Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 15, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/547/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210934
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5612210934.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana

a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného spoločnosťou Fridrich
Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský
Mikuláš č. k. 10C/281/2012-62 zo dňa 26. júla 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd v celom návrhu zamietol návrh navrhovateľa, keď vychádzal z
toho, že navrhovateľ nepreukázal naplnenie základného prvku zodpovednostného vzťahu, ktorým je
nesprávny úradný postup. So zreteľom na ustálenú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR zdôraznil,
že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty nemožno automaticky vyhodnotiť ako porušenie
základného práva účastníka; je nevyhnutné prihliadať na všetky podstatné okolnosti prípadu - okrem
iného na správanie oprávneného, jeho súčinnosť a iné procesné prekážky.

Okresný súd konštatoval, že exekučný súd v dotknutej veci (sp. zn. Okresného súdu Liptovský Mikuláš
5Er/387/2005) v štádiu rozhodovania o návrhu na zmenu súdneho exekútora vyžiadal od dovtedajšieho
exekútora exekútorsky spis, vrátane vyčíslenia trov, nakoľko predmetná (procesná) otázka je súčasťou
rozhodovania o návrhu na zmenu súdneho exekútora. Až doručením exekútorského spisu s prípadným
vyčíslením trov exekúcie je totiž dovŕšený celý proces spojený s návrhom na zmenu súdneho exekútora.
V prejednávanej veci exekútor exekútorsky spis predložil dňa 08.02.2011, trovy si neuplatnil. Uvedené
okolnosti sú objektívne spôsobilé vyvolať predĺženie zákonom stanovenej lehoty na rozhodnutie o

návrhu na zmenu súdneho exekútora. V súdenom prípade však okresný súd považoval za rozhodujúcu
skutočnosť, že samotná exekúcia bola dňa 13.04.2011 vyhlásená za neprípustnú (z dôvodu materiálnej
nevykonateľnosti exekučného titulu) a súčasne bola zastavená, čím odpadol dôvod vôbec rozhodovať
o návrhu na zmenu súdneho exekútora. V žiadnom prípade potom nemohlo dôjsť k nesprávnemu
úradnému postupu, ktorý by spočíval v nerozhodnutí v určenej lehote. Bolo by totiž nelogické, aby
exekučný súd rozhodol o návrhu na zmenu exekútora v exekúcii, ktorá bola vyhlásená za neprípustnú.
Okresný súd dodal, že navrhovateľ uvádzal v návrhu nepravdivé tvrdenie, že k vydaniu rozhodnutia o

zmene súdneho exekútora došlo po veľmi dlhej dobe, a to uznesením z 13.04.2011.
Keďže nebol splnený základný predpoklad zodpovednostného vzťahu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci (nesprávny úradný postup), okresný súd neskúmal splnenie ďalších atribútov (príčinná
súvislosť, vznik škody) a ani sa nezaoberal námietkou premlčania. O náhrade trov konania rozhodoltak, že v spore úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko z obsahu spisu trovy nevyplývali
a odporca ich ani nevyčíslil.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci na opätovné prejednanie. Poukazoval na koncepciu spravodlivého súdneho
konaniazahŕňajúcehoprávonakontradiktórnekonanieavdanejspojitostivytýkal,ženeboloboznámený
s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť vyjadriť sa k nim a nemal možnosť (ani) navrhnúť
dôkazy na podporu svojich tvrdení. Za takejto situácie došlo podľa odvolateľa k degradácii zásady

kontradiktórnosti konania.
Namietal, že elektronicky na mailovú adresu okresného súdu podal návrh na zrušenie pojednávania
odôvodnený skutočnosťou, že všetci sudcovia daného okresného súdu sú vylúčení z prejednávania a
rozhodovania vo veci. Súd sa však nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť
konanie, keď ignoroval predloženú žiadosť. Vychádzal z mylného skutkového stavu, bez oboznámenia
sa s obsahom predloženej ústavnej sťažnosti a nesprávne aplikoval § 101 ods. 2 O. s. p., v dôsledku

čoho viedol pojednávanie, na ktorom za neprítomnosti navrhovateľa meritórne rozhodol. V žiadosti
sa pritom zdôrazňovalo, že navrhovateľ trvá na osobnej účasti právneho zástupcu na pojednávaní.
Správne mal okresný súd vec predložiť na rozhodnutie o pridelení inému súdu. Navrhovateľovi však
vôbec nebolo predložené rozhodnutie o vylúčení, resp. nevylúčení sudcov okresného súdu, pričom v
prípade nevylúčenia sudcov by sa navrhovateľ bránil podaním sťažnosti na ústavnom súde. Bez vydania

akéhokoľvek rozhodnutia však bola možnosť jeho obrany pred zákonným sudcom odňatá a celkom
zmarená.
Zároveň odvolateľ poukázal na svoje podanie (obsiahnuté v texte žaloby), ktorým upovedomil súd
o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená na prejednanie a
rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených

skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom v očiach žalobcu a objektívne v očiach
verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Uvedené rozhodnutie krajského súdu bolo
podľa odvolateľa vydané v rozpore s ustálenou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne
totožných veciach a tiež v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu SR, či Európskeho súdu pre ľudské
práva.

Súdu prvého stupňa navrhovateľ vytýkal viacero omylov; napríklad konštatovanie, že navrhovateľom
namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, hoci v odôvodnení prezentované časové úseky
tomu nenasvedčujú. Za nepochybne preukázaný považoval nesprávny úradný postup exekučného
súdu, ktorý bol bezdôvodne nečinný, spôsobil tak zbytočné prieťahy v konaní a nerozhodol o
návrhu navrhovateľa v zákonnej lehote. Zároveň nesprávny úradný postup súdu spočíva hneď v

niekoľkých skutočnostiach, nielen v jednej z nich. Konajúci súd sa musí preto vysporiadať so všetkými
vytýkanými zložkami nesprávneho úradného postupu, v napadnutom rozhodnutí tomu tak nie, čo ho robí
nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov.

Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajskýsúd,akosúdodvolací,vecpreskúmalvrozsahuvymedzenomustanovením212ods.1,2písm.b/
O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.) napadnutý
rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Len vo všeobecnosti je akceptovateľná úvaha odvolateľa, že súčasťou kontradiktórneho konania je
právo byť oboznámený s predloženými dôkazmi, vyjadriť sa k nim a podávať dôkazné návrhy. Zásada
kontradiktórnosti totiž predovšetkým pojmovo predvída procesnú aktivitu účastníkov konania. Ťažiskom
realizácie procesných práv účastníkov súdneho konania je práve pojednávanie, na ktoré bol navrhovateľ
riadne a včas predvolaný a svojim postupom - bezdôvodnou neúčasťou na súdnom pojednávaní - sa

o ich bezprostredné naplnenie sám obral. V prípade účasti na pojednávaní by sa navrhovateľ zúčastnil
vykonávania dokazovania, mohol by navrhovať jeho doplnenie, resp. sa k vykonanému dokazovaniu sa
vyjadriť a bol by poučený (aj) o predbežnom právnom posúdení - § 118 ods. 2 O.s.p. V tejto súvislosti
sú potom ďalšie tvrdenia i námietky navrhovateľa dotýkajúce sa odňatia práva konať pred súdom a
porušenia zásady kontradiktórnosti bezpredmetné.

Predvolanie na termín pojednávania (dňa 26.7.2013 o 8.30 hod.) bolo navrhovateľovi doručené
15.7.2013. Elektronickým podaním(bez zaručeného elektronického podpisu) dňa25.7.2013 (o 17.50
hod., t.j. po úradných hodinách konajúceho súdu) navrhovateľ žiadal o zrušenie pojednávania z dôvodu„objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu“. Okresný súd správne vyhodnotil uplatnený
dôvod odročenia ako nie dôležitý (§ 119 ods. 1 O.s.p.), čo zodpovedá nižšie rozoberaným záverom
o neopodstatnenosti tvrdení navrhovateľa o konaní „vylúčeného“ sudcu. Ustanovenie § 101 ods. 2

O.s.p. (v spojení s § 119 O.s.p.) umožňuje súdu zvážiť dôvodnosť návrhu na odročenie pojednávania
a konať i v neprítomnosti účastníkov konania. Odlišné chápanie predmetného ustanovenia by viedlo k
jeho obsolentnosti a zároveň k nežiaducim prieťahom v konaní. Inými slovami, v prípade pojednávania
bez prítomnosti účastníka za podmienok predpokladaných zákonom nemôže dôjsť k odňatiu práva
konať pred súdom (bližšie napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 116/93) a zároveň nie je

porušená zásada kontradiktórnosti sporového konania.

Ustanovenie § 119 ods. 2 písm. c/ O.s.p. predvída (minimálne nepriamo) riešenie opísanej procesnej
situácie (nesúhlas súdu s uplatneným dôvodom požadovaného odročenia) oznámením účastníkovi
(na jeho elektronickú adresu), ako súd posúdil návrh na odročenie pojednávania. V dôsledku postupu
navrhovateľa, ktorý o odročenie pojednávania požiadal až v okamihu (doslova niekoľko hodín pred

začiatkom pojednávania), kedy nebolo možné mu efektívne (do úvahy prichádzalo len oznámenie v
samotný deň pojednávania, pričom však vzdialenosť sídla právneho zástupcu navrhovateľa od sídla
konajúceho súdu je cca 300 km) oznámiť stanovisko súdu k návrhu na odročenie pojednávania, sa
využitie daného ustanovenia stalo bezpredmetným.

Zodpovedá doterajšiemu priebehu konania a stavu veci, že zákonný sudca (správne) postupoval
v intenciách záväzného rozhodnutia nadriadeného súdu o jeho nevylúčení. Odvolateľ v návrhu na
odročenie pojednávania ani v posudzovanom odvolaní neuviedol žiadne iné/ďalšie okolnosti, ktoré
by mali zakladať jeho vylúčenie, než tie, ktoré už boli predmetom posúdenia nadriadeného súdu.
ZároveňdotknutýzáveronevylúčenírešpektujeaktuálnurozhodovaciupraxNajvyššiehosúduSR(napr.

uznesenia sp. zn. 3 Nc 14/2010 z 31.5.2010; 6 Cdo 201/2013 z 19.6.2013) v otázkach posudzovania
inštitútu sudcovskej nestrannosti.
Neopodstatneným je tvrdenie odvolateľa, že mu nebolo doručené (resp. vôbec vydané) rozhodnutie
o vylúčení, resp. nevylúčení sudcov. Z obsahu spisu nesporne vyplýva, že dňa 23.5.2013 bolo
navrhovateľovi doručené uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn.7NcC 303/2013 zo dňa 10.4.2013 o

nevylúčení zákonného sudcu z prejednávania a rozhodnutia dotknutej veci.
Krajský súd v predmetnej spojitosti dodáva, že s poukazom na možnosť uplatnenia námietky
rozhodovania veci vylúčeným sudcom ako odvolacieho, resp. dovolacieho dôvodu vhodne okresný
súd uprednostnil požiadavku hospodárnosti/rýchlosti konania. Práve na jej (údajnom) nedodržaní je
pritom založený aj samotný meritórny nárok navrhovateľa. Zároveň z ústavnej sťažnosti navrhovateľa

i zo samotného jeho odvolania je zrejmé, že dotknuté rozhodnutie o nevylúčení zákonného sudcu mu
doručené bolo.

Vo vzťahu k meritórnemu posúdeniu daného prípadu odvolací súd poukazuje na zodpovednosť
navrhovateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania a na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími

dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.). Z tohto aspektu je zjavné, že navrhovateľ (nepochybne z dôvodu
predkladania enormného množstva typových podaní navrhovateľom na súdy) v odvolaní rezignoval
na akúkoľvek konkrétnu úvahu vo vzťahu ku vecným dôvodom, ktorý okresný súd viedli k zamietnutiu
návrhu. Nadväzne je úplne nenáležitým tvrdenie o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre
nedostatok dôvodov. Naopak, odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu ako celok spĺňa všetky

parametre zákonného odôvodnenia.
K žiadnemu zo zásadných záverov okresného súdu (t.j. napr. chronológia a zmysel úkonov exekučného
súdu v štádiu rozhodovania o návrhu na zmenu súdneho exekútora, zdôraznenie zastavenia exekúcie
a jej vzťahu k posudzovanému procesnému návrhu), na ktorých založil svoje meritórne zamietajúce
rozhodnutie, však odvolateľ nepredložil relevantnú, resp. akúkoľvek protiargumentáciu. Fakticky sa

obmedzil na všeobecné konštatovania („nesprávny postup spočíva v niekoľkých skutočnostiach“,
“konajúci súd sa musí vysporiadať s všetkými vytýkanými zložkami nesprávneho úradného postupu“),
ktoré sú len opakovaním návrhu bez relevantnej reakcie na konkrétne nosné dôvody napadnutého
rozhodnutia.

Nakoľko odvolacie dôvody navrhovateľa boli neopodstatnené (v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. je krajský
súd viazaný konkrétnymi dôvodmi odvolania) a neboli zistené ani nedostatky v postupe okresného súdu,
na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 212 ods. 3 O.s.p.), potvrdil napadnutý rozsudok
ako vecne správny.Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci
samej závislý, výrok o trovách prvostupňového konania. Okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu
v spore i návrhový charakter rozhodovania o náhrade trov.

O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Odvolateľ -
navrhovateľ nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Naproti tomu odporca si náhradu trov
aktuálnehoodvolaciehokonanianeuplatnil(§151ods.1O.s.p.)afaktickymuanižiadnetrovyvsúvislosti

s odvolacím konaním nevznikli.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.