Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 15, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/577/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210693
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5612210693.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana

a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného spoločnosťou Fridrich
Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský
Mikuláš č. k. 6C/112/2012-71 zo dňa 28. augusta 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd v celom rozsahu zamietol návrh navrhovateľa, nakoľko
z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ nepreukázal naplnenie základného prvku
zodpovednostného vzťahu, ktorým je nesprávny úradný postup. Tvrdenie navrhovateľa, že exekučný
súd rozhodol v dotknutej veci (sp. zn. Okresného súdu Liptovský Mikuláš 7Er/259/2008) o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 17.02.2011 sa ukázalo ako zavádzajúce a
nepravdivé. Z pripojeného exekučného spisu totiž vyplynulo, že exekučný súd rozhodol o zamietnutí

žiadosti v časti dňa 30.12.2008 (ktoré rozhodnutie bolo neskôr odvolacím súdom zrušené) a uznesením
z 22.12.2010 zastavil exekúciu. Navrhovateľ preto ani nemohol preukázať svoje tvrdenie (o rozhodnutí o
zamietnutí žiadosti o udelenie dňa 17.02.2011), čím neuniesol dôkazné bremeno. Iné skutkové tvrdenia
navrhovateľ neuviedol.
Okresný súd zdôraznil, že v zmysle rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR samotné nedodržanie
zákonom stanovenej lehoty nemožno automaticky vyhodnotiť ako porušenie základného práva
účastníka na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Nevyhnutné je prihliadať na všetky podstatné

okolnosti prípadu, najmä správanie oprávneného, jeho súčinnosť, iné procesné prekážky, či ďalší
priebeh konania. Okresný súd poukázal na skutočnosť, že aplikácia práva Európskej únie v oblasti
ochrany spotrebiteľa sprísnila podmienky pre rozhodovanie exekučného súdu. Z daného titulu (aj) pri
posudzovaní žiadosti o udelenie poverenia exekučný súd nepristupoval k jej vybaveniu formalisticky, ale
skúmal súvislosti spotrebiteľskej ochrany. Uvedené okolnosti sú objektívne spôsobilé vyvolať predĺženie
lehoty na vydanie konkrétneho rozhodnutia.
Okresný súd uzavrel, že v prípade stretu záujmov je potrebné uprednostniť záujem na riadnom výkone

spravodlivosti, dodržiavaní zásad v oblasti ochrany spotrebiteľa (vyplývajúcich i z komunitárneho práva)
a zákonnosti exekúcie, hoci aj na úkor nedodržania zákonom stanovenej lehoty na vydanie poverenia
z objektívnych dôvodov. Nemožno tiež prehliadať, že predmetné exekučné konanie bolo zastavené.
Ak teda aj čiastkový úkon nebol učinený zo strany exekučného súdu v stanovenej lehote, podstatnýje finálny výsledok exekúcie, ktorá bola zastavená pre jej nedôvodnosť. Pokiaľ je exekučné konanie
vedené nedôvodne, nemožno priznať súdnu ochranu za prípadne nedodržanie lehoty na vykonanie
určitého čiastkového úkonu. Okresný súd dodal, že navrhovateľ ani nepodal (v pozícii oprávneného)

riadny opravný prostriedok proti zastavujúcemu uzneseniu. Celkovo tak z uvedeného vyplýva, že výkon
práva navrhovateľom bol v rozpore s dobrými mravmi.
Keďže nebol splnený základný predpoklad zodpovednostného vzťahu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci (nesprávny úradný postup), okresný súd neskúmal splnenie ďalších atribútov (príčinná
súvislosť, vznik škody) a ani sa nezaoberal námietkou premlčania. O náhrade trov konania rozhodol

tak, že v spore úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko z obsahu spisu trovy nevyplývali
a odporca ich ani nevyčíslil.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci na opätovné prejednanie. Poukazoval na koncepciu spravodlivého súdneho
konaniazahŕňajúcehoprávonakontradiktórnekonanieavdanejspojitostivytýkal,ženeboloboznámený

s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť vyjadriť sa k nim a nemal možnosť (ani) navrhnúť
dôkazy na podporu svojich tvrdení. Za takejto situácie došlo podľa odvolateľa k degradácii zásady
kontradiktórnosti konania.
Namietal, že elektronicky na mailovú adresu okresného súdu podal návrh na zrušenie pojednávania
odôvodnený skutočnosťou, že všetci sudcovia daného okresného súdu sú vylúčení z prejednávania

a rozhodovania vo veci. Súd sa však nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné
viesť konanie a ignoroval túto žiadosť. Vychádzal z mylného skutkového stavu, bez oboznámenia sa
s obsahom predloženej ústavnej sťažnosti a nesprávne aplikoval § 101 ods. 2 O. s. p., v dôsledku
čoho viedol pojednávanie, na ktorom za neprítomnosti navrhovateľa meritórne rozhodol. V žiadosti
sa pritom zdôrazňovalo, že navrhovateľ trvá na osobnej účasti právneho zástupcu na pojednávaní.

Správne mal okresný súd vec predložiť na rozhodnutie o pridelení inému súdu. Navrhovateľovi však
vôbec nebolo predložené rozhodnutie o vylúčení, resp. nevylúčení sudcov okresného súdu, pričom v
prípade nevylúčenia sudcov by sa navrhovateľ bránil podaním sťažnosti na ústavnom súde. Bez vydania
akéhokoľvek rozhodnutia však bola možnosť jeho obrany pred zákonným sudcom odňatá a celkom
zmarená.

Zároveň odvolateľ poukázal na svoje podanie (obsiahnuté v texte žaloby), ktorým upovedomil súd
o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená na prejednanie a
rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených
skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom v očiach žalobcu a objektívne v očiach
verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Uvedené rozhodnutie krajského súdu bolo

podľa odvolateľa vydané v rozpore s ustálenou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne
totožných veciach a tiež v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu SR, či Európskeho súdu pre ľudské
práva.
Súdu prvého stupňa navrhovateľ vytýkal viacero omylov; napríklad konštatovanie, že navrhovateľom
namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, hoci v odôvodnení prezentované časové úseky

tomu nenasvedčujú. Zároveň nesprávny úradný postup exekučného súdu spočíval hneď v niekoľkých
skutočnostiach, nielen v jednej z nich. Konajúci súd sa musí preto vysporiadať so všetkými vytýkanými
zložkami nesprávneho úradného postupu, v napadnutom rozhodnutí tomu tak však nie je, čo ho robí
nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov.

Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajskýsúd,akosúdodvolací,vecpreskúmalvrozsahuvymedzenomustanovením212ods.1,2písm.b/
O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.) napadnutý
rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Len vo všeobecnosti je akceptovateľná úvaha odvolateľa, že súčasťou kontradiktórneho konania je
právo byť oboznámený s predloženými dôkazmi, vyjadriť sa k nim a podávať dôkazné návrhy. Zásada
kontradiktórnosti totiž predovšetkým pojmovo predvída procesnú aktivitu účastníkov konania. Ťažiskom
realizácie procesných práv účastníkov súdneho konania je práve pojednávanie, na ktoré bol navrhovateľ

riadne a včas predvolaný a svojim postupom - bezdôvodnou neúčasťou na súdnom pojednávaní - sa
o ich bezprostredné naplnenie sám obral. V prípade účasti na pojednávaní by sa navrhovateľ zúčastnil
vykonávania dokazovania, mohol by navrhovať jeho doplnenie, resp. sa k vykonanému dokazovaniu sa
vyjadriť a bol by poučený (aj) o predbežnom právnom posúdení - § 118 ods. 2 O.s.p. V tejto súvislostisú potom ďalšie tvrdenia i námietky navrhovateľa dotýkajúce sa odňatia práva konať pred súdom a
porušenia zásady kontradiktórnosti bezpredmetné.

Predvolanie na termín pojednávania (dňa 28.8.2013) bolo navrhovateľovi doručené 20.8.2013.
Elektronickým podaním(bez zaručeného elektronického podpisu) dňa23.8.2013 (o 16.36 hod., t.j. v
piatok po úradných hodinách konajúceho súdu) navrhovateľ žiadal o zrušenie pojednávania z dôvodu
„objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu“. Okresný súd správne vyhodnotil uplatnený
dôvod odročenia ako nie dôležitý (§ 119 ods. 1 O.s.p.), čo zodpovedá nižšie rozoberaným záverom

o neopodstatnenosti tvrdení navrhovateľa o konaní „vylúčeného“ sudcu. Ustanovenie § 101 ods. 2
O.s.p. (v spojení s § 119 O.s.p.) umožňuje súdu zvážiť dôvodnosť návrhu na odročenie pojednávania
a konať i v neprítomnosti účastníkov konania. Odlišné chápanie predmetného ustanovenia by viedlo k
jeho obsolentnosti a zároveň k nežiaducim prieťahom v konaní. Inými slovami, v prípade pojednávania
bez prítomnosti účastníka za podmienok predpokladaných zákonom nemôže dôjsť k odňatiu práva
konať pred súdom (bližšie napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 116/93) a zároveň nie je

porušená zásada kontradiktórnosti sporového konania.

Ustanovenie § 119 ods. 2 písm. c/ O.s.p. predvída (minimálne nepriamo) riešenie opísanej procesnej
situácie (nesúhlas súdu s uplatneným dôvodom požadovaného odročenia) oznámením účastníkovi (na
jeho elektronickú adresu), ako súd posúdil návrh na odročenie pojednávania. Okresný súd uvedený

postup dôsledne nevyužil, čo však nepredstavuje vadu (§ 212 ods. 3 O.s.p.), ktorá by mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Samotnú žiadosť o odročenie podrobil okresný súd
posúdeniu, ktoré - ako vyplýva z vyššie konštatovaného - bolo správne, zároveň navrhovateľovi je
(takmer až chronicky) známe neakceptovanie jeho formulárových návrhov na odročenie pojednávania z
dôvodu požadovaného prerušenia konania pre podanie ústavnej sťažnosti v stovkách obdobných vecí.

Nadväzne predmetná nedôslednosť okresného súdu nedosahuje intenzitu potrebnú pre konštatovanie
relevantného porušenia práva účastníka konania.

Zodpovedá doterajšiemu priebehu konania a stavu veci, že zákonný sudca (správne) postupoval
v intenciách záväzného rozhodnutia nadriadeného súdu o jeho nevylúčení. Odvolateľ v návrhu na

odročenie pojednávania ani v posudzovanom odvolaní neuviedol žiadne iné/ďalšie okolnosti, ktoré
by mali zakladať jeho vylúčenie, než tie, ktoré už boli predmetom posúdenia nadriadeného súdu.
ZároveňdotknutýzáveronevylúčenírešpektujeaktuálnurozhodovaciupraxNajvyššiehosúduSR(napr.
uznesenia sp. zn. 3 Nc 14/2010 z 31.5.2010; 6 Cdo 201/2013 z 19.6.2013) v otázkach posudzovania
inštitútu sudcovskej nestrannosti.

Neopodstatneným je tvrdenie odvolateľa, že mu nebolo doručené (resp. vôbec vydané) rozhodnutie
o vylúčení, resp. nevylúčení sudcov. Z obsahu spisu nesporne vyplýva, že dňa 22.7.2013 bolo
navrhovateľovi doručené uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn.10NcC//331/2013 zo dňa 24.5.2013
o nevylúčení zákonného sudcu z prejednávania a rozhodnutia dotknutej veci.
Krajský súd v predmetnej spojitosti dodáva, že s poukazom na možnosť uplatnenia námietky

rozhodovania veci vylúčeným sudcom ako odvolacieho, resp. dovolacieho dôvodu vhodne okresný
súd uprednostnil požiadavku hospodárnosti/rýchlosti konania. Práve na jej (údajnom) nedodržaní je
pritom založený aj samotný meritórny nárok navrhovateľa. Zároveň z ústavnej sťažnosti navrhovateľa
i zo samotného jeho odvolania je zrejmé, že dotknuté rozhodnutie o nevylúčení zákonného sudcu mu
doručené bolo.

Vo vzťahu k meritórnemu posúdeniu daného prípadu odvolací súd poukazuje na zodpovednosť
navrhovateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania a na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími
dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.). Z tohto aspektu je zjavné, že navrhovateľ (nepochybne z dôvodu
predkladania enormného množstva typových podaní navrhovateľom na súdy) v odvolaní rezignoval

na akúkoľvek konkrétnu úvahu vo vzťahu ku vecným dôvodom, ktorý okresný súd viedli k zamietnutiu
návrhu. Nadväzne je úplne nenáležitým tvrdenie o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre
nedostatok dôvodov. Naopak, odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu ako celok spĺňa všetky
parametre zákonného odôvodnenia.
K žiadnemu zo zásadných záverov okresného súdu (t.j. napr. chronológia a zmysel úkonov v

exekučnej veci založenej na rozhodcovskom rozsudku ako exekučnom titule, zvýšené nároky na
rozhodovanie v spotrebiteľských veciach, dôsledky uplatňovania komunitárneho práva v tejto oblasti,
výkon práva v rozpore s dobrými mravmi), na ktorých založil svoje meritórne zamietajúce rozhodnutie,
však odvolateľ nepredložil relevantnú, resp. akúkoľvek protiargumentáciu. Fakticky sa obmedzil navšeobecné konštatovania („nesprávny postup spočíva v niekoľkých skutočnostiach“, “konajúci súd
sa musí vysporiadať s všetkými vytýkanými zložkami nesprávneho úradného postupu“), ktoré sú len
opakovaním návrhu bez relevantnej reakcie na konkrétne nosné dôvody napadnutého rozhodnutia.

Nakoľko odvolacie dôvody navrhovateľa boli neopodstatnené (v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. je krajský
súd viazaný konkrétnymi dôvodmi odvolania) a neboli zistené ani nedostatky v postupe okresného súdu,
na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 212 ods. 3 O.s.p.), potvrdil napadnutý rozsudok
ako vecne správny.

Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci
samej závislý, výrok o trovách prvostupňového konania. Okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu
v spore i návrhový charakter rozhodovania o náhrade trov.

O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Odvolateľ -
navrhovateľ nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224

ods. 1 O.s.p. nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Naproti tomu odporca si náhradu trov
aktuálnehoodvolaciehokonanianeuplatnil(§151ods.1O.s.p.)afaktickymuanižiadnetrovyvsúvislosti
s odvolacím konaním nevznikli.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.