Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 15, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/551/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113205097
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5113205097.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a

sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľa Profidebt Slovakia,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Mliekarenská 10, IČO: 35 925 922, právne zastúpeného Advokátska
kancelária JUDr. Peter Kováč, s.r.o., so sídlom Bratislava, Mliekarenská 10, proti odporcovi G. C., nar.
X.XX.XXXX, bytom P. nad E., P. X/X, štátny občan SR, o zaplatenie 1.391,10 eur s príslušenstvom, na
základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 17C/100/2013-53 zo dňa 9.
septembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd (v celom rozsahu) zamietol návrh navrhovateľa. Vychádzal z toho,
že navrhovateľ nároky voči odporcovi vyvodzoval zo zmluvy o úvere zo dňa 18.1.2008, pričom dotknutý
právny vzťah mal vzniknúť podľa ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V
zmysle jeho § 4 ods. 1 však takáto zmluva musí mať písomnú formu, ktorý nedostatok je sankcionovaný
absolútnou neplatnosťou právneho úkonu. Z vykonaného dokazovania okresný súd pritom nepochybne
ustálil, že označená zmluva o úvere nebola podpísaná veriteľom (právnym predchodcom navrhovateľa).
Zdôraznil, že sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou, v rámci ktorej je konajúci súd viazaný
aj vymedzením rozhodujúcich skutkových okolností navrhovateľom. Nadväzne, pokiaľ navrhovateľ trvá

na vyhovení návrhu výlučne iba z dôvodu, ktorý uviedol v návrhu na začatie konania, z ktorého však
návrhu vyhovieť nemožno, hoci iný právny dôvod by tu obstál, súd v takomto prípade nemôže (proti vôli
účastníka) žalobe vyhovieť, ale túto zamietne.

O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že v spore úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal,
keďže si tento procesný nárok neuplatňoval (§ 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.).

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Nesúhlasil so záverom o nedodržaní písomnej formy a tvrdil,
že „vyznačenie podpisu osoby, ktorá zmluvu zaevidovala, je nesporným dôkazom o uzavretí zmluvy“.

V opačnom prípade by totiž právny predchodca navrhovateľa nemal dôvod túto zmluvu evidovať.
Navrhovateľ uviedol, že z rozsudku okresného súdu nevyplýva, na základe akých okolností dospel k
záveru, že osoba evidujúca zmluvu, ju nebola oprávnená podpísať, a teda uzavrieť.Mal za to, že ak by aj bol opodstatneným záver o neplatnosti zmluvy, okresný súd bol oprávnený inak
právne kvalifikovať uplatňovaný nárok. Je pritom nesporné, aká suma bola poskytnutá odporcovi a akú
splatil, preto bolo možné posúdiť nárok z hľadiska bezdôvodného obohatenia v zmysle § 457 Obč. zák.

Odporca zostal v odvolacom konaní nečinný.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1, 2
písm. b/ O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.)
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Odvolací súd považuje záver okresného súdu o nepodpísaní zmluvy o úvere/pôžičke z 18.1.2008
veriteľom (právnym predchodcom navrhovateľa) za plne zodpovedajúci vykonanému dokazovaniu.

Z dotknutej písomností je nesporné (čo nerozporuje ani navrhovateľ), že za spoločnosť Consumer
Finance Holding, a.s., konal sprostredkovateľ - O. O. ktorá však zmluvu nepodpísala. Následne je vecne
správnym záver o nedodržaní (zákonom vyžadovanej) písomnej formy a tým o absolútnej neplatnosti
dotknutého právneho úkonu (§ 40 ods. 1 Obč. zák.).

Námietka odvolateľa, že zmluvu mohla za jeho právneho predchodcu uzavrieť i osoba, ktorá túto

evidovala (S.), je vo svojej podstate len účelovým tvrdením. Z danej zmluvy je dostatočne zrejmé, kto
bol osobou oprávnenou konať v predmetnej záležitosti v mene veriteľa. Navyše bez ohľadu na to, že by
sa jednalo o nové skutkové tvrdenie, ktoré je v zmysle § 205a ods. 1 O.s.p. bez ďalšieho neprípustné,
odvolateľ ani len netvrdí (nieto ešte označuje alebo predkladá dôkaz o tom), že osoba evidujúca zmluvu
bola oprávnená konať v mene Consumer Finance Holding, a.s. Vzhľadom na uvedenú jednoznačnú

skutkovú situáciu (vymedzenie osoby konajúcej za veriteľa), okresný súd nemal dôvod (hypoteticky) sa
zaoberať eventualitou oprávnenia S. N. konať za veriteľa.

Obdobne je čisto tendenčný argument navrhovateľa, že ak bola zmluva zaevidovaná, tak bola určite
aj uzavretá. Nielen vzhľadom na obligatórnu písomnú formu zmluvy o spotrebiteľskom úvere dôkazné
bremeno o uzavretí zmluvy, t.j. okrem iného i o jej podpísaní oboma zmluvnými stranami v plnej miere

zaťažovalo navrhovateľa, ktorú dôkaznú povinnosť si nesplnil.

Okresný súd správne zdôraznil viazanosť súdu v sporovom konaní (medzi ktoré jednoznačne patrí aj
súdená vec) návrhom navrhovateľa, vrátane jeho skutkového vymedzenia. Navrhovateľ nielen v návrhu
na začatie konania, ale i v jeho doplnení (č. l. 33 - 34) úplne jednoznačne skutkovo vymedzil svoj nárok,
ako nárok vyplývajúci zo zmluvy. Napokon, aj v odvolaní skôr len v teoretickej rovine poukazuje na

možnosť priznania „nároku“ z titulu bezdôvodného obohatenia, prioritne však zotrváva na uplatňovanom
plnení ako na plnení zmluvnom.

Je nepochybné, že pre priznanie plnenia zo zmluvy musia byť naplnené kvalitatívne zásadne odlišné
skutočnosti, ako v prípade priznania plnenia z titulu bezdôvodného obohatenia. Súdna prax v tomto
smere už dlhodobo judikuje, že plnenie zo zmluvy a plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia sú

samostatné a odlišné skutkové dôvody pre uplatňovanie určitého (najčastejšie) peňažného nároku.
Rozhodne sa pritom nejedná len o iné právne posúdenie, ako sa (v nemalej miere tendenčne) snaží
deklarovať odvolateľ. V zmysle ústavnej zásady rovnosti účastníkov konania totiž nesmie konajúci súd
v sporovom/kontradiktórnom konaní namiesto účastníka, resp. proti jeho vôli, inak vymedziť skutkové
okolnosti, z ktorých je návrh uplatňovaný. Ak navrhovateľ nevyužije svoje dispozičné právo a nezmení

návrh (jeho skutkové vymedzenia), súd nie je oprávnený (ani len teoreticky) skúmať či by pri inom
skutkovom vymedzení (nadväzne, samozrejme, i inom právnom posúdení) nemohol byť navrhovateľ v
merite veci úspešný.

Nakoľko odvolacie dôvody navrhovateľa boli neopodstatnené (v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. je krajský
súd viazaný konkrétnymi dôvodmi odvolania) a neboli zistené ani nedostatky v postupe okresného súdu,

na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 212 ods. 3 O.s.p.), potvrdil napadnutý rozsudok
ako vecne správny.Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci
samej závislý, výrok o trovách prvostupňového konania. Okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu
v spore i návrhový charakter rozhodovania o náhrade trov.

O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Odvolateľ -
navrhovateľ nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Naproti tomu odporca si náhradu trov
odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.