah účastníkmi uzavretej zmluvy o pripojení č. H. XXXXXXX včítane jej dodatku s vyššie
citovanými zákonnými ustanoveniami je nesporné, že právny vzťah založený predmetnou zmluvou
medzi navrhovateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej

resp. inej podnikateľskej činnosti ako dodávateľom v zmysle ust. § 52 a nasl. OZ a na druhej strane
odporkyňou, ktorá pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a bola teda spotrebiteľkou zmysle ust. § 52 a nasl. OZ,
predmetný právny vzťah je spotrebiteľským vzťahom a predmetná zmluva o pripojení je zmluvou
spotrebiteľskou, keďže jej charakteristickým znakom je, že sa takéto zmluvy uzatvárali vo viacerých

prípadoch a bolo obvyklé, že spotrebiteľ obsah tejto zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňoval a v
predpísanej predtlači ani ovplyvniť nemohol. V dôsledku toho bolo na daný vzťah nevyhnutné aplikovať
všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa vrátane OZ v znení účinnom v čase uzavretia
predmetnej zmluvy.

V zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Ust. ods. 1 sa
nevzťahuje podľa ods. 2 iba na predmet plnenia alebo cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah. V ods. 3 potom zákonodarca demonštratívne vymenúva ktoré ustanovenia uvedené

v spotrebiteľskej zmluve sa považujú za neprijateľné podmienky. Medzi ne novelou Občianskeho
zákonníka zák. č. 568/2007 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2008 bolo zakotvené písm. k) v zmysle ktorého
za neprijateľnú podmienku sa považuje i ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením tohto záväzku.
Podľa ods. 4 cit. ust. § 53 OZ v uvedenom znení, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

V zmysle ust. § 53 ods. 2 OZ znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

V zmysle ust. § 53 ods. 3 OZ znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy ak dodávateľ

nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané.

V zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. k/ OZ znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od
spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú

s nesplnením jeho záväzku.

V zmysle § 54 ods. 1 OZ znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. Citované ustanovenie je kogentné a zakotvuje zákaz, aby sa zmluvné

podmienky v spotrebiteľskej zmluve odchýlili od OZ takým spôsobom, že je to v neprospech spotrebiteľa.
V zmysle ods. 2 tohto ustanovenia v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Z obsahu zmluvy uzavretej medzi účastníkmi a jej dodatku vyplýva, že text zmluvy a dodatku bol
vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená

vopred v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy
a jej dodatkov sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa a ním vybraný mobilný telefón,
účastnícky program a služby. Odporkyňa ako spotrebiteľka mala síce zrejme možnosť oboznámiť sa
s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohla ovplyvniť ich
obsah. Zmluvné dojednanie obsiahnuté v uvedenej zmluve a jej dodatku preto s poukazom na cit.

ust. § 53 ods. 2 OZ nemožno považovať za individuálne dojednané. Je nesporné, že odporkyňa akospotrebiteľka nemala žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v
predloženej zmluve formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute. Mohla iba zmluvu ako celok odmietnuť
alebo ju prijať a podrobiť sa teda tak i dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Dôkazné

bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté pritom v zmysle cit.
ust. § 53 ods. 3 OZ bolo na navrhovateľovi ako dodávateľovi. Navrhovateľ ale v konaní individuálne
dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal a preto bolo nevyhnutné v súlade s ust. § 53 ods. 3 OZ
predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne dojednanú

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že dojednanie stabilnej fixnej zmluvnej pokuty za

porušenie zmluvnej povinnosti odporkyne zaplatiť za poskytnuté služby, ktoré nie je závislé od výšky
dlžnej sumy je neprimeraným. Dojednanie o zmluvnej pokute je preto i z tohto hľadiska rovnako
neprimerané. Neprimerané je tiež z dôvodu, že zaväzuje spotrebiteľa zaplatiť pomerne vysokú pokutu v
prípadefaktickyakéhokoľvekporušeniazmluvnýchpovinnostíbezohľadunajehozávažnosťanásledky.
S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že zmluvná podmienka dojednaná v predmetnej
spotrebiteľskej zmluve o zmluvnej pokute spôsobuje z uvedených dôvodov značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech odporkyne - spotrebiteľky tým, že požadujú
od odporkyne - spotrebiteľky, ktorá nesplnila svoj záväzok, aby zaplatila neprimerane vysokú sumu
ako sankciu spojenú s nesplnením jej záväzku, v dôsledku čoho ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku
(§ 53 ods. 1, 2, 3 OZ), ktorá je neplatná (§ 53 ods. 4 OZ) a pre spotrebiteľa teda odporkyňu nie je
záväzná. Súd pritom v zmysle konštantnej judikatúry ESD i súdov SR musel posúdiť nekalú povahu

sankcie obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve aj bez návrhu a zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol takouto
neprijateľnou zmluvnou podmienkou viazaný.

S poukazom na vyššie skonštatované, tunajší súd preto návrh navrhovateľa v časti, v ktorej si uplatnil
nárok na zmluvnú pokutu aj s príslušenstvom v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol. S použitím
citovaného ust. § 153 O.s.p. z úradnej povinnosti ex offo vo výroku rozsudku vyslovil, že predmetná

zmluvná podmienka je neprijateľná (a teda neplatná) a to tým spôsobom, že priamo vo výroku súd
uviedol celé znenie neplatnej a neprijateľnej zmluvnej podmienky.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého, ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo.

V danom prípade bol procesne úspešnejším účastníkom konania navrhovateľ. V predmetnej veci
navrhovateľ žaloval odporkyňu o zaplatenie sumy 996,69 eura, pričom súd jeho návrhu čiastočne
vyhovelaodporkyňuzaviazalkzaplateniusumy648,69eura.Navrhovateľbolvpercentuálnomvyjadrení
úspešný na 65,08% a neúspešný na 34,92%, t.j. čistý úspech navrhovateľa predstavuje 30,16%.
Výsledkom konania bol tak prevažný vyšší než nepatrný čistý úspech navrhovateľa v rozsahu 30,16%,

preto mu patrí právo na náhradu trov konania ako procesne úspešnejšiemu účastníkovi, nakoľko si ich
riadne a včas uplatnil. Súd teda priznal navrhovateľovi právo na náhradu trov konania voči odporkyni
vo výške 30,16% z ním uplatnených trov konania - pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku
vo výške 17,95 eura (t.j. 30,16% zo sumy zaplateného súdneho poplatku, ktorý navrhovateľ zaplatil na
účet súdu vo výške 59,50 eura ako 6% zo žalovanej sumy podľa položky 1 písm. a/ sadzobníka súdnych

poplatkov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Akpovinnýdobrovoľneneplní,čomuukladátotovykonateľnérozhodnutie,oprávnenýmôžepodaťnávrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (§ 251 ods. 1 O.s.p.). Ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (§ 251 ods. 2 O.s.p.).