Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 15, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/35/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110226448
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2110226448.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr.
Kataríny Benczovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: Thorpe recovery, s.r.o., so sídlom
Radlinského 1716, Dolný Kubín, IČO: 46662324, zastúpený: JUDr. Pavol Konečný, advokát, so sídlom
Hurbanová 14A, banská Bystrica, proti žalovanému: Ján Rieger - MOBIL-MÁNIA, s miestom podnikania
Jiráskova 15, Trnava, IČO: 43 718 001, o zaplatenie 93,48 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu v Trnave č.k.9Cb/48/2011-169 zo dňa 11.01.2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu v Trnave č. k. 9Cb/48/2011-169 zo dňa 11.01.2013
p o t v r d z u j e.

Žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou dňa 23.11.2010 sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal vydania
platobného rozkazu, ktorým súd zaviaže zaplatiť žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 93,48 Eur s
príslušenstvom z titulu postúpenej pohľadávky vzniknutej z tvrdenej uzavretej zmluvy poskytovateľa
verejnej telefónnej služby obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a.s. so žalovaným.

Okresný súd v Trnave dňa 24.11.2010 vyhovel návrhu žalobcu a vydal platobný rozkaz č.8Rob/69/2010,
ktorý sa však nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk a tento platobný rozkaz bol v súlade s
ust. § 173 ods. 2 O.s.p. zrušený.

Napadnutým rozsudkom č. k. 9Cb/48/2011-169 zo dňa 11.01.2013 Okresný súd v Trnave zrušil vydaný
platobný rozkaz, žalobu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že žalobca neoznačil dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení, najmä nepreukázal, že medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalovaným došlo
k uzavretiu zmluvy spolu s písomnou dohodou o zmluvnej pokute pre prípad porušenia konkrétnej
zmluvnej povinnosti a rovnako nepreukázal aj to, že služby boli žalovanému poskytované a tento za ne
riadne a včas nezaplatil dohodnutú cenu.

Proti uvedenému rozsudku podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 13.02.2013
odvolanie, v ktorom namietal skutočnosť, že prvostupňový súd dospel k rozhodnutiu na základe
nesprávnych skutkových zistení. V prvom rade poukázal na to, že zmluva o pripojení v zmysle

zákona č.610/2003 Z.z. nepredpisuje formu, akým spôsobom má byť uzatvorená, čo znamená, že
ju možno uzatvoriť aj v inej ako písomnej forme. Ďalej poukázal, že spolu s návrhom na začatie
konania boli súdu zaslané viaceré faktúry, z ktorých bolo zrejmé využívanie služieb spoločnosti Slovak
Telekom, a.s. žalovaným. Tak isto bola súdu zaslaná aj zmluva o postúpení pohľadávok preukazujúca
aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žaloby. Žalobca ďalej uviedol, že pokiaľ by neexistovala medzi
spoločnosťou Slovak Telekom, a. s. a žalovaným záväzkový vzťah, je vysoko nepravdepodobné, že
by takáto veľká spoločnosť predstierala vznik právneho vzťahu bez akéhokoľvek právneho dôvodu.
Na záver žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 17Co/176/2011, z
ktorého vyplýva, že nepredloženie zmluvy o pripojení v písomnej forme žalobcom v konaní ako dôkazu
preukazujúceho vznik zmluvného vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, nemôže
byť bez ďalšieho dôvodom na zamietnutie žaloby.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. o odvolaní rozhodol
bez nariadenia ústneho pojednávania rozsudkom podľa § 156 ods. 1,3 O.s.p., ktorý verejne vyhlásil,
keď miesto a čas verejného vyhlásenia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Trnave v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Účastníkov konania ani ich právnych zástupcov o mieste a čase
verejného vyhlásenia rozsudku osobitne elektronickými prostriedkami neupovedomoval, pretože o túto
možnosť nepožiadali (§ 45 ods. 4 O.s.p.).

V súvislosti s podanými opravnými prostriedkami odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah
prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 212 ods. 1 O.s.p.),
podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako
i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie
odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. II ÚS 78/2005 podľa ktorého
„odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.

Dokazovanie v rozsahu vykonanom prvostupňovým súdom odvolací súd považuje za dostatočné, v
ktorom sa prvostupňový súd podrobne zaoberal všetkými v konaní zistenými skutočnosťami, tieto
správne jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil a právny záveru, ku ktorému dospel a ktorý
vyjadril vo vyhlásenom výroku rozsudku je správny, dostatočne kvalifikovane odôvodnený a odvolací
súd sa s ním stotožňuje.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu i v spojení s odvolacími dôvodmi odvolací
súd poukazuje na skutočnosť, že zmluva o pripojení v zmysle zákona č. 610/2003 Z.z. si nevyžaduje
písomnú formu, čo však nezbavuje žalobcu povinnosti iným relevantným dôkazom preukázať vznik
záväzkového vzťahu.

Aktívna legitimácia žalobcu je v danom prípade nesporná na základe zmluvy o postúpení pohľadávky
uzatvorenej medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalovaným dňa 20.8.2010. Na druhej strane
však samotná aktivita žalobcu spočívajúca v podaní návrhu nie je dostatočným dôkazom, že nárok
žalobcu v danom smere je oprávnený. Okrem toho aj argument, že žalobca bol počas celého konania

pred prvostupňovým súdom aktívny nie je presný, pretože ako vyplýva zo spisového materiálu aj
žalobca sa nezúčastnil na pojednávaniach konaných dňa 9.11.2012 resp. 11.1.2013.

Na druhej strane pasivita žalovaného nemôže byť sama o sebe dôkazom toho, že medzi účastníkmi
došlo k uzavretiu zmluvy o pripojení.

Odvolací súd sa stotožňuje so stanoviskom vysloveným prvostupňovým súdom, že dôkazným
bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka za to, že v rámci konania boli preukázané
jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v súlade s jeho návrhom. Rozsah
dôkazného bremena, teda okruh skutočností preukazujúcich tvrdenia na ktorých je založený žalobný
návrh zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá má byť na sporný vzťah aplikovaná. Ak sa teda
žalobca domáha zaplatenia ceny za poskytnuté služby na základe zmluvy poskytovateľa so žalovaným,
nesie on dôkazné bremeno, že došlo k uzatvoreniu takejto zmluvy spolu s písomnou dohodou o zmluvnej
pokute pre prípad porušenia konkrétnej zmluvnej povinnosti.

Okrem toho z ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka ( prvostupňový súd nesprávne cituje, že ide o
ustanovenie Obchodného zákonníka), musí byť zmluvná pokuta dojednaná písomnou formou.

Samotné faktúry nie sú dostatočným dôkazom, na základe ktorého by súd mohol jednoznačne
skonštatovať, že zmluvný vzťah medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. skutočne vznikol a že z tohto
vzťahu vznikli žalovanému povinnosti zaplatiť za poskytnuté služby tak ako to prezentuje žalobca v
podanom návrhu.

Argument žalobcu, že Slovak Telekom, a.s. je veľkou spoločnosťou, ktorá by bez právneho dôvodu
nikdy neuplatňovala voči iným osobám neexistujúcu pohľadávku je nedôvodný.

Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok prvostupňového
súdu je vecne správny a preto ho podľa § 219 ods. 1 potvrdil.

Odvolací súd sa v podstate stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol tak, že procesne neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu
trov konania nepriznal.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3ods.9 zák. č. 757/2004
Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.