Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 14, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/382/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2612211673
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2612211673.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a členov

senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľa: Dopravný
podnik Bratislava, a.s., so sídlom Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpený advokátom:
JUDr. Vladimírom Kánom, so sídlom Námestie Martina Benku 9-C1, Bratislava, proti odporcovi:
V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. H. XXXX/XX, R., t.č. na neznámom mieste, zastúpený súdom
ustanovenou opatrovníčkou Y. F., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Senica, o zaplatenie 50,70 Eur
s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 23.07.2013,
č.k. 4C/35/2013-37, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Súdu prvého stupňa n a r i a ď u j e opraviť výrok napadnutého rozsudku o trovách konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 50,70 Eur zamietol.
O trovách konania súd rozhodol tak, že navrhovateľovi (správne má byť odporcovi) náhradu trov konania
nepriznal.

Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne citáciou ust. § 760, § 101, § 108 Občianskeho
zákonníka, § 11 ods. 1 písm. d) a § 14 ods. 2 zákona č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave. Súd
z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci, s poukazom na námietku premlčania vznesenú
opatrovníčkou odporcu, vyvodil ten právny záver, že nárok navrhovateľa uplatnený v tomto konaní

je premlčaný. Odporca cestoval dňa 01.09.2011 v dopravnom prostriedku navrhovateľa bez platného
cestovného lístka, bol zastihnutý prepravným kontrolórom a na jeho výzvu odmietol zaplatiť základné
cestovné platné v tom čase v sume 0,70 Eur a úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom
v sume 50,- Eur. Na pojednávaní dňa 23.07.2013 opatrovníčka odporcu vzniesla námietku premlčania.
Jednoročná premlčacia doba v ktorej sa premlčujú nároky z prepravy (§ 108 Občianskeho zákonníka)
začala v predmetnom prípade plynúť v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka odo dňa, keď sa právo
mohlo vykonať po prvý raz. Odporca cestoval v dopravnom prostriedku navrhovateľa bez platného

cestovného lístka dňa 01.09.2011, čím navrhovateľovi vznikla možnosť podať týmto okamihom žalobu
na súd pre porušenie prepravného poriadku. Navrhovateľ svoje právo uplatnil až podaním návrhu
na vydanie platobného rozkazu na tunajší súd, a to dňa 13.11.2012. Plynutie premlčacej doby v
predmetnom prípade začalo dňom 01.09.2011 a skončilo sa dňom 01.09.2012. Vzhľadom k tomu, žeopatrovníčka odporcu v konaní namietla premlčanie práva a v danom prípade sa nejedná o nárok
na náhradu škody, ale o sankciu, so zánikom práva na zaplatenie prepravného zaniká aj právo na
vymáhanie tejto sankcie. I keď právo navrhovateľa na zaplatenie dlhu odporcom premlčaním nezaniklo,

súd mu toto právo s poukazom na vznesenú námietku premlčania zo strany opatrovníčky odporcu
nemôže v súdnom konaní priznať. Súd rozhodol o trovách konania v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1
O.s.p.,pričomvzhľadomkzamietnutiunávrhubolvkonaníplneúspešnýodporca.Keďževšakodporcovi
žiadne trovy nevznikli, ani náhradu trov konania nežiadal, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom advokáta odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Navrhovateľ namietal, že súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie zákona a nedostatočne zistil skutkový stav veci. Navrhovateľ odôvodnil svoje odvolanie
tým, že nakoľko sa odporca na výzvu revízora dňa 01.09.2011 na linke MHD č. 210 nepreukázal platným
cestovným lístkom, alebo iným platným cestovným dokladom, je povinný v zmysle čl. 6 Prepravného
poriadkumestskejhromadnejdopravyvBratislaveačl.5TarifymestskejhromadnejdopravyvBratislave

zaplatiť navrhovateľovi cestovné 0,70 Eur a úhradu 50,- Eur, pretože táto povinnosť mu vznikla v zmysle
§ 12 ods. 2 písm. b) a § 14 ods. 1 písm. d) a § 17 ods. 2 zák. č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave a
táto úhrada za nepreukázanie sa cestovným lístkom medzi práva z prepravy podľa § 760 Občianskeho
zákonníka nepatrí. Poukázal na to, že zákon o cestnej doprave neustanovuje premlčaciu dobu na
zaplatenie úhrady pri cestovaní bez cestovného lístka a preto bolo povinnosťou súdu na danú právnu

vec aplikovať ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka o všeobecnej premlčacej dobe. Poukázal tiež
na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 15Co/67/2011 a sp. zn. 14Co/216/2011.

Odporca odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu navrhovateľa sa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti

ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania(§212ods.1O.s.p.),postupombeznariadeniaodvolaciehopojednávania(§214ods.2O.s.p.)
a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky na jeho potvrdenie v zmysle § 219
O.s.p.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i

vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel
k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď
vec i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd odkazuje na
správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže

dať za pravdu odvolateľovi.

Odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že pri vyhodnotení vykonaného dokazovania
každého z vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bolo v konaní dostatočným
spôsobom preukázané, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu nedôvodný.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom podaným na súde prvého stupňa dňa 13.11.2012

domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu cestovné v sume 0,70 Eur, úhradu pri nepreukázaní sa
platným cestovným lístkom v sume 50,- Eur a náhradu trov konania v sume 87,24 Eur za to, že odporca
cestoval v dopravnom prostriedku navrhovateľa bez platného cestovného lístka. Z hlásenia o porušení
tarifných a prepravných podmienok variabilný symbol 1136229 zo dňa 01.09.2011 bolo preukázané,že odporca dňa 01.09.2011 cestoval v dopravnom prostriedku navrhovateľa bez platného cestovného
lístka na linke č. 210, č. voza 6277/1. Za porušenie tarifno-prepravných podmienok - cestovanie bez
cestovného lístka, mu bola uložená povinnosť uhradiť cestové vo výške 0,70 Eur a postih vo výške 50,-

Eur. Tie však na výzvu prepravného kontrolóra odmietol zaplatiť.

Občiansky zákonník upravuje prepravné zmluvy (zmluvy o preprave osôb a zmluvy o preprave nákladu)
v § 760 až 773. Úprava prepravných zmlúv v Občianskom zákonníku je veľmi stručná a obsahuje iba
základné pravidlá, ktoré platia pri prepravných zmluvách. Vzhľadom na väčšie množstvo rôznorodých
spôsobov dopravy (železničná, cestná, vodná, mestská atď.), ktoré si vyžadujú svoje špecifické

úpravy, nebolo ani možné všetky otázky týkajúce sa právnej úpravy upraviť v Občianskom zákonníku
podrobnejšie. Preto § 772 ustanovuje, že podrobnejšiu úpravu osobnej a nákladnej prepravy ustanovujú
osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify (Komentár k Občianskemu zákonníku).

Podľa § 760 Obč. zák. zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné
použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.
Citované ustanovenie nepriamo vymedzuje pojem zmluva o preprave osôb tým, že ustanovuje základné

práva a povinnosti účastníkov tejto zmluvy. Podľa tohto ustanovenia zmluvou o preprave osôb vzniká
cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil
na miesto určenia riadne a včas. Z tohto ustanovenia vyplývajú aj pojmové znaky zmluvy o preprave
osôb. Ide o zmluvu uzavretú medzi dvoma účastníkmi, t.j. medzi cestujúcim, ktorého treba dopraviť na
miesto určenia a dopravcom, ktorý má povinnosť cestujúceho dopraviť na miesto určenia včas a riadne.

Doprava osoby na miesto určenia sa uskutočňuje určeným dopravným prostriedkom, ktorý si cestujúci
zvolil, za odplatu (cestovné). Formu a spôsob uzavretia zmluvy o preprave osoby zákon žiadnym
spôsobom nevymedzuje. Ide teda o zmluvu neformálnu, ktorá sa môže uzavrieť rôznym spôsobom
určeným v prepravných poriadkoch podľa druhu a spôsobu dopravy (napr. zakúpením cestovného
lístka, letenky, vstupom do dopravného prostriedku, znehodnotením cestovného lístka pri vstupe do

dopravného prostriedku, dohodou o určení miesta určenia dopravy a pod.) s tým, že podrobnosti o
právach a povinnostiach účastníkov zmluvy o preprave sú upravené v prepravných poriadkoch, ktoré si
vypracúvajú dopravcovia na základe všeobecne záväzných predpisov.

Právne vzťahy účastníkov konania sa riadia ustanovením § 760 Obč. zák. Zmluva o preprave v mestskej
hromadnej doprave bola uzavretá konkludentným konaním spočívajúcim na strane cestujúceho v

nástupe do dopravného prostriedku. Zvláštnosť tejto zmluvy ako zmluvy neformálnej spočíva v tom,
že tým, že cestujúci nastúpi do dopravného prostriedku konkludentne pristupuje na celý rozsah
poskytovanej služby, mlčky pristupuje aj na ďalšie všeobecne známe vedľajšie dojednania zmluvy
upravené v zákone č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov a v Prepravnom
poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, vydaného v zmysle zákona č. 164/1996 Z.z.

Dopravným podnikom Bratislava, a.s., t.j. mať u seba platný cestovný lístok a na vyzvanie ho predložiť
ku kontrole. Takýmto je aj dojednanie, že pokiaľ cestujúci nezaplatí riadne a včas cestovné, ktoré je
cenou poskytovanej služby, súhlasí s tým, že mu bude účtovaná pokuta. Použitie prostriedku mestskej
hromadnej dopravy je v plnej dispozícii občana ako cestujúceho a je na jeho úvahe, či za takto
stanovených podmienok do dopravného prostriedku nastúpi a zmluvu o preprave uzavrie. Vo svojej

podstate tieto predstavujú obsah zmluvy o preprave osôb, pretože vyjadrujú vzájomné práva a im
zodpovedajúce povinnosti oboch zmluvných strán, ktoré nie je možné z uvedeného dôvodu oddeliť.

V danom prípade právne závery súdu prvého stupňa zodpovedajú hypotéze použitého právneho
predpisu. Správny je aj záver súdu prvého stupňa o premlčaní. Navrhovateľ totiž predmetným návrhom
uplatňoval cestovné a nezaplatenú úhradu (pokutu), splatnú dňom porušenia povinnosti odporcu mať

zakúpený lístok, t.j. dňom 01.09.2011, v zmysle § 12 ods. 4, § 14 ods. 3 zákona č. 168/1996 Z.z. o
cestnej doprave v znení neskorších predpisov a čl. 6 bod 3 Prepravného poriadku mestskej hromadnej
dopravyvBratislave,vydanéhovzmyslezákonač.164/1996Zb.odráhachvzneníneskoršíchpredpisov
Dopravným podnikom Bratislava, a.s., t.j. mať u seba platný cestovný lístok a na vyzvanie ho predložiť
ku kontrole.Pre práva z prepravy platí premlčacia doba podľa § 108 Obč. zák., podľa ktorého ustanovenia jej
dĺžka je jeden rok. Nakoľko návrh na začatie konania bol doručený súdu podľa prezenčnej pečiatky
až dňa 13.11.2012, bol nepochybne podaný po uplynutí zákonnej ročnej premlčacej doby. Námietka

navrhovateľa v odvolaní ohľadom premlčania, keď mal za to, že keďže zákon č. 169/1996 Z.z. o
cestnej doprave nemá osobitnú úpravu premlčania, je namieste použiť § 101 Obč. zák., a v danom
prípade premlčanie práva posudzovať vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, nie je dôvodná. Právo
na zaplatenie cestovného a úhrady má rovnaký právny základ, a to porušenie podmienok zmluvy o
preprave, pričom práva z prepravy sa podľa § 108 Obč. zák. premlčujú v jednoročnej premlčacej dobe.

Nie je preto žiaden rozumný dôvod posudzovať podmienky premlčania uplatneného nároku inak, než
v zmysle ust. § 108 Obč. zák. Pokiaľ sa navrhovateľ odvolával vo svojom odvolaní na rozhodnutie
Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 15Co 67/2011, či sp. zn. 14Co 216/2011, so závermi v nich
prezentovanými v otázke premlčania sa odvolací súd nestotožnil; predmetné rozhodnutia nie sú pre
rozhodovanie iných odvolacích senátov právne záväzné. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na
iné rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, vychádzajúce z právneho záveru o premlčaní podľa § 108

Obč. zákonníka, a to napr. sp. zn. 2Co/389/2013, sp. zn. 3Co/96/2013, sp. zn. 5Co/399/2013, sp. zn.
9Co/396/2013.

V danom prípade odporca namietal premlčanie uplatneného nároku navrhovateľom, ako vyplýva zo
spisu. Odôvodnene vznesená námietka premlčania má za následok už bez ďalšieho zamietnutie návrhu
veriteľa. Odôvodnene vznesená námietka premlčania sa stala skutočnosťou, ktorá bráni tomu, aby súd

veriteľovi jeho právo priznal.

Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, pokiaľ súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v celom rozsahu
zamietol, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O.s.p.
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, vrátane rovnako vecne správneho závislého výroku o náhrade
trov konania, potvrdil.

Súd prvého stupňa však vo svojom rozsudku vo výroku o trovách konania uviedol zrejmú nesprávnosť,
keď uviedol, že navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva, pričom z odôvodnenia rozsudku v tejto
časti jednoznačne vyplýva, že náhradu trov konania nepriznal úspešnému odporcovi. Preto odvolací súd
v tejto časti súdu prvého stupňa v zmysle § 222 ods. 3 O.s.p. nariadil vykonať opravu podľa § 164 O.s.p.

V odvolacom konaní plne úspešnému odporcovi vzniklo podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1

O.s.p. právo na náhradu trov konania voči v odvolaní neúspešnému navrhovateľovi. Odporca si náhradu
trov odvolacieho konania neuplatnil, preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.