Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 20, 2014

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 15C/52/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214201842
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Evinová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2014:2214201842.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Evinovou v právnej veci

navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom Metodova 8, Bratislava, právne
zastúpeného advokátskou kanceláriou Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10,
Bratislava, proti odporcovi: K. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. L. Č.. XXX, o zaplatenie 357,36 eura s
prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 89,36 eura s úrokom z omeškania vo výške
8,75% ročne zo sumy 89,36 eura od 02.11.2012 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 10.02.2014 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým
by súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 357,36 eura s úrokom z omeškania vo výške
8,75% ročne z dlžnej sumy od 02.11.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Tvrdil, že na
základe zmluvy o pripojení č. K. XXXXXXX Q. dňa 15.04.2006 a č. K. XXXXXXX zo dňa 01.03.2012,

ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb, vypožičal odporcovi 2ks SIM kariet, ktoré odporcovi umožňujú využívať
telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. SIM kartám bolo priradené účastnícke telefónne
číslo XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX. Navrhovateľ sa domáha náhrady škody voči odporcovi vo
výške 144,- eur, ktorá navrhovateľovi vznikla za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie
Sony Ericsson Xperia X8 a vo výške 124,- eur, ktorá navrhovateľovi vznikla za odpredaný mobilný
telefón/telekomunikačné zariadenie Samsung Galaxy Mini Black, ktorá škoda predstavuje rozdiel

medzi predajnou cenou mobilných telefónov/telekomunikačných zariadení a ich akciovou cenou. Túto
škodu podľa tvrdenia navrhovateľa odporca spôsobil navrhovateľovi tým, že získal mobilné telefóny/
telekomunikačné zariadenia za cenu zvýhodnenú oproti trhovej cene tak, že podpisom Dodatkov sa
zaviazal používať služby, za tieto platiť po dobu viazanosti. Odporca však následne porušil svoj základný
záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby viazanosti a platiť riadne a včas cenu
za poskytnuté služby. Odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 200,36
eura vyfakturovaných v období od 2012/06 do 2012/08. Navrhovateľ pokusom o pokonávku zo dňa

18.10.2012 oznámil odporcovi sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilné
telefóny/telekomunikačné zariadenia, vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Odporca na pokus o
pokonávku reagoval čiastočnou úhradou vo výške 111,- eur. Navrhovateľ si okrem uvedeného uplatňujeúrok z omeškania z celkovej sumy, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné
plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t. j. od 02.11.2012.

Navrhovateľ na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu zmluvu o pripojení č. A 2357887 zo dňa
15.04.2006,Dodatokktejtozmluvezodňa25.09.2011,Prílohuč.1DodatkukZmluve,zmluvuopripojení
č. K. XXXXXXXX zo dňa 01.03.2012, Dodatok k tejto zmluve zo dňa 01.03.2012, Prílohu č. 1 Dodatku k
Zmluve, pokus o pokonávku zo dňa 18.10.2012 s doručenkou preukazujúcou jeho doručenie odporcovi,
faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.06.2012 na sumu 66,41 eura, faktúru č. XXXXXXXXX7 zo dňa

23.06.2012 na sumu 97,88 eura, faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.07.2012 na sumu 27,55 eura,
faktúru č. XXXXXXXXXX Q.o dňa 23.07.2012 na sumu 1,33 eura, faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa
23.07.2012 na sumu 78,66 eura, faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.08.2012 na sumu 4,13 eura,
faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.08.2012 na sumu 14,40 eura a Všeobecné obchodné podmienky
poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete
spoločnosti Orange Slovensko, a.s..

Odporca sa k návrhu nevyjadril.

Podľa ust. § 115a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“)
pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa ust. § 200ea O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000,- eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho

pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Vzhľadom k tomu, že sa jedná o drobný spor, účastníci konania boli poučení o možnosti rozhodnúť vec
bez nariadenia pojednávania.

Dňa 13.05.2014 bolo na úradnej tabuli súdu oznámené, že dňa 20.05.2014 o 15:00 hod. v pojednávacej
miestnosti č. 1 bude vo veci verejne vyhlásený rozsudok podľa ust. § 115a ods. 2 O.s.p.. Toto oznámenie
bolo dňa 15.05.2014 zverejnené aj na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, s predloženými listinnými dôkazmi, ako
aj s obsahom celého spisu a zistil tento skutkový a právny stav veci:

Odporca uzavrel s navrhovateľom dňa 15.04.2006 zmluvu o pripojení č. K. XXXXXXX a dňa
01.03.2012 zmluvu o pripojení č. K. XXXXXXX ako aj Dodatky k nim, ktorých neoddeliteľnými

súčasťami sú Všeobecné obchodné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných
služieb, na základe ktorých navrhovateľ vypožičal odporcovi 2 ks SIM kariet, ktoré mu umožnili
využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom a zároveň mu odpredal mobilné telefóny/
telekomunikačné zariadenia Sony Ericsson Xperia X8 za kúpnu cenu 1,- euro a Samsung Galaxy Mini
Black za kúpnu cenu 1,- euro. Odporca začal využívať služby navrhovateľa, avšak nezaplatil riadne a

včas cenu za poskytnuté služby za obdobie od 2012/06 do 2012/08.

Podľa ust. § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) záväzkovým vzťahom je
vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť
splniť záväzok.

Podľa ust. § 51 OZ účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však
nesmie odporovať obsahu, alebo účelu tohto zákona.

Podľa ust. § 42 ods. 4 písm. b/ zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení platnom

a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa
zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu
o vyúčtovaní.Podľa ust. § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení platnom a
účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný
prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou

zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa ust. § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa ust. § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa ust. 517 ods. 1 OZ /prvá veta/ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa ust. 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V uvedenej právnej veci je predmetom konania zaplatenie sumy 357,36 eura s úrokom z omeškania
vo výške 8,75% ročne od 02.11.2012 do zaplatenia. Navrhovateľ si v konaní uplatnil spolu dva
nároky a to: nárok na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby za obdobie
od 06/2012 do 08/2012 vyúčtované faktúrami navrhovateľa č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.06.2012 na

sumu 66,41 eura, č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.06.2012 na sumu 97,88 eura, č. XXXXXXXXXX zo
dňa 23.07.2012 na sumu 27,55 eura, č. XXXXXXXXX7 zo dňa 23.07.2012 na sumu 1,33 eura, č.
XXXXXXXXXX zo dňa 23.07.2012 na sumu 78,66 eura, č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.08.2012 na
sumu 4,13 eura, č. XXXXXXXXXX Q.o dňa 23.08.2012 na sumu 14,40 eura, spolu v sume 89,36
eura (po započítaní čiastočnej úhrady odporcu). Táto povinnosť odporcu platiť navrhovateľovi cenu

za poskytnuté elektronické komunikačné služby vyplýva zo Všeobecných podmienok poskytovania
verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti
Orange Slovensko, a.s. tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy o pripojení (konkrétne: z čl. 6, bod
6.2, písm. b/). Navrhovateľ si svoju zmluvnú povinnosť splnil, keď poskytol odporcovi elektronické
komunikačné služby v rozhodnom období, avšak odporca si svoju povinnosť zaplatiť cenu za poskytnuté

elektronické komunikačné služby nesplnil v lehote splatnosti, keď navrhovateľovi nezaplatil vyššie
uvedenésplatnéfaktúry,čímodporcaporušilzmluvnépodmienky.Vzhľadomkuvedenýmskutočnostiam
považoval súd nárok navrhovateľa v časti týkajúcej sa zaplatenia ceny za poskytnuté elektronické
komunikačné služby vyúčtované vyššie uvedenými faktúrami za dôvodný v sume 89,36 eura, z tohto
dôvodu súd navrhovateľovi v uvedenej časti vyhovel. Keďže odporca sa dostal s plnením svojho záväzku

(peňažného dlhu) do omeškania, súd navrhovateľovi priznal v zmysle citovaných ust. § 517 ods. 2 OZ a
ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. aj zákonné úroky z omeškania vo výške o 8 percentuálnych
bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu (0,75% + 8 bodov = 8,75%).

Okrem vyššie uvedeného si navrhovateľ v návrhu uplatnil aj ďalší nárok a to: nárok na zaplatenie sumy
268,- eur titulom náhrady skutočnej škody, ktorá mu podľa jeho tvrdenia vznikla porušením povinností
odporcu uvedených v uzatvorenej zmluve a dodatku k nej.

Pokiaľ sa týka nárokov na náhradu škody ako takých, je potrebné uviesť, že podľa platnej právnej

úpravy sú základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu 1./ porušenie právnej povinnosti,
2./ existencia škody, 3./ príčinná súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou a 4./ zavinenie.
Pod pojmom škoda treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, a ktorá
je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom, pričom rozoznávame skutočnú
škodu a ušlý zisk (porovnaj: R 55/1971). Pod skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku

poškodeného, príp. náklady potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav. Pod ušlým ziskom
treba rozumieť to, čo by poškodený mohol získať, ak by škoda nevznikla. Príčinná súvislosť, ako jedna
zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu znamená, že medzi protiprávnym úkonom
škodcu a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku, pričom treba mať na zreteli, že ak majúbyť splnené podmienky zodpovednosti, protiprávny úkon musí byť následkom aspoň jednej z hlavných
príčin a okrem toho vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný a
nie sprostredkovaný. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne

preukázaná a nemožno ju len predpokladať, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná
povinnosť a dôkazné bremeno, čo sa týka príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade
toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané (porovnaj: R 28/1990).

Na tomto mieste súd konštatuje, že navrhovateľ napriek poučeniu zo strany súdu podľa ust. § 120

ods. 4 O.s.p. neuniesol dôkazné bremeno, keďže vyhodnotenie dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané,
neumožňovalo súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdení navrhovateľa, že by mu protiprávnym konaním
odporcu vznikla škoda vo výške 268,- eur (resp. akákoľvek škoda), ani o tom, že by tieto jeho tvrdenia
boli nepravdivé. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou
cenou mobilných telefónov (270,- eur) a ich akciovou cenou (1,- euro + 1,- euro), je potrebné uviesť,
že navrhovateľ žiadnym spôsobom súdu nepreukázal, aká bola trhová cena odporcovi predaných

mobilných telefónov/telekomunikačných zariadení v čase uzatvorenia zmlúv a dodatkov k nim. Okrem
toho navrhovateľ nepreukázal príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním alebo opomenutím
odporcu (spočívajúcom podľa tvrdení navrhovateľa v porušení povinnosti odporcom platiť za poskytnuté
telekomunikačné služby odplatu riadne a včas) a vznikom škody na strane navrhovateľa, čo sú dva
zo zákonných predpokladov, ktoré musia byť v konaní jednoznačne preukázané pre prijatie záveru o

vzniku a opodstatnenosti nároku na náhradu škody. Vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody
musí byť bezprostredný a v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaný. Ak teda navrhovateľ
chce byť v spore úspešný, nezbavuje ho povinnosti preukázať príčinnú súvislosť medzi vznikom škody
a protiprávnym konaním alebo opomenutím odporcu ani prehlásenie odporcu, že si je vedomý, že
mobilné telefóny/telekomunikačné zariadenia mu boli predávané za kúpnu cenu len z toho dôvodu, že

sa zaviazal užívať služby poskytnuté mu prostredníctvom SIM kariet v zmysle ustanovení dodatku, po
dobu dohodnutú v dodatku. Z uvedených dôvodov potom súd návrh navrhovateľa na náhradu škody
voči odporcovi v tejto časti zamietol ako nedôvodný.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého, ak mal účastník vo

veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo.

Navrhovateľ bol v tomto konaní z väčšej časti neúspešný (úspešný bol na 25% a neúspešný na 75%).
Odporca bol prevažne úspešný (úspešný bol na 75% a neúspešný na 25%), pričom jeho čistý úspech

bol vo výške 50%. Odporca si však právo na náhradu trov konania v tomto konaní neuplatnil, a napokon
mu žiadne trovy v súvislosti s týmto konaním ani nevznikli, preto mu súd ich náhradu nepriznal.