Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 14, 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 9C/148/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812221643
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Gešvantnerová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3812221643.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Beatou Gešvantnerovou v právnej veci navrhovateľa BL

Telecom debt, s.r.o., IČO: 45535108, Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava zast. advokátska kancelária
SOUKENÍK - ŠTRPKA , s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava proti odporcovi Q. F., nar. XX.X.XXXX,
W. XXXX/X, XXX XX S., v konaní zastúpená opatrovníčkou Z. W., tajomníčkou Okresného súdu W. o
zaplatenie 265,23 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 217,43 eur s úrokom z omeškania vo výške
9% ročne zo sumy 77,50 eur za obdobie od 28.05.2010 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy
96,72 eur za obdobie od 28.06.2010 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 43,21 eur za obdobie

od 28.07.2010 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a .

Odporkyňa je p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku
vo výške 16,50 eur, ako aj trovy právneho zastúpenia vo výške 70,10 eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 5.11.2012 žiadal zaviazať odporkyňu na zaplatenie 265,23
EUR s 9%-ným úrokom z omeškania na základe faktúr za poskytnuté služby splatných 27. 5. 2010 na
sumu 77,5 eura, 7. 6. 2010 na sumu 96,72 eura, 27. 7. 2010 na sumu 43,21 eura a titulom zmluvnej
pokuty 25. 4. 2011 na sumu 47,80 eur.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz 17 Ro 362/2012 z 15. 5. 2013. Uznesením zo dňa 2. 10. 2013,
zrušil platobný rozkaz, pretože sa ho nepodarilo doručiť odporkyni. Jej pobyt súd nezistil dostupnými
prostriedkami. Preto jej uznesením dňa 25. 4. 2014 ustanovil opatrovníka.

Navrhovateľ poukázal v podaní z 13. 3.2013 že zmluvné strany boli oprávnené dohodnúť zmluvnú
pokutu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti spotrebiteľom. Odporkyňa neuhradila právnemu
predchodcovi navrhovateľa faktúry za poskytnuté elektronické komunikačné služby, čím porušil svoje
povinnosti. Právnemu predchodcovi navrhovateľa bola spôsobená skutočná škoda, ktorá zodpovedá

hodnote dotácie vo forme bonusového kreditu počas doby viazanosti. Odporkyni bol poskytnutý 24
mesiacov zvýhodnený program za zľavnený mesačný poplatok 11,81 euro ktorého štandardná cena
bola 14,58 eur. Celková výška poskytnutej zľavy bola 66,36 eur. Preto odporcovi bola z titulu porušenia
povinnosti vyplývajúcich zo zmluvy o pripojení fakturovaná dohodnutá zmluvná pokuta 47,8 eura . V
tomto prípade zabezpečovala výšku poskytnutého benefitu odporcovi.Súd dokazovaním vykonaným oboznámením zmluvy, dodatkov k zmluve o pripojení, faktúrami ako aj
ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:

Právny predchodca navrhovateľa uzatvoril s odporkyňou zmluvu o pripojení zo dňa 30.7.2009

predmetom, ktorej bolo poskytnutie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom
navrhovateľa. Navrhovateľ uzatvoril 16. 12. 2011 so spoločnosťou Slovak Telecom a. . Bratislava,
IČO 35763469 zmluvu o postúpení pohľadávok predmetom, ktorej bol odplatný prevod pohľadávok
uvedených v prílohe zmluvy voči odporkyni vedený pod referenčným číslom 1. 91658458. Povinnosťou
odporkyne bolo voči právnemu predchodcovi uhradiť telekomunikačné služby a zmluvnú pokutu 47,8

eur , teda spolu 265,23 eur. Zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa tohto dodatku nezaniká právo
podniku na náhradu škody v plnom rozsahu, ktorá mu vznikla porušením povinnosti, na ktorú je daná
zmluvná pokuta viazaná.

Právny predchodca navrhovateľa faktúrou vyúčtoval odporkyni služby na základe faktúr za poskytnuté
služby splatných 27. 5. 2010 na sumu 77,5 eura, 27. 6. 2010 na sumu 96,72 eura, 27. 7. 2010 na sumu
43,21 eura a titulom zmluvnej pokuty 25. 4. 2011 na sumu 47,80 .

Dňa 16.12.2011 spoločnosť Slovak Telecom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava ako postupca
na strane jednej a žalobca BL Telecom debt, s.r.o. so sídlom Šoltésova 14, Bratislava ako
postupník uzatvorili zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok
navrhovateľa uvedených v prílohe zmluvy vrátane pohľadávky voči odporkyni vedenej pod referenčným
číslom X.XXXXXXXX.

Podľa § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvy o pripojení
podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona (zákon
nadobudol účinnosť dňa 01.11.2011, okrem ustanovení § 42 a § 44, ktoré nadobudli účinnosť dňa
01.01.2012, t.j. ide práve o ustanovenia o zmluve o poskytovaní verejných služieb a transparentnosť a
uverejňovanie informácii pre užívateľa; zákon zrušil zákon č. 610/2003 Z. z.).

Podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 610/2003 Z. z.“), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi
zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace
služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú
dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení

určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno
dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú
verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej nekoná v rámci predmetu svojej

obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,

jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálnedojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so
zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti

súvisiacesuzatvorenímzmluvyvdobeuzatvoreniazmluvyanavšetkyostatnépodmienkyzmluvy,alebo
na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len

písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v
omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o
8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V prejednávanej veci dospel súd po vykonanom dokazovaní k záveru, že návrh navrhovateľa je v časti
uplatnenej zmluvnej pokuty nedôvodný. Súd mal preukázané že právny predchodca navrhovateľa T-
Mobile Slovensko, a.s., uzavrel s odporkyňou zmluvu o pripojení. Súd na právny vzťah navrhovateľa a
odporcu aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách účinné
od 01.01.2008 Právny vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou založený zmluvou o pripojení posúdil

súd ako občianskoprávny vzťah, na dojednanú aplikáciu Obchodného zákonníka účastníkmi zmluvy
súd neprihliadal, pretože ju považoval za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko
odporkyňa ako spotrebiteľ nemohla ovplyvniť obsah dodatku, ktorý nebol individuálne dojednaný a
aplikácia Obchodného zákonníka je pre odporcu ako spotrebiteľa nevýhodná (porovnaj uznesenie NS
SR sp. zn. 5 M Cdo/20/2009 zo dňa 25.01.2011). Odporkyňa uzavrela zmluvu ako fyzická osoba bez

oprávnenia na podnikanie. Súd mal preukázané, že právo na zaplatenie dlžných služieb prešlo na
navrhovateľa. Pre prípad porušenia zmluvných povinností dojednali právny predchodca navrhovateľa
a odporkyňa v zmluve o pripojení zmluvnú pokutu. Z návrhu vyplýva, že odporkyňa neuhradila cenu za
poskytnuté elektronické komunikačné služby riadne a včas počas celej dojednanej doby viazanosti. Je
zrejmé, že sporné zmluvy o pripojení možno súčasne charakterizovať ako spotrebiteľské zmluvy a na

odporkyňu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri ich uzavieraní nekonal v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvami o pripojení
je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§
52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv.
spotrebiteľskézmluvynepredstavujúosobitnýzmluvnýtypaplikovateľnýlennaobčianskoprávnevzťahy,

naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy,ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny
vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené
vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej

časti). Navrhovateľ právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja od spotrebiteľských zmlúv, ktoré
sú ako tzv. typové zmluvy uzavierané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o
individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Právny predchodca
navrhovateľa zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával. Nakoľko sporné

zmluvy o pripojení sú spotrebiteľskými zmluvami je potrebné na ne aplikovať ustanovenia právneho
poriadku o ochrane spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa
spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom
na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť
dodávateľa, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom
na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto

vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa,
pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom
tejto právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj
prípadného obmedzenia zmluvnej voľnosti. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že
nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou
absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné
dojednania obsiahnuté v sporných zmluvách o pripojení týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za
neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje význam zmluvnej pokuty.

Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej
súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho
úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom
rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Podľa
názoru súdu v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo

výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý
pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že
navrhovateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane.
Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia
dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by

nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie
sa účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné
posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti
(§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka). Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý
pripravuje obsah zmluvy (tento obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje), aby bol náležite

opatrnýadôslednýajpridojednávanívedľajšíchzmluvnýchdojednaní,akojezmluvnápokuta.Lentýmto
spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne
informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa
k dodávateľom. V danej veci súd zmluvnú pokutu tak, ako je dojednaná v sporných zmluvách o
pripojení, považuje za neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času

dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy
napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu
hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to,
akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného
poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto

smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje). Zmluvná pokuta patrí
dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí
len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí
ani nastať. Navrhovateľ odvíja právo na zaplatenie zmluvnej pokuty najmä od nesplnenia povinnosti
zaplatiť splatné faktúry za poskytnuté služby, resp. za nerealizovanie povinného zmluvného dobitia.

Po vyčerpaní služieb v rámci zvoleného účastníckeho programu pritom dodávateľ už neposkytuje
spotrebiteľovi služby za také ceny ako je to v rámci dojednaného programu, preto zmluvná pokuta v
tomto rozsahu pôsobí ešte neprimeranejšie. Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako
súčasť spotrebiteľskej zmluvy a spôsobuje značnú nerovnováhu v práv spotrebiteľa, je sankcionovanáabsolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských
zmluvách, preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka.
Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú

pokutu. Na základe uvedeného súd uplatnenú zmluvnú pokutu spolu s príslušenstvom z nej ako
nedôvodnú zamietol. Súd priznal navrhovateľovi len plnenie z titulu nezaplatených služieb.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Vzhľadom na omeškanie odporkyne s plnením
jednotlivých faktúr súd priznal navrhovateľovi právo na úrok z omeškania v zákonnej výške od uplynutia
doby splatnosti jednotlivých faktúr.

Navrhovateľ bol v konaní neúspešný len v zanedbateľnej časti, preto mu súd priznal plnú náhradu trov
konania vo výške 16,5 eur za zaplatený súdny poplatok a trovy konania právneho zastúpenia: za 2 úkony
právnej služby za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a písomné podanie
na súd vo veci samej zo dňa 12. 10. 2012 po 21,58 eura teda spolu 43,16 e ur a 2 krát paušálnu sumu
7,63 eura za každý úkon, spolu 15,26 euro celkom trovy právneho zastúpenia vo výške 58,42 eur + 20

% DPH teda 70,10 euro.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach

(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.