Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 20, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/872/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213424
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6912213424.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a

členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Petra Priehodu v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so
sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlomBratislava, Župné námestie 13, o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská
Sobota č. k. 16C/200/2012-32 zo dňa 20. 08. 2013, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zamietol okresný súd žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti
žalobcovi zaplatiť škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci z titulu majetkovej škody vo výške 1.083,82
Eur a z titulu nemajetkovej ujmy vo výške 213,76 Eur. Tvrdil, že podal návrh súdnemu exekútorovi
na vykonanie exekúcie proti dlžníčke P. P., vec je vedená pod číslom EX 2721/2011. Súd nerozhodol
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia v lehote 15 dní, rozhodol až dňa 19. 03. 2012. Navyše,
exekučný súd nelegálnym postupom opätovne posúdil právo žalobcu na zaplatenie dlhu bez splnenia
zákonných podmienok, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku rozhodnutej veci. Na jednej strane
existuje právne relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nemožno zrušiť pre

uplynutie lehoty, a na druhej strane nie je možné iniciovať občianske súdne konanie pre prekážku
právoplatne rozhodnutej veci. K vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia súd pristúpil až po
veľmi dlhej dobe. Táto nečinnosť nie je ničím ospravedlniteľná.

Okresný súd zamietnutie rozhodnutia o veci samej odôvodnil tým, že z exekučného spisu Okresného
súdu Rimavská Sobota sp. zn. 3Er/368/2011 zistil, že na súd bola podaná žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému P. P. pre vymoženie 263,- Eur s
príslušenstvom na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave. Uznesením zo dňa 29.

03.2011súdžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepovereniazamietol,keďpopreskúmaníexekučného
titulu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku dospel k záveru, že rozhodcovský súd nielenže neskúmal
neprijateľné zmluvné podmienky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve, ale priznal oprávnenému aj
plnenie v rozpore s dobrými mravmi. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd exekúciu zastavil.V predmetnej exekučnej veci teda žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. Na rozhodnutie o
zamietnutí žiadosti lehota zákonom stanovená nie je, súd bol povinný rozhodnúť o žiadosti o udelenie
poverenia bez zbytočných prieťahov. Žiadosť o udelenie poverenia bola podaná na súd dňa 21. 02. 2011,

súd rozhodol dňa 29. 03. 2011. Podľa názoru okresného súdu nedošlo k zbytočným prieťahom, pokiaľ
ide o rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia. Pokiaľ sa teda žalobca domáhal náhrady škody a
náhrady nemajetkovej ujmy na základe nesprávneho úradného postupu, a to nerozhodnutia v zákonnej
lehote (táto nie je zákonom daná), resp. v primeranom čase bez zbytočných prieťahov, žalobu označil za
neodôvodnenú. Súd ešte poukázal na nezrovnalosti v žalobnom návrhu, keď žalobca tvrdil, že konanie

začalo dňa 03. 02. 2011 a o žiadosti bolo rozhodnuté až dňa 19. 03. 2011. Nejde teda o taký časový
úsek, ako ho tvrdí žalobca.

Vyjadril sa aj k tvrdeniu žalobcu o nelegálnom postupe súdu tak, že súd realizoval svoje oprávnenie
vyplývajúce z ustanovenia § 42 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom poukázal zároveň aj na uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 135/2012.

Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Tvrdí, že v konaní došlo k

vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p. - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom (§ 205 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p., ďalej k vadám uvedeným v
§ 220 ods. 1 O. s. p. - rozhodoval vylúčený sudca, § 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 221 ods. 1
písm. g/ O. s. p.), k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p. - súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§

205 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p.), že súd prvého stupňa neúplne zistil
skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
(§ 205 ods. 2 písm. c/ O. s. p.) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.).

Ďalej vytýka prvostupňovému súdu, že rozhodoval v neprítomnosti žalobcu, napriek tomu, že riadne

a včas požiadal žalobca o zrušenie pojednávania a uviedol dôležité dôvody a zároveň predložil listiny
spojené s týmito dôvodmi. Takýmto postupom odňal žalobcovi právo na konanie pred súdom. Poukázal
na ustanovenie § 15 O. s. p. s tým, že podaním upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu,
že sudcu, ktorému vec bola pridelená systému súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie
je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach

dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach žalobcu a objektívne aj v očiach verejnosti
nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Poukázal na rozhodovaciu prax iných krajských súdov
v skutkovo a právne totožných veciach (Krajský súd v Trnave rozhodnutie sp. zn. 11NcC/46/2012,
Krajský súd v Nitre, Krajský súd v Prešove), keď v uvedených rozhodnutiach boli sudcovia vylúčení z
prejednávania a rozhodovania veci a vec bola prikázaná na prejednanie a rozhodnutie inému okresnému

súdu v obvode konkrétneho krajského súdu. Podľa žalobcu sa okolnosti, keď názor krajského súdu vo
veci nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajských súdov a s vedomím, že žalobca
podal ústavnú sťažnosť pre porušovanie jeho práva na nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie
rozhodnutia krajského súdu. Bolo neprípustné, aby pokračovalo konanie ústnym pojednávaním, aby súd
vykonával úkony a aby rozhodoval vylúčený sudca. Mal za to, že súd sa nedostatočne oboznámil s

podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval žiadosť žalobcu o zrušenie nariadeného
pojednávania z dôležitého dôvodu, pričom trval na osobnej účasti právneho zástupcu na pojednávaní,
avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde. Preto sa žalobca
ani nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri svojom rozhodnutí vychádzal.
Rovnakonemalmožnosťvyjadriťsakdôkazom,ktorévykonalsúdanaktorýchzaložilsvojerozhodnutie.

Za takejto situácie došlo k degradácii kontradiktórnosti, k porušeniu práva žalobcu na súdnu ochranu,
aj k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. V konkrétnostiach žalobca uvádza, že sa súd dopustil
viacerýchomylov,keďkonštatoval,žežalobcomnamietanélehotynavydanierozhodnutiabolidodržané,
avšak v odôvodnení prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Zároveň uviedol, že na splnenie
zákonnej lehoty, resp. na konanie bez zbytočných prieťahov a na konanie bez neodôvodnenej nečinnosti

exekučného súdu je dôležité skúmať nielen samotný moment, kedy exekučný súd rozhodol o poverení,
ale aj moment, kedy poverenie doručil príslušnému súdnemu exekútorovi. Domáhal sa zrušenia
rozsudku okresného súdu a vrátenia veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.V ďalšom vytýkal prvostupňovému súdu, že sa nedostatočne vysporiadal s tvrdením žalobcu o
majetkovej škode, ktorá mu vznikla z titulu na udržiavanie a správu informačného systému a z titulu
výdajov, rozhodnutie v tomto smere označil za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, ktoré je

prejavom svojvôle súdu, a preto je potrebné ho ako arbitrárne zrušiť. Ďalej vytýka súdu, že vôbec
nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva žalobcu na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov napriek tomu, že sám súd zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom
stanovenom čase. Pre túto nečinnosť a nesprávny úradný postup nenašiel žiaden objektívne udržateľný
a ospravedlniteľný dôvod. Rozhodnutie považuje za vnútorné rozporné, založené na skutkovej a právnej

chybe súdu, a teda neudržateľné v správnom štáte. Domáha sa zrušenia rozsudku a vrátenia veci
prvostupňovému súdu na opätovné prejednanie veci.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu považuje rozsudok okresného súdu za vecne správny a
domáha sa jeho potvrdenia. Podľa jeho názoru súd aplikoval správne ustanovenie § 101 ods. 2 O.
s. p., keď pojednával v neprítomnosti žalobcu, ktorý bol riadne predvolaný a nepožiadal o odročenie
z dôležitých dôvodov. V súvislosti s námietkami žalobcu týkajúcimi sa nestrannosti sudcu poukázal

žalovaný na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky, konkrétne rozhodnutie I.ÚS
73/97, I.ÚS 27/98, II.ÚS 121/03. O námietke zaujatosti bolo už právoplatne rozhodnuté tak, že sudca
nebol vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Poukázal na to, že rozhodovanie o vylúčení sudcov
považujezaústavnekonformné,zákonnéasprávne,obdobnerozhodliajKrajskýsúdvTrenčíne,Krajský
súd v Košiciach a Krajský súd v Bratislave. Pokiaľ vytýkal žalobca súdu, že nemal možnosť oboznámiť

sa so všetkými tvrdeniami a dôkazmi, poukázal na to, že mal možnosť zúčastniť sa pojednávania,
zúčastnil by sa teda vykonávaného dokazovania a mohol navrhovať jeho doplnenie, resp. sa k tomuto
vyjadriť. Za takéhoto stavu, keď bez ospravedlnenia sa žalobca pojednávania nezúčastnil, nebola mu
odňatá možnosť konať pred súdom a nebola porušená zásada kontradiktórnosti konania. K namietanej
majetkovej škode a k nemajetkovej ujme označil námietky žalobcu v odvolaní za irelevantné, keďže

žaloba bola zamietnutá z dôvodu, že v konaní nedošlo k prieťahom, a teda nebol preukázané nesprávny
úradný postup. Za takéhoto stavu nebolo významné posudzovanie vzniku škody a nemajetkovej ujmy.
Navrhol rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdiť.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p.,
bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O. s. p. Napadnutý rozsudok ako vecne správny

podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Odvolací súd zároveň konštatuje, že okresný súd vo veci vykonal dostatočné dokazovanie, z
výsledkov dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vyvodil z nich správny právny záver.
Rozhodnutie je náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom v zmysle § 157 O. s. p. odôvodnené.

Odvolací súd zdôrazňuje, že otázka zákonného sudcu v tejto veci bola vyriešená uznesením

nadriadeného súdu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 10. 10. 2012 č. k. 43NcC/71/2012-8, keď
tento súd nevylúčil z konania sudkyňu Okresného súdu Rimavská Sobota U.. P. O., ktorá je zákonnou
sudkyňou v tejto veci. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že po tom, ako rozhodol nadriadený súd
o námietke zaujatosti, okresný súd uložil žalovanému povinnosť písomne sa vyjadriť k žalobnému
návrhu. Žalovaná zaslala písomné vyjadrenie dňa 25. 07. 2013. Dňa 01. 08. 2013 súd vytýčil vo

veci pojednávanie na deň 20. 08. 2013 a zároveň žalobcovi zaslal vyjadrenie žalovaného. Nie je
potom dôvodná námietka žalobcu, že nemal možnosť so stanoviskom, resp. s vyjadrením žalovaného
sa oboznámiť a reagovať naň. Žalovaný písomne ospravedlnil neúčasť na pojednávaní, nežiadal o
odročenie z pojednávania. Žalobca bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, na pojednávanie sa
nedostavilbeztoho,abysvojuneúčasťospravedlnil.Súdpretomoholpojednávaťajvjehoneprítomnosti.

Účasť byť prítomný na pojednávanie je nielen právom, ale aj povinnosťou účastníka konania. Pokiaľ sa
žalobca dobrovoľne tohto práva vzdal, nemôže byť prejednanie bez jeho prítomnosti považované za
postup súdu, ktorým by mu bola odňatá možnosť zúčastniť sa verejného pojednávania, oboznámiť sa
s obsahom spisu, listinnými dôkazmi, vyjadreniami a podobne. Nebola mu teda odňatá možnosť konať
pred súdom. Okresnému súdu nič nebránilo, aby vec v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. prejednal a vo

veci rozhodol aj v neprítomnosti účastníkov konania.Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení platnom do 31. 12. 2012 štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,

nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Žalobca k návrhu
nazačatiekonaniatvrdil,žeokresnýsúdrozhodoložiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcie
oneskorene. Okresný súd z exekučného spisu sp. zn. 3Er/368/2011, ktorý je pripojený k tomuto konaniu,
zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 21. 02. 2011, súd

o nej rozhodol uznesením zo dňa 29. 03. 2011 č. k. 3Er/368/2011-10 tak, že žiadosť zamietol.

Odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na uvedené nie sú splnené hmotnoprávne podmienky pre
zodpovednosť štátu v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., dodáva, exekučným titulom bol
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu v zmysle § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti, pričom lehota 15 dní na vydanie rozhodnutia (zamietavého) neplatí,
načo správne poukázal aj okresný súd. Podľa názoru odvolacieho súdu (zhodne s názorom okresného

súdu) exekučný súd v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. preskúmal
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, aj exekučný
titul. Keďže dospel k záveru, že tento je v rozpore so zákonom, správne posúdil, že nie sú splnené
podmienky pre udelenie poverenia. V samotnej exekučnej veci súd zastavil exekúciu, toto rozhodnutie
nadobudloprávoplatnosťdňom30.08.2011,odvolanímnapadnuténebolo.Žalobcatedanevyužilriadne

opravné prostriedky a riadnym inštatnčným postupom sa zmeny nedomáhal. Následne sa domáhal
náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala byť týmto rozhodnutím spôsobená. Správne
konštatoval okresný súd, že rozhodnutím, ktorým žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola zamietnutá, nedošlo k nezákonnému rozhodnutiu, keďže žiadnym príslušným orgánom nebola
nezákonnosť takéhoto rozhodnutia konštatovaná. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že prvým a

zároveň jedným z rozhodujúcich predpokladov zodpovednosti za škodu je práve nesprávny úradný
postup pri výkone verejnej moci, kedy štát zodpovedá za škodu za podmienok ustanovených zákonom č.
514/2003 Z. z. Pokiaľ nebol zistený nesprávny úradný postup, naopak, bolo preukázané, že okresný súd
postupoval v súlade so zákonom, nebol dôvod zaoberať sa ďalšími predpokladmi vzniku zodpovednosti,
a teda existenciou škody a príčinnou súvislosťou medzi nesprávnym úradným postupom a touto škodou.

Vzhľadom na uvedené, ako aj na dôvody, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol súd prvého stupňa a ktoré
nebolo potrebné pre svoju presvedčivosť uvádzať opätovne, odvolací súd s poukazom na § 219 ods. 1,
2 O. s. p. rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil.

Zároveň potvrdil odvolací súd aj súvisiaci výrok o náhrade trov prvostupňového konania.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. aplikujúc ustanovenie

§ 142 ods. 1 O. s. p. a § 151 ods. 1 O. s. p. Úspešným účastníkom odvolacieho konania bol žalovaný,
žiadne trovy odvolacieho konania si neuplatnil, ani mu zo spisu nevyplývajú.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.