Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 20, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19Cb/96/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112241599
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Baranová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8112241599.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci žalobcu: Michal Franko,

miesto podnikania Spišský Hrušov 173, 053 63 Spišský Hrušov, IČO: 10 759 751 zastúpeného
AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice proti žalovaným:
1. ASPRINIO, s. r. o., so sídlom Sabinovská 5069/77, 080 01 Prešov, IČO: 36 841 820 zastúpenému
JUDr. Rastislavom Štašákom, advokátom so sídlom 17. Novembra 31, 064 01 Stará Ľubovňa a 2. Pawel
Lachowski, miesto podnikania Mierová 1097/56, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 47 131 411, o zaplatenie
1.162 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. a 2. rade s ú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 1.162 eur s 8,75 %

úrokmi z omeškania ročne od 29.10.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 69,50 eura
a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.059,24 eura na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti ohľadom úrokov z omeškania žalobu z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 6.12.2012 domáhal pôvodne len voči žalovanému
v 1. rade zaplatenia sumy 1.162 eur s 8,75 % úrokmi z omeškania ročne od 7.10.2012 do zaplatenia,
pričom svoj návrh odôvodnil tým, že „na základe objednávky žalovaného v 1. rade v súlade s faktúrou
2012/10 z 22.9.2012 poskytol ubytovanie pracovníkom žalovaného v 1.rade odo dňa 17.8.2012 do dňa
28.9.2012 v celkovej hodnote 1.162 eur, ktorú faktúru v lehote splatnosti neuhradil a tým sa dostal od

7.10.2012 do omeškania.

Vo veci bol vydaný platobný rozkaz dňa 7.12.2012 pod č.k. 21Rob/364/2012-9, proti ktorému žalovaný
v 1.rade podal odpor s tým, že „uplatnený nárok je bezpredmetný a nemá povinnosť požadovanú sumu
uhradiť. Faktúra, o ktorú žalobca opiera svoj nárok, má nedostatky, ktoré ju robia zmätočnou. Nesúhlasí
ani s výškou vyfakturovanej sumy a poukazuje na skutočnosť, že žalobcovi dodali na základe jeho
objednávkytovar,ktoréhohodnotaprevyšujevýškuuplatnenéhonároku,tedamázato,žeprávežalobca
je povinný uhradiť dlžnú sumu žalovanému. Nesúhlas s faktúrou bol vyjadrený priamo na vystavenej

faktúre pri jej doručení. Táto skutočnosť vyplýva aj z faktúry č. 2012/10, ktorej kópiu predložil žalobca
ako prílohu žalobného návrhu, kde je vyslovene uvedené, že k splateniu dôjde až po súdnom konaní. K
tomuto postupu viedli žalovaného vyššie uvedené skutočnosti, ktoré žalobcovi vyslovene tlmočili. Tento
ich však neakceptoval“.

Vo vyjadrení k odporu žalobca oponoval, že tovar, ktorého dodanie uvádza žalovaný v 1.rade „mal slúžiť
na zateplenie rodinného domu žalobcu a tento odmietol prevziať z dôvodu, že nevyhovoval ani kvalitouani množstvom, ktoré bolo dohodnuté. Žalobca písomne vyzval žalovaného v 1.rade, aby odpratal tieto
veci, ktoré mu dočasne dovolil uskladniť na jeho nehnuteľnosti. K tomu došlo po telefonickej dohode
medzi žalobcom, vodičom a žalovaným, pričom v zmysle tejto dohody sa mal tovat dočasne uskladniť v

priestoroch žalobcu tak, aby žalovaný mohol tento tovar odviezť na inú stavbu“.

V stanovisku na toto vyjadrenie opätovne žalovaný v 1.rade uviedol, že „žalovaný dodal žalobcovi tovar,
za ktorý tento nezaplatil a tak zvažuje podanie vzájomného protinávrhu“.

V priebehu konania žalobca po výsluchu Pawla Lachowského upravil žalobný návrh a rozšíril žalobu aj
na neho avšak ako na živnostníka a žiadal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2.rade zaplatiť spoločne
a nerozdielne žalobcovi predmetný nárok, „ s cieľom odstrániť prípadný nedostatok pasívnej vecnej

legitimácie, ktorý by mohol viesť k zamietnutiu žaloby.“ Súd jeho návrhu súd vyhovel uznesením zo dňa
30.1.2014 a pripustil do konania na strane žalovaného druhého žalovaného v 2.rade a pripustil aj zmenu
žalobného návrhu.

Žalovaný v 2.rade však predvolanie na následne nariadené pojednávanie ako aj súdne písomnosti
obsahujúce žalobu, upravenú žalobu a uznesenie o procesných právach a povinnostiach prevzal do

vlastných rúk až 20.3.2014, po tom, čo o doručenie požiadal súd políciu.

K upravenej žalobe sa však nevyjadril a nezúčastnil sa ani ďalších vo veci nariadených pojednávaniach,
hoci o nich bol upovedomený.

Žalobca po vykonaní dokazovania zhrnul skutkové a právne odôvodnenie žaloby tak, že „v auguste 2012
uzavrel žalobca so žalovaným v 2.rade zmluvu o ubytovaní,

v zmysle ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému v 2. rade ubytovanie pre

robotníkov a zamestnancov, ktorí pre neho v danom čase mali vykonávať stavebné práce

v neďalekej obci Hincovce. Žalovaného v 2. rade predstavil žalobcovi starosta obce

Hincovce- X.. Aj napriek skutočnosti, že pánovi U. sa žalovaný v 2. rade predstavil ako konateľ určitej
firmy (na základe vykonaných dôkazov vyplýva, že išlo pravdepodobne o firmu S..), žalobcovi bol

predstavený ako Pawel Lachowski.

V momente uzatvárania predmetnej zmluvy žalobca nemal vedomosť o existencii spoločnosti

Pierre&Rober. s.r.o. a už vôbec nie o existencii spoločnosti ASPRINIO. s. r. o., čo preukazuje aj výpoveď
žalobcu zaznamenaná v zápisnici

z pojednávania zo dňa 11.06.2013. Žalobca vtedy vyslovene uviedol, že „poznám tu

prítomného Pawla Lachowského, on prišiel za mnou ako fyzická osoba v auguste 2012,

s tým že potrebuje ubytovať svojich robotníkov, ktorý vedľa v obci stavali dom“. Pričom takto

žalobca vypovedal v čase, kedy o úmyselnom zavádzaní a zastieraní žalovaného v 2. rade

nemal vedomosť. Žalobca poskytol ubytovanie v čase od 17.08.2012 do 28.09.2012. Túto

skutočnosť preukazuje aj predložený výpis zo záznamov o ubytovaných.

Dňa 22.09.2012 žalovaný v 2. rade požiadal žalobcu o vyhotovenie faktúry na dlžnú

sumu za poskytnuté a doteraz neuhradené služby za ubytovanie jeho robotníkov. Žalovaný

v 2. rade vtedy oznámil žalobcovi, že žiada, aby faktúra za ubytovanie bola vystavená naobchodnú spoločnosť ASPRINIO, s. r. o., - žalovaného v 1.rade s tvrdením, že žalovaný v 2. rade je
konateľom

tejto spoločnosti. To bol do toho času prvý a jediný moment, kedy sa žalobca dozvedel

o existencii spoločnosti ASPRINIO, s. r. o. - žalovanom v 1.rade. Keďže žalobca nemal dôvod
pochybovať o týchto skutočnostiach vystavil na uvedenú spoločnosť predmetnú faktúru.

Žalovaný v 2. rade ani žalovaný v 1. rade žalobcovi predmetnú sumu nikdy

neuhradili.

Dňa 29.11.2012 podal žalobca na príslušný súd žalobu s návrhom na vydanie

platobného rozkazu, pričom ako žalovaného označil žalovaného v 1.rade. V tom

čase to bol zo strany žalobcu pochopiteľný krok, pretože nemal najmenšiu vedomosť o tom, že žalovaný
v 2. rade vo vzťahu k pánovi Faithovi vystupuje ako konateľ spoločnosti S. s.r.o., že žalovaný v 2. rade,
má účasti v ďalších niekoľkých spoločnostiach,

že žalovaný v 2.rade v čase uzatvárania zmluvy ani nebol konateľom žalovaného v 1.rade a
predovšetkým nemal vedomosť, že konanie žalovaného v 2. rade je konaním

zavádzajúcim, či dokonca podvodným, a to nie len vo vzťahu k žalobcovi, ale aj k ostatným

jeho obchodným partnerom.

Samotná existencia pohľadávky žalobcu bola v priebehu konania

preukázaná a s poukázaním na obranu žalovaného v 1. rade, ktorá v zásade spočívala len

v námietke započítania, je jej existencia nepopierateľná. Potvrdzuje ju výpoveď žalobcu,

jeho navrhnuté vecné dôkazy, samotná výpoveď a tvrdenia žalovaného v 2. rade, ako aj

výpoveď svedka X.. Žalovaný v 2. rade nenamietal existenciu pohľadávky, dôvod jej vzniku, anisamotnú
jej výšku.

Obrana žalovaného v 1.rade v zásade spočívala v započítacej námietke, ktorú (s

ohľadom na skutočnosť, že žalovaný v 2.rade nepreukázal splnomocnenie

konať za žalovaného v 1.rade) vzniesol s odôvodnením existencie jeho pohľadávky voči žalobcovi.
Podľa tvrdenia žalovaného v 2. rade mal žalovaný v 2. rade poskytnúť žalobcovi plnenie spočívajúce
v poskytnutí stavebného materiálu, ktorý mal byť zaslaný na adresu žalobcu na základe údajnej
objednávky žalobcu. Pravdivá je len skutočnosť, že žalovaný v 2. rade ponúkol žalobcovi možnosť
vykonať stavebné práce na jeho dome, konkrétne jeho zateplenie.

Žalobca v reakcii na jeho ponuku výslovne uviedol, že o jeho návrhu bude uvažovať až po vypracovaní
a zaslaní cenovej ponuky. Žalovaní v 1. ani 2. rade cenovú ponuku pre

žalobcu nevyhotovili, a takáto ponuka mu nikdy zaslaná nebola.

Napriek uvedenému, priviezol vodič nákladného vozidla v mene žalovaného v 1. rade

na pozemok žalobcu stavebný materiál určený na zateplenie (polystyrén, lepidlá, okná,

omietka, ...) priamo z Poľska. Žalobca výslovne oznámil vodičovi, že predmetný materiál odmieta
prevziať, keďže zmluva medzi ním a žalovaným (ani v 1. ani v 2. rade) uzatvorená nebola. Vodič
nákladného vozidla žalobcu (po telefonáte so žalovaným v 2. rade) uprosil,

aby mohol dočasne ponechať predmetný tovar na pozemku odporcu žalobcu, pričomuviedol, že predmetný tovar bude čoskoro odvezený na stavbu do susednej obce, kde

žalovaný (nie je zrejmé, či v 1. alebo 2. rade) vykonáva stavebné práce. Žalobca s úmyslom

zachovania dobrých vzťahov súhlasil, aby vodič nákladného vozidla vyložil a dočasne

ponechal predmetný tovar na pozemku žalobcu. Avšak z dôvodov vyššie uvádzaných

žalobca nepodpísal dodací list, ani iný doklad, ktorý by preukazoval riadne prevzatie

tovaru, čím žalobca deklaroval, že dodanie predmetného tovaru nie je podložené

žiadnym právnym titulom. Tak, ako aj vodič nákladného vozidla uviedol, časť tovaru

(polystyrén) bola odvezená do susednej obce Hincovce na vykonávanú stavbu. Zvyšný tovar

do dnešného dňa z pozemku žalobcu odvezený nebol, a to aj napriek tomu, že žalobca

niekoľkokrát žalovaného v 1. rade písomne na odvoz vyzýval.

Zmluva o dielo, či iná podobná zmluva, predmetom ktorej

malo byť zateplenie rodinného domu medzi žalobcom a žalovaným v1. rade (ani

žalovaným v 2. rade) nikdy uzavretá nebola, a to ani výslovne ani konkludentne.

Tvrdenia žalovaného o existencii záväzku žalobcu voči žalovanému (či už v 1. alebo

v 2. rade) preukázané neboli. V celom konaní nebol predložený jediný dôkaz, ktorý by vznik

zmluvy preukazoval okrem tvrdenia žalovaného v 2. rade. Súdu nebola predložená cenová

ponuka, objednávka, zmluva, podpísaný dodací list, či iný relevantný písomný alebo iný

vecný dôkaz či svedectvo, pričom zdôrazňujeme, že faktúra predložená žalovaným v 1. rade

nie je listina preukazujúca existenciu záväzku, ide o listinu slúžiacu na daňové a účtovné

účely. ktorú ie možné vyhotoviť kedykoľvek bez vedomia druhej strany.

Nielenže záväzok žalovaného v 2. rade nevznikol, ale pre účely súdneho konania ie

o to významnejšia skutočnosť, že žalovaný (či už v 1. alebo v 2. rade) neuniesol dôkazné

bremeno a svoi uplatnený nárok nedosvedčil. Žalovaný v 2. rade nevyužíval možnosti

procesnej obrany, nepreberal súdne ani iné zásielky a súdnemu konaniu sa vyhýbal, čo do

vysokej miery len preukazuje jednak podvodné konanie žalovaného v 2. rade, nárok žalobcu

a neexistenciu pohľadávky žalovaného v 1. ani v 2. rade.

Dňa 18.11.2013 súdu zaslal vyjadrenie vo veci s doplnením vyjadrenia zo dňa

03.12.2013, na základe ktorého sme žiadal o doplnenie žalobného návrhu a rozšírenie

žaloby o žalovaného v 2. rade- Pawla Lachowského. Uvedené navrhol z dôvodu, že

je presvedčený, s ohľadom na viaceré skutočnosti, že zaviazaným z predmetnej zmluvy sa

stal priamo žalovaný v 2. rade Pawel Lachowski. V návrhu na rozšírenie žalobného návrhu

síce uvádza, že žiada, aby žalovaní boli na zaplatenie predmetnej sumy zaviazaníspoločne a nerozdielne, avšak je si plne vedomý neexistencie solidárnosti záväzku.

Žalovaného v 1. rade v žalobnom návrhu ponechali len z dôvodu opatrnosti, aby súd

dôkladne vykonal dokazovanie za účelom zistenia pasívnej legitimácie, a aby sa všetky

pochybnosti o pasívnej vecnej legitimácii odstránili, a v prípade, že by výsledok dokazovania

preukazoval opak tvrdenia o pasívnej legitimácii Pawla Lachowského, aby žalobcov

návrh nebol zamietnutý v celom rozsahu, len z dôvodu takéhoto vecného nedostatku.

V neposlednom rade zdôrazňuje, že žalovaný v 2.rade je osobou s účasťou v podozrivo veľkom počte
obchodných spoločností, či už vo funkcii spoločníka, konateľa, či člena predstavenstva. Na základe
svedectva svedka - X., na základe informácii od jeho príbuzných, ako aj ďalších obyvateľov susedných

obcí, je zrejmé, že žalovaný v 2. rade si neplní riadne svoje záväzky zo zmlúv a neplní si svoje povinnosti,
ktoré mu vyplývajú ako zmluvnému partnerovi. Žalobca je presvedčený, že konanie žalovaného v 2.rade
nielen voči jemu samému, ale aj ostatným vykazuje znaky podvodného konania s úmyslom obohacovať
sa napĺňajúc nejednu skutkovú podstatu trestného činu proti majetku.

Z toho dôvodu je presvedčený, že žalovaný v 2. rade označil spoločnosť

ASPRINIO, s.r.o. ako spoločnosť, na ktorú žalobca má vystaviť vyššie spomenutú

faktúru s jediným úmyslom, a to, aby sa záväzku uhradiť dohodnutú sumu za

poskytnuté plnenie zbavil, a to bez toho, že by jej úhradu mal v úmysle niekedy vôbec

vykonať. Žalovaný v 2. rade od počiatku uzatvárania zmluvy konal nedobromyseľne a de

facto simuloval uzatvorenie zmluvy ako osoba právnická, pričom evidentne konal ako osoba

fyzická, pričom dôležitá je nie len vôľa žalovaného ako zaviazaného, ale predovšetkým

vôľa žalobcu, ktorý jednoznačne zamýšľal uzavrieť zmluvu s Pawelom Lachowskim,

keďže v danom čase to bol pre žalobcu jediný známy subjekt.

Skutočnosť, že žalovaný v 2. rade sa vystavením faktúry na právnickú osobu len

zbavuje svojich záväzkov, pričom ale z uzavretých zmlúv sa obohacuje na svoj vlastný účet,

by sme chceli preukázať aj výpisom z účtu pána T. (syna X.), ktorý

zasielal úhradu za vykonané stavebné práce, ktoré zabezpečil žalovaný v 2. rade „za

spoločnosť Pierre&Rober, s.r.o.“ na uvedené číslo účtu. Domnievame sa, že aj napriek

tvrdeniu, že stavebné práce vykonávala spoločnosť Pierre&Rober, s.r.o., číslo účtu, na ktoré

boli finančné prostriedky zaslané je vedené priamo na meno žalovaného v 2. rade, a z toho

dôvodu navrhujeme, aby súd vykonal šetrenie priamo v banke, v ktorej je účet vedený a zistil

majiteľa predmetného účtu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dokladov, výsluchom žalobcu, žalovaného v 2.rade
Pawla Lachowskeho, svedka X. a zistil tento skutkový stav:Žalobca je vedený na Okresnom úrade Spišská Nová Ves, č. živnostenského registra: 810-3879 s
dňom vzniku živnostenského oprávnenia 15.9.2009 v predmete podnikania o.i. ubytovacie služby bez
poskytovania pohostinských činností.

Žalovaný v 1. rade je vedený v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov, v oddieli Sro, vo vložke č:
19179/P s dňom vzniku 3.10.2007 v predmete činnosti o.i. uskutočňovanie stavieb a ich zmien.

Žalovaný v 2. rade je vedený na Okresnom úrade v Starej Ľubovni, číslo živnostenského registra:
710-13389 s dňom vzniku živnostenského oprávnenia 10.4.2013 v predmete podnikania o.i.
sprostredkovateľská činnosť v oblasti služieb.

Podľa úplného výpisu z obchodného registra žalovaného v 1. rade, žalovaný v 2.rade bol konateľom

spoločnosti od 3.10.2007 do 15.3.2012., kedy sa jediným konateľom spoločnosti stal Damian Mateusz
Kosowski. Jedným z troch aktuálnych spoločníkov spoločnosti je od 8.6.2011 obchodná spoločnosť
Bowler Slovakia, spol.s r.o. so sídlom t.č. Chmeľnica 133 - predtým Hniezdne 334, IČO 36245216, ktorá
vznikla 12.9.2011 a jej jediným spoločníkom a konateľom od 17.8.2004 je žalovaný v 2.rade., ako aj
Rastislav Benko od

V čase od 3.10.2007 do 4.6.2010 bola jedným zo spoločníkov žalovaného v 1.rade aj obchodná
spoločnosť PAESE, a.s. so sídlom Mierová 56, 06401 Stará Ľubovňa, IČO: 36826316, ktorá vznikla
1.9.2006 a ktorej predsedom predstavenstva od jej vzniku je žalovaný v 2.rade a v čase od 5.6.2010 do
7.6.2011 obchodná spoločnosť PL roma, spol s.r.o.,

pričompodľavýpisuzobchodnéhoregistraOkresnéhosúduPrešovjevoddieliSrovovložkečíslo16818/

P vedená obchodná spoločnosť THALLIA, s,.r.o. v čase vzniku 15.12.2005 pod obchodným menom PL
roma, s.ro. s pôvodným sídlom Mierová 56, Stará Ľubovňa, od 13.9.2011 s obchodným menom Thallia,
s.r.o. s o sídlom Továrenská 1806/46, Stará Ľubovňa., v ktorej žalovaný v 2.rade spoločníkom od vzniku
do 20.8.2007 a konateľom od vzniku do 3.5.2011.

Podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Prešov je v oddieli Sro vo vložke číslo 25003/

P vedená obchodná spoločnosť Pierre&Rober, s.r.o., so sídlom v Starej Ľubovni, Továrenská 1806/46
IČO: 46369074, ktorá vznikla 7.10.2011 a jej spoločníkmi sú obchodné spoločnosti THALLIA, s.r.o. a
PAESE,a.s. a konateľom žalovaný v 2.rade.

Na prvom pojednávaní vo veci samej, na ktorej sa súd pokúsil o zmier medzi účastníkmi, bol právnym
zástupcom žalovaného v 1.rade predstavený žalovaný v 2.rade ako ten, „ktorý je o celej veci najlepšie

informovaný o všetkých okolnostiach tohto právneho vzťahu s tým, že konateľ žalovaného v 1.rade
bol požiadaný, aby mu udelil splnomocnenie na zastupovanie v konaní za žalovaného v 1.rade, ktoré
nebolo doposiaľ dané a dodatočne bude predložené“.

Z výsluchu žalobcu na pojednávaní, ktorého sa osobne ešte ako tvrdený splnomocnený zástupca
žalovaného v 1.rade zúčastnil aj žalovaný v 2.rade súd zistil, že prevádzkuje Penzión Sypanec v

Spišskom Hrušove. Žalovaný v 2.rade za ním prišiel v auguste 2012 s tým, že potrebuje ubytovať svojich
robotníkov, ktorí vedľa v obci Spišský Hrušov stavali dom. Dohodli sa na cene za ubytovanie 7 eur na
deň za robotníka. Následne boli títo robotníci u neho ubytovaní od 17.8.2012 do 28.9.2012, potom ich
odmietol ubytovávať, pretože vystavil faktúru, ktorej úhrady sa domáha v tomto konaní, ale žalovaný v
1.rade mu túto faktúru nepreplatil a robotníci potom si chodili z bankomatu vyberať peniaze a platili mu

v hotovosti. Niekedy v polovičke septembra žalovaný v 2.rade prišiel s tým, že ponúka mu zateplenie
rodinného domu za tie práce, resp. za ubytovacie služby v penzióne, a keďže v tom čase aj uvažoval o
zateplení rodinného domu, požiadal o predloženie cenovej ponuky.

Žalovaný v 2.rade zameral celý objekt, urobil si nejaké zápisky a následne na to prišiel vodič, ktorý
priviezol materiál, jednalo sa o polystyrén, lepidlá, aj tri kusy malých okien, a chcel od neho podpísať

dodací list. Nemal však v tom čase od žalovaného v 2.rade cenovú ponuku a nevedel cenu za práce
a navyše videl, že napr. polystyrén nezodpovedá tej kvalite, ktorú chcel a odmietol ho prevziať, na
čo ho potom aj vodič zobral späť. Z tohto dôvodu nijaké prevzatie materiálu nepodpísal. Od jednanío zateplení odstúpil, lebo mu nebola zaplatená faktúra za ubytovanie. Doposiaľ je na jeho pozemku
zložený stavebný materiál, ten ktorý je uvedený v potvrdení a to lepidlá, ale aj tri kusy malých okien.

Dňa 22.9.2012 vystavil žalobca žalovanému v 1.rade faktúru č. 2012/10 s dátumom splatnosti 6.10.2012

s textom „ Fakturujem Vám za ubytovanie Vašich pracovníkov od 17.8.2012 do 28.9.2012 166 nocí po
7 eura sumu 1 162 eura“.

Na súdu predloženom rovnopise faktúry sa nachádza odtlačok obchodnej pečiatky žalovaného v 1.rade
a napísané žalovaným v 2.rade „splátka po súdnom konaní“ a podpis žalovaného v 2.rade.

Žalobca uviedol, že „ vystavil túto faktúru do určitého termínu a zastavil pána Lachowského, keď zo
stavby odchádzal a dal mu túto faktúru do ruky, kde mu ju on potvrdil, ale napísal tam, že splátka po

súdnom konaní. Čo sa týka faktúry za okná, nijakú faktúru za okná neobdržal, ani nevie o takejto faktúre“.

Následne po nezaplatení faktúry splnomocnil spoločnosť advisory sk s.r. o vymoženie tejto pohľadávky,
kedy táto spoločnosť adresovala žalovanému v 1.rade upovedomenie zo dňa 1.10.2012 s týmto textom
„ je nepochybné, že splnomocniteľ Vám plnenia riadne dodal a tieto boli užívané Vašou stranou. Napriek
tomu ste pri poslednej komunikácii v tejto veci svoj záväzok odmietli uhradiť. Vami uvedený argument,

že splnomocniteľovi ste miesto toho, podľa Vás, dodali tovar, Vás tejto povinnosti žiadnym spôsobom
nezbavuje, nakoľko splnomocniteľ tento tovaru odmietol prevziať z dôvodu, že nevyhovovali ani kvalitou
ani množstvom, ktoré bolo dohodnuté. Splnomocniteľ Vás zároveň vyzýva na odpratanie tých to vecí,
ktoré Vám dovolil, po telefonickej dohode medzi ním, vodičom a Vami uskladniť vo svojich priestoroch
dočasne tak, aby ste si ich mohli odviesť na inú stavbu.

Mimo uvedeného, Váš záväzok uhradiť faktúru za riadne dodané služby nemožno žiadnym spôsobom
spájať s tovarom, ktorý ste bez súhlasu splnomocniteľa umiestnili v jeho priestoroch, nakoľko
splnomocniteľ si tento tovar v danom množstve a kvalite nikdy neobjednal a ani ho od vás neprijal a teda
k žiadnemu zodpovedajúcemu plneniu nedošlo. V záujme zabezpečenia právom chránených záujmov
splnomocniteľ, bola pohľadávka z predmetnej faktúry postúpená na ďalšie vymáhanie s bezodkladným

postupom smerom k podaniu návrhu na vydanie platobného rozkazu.“

Následne na toto upovedomenie mu bola v obálke s odtlačkom pečiatky obchodnej spoločnosti
THALLIA, s.r.o. podanej na pošte 9.10.2012 doručená faktúra vystavená pre neho ako odberateľa
žalovaným v 1.rade č. 120924 zo dňa 21.9.2012 s dátumom splatnosti 27.9.2012 s týmto textom

„- lepidlo WEBER ks111 /25KG/ množstvo 21, cena za MJ - 3,51 eura , spolu 73,63 eura

- Omietka WEBER KS 143 /25KG/ množstvo 51, cena za MJ 11,21 eura, spolu 571,52 eura

- Okna PVC AVANTGARDE 7000-6 komorove 3 X 0,60 * 0,60 množstvo 3 MJ, cena za MJ 70,31 eura,
spolu 210,93 eura

- Fasadová setka, množstvo 150, cena za MJ 0,41 eura, spolu 61,50 eura

- Doprava 2 krát bez dopravy okien dovoz a odber polystyrénu, množstvo 2, cena za MJ 100 eura, spolu

200 eura Spolu cena s DPH 1.341,10 eura“.

Z výsluchu žalovaného v 2.rade na prvom pojednávaní vo veci samej, ktorého sa jediného pojednávania
zúčastnil osobne ešte ako tvrdený splnomocnený zástupca žalovaného v 1.rade, súd zistil, že „mal
u pána Franka ubytovaných robotníkov za žalovanú spoločnosť, kde však v žalovanej spoločnosti
konateľom nebol, bol predchádzajúcim konateľom tejto spoločnosti a zastupoval, resp. vykonával pre

túto spoločnosť služby spočívajúce v dovoze materiálu. Mal s pánom Frankom dohodu o tom, že mu
zateplia rodinný dom tak, ako je aj uvedené v stanovisku, ktoré posielali spoločnosti advisory sk, s. r.
o. dňa 10.10.2012, ktoré týmto zakladá do spisu. Pán Franko súhlasil so všetkým, aj s materiálom, aj
s prácou, aj s cenou, pretože inak by nemohli tento materiál bez jeho súhlasu zložiť na dvore. Pán
Franko prijal tento materiál, dohoda bola taká, ako sa uvádza v tomto liste, ale pán Franko potom od

toho odstúpil a k vykonaniu prác nedošlo. Doteraz je tam však materiál za cenu 1.341,10 eura.Pokiaľ pán Franko nesúhlasil s touto dohodou, tak nemal tento materiál prijať, resp. mal ten materiál
odviezť preč alebo inak vo veci postupovať. Za najdôležitejšiu vec považujem to, že pán Franko tento
materiál prevzal“.

Žalovaný v 1.rade listom zo dňa 10.10. 2012 adresovanom žalobcovi uvádza, že “ Pán Franko Michal,
Spišský Hrušov č. 173 si u firmy ASPRINIO, s. r. o. Prešov objednal službu s tovarom - urobenie fasády
a výmenu okien na jeho nehnuteľnosti v Špišskom Hrušove o celkovej výmere 130 m2. Moje využívanie
služieb pána M. Franka - ubytovanie pracovníkov v jeho ubytovacom zariadení bolo spojené s dohodou,
že si p. M. Frank taktiež objedná službu u firmy ASPRINIO. Uvedenú skutočnosť môžu svedecky potvrdiť

osoby, ktoré boli daný objekt premerať.

Dňa 14.9.2012 bol na túto zákazku dodaný tovar z firmy Raab karcher, Krakow presne podľa objednávky
pána Franka Michala, následne boli dodané plastové okná z firmy Dobroplast, taktiež v zmysle
objednávky pána M. Franka.

Tovar bol vyložený v priestoroch u pána M. Franka do jeho vlastných rúk a osobne prevzatý bez námietok
proti jeho množstvu a kvalite. Jedna položka z dodávky - polystyrén na zateplenie - bola po niekoľkých

dňoch vrátená z dôvodu, že pán M. Frank požiadal o jej výmenu, chcel iný druh polystyrénu. Tovar bol
odvezený na jeho požiadanie späť dodávateľovi. Vodič motorového vozidla bol svedkom prevzatia aj
čiastočného vrátenia tovaru, teda nemožno pochybovať o tom, že p. Frank si tovar prevzal a čiastočne
odovzdal späť s plným vedomím a súhlasom. Pred uskutočnením druhej dodávky polystyrénu sa pán M.
Franko rozhodol, že úplne odstupuje od objednávky, ktorej celková cena bola ústne dohodnutá na 2.700

eur, t.j. 20,76 eura za m2 fasády komplet práce s materiálu v kvalite WEBER. Pán M. Franko s uvedenou
cenou súhlasil, bol spokojný. Všetky uvedené skutočnosti môžem svedecky dosvedčiť aj inou osobou.

Za tovar, ktorý bol objednaný, dodaný a čiastočne aj vyrobený - okná - na objednávku pána M. Franka
som vystavil riadnu faktúru č. 120924 na celkovú výšku 1.341,10 eura. Po započítaní nášho záväzku
voči pánovi M. Frankovi vo výške 1.162 eur - fa č. 2012/10 zostáva neuhradená naša pohľadávka vo

výške 179,10 eura. Oznámenie o započítaní pohľadávok k 30.9.2012 bolo zastavené poštou pánovi M.
Frankovi.

Čiastku 179,10 eura si budeme vymáhať od pána M. Franka, k čomu sme ešte nepristúpili, lebo veríme,
že v krátkom čase uvedenú sumu pán M. Frank uhradí“.

Z výsluchu svedka X. súd zistil, že sprostredkoval stretnutie medzi žalobcom a žalovaným v 2.rade,

nakoľko žalovaný v 2.rade mal na základe písomnej zmluvy, v ktorej je ako dodávateľ uvedená obchodná
spoločnosť Pierre&Rober, s.r.o., postaviť jeho synovi dom a nemal kde ubytovať robotníkov, ktorí mali
stavbu realizovať. Žalovaný v 2.rade vystupoval ako konateľ tejto spoločnosti. Na účet, ktorý mu oznámil
aj jeho syn zaplatil zálohu 3 500 eur.

Podľa svedka sa dohodli na cene aj zľave za ubytovanie a neskôr, o čom počul od robotníkov, taktiež

na tom, že to čo bude vyúčtované za ubytovanie, za to vlastne žalovaný v 2.rade vykoná nejaké práce
na fasáde domu žalobcu. Vie, že tam nejaký materiál bol privezený, ale žalobca ho neprevzal, lebo
nebol v takej kvalite, ako si on objednal. Ako stavba jeho syna pokračovala, robotníci už nemali peniaze
na ubytovanie, tak im ubytovanie aj zaplatili, lebo žalobca ich už odmietol bez zaplatenia dopredu
ubytovávať. Na stavbe robili v priemere asi 4 - 5 robotníci, ale niekedy boli aj 7-8, keď napr. prišli vodári.

Všetci tam boli ubytovaní u žalobcu. Súbežne vykonávali práce ako na dome svedkovho syna, tak na
nadstavbe jeho švagra. Obaja napokon od zmlúv odstúpili.

Podľa správy mBank zo dňa 6.5.2014 majiteľkou účtu č. 520700-4202967971/8360, na ktorý poukázal
syn svedka bola v tom čase Tatiana Hennelová, nar. 27.9.1966, 17. Novembra 8, 064 01 Stará Ľubovňa
a od 2.8.2011 disponentom účtu bola aj žalovaný v 2.rade.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:Predmetom konania je nárok žalobcu, ktorý vyplýva z uzavretej ústnej zmluvy o ubytovaní, ktorá je ako
zmluvný typ upravená v §§ 754 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Podľa ustanovenia § 262 ods. 9 Obchodného zákonníka, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch

1 a 2 tohto ustanovenia, a ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako
zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type
v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

Keďže účastníci jednali v čase vzniku tejto zmluvy ako podnikateľské subjekty, spravuje sa tento právny
vzťah ustanoveniami § 754 a nasl. Občianskeho zákonníka a následne Obchodným zákonníkom.

Podľa § 754 Občianskeho zákonníka, zo zmluvy o ubytovaní vznikne objednávateľovi právo, aby mu

ubytovateľ poskytol prechodné ubytovanie na dohodnutú dobu alebo na dobu vyplývajúcu z účelu
ubytovania v zariadení na to určenom (hotely, nocľahárne, ubytovne a iné zariadenia).

Na platné uzavretie tejto zmluvy nie je potrebná písomná forma a splatnosť ceny ubytovania určí
ubytovací poriadok resp. dohoda zmluvných strán.

V danom prípade od podania žaloby vrátane predžalobnej komunikácie žalobcu a žalovaného v 1.rade,

žalovaný v 1.rade nikdy nespochybňoval svoj záväzok z faktúry vystavenej žalobcom za ubytovanie.,
dokonca mienil vzniesť protinávrh voči nároku žalobcu.

Z tohto dôvodu toto správanie žalovaného v 1.rade, skutočnosť, že v čase, kedy už síce nebol žalovaný
v 2.rade konateľom žalovaného v 1.rade, žalovaný v 1.rade v celom rozsahu odkazoval na jednania,
ktoré v mene žalovaného v 1.rade, žalovaný v 2. rade učinil pre žalovaného v 1.rade, a ďalej to, že

spoločníkom žalovaného v 1.rade v čase vzniku predmetného právneho vzťahu bola aj spoločnosť
Bowler Slovakia, s.r.o., ktorej jediným spoločníkom a konateľom je práve žalovaný v 2.rade, znamená,
že žalovaný v 1.rade sa stotožnil so všetkými právnymi úkonmi žalovaného v 2.rade, ktoré v mene
žalovaného v 1.rade vykonal a je nepochybne pasívne legitimovaným z predmetného záväzku. Až
následne začal spochybňovať svoju pasívnu legitimáciu aj na podklade toho tvrdenia, že žalobca jednal

so žalovaným v 2.rade.

Vzhľadom na neprehľadnosť skutkového stavu zapríčineného konaním samotných účastníkov, bolo
potrebné predovšetkým vyporiadať sa s pasívnou legitimáciou účastníkov. Po vykonaní rozsiahleho
dokazovania, je nepochybné vzhľadom na samotné správanie žalovaného v 2.rade, kedy tento
nenamietal svoju pasívne legitimáciu ani v predžalobnom jednaní, ani po podaní žaloby, že je to aj

žalovaný v 2.rade, ktorý zodpovedá za predmetný záväzok, na ktorého žaloba bola neskôr rozšírená
žalobcom po zdokumentovaní skutkového a právneho stavu a následne po zistení všetkých potrebných
okolností, ktoré v čase podania žaloby žalobcovi neboli známe. Pri svojom prvom výsluchu, kedy
vystupoval ako informovaný zástupca žalovaného v 1.rade, tvrdil, že konal za žalovaného v 1.rade.

Následne však voči rozšíreniu žaloby na jeho osobu nijakým spôsobom nenamietal, neoponoval ani na

skutkové okolnosti, ktoré boli uvedené v rozšírení žaloby a svojou nečinnosťou sa sám zbavil prípadnej
možnosti ochrany svojich práv.

Preto súd priznal žalobcovi nárok v celom rozsahu voči žalovaným v 1. a 2. rade, pričom zaviazal
oboch žalovaným spoločne a nerozdielne na zaplatenie tejto pohľadávky, keďže žalovaný v 1.rade
nespochybňoval svoju pasívne legitimáciu pri podaní žaloby a žalovaný v 2. rade sa voči svojej pasívnej

legitimácii nebránil.

Súd považuje za spravodlivé usporiadanie veci, aby v danom prípade to nebol žalobca, ktorý bude
poškodený týmto konaním žalovaných a preto na solidárne plnenie zaviazal oboch účastníkov.

Vo vzťahu k započítacej námietke, ktorú vzniesol žalovaný v 1.rade a následne aj žalovaný v 2.rade
ako informovaný zástupca žalovaného v 1.rade, súd poukazuje na ustanovenie § 153 O.s.p., podľaktorého, súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov ako aj na základe
skutočností, ktoré neboli účastníkmi sporné alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné alebo závažné
pochybnosti.

Podľa § 101 O.s.p., účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že
pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny
súdu. Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní.

Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že ako žalovaný v 1. rade tak v 2.rade boli poučení v uznesení
o procesných poučeniach o povinnosti predložiť a označiť všetky dôkazy na preukázanie svojich
pravdivosti v určitej lehote, inak súd na ne súd prihliadať nebude.

Žalovaný v 1.rade predložil dôkazy, ktoré nepreukázali jeho tvrdenia o vzniku nároku, ktorý predložil na
započítanie a žalovaný v 2.rade bol v priebehu sporu nečinný k predkladaným dôkazom a tvrdeniam zo
strany žalobcu a týmto konaním sám sa obral o možnosť brániť sa podľa neho nedôvodnej žalobe. Súd
nemôže nahrádzať aktivitu tej procesnej strany, ktorá niečo tvrdí, ale nevie to preukázať.

S prihliadnutím na to teda súd konštatuje, že žalovaní neuniesli dôkazné bremeno o nimi tvrdených

skutočnostiach. Dôkazným bremenom sa v zmysle ustálenej judikatúry (napr. uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 24.6.2010 sp. zn. 5Obo 52/2010) rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za
to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci
samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i
v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci

nebolaalebonemohlabyťpreukázaná,akeďtedavýsledkyhodnoteniadôkazovneumožňujúsúduprijať
záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť nebola nepravdivá.
Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorú existenciu
týchto skutočností tiež tvrdí.

Žalovaní nepreukázali, akým spôsobom došlo k vzniku zmluvného vzťahu, ktorého výsledkom malo
byť zateplenie rodinného domu žalobcu, ani nepreukázali, hoci tvrdili, že túto skutočnosť preukážu,
akým spôsobom došlo k dohode o dodávke toho tovaru, ktorého zaplatenia sa žalovaný v 1. rade
domáhal vystavenej faktúry z 27.9.2012. Žalobca nespochybňoval ani v predžalobnom jednaní, že sa
uňho nachádza zložený stavebný materiál, ktorý však neprijal, a o ktorý nemá záujem z dôvodu, že

odstúpil od predzmluvným jednaní o zateplení svojho rodinného domu. Žalobca sa teda bezdôvodne
neobohatil na úkor žalovaného ani v 1.rade, ani v 2.rade a keďže tento tovar neprijal, o čom svedčí
aj komunikácia medzi účastníkmi, nemožno k tejto započítacej námietke tak, ako bola formulovaná
žalovanými a tak ako bola aj podporená listinnými dôkazmi prihliadať k dôvodne a oprávnenej.

Preto súd žalobe vyhovel a priznal aj nárok na úroky z omeškania, pričom výška a splatnosť úrokov z

omeškania patria žalobcovi podľa platnej úpravy od 15.1.2009 do 1.2.2013.

Podľa ustanovenia § 369 Obchodného zákonníka v znení platnom v čase vzniku právneho vzťahu a
omeškania

1/ Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z
nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté,

dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo
spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky
ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

2/ Úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa lebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na
splnenie peňažného záväzku. Ak deň alebo lehota na splnenie peňažného záväzku nie je v zmluve

určená, úroky z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30 dní oda/ doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom ( ďalej len „doklad“),

b/ odovzdania tovaru alebo služby, ak je deň doručenia dokladu neistý,

c/ odovzdania tovaru alebo služby v prípade, ak dlžník dostane doklad skôr ako tovar alebo službu,

d/ dňa , v ktorom sa skončilo preberanie tovaru alebo služby, ktorým sa má stanoviť, či tovar alebo
služba zodpovedá podmienkam zmluvy, ak to ustanovuje zákon alebo upravuje zmluva v prípade, ak k
doručeniu dokladu došlo predo dňom alebo najneskoršie v deň, keď sa takéto preberanie skončilo.

Keďže o splatnosti záväzku sa účastníci nedohodli, platí, že úroky z omeškania sa stali splatnými
uplynutím 30 dní od odovzdania služby - teda poskytnutia posledného dňa ubytovania a preto za čas od
7.10.2012 do 28.10.2012 žalobu ohľadom úrokov z omeškania zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., a keďže žalobca mal vo veci len nepatrný
neúspech, priznal mu plnú náhradu trov konania za súdny poplatok z návrhu vo výške 69,50 eura a

trovy právneho zastúpenia podľa vyhl. 655/2004 Z.z. za tieto úkony právnej služby

á 61,41 eura /prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu, vyjadrenie k odporu, účasť na
pojednávaniach dňa 11.6.2013, dňa 22.10.2013, vyjadrenie vo veci - rozšírenie žaloby, účasť na

pojednávaniach dňa 18.3.2014, dňa 15.4.2014, záverečné vyjadrenie, účasť na pojednávaní dňa
20.5.2014.,

cestovné spojené s pojednávaniami konanými

dňa 11.6.2013 vo výške 19,17 eura plus náhrada za stratu času 26,02 eura,

dňa 22.10.2013 vo výške 19,12 eura plus náhrada za stratu času 26,02 eura,

dňa 18.3.2014 vo výške 18,99 eura plus náhrada za stratu času 26,80 eura,

dňa 15.4.2014 vo výške 19,03 eura plus náhrada za stratu času 26,80 eura a

dňa 20.5.2014 vo výške 19,19 eura plus náhrada za stratu času 26,80 eura, plus 20 % DPH, teda spolu
predstavujú trovy právneho zastúpenia sumu 1.059,24 eura.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Prešov.

Odvolanie je potrebné podať v 2 písomných vyhotoveniach. V odvolaní má sa popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v čom sa vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa

odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonalnavrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona.