Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, May 15, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/25/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613207047
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5613207047.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľa - X. A., nar.
XX.X.XXXX, bytom I., E. XXX, v zastúpení splnomocnenou zástupkyňou - Iveta Gáborová, nar. XX.
XX. XXXX, bytom I., E. XXX, proti odporcovi - X. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N. Y., A. X, t. č. vo
výkone trestu odňatia slobody - Ústav na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, o zvýšenie
výživného na plnoleté dieťa, na základe odvolania odporcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský
Mikuláš č. k. 5C/182/2013-31 zo dňa 31.10.2013 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok okresného súdu vo výroku zvýšenia výživného a nedoplatku výživného tak, že odporca

je p o v i n n ý platiť navrhovateľovi zvýšené výživné v sume 60 eur mesačne vždy do 15. dňa
kalendárneho mesiaca vopred od 4.7.2013, čím dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Stará
Ľubovňa zo dňa 23.11.2005 č.k. 4P/45/2005-72 v časti o uložení povinnosti odporcovi platiť výživné
navrhovateľovi vo výške 1.000 Sk mesačne.

Návrh na zvýšenie výživného v rozsahu nad 60 eur do 90 eur krajský súd z a m i e t a.

Nedoplatok výživného za obdobie od 4.7.2013 do 31.10.2013 v sume 104,51 eur je odporca p o v i
n n ý zaplatiť navrhovateľovi mesačnými splátkami v sume 10 eur spolu s bežným výživným počnúc
právoplatnosťou rozsudku pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky k rukám

navrhovateľa.

N e d o t ý k a sa výroku rozsudku, v ktorom v zostávajúcej časti okresný súd návrh zamietol.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť platiť navrhovateľovi zvýšené výživné
vo výške 90 eur mesačne vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred od 4.7.2013, čím dochádza
k zmene rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 23.11.2005 č. k. 4P/45/2005-72 v časti o
uložení povinnosti odporcovi platiť výživné navrhovateľovi vo výške 1.000 Sk mesačne. V zostávajúcej
časti návrh navrhovateľa o zvýšenie výživného súd zamietol. Zvýšené výživné za obdobie od 4.7.2013
do 31.10.2013 vo výške 221,74 eur je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi mesačnými splátkami vo

výške 10 eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom november 2013. Navrhovateľovi súd náhradu
trov konania nepriznal.Okresný súd od doby pôvodnej úpravy výživného konštatoval výraznú zmenu v pomeroch účastníkov
odôvodňujúcu i zmenu (zvýšenie) výživného na navrhovateľa. Pri stanovení výšky výživného
(zvýšeného) okresný súd oprel svoje rozhodnutie o ustanovenia § 62 ods. 1,2,3,4,5 a § 75 ods. 1,2

Zákona o rodine. Od doby pôvodnej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa č.
k. 4P/45/2005-72 zo dňa 23.11.2005 uplynula značná doba, takmer 8 rokov, navrhovateľ je dospelým
človekom, je nepochybné, že sa zvýšili výdavky na uspokojenie jeho základných životných potrieb
(stravu, ošatenie, obuv). Navrhovateľ sa v aktuálnej dobe pripravuje na budúce povolanie, je žiakom
prvého ročníka nadstavbového štúdia v Kežmarku, vznikajú mu náklady spojené s ubytovaním na

internáte, cestovné náklady, výdavky spojené s kultúrnym vyžitím, s upokojením jeho kultúrnych,
športových potrieb. Pôvodne určené výživné v sume 33,19 eur (1.000 Sk) mesačne nepostačuje pokryť
ani jeho základné životné potreby. V dobe posledného rozhodnutia bol odporca na neznámom mieste,
preto súd nemal preukázané jeho zárobkové a majetkové pomery, v dobe aktuálnej pre rozhodovanie
súdu sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, v dôsledku čoho má obmedzené možnosti
zadovážiť si príjem zo zamestnania. Neznamená však, že nie je povinný podieľať sa na zvýšených

potrebách svojho syna vyššou čiastkou ako bola doposiaľ určená. Súd prihliadal na skutočnosť, že
odporca bol odsúdený na trest odňatia slobody za úmyselný trestný čin, a to pre neplnenie vyživovacej
povinnosti voči navrhovateľovi. Z toho vyplýva, že sa úmyselným protiprávnym konaním pripravil
o možnosť získať príjem zo zamestnania a pracovať. Túto okolnosť nemožno v žiadnom prípade
vyhodnotiť na ťarchu navrhovateľa ako výživou oprávnenej osoby. Z uvedeného dôvodu pri posudzovaní

majetkových a zárobkových možností a schopností odporcu okresný súd vychádzal z potenciality príjmu
odporcu, t.j. z výšky minimálnej mzdy (337 eur hrubý príjem mesačne), ktorú by odporca minimálne
mohol poberať v prípade, ak by nebol odsúdený za úmyselný trestný čin. V aktuálnej dobe odporca je
vo výkone trestu odňatia slobody, nejaké nadštandardné výdaje na jeho strane nevznikajú, nemá ani
zhoršený zdravotný stav. Matka navrhovateľa má obmedzenú možnosť zvýšiť si príjem, toho času je na

predĺženej materskej dovolenke, v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu jej dcéry. Preto okresný
súd 90 eur mesačne považoval za primeranú sumu výživného, a vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol.

Nedoplatok na zvýšenom výživnom za rozhodné obdobie od 4.7.2013 do 31.10.2013 v sume 221,74 eur
súd povolil splácať odporcovi v splátkach vo výške 10 eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom
november 2013 k rukám navrhovateľa.

Pri zamietnutí návrhu navrhovateľa okresný súd poukazuje i na ďalšiu vyživovaciu povinnosť odporcu
voči druhému synovi určenú v roku 2005, a na reálny predpoklad zvýšenia vyživovacej povinnosti aj na
tohto druhého syna.

O náhrade trov konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 2 O.s.p., navrhovateľovi, prevažne úspešnému
účastníkovi sporu náhradu trov nepriznal, keďže si ju neuplatnil.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie odporca. Argumentoval, že nemá
možnosť platiť výživné ani v takej výške, v akej ho zaviazal v pôvodnom rozsudku Okresný súd
Stará Ľubovňa dňa 23.11.2005 č.k. 4P/45/2005-72. Podľa názoru odvolateľa súd nebral v úvahu, že
momentálne je vo výkone trestu v ÚVTOS Dubnica nad Váhom, a i keď je zamestnaný, jeho príjem
nedokáže pokryť vyživovaciu povinnosť. Jeho snahou bolo, aby sa pracovne zaradil v záujme, aby si

mohol svoju vyživovaciu povinnosť ako tak plniť. S rozsudkom okresného súdu nesúhlasil, trval na tom,
aby návrh navrhovateľa o zvýšenie výživného bol zamietnutý v celom rozsahu.

Navrhovateľvpísomnomvyjadreníkodvolaniucestousvojejsplnomocnenejzástupkynezvýraznilvecnú
správnosť rozhodnutia, žiadal potvrdenie rozsudku. Odporca výživné neplatil ani v sume 30 eur, táto
suma je nízka, zďaleka nepostačuje pre potreby študenta študujúceho na strednej škole. Splnomocnená

zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že poberá náhradné výživné z ÚPSVaR pravidelne raz za mesiac,
odporcovi vzniká tým dlh voči štátu. Navrhovateľ má ešte jeden a pol roka štúdia, čo je finančne náročné,
spolu s ním študuje aj ďalší syn H. na tej istej strednej škole. Napokon odporca vo výkone trestu bude
mať dostatok času nájsť si prácu, a svoj dlh voči štátu splatiť.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal na to oprávnený

účastník (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec vrozsahu danom v ustanovení § 212 ods. 1 O.s.p. a postupujúc v zmysle 211 ods. 2 O.s.p. v spojení s §
156 ods. 3 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) rozsudok okresného
súdu v napadnutom výroku (výroku o zvýšenie výživného a v súvisiacom výroku o určení zameškaného

výživného) zmenil podľa § 220 O.s.p.. Nedotýkal sa výroku rozsudku (zamietnutie návrhu navrhovateľa
vo zvyšku), ktorý odvolaním napadnutý nebol.

V posudzovanej veci krajský súd prioritne zvýrazňuje, že okresný súd vykonal dokazovanie v
dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy hodnotil v súlade s ustanovením § 132 i nasl. O.s.p., z
vykonaného dokazovania riadne ustálil skutkový stav, a z tohto skutkového stavu vychádzal aj odvolací

súd.

Je v celom rozsahu opodstatnená argumentácia, že od doby pôvodnej úpravy výživného rozsudkom
Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 4P/45/2005-72 zo dňa 23.11.2005 uplynula dlhá doba, pôvodná
úprava výživného na navrhovateľa sumou 33,18 eur je na hranici minimálneho výživného a vzhľadom
na zmenené pomery, ktoré nastali v odôvodnených potrebách navrhovateľa, nepostačuje pôvodná
suma výživného ani na úhradu jeho minimálnych odôvodnených potrieb. Navrhovateľ sa stal študentom

strednej školy, pripravuje sa dennou formou štúdia na budúce povolanie. V konaní boli preukázané
nielen jeho bežné výdaje, ale aj zvýšené náklady súvisiace s jeho ubytovaním na internáte, cestovnými
nákladmi, zabezpečením súvisiacich školských pomôcok. Správne okresný súd poukazuje aj na
extenzívny charakter a poslanie výživného, ktoré slúži na uspokojenie nielen bežných nákladov na
stravu, oblečenie, ale aj na úhradu nákladov mimoškolskej aktivity mladého človeka (napr. záujem o

kultúru, šport), aby sa z neho stala všestranne rozvinutá osobnosť.

Je jednoznačné, že voči navrhovateľovi vyživovacia povinnosť obidvoch rodičov naďalej trvá. Ide o
zákonnú vyživovaciu povinnosť, ktorá má prioritu pred akýmikoľvek inými povinnosťami. Okolnosť,
že odporca je aktuálne vo výkone trestu odňatia slobody, nemožno vyhodnotiť (správne argumentuje
súd prvého stupňa) v neprospech osoby oprávnenej. Ide o okolnosť tzv. subjektívnu, ktorá odporcu

diskvalifikuje z možnosti uplatnenia sa na trhu práce. Zavineným konaním odporcu v dôsledku
úmyselného neplnenia si vyživovacej povinnosti, sa stalo, že odporcovi bola obmedzená osobná
sloboda. Pozitívne hodnotí odvolací súd postoj odporcu, ktorý sa snažil vo výkone trestu odňatia slobody
sa pracovne uplatniť, uvedomujúc si svoju povinnosť plniť svoje vyživovacie povinnosti voči deťom.

Je správne a spravodlivé, aby na zvýšených odôvodnených potrebách svojich detí participovali aj obaja

rodičia. Správne súd prvého stupňa argumentuje potencialitou príjmu odporcu. Tento príjem minimálnej
mzdy by mohol dosahovať pre prípad, žeby pracoval. Podľa názoru odvolacieho súdu aj keby odporca
bol poberateľom tejto minimálnej mzdy, treba prihliadať na jeho existujúcu ďalšiu vyživovaciu povinnosť
voči synovi, taktiež študujúcemu na strednej škole, kde je predpoklad zvýšenia výživného. Odporca
v aktuálnej dobe má totiž vyživovaciu povinnosť k dvom študujúcim deťom na strednej škole a aj

za situácie, žeby v prípade jeho aktívnej pracovnej činnosti na trhu práce dosahoval príjem približne
na hranici minimálnej mzdy z tejto sumy by nebolo v jeho možnostiach a schopnostiach vyživovaciu
povinnosť sumou 90 eur mesačne plniť. Ak by odporca nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ale by
bol v reálnom živote, vznikali by mu náklady súvisiace so zabezpečením jeho každodenných životných
potrieb, t.j. s bývaním, so stravovaním, s dochádzkou do práce, takže aj na tieto ukazovatele je potrebné

prihliadnuť v prípade konštatovania potenciality príjmu a následnej možnosti a schopnosti odporcu
z potenciálneho príjmu výživné uhradzovať. Tak, ako existuje potencialita príjmu, treba pracovať i s
potencialitou predpokladaných nákladov, ktoré by odporcovi v minimálnej sume aspoň 100 eur mesačne
na jeho základné živobytie ako napr. strava, ubytovanie a regenerácia pracovnej sily by boli vznikli.

Je nepochybné, že matka k navrhovateľovi má taktiež vyživovaciu povinnosť a krajský súd v žiadnom

prípade nespochybňuje mimoriadne úsilie matky, ktorá dennodennú starostlivosť o svojho syna
zabezpečovala v uplynulých rokoch a usmerňuje jeho život i do budúcna, ide o snahu matky, ktorá je
neoceniteľná tak v rodine ako aj v spoločnosti. Avšak aj za situácie existujúcich rodinných pomerov
matky, ktorá má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi H., nebolo možné konštatovať reálnu
možnosť zvýšenia výživného na 90 eur mesačne. Pokiaľ matka navrhovateľa je v aktuálnej dobe na

predlženej rodičovskej dovolenke, pribudla jej medzičasom vyživovacia povinnosť k maloletej dcére,táto obmedzená možnosť matky pracovať je na jednej strane daná z dôvodu plnenia si rodičovských
povinností a z dôvodu starostlivosti o maloleté dieťa, na druhej strane k jej maloletej dcére má
vyživovaciu povinnosť i biologický otec a nepochybuje o tom odvolací súd, že otec tohto dieťaťa túto

vyživovaciu povinnosť voči svojej dcére i plní.

Pri stanovení výšky výživného je osobitne významná aj životná úroveň rodiča, na ktorej oprávnený na
výživu participuje. Na strane odporcu existuje nízky životný štandard, ktorý si zapríčinil sám, ale nebolo v
konaní preukázané, žeby pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody disponoval majetkom veľkej
hodnoty (či hnuteľným, alebo nehnuteľným), ktorý majetok i v súčasnosti existuje, a ktorý majetok by

predstavoval solídny základ aj pre plnenie vyššej vyživovacej povinnosti, ktoré by odôvodnené potreby
navrhovateľa vyžadovali minimálne v sume 90 eur mesačne.

Krajský súd pri zvážení viacerých faktorov a ukazovateľov v zmenených odôvodnených potrebách
navrhovateľa, ako aj v reálnych možnostiach a schopnostiach odporcu za aplikácie princípu potenciality
jeho príjmu, a pri existujúcej jeho vyživovacej povinnosti k dvom študujúcim deťom na strednej škole, za
primerané považoval zvýšiť výživné na navrhovateľa zo sumy pôvodne 1.000 Sk (33,19 eur) na sumu 60

eur mesačne, počnúc dňom podania návrhu 4.7.2013. Z dôvodu zvýšenia výživného odporcovi vznikol
nedoplatoknavýživnomod4.7.2013vsume104,51eur (zaaugust,september,október3xpo26,81eur,
a za mesiac júl 28 dní v sume 24,08 eur). Tento nedoplatok výživného krajský súd povolil otcovi splácať
v splátkach po 10 eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok nezaplatením čo
i len jednej splátky k rukám navrhovateľa.

Krajský súd sa nedotýkal výroku rozsudku (okresný súd vo zvyšku návrh navrhovateľa o zvýšenie
výživného zamietol), keďže tento výrok odvolaním napadnutý nebol.

Otázku náhrady trov konania (prvostupňové a odvolacie) krajský súd riešil aplikáciou ustanovenia § 224
ods. 2 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že účastníkom (žiadnemu z nich) ich náhradu nepriznal,
keďže v konaní plný úspech nemal ani navrhovateľ a plný úspech nemal ani odporca.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .