Rozsudok Judgement was issued on Thursday, May 14, 2014

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 9C/99/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613217447
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Triznová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2014:6613217447.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Evou Triznovou v právnej veci žalobcu: CD Consulting
s.r.o., IČO: 26 429 705, so sídlom Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha
3, Česká republika, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., AK so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava,
IČO: 36 864 421 proti žalovanej: W. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. G. XXXX/XX, XXX XX I., štátny
občan Slovenskej republiky, t.č. na neznámom mieste, zastúpená opatrovníkom: T. W., zamestnanec

Okresného súdu G., v konaní o zaplatenie 210,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 210,- Eur, zmenkový úrok vo
výške 0,25 % denne: zo sumy 300,- Eur počnúc od 31.01.2011 do 22.04.2012 vo výške 336,- Eur, zo
sumy 280,- Eur počnúc od 23.04.2012 do 29.05.2012 vo výške 25,90 Eur, zo sumy 270,- Eur počnúc od
30.05.2012 do 29.06.2012 vo výške 20,93 Eur, zo sumy 260,- Eur počnúc od 30.06.2012 do 30.07.2012
vo výške 20,15 Eur, zo sumy 250,- Eur počnúc od 31.07.2012 do 22.08.2012 vo výške 14,38 Eur, zo
sumy 240,- Eur počnúc od 23.08.2012 do 27.09.2012 vo výške 21,60 Eur, zo sumy 230,- Eur počnúc od

28.09.2012 do 30.10.2012 vo výške 18,98 Eur, zo sumy 220,- Eur počnúc od 31.10.2012 do 29.11.2012
vo výške 16,50 Eur, zo sumy 210,- Eur od 30.11.2012 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo zmenkovej
sumy zo sumy 300,- Eur počnúc od 18.04.2011 do 22.04.2012 vo výške 18,35 Eur, zo sumy 280,- Eur
počnúc od 23.04.2012 do 29.05.2012 vo výške 1,70 Eur, zo sumy 270,- Eur počnúc od 30.06.2012
do 29.06.2012 vo výške 1,38 Eur, zo sumy 260,- Eur počnúc od 30.06.2012 do 30.07.2012 vo výške
1,32 Eur, zo sumy 250,- Eur počnúc od 31.07.2012 do 22.08.2012 vo výške 0,95 Eur, zo sumy 240,- Eur

počnúc od 23.08.2012 do 27.09.2012 vo výške 1,42 Eur, zo sumy 230,- Eur počnúc od 28.09.2012 do
30.10.2012 vo výške 1,25 Eur, zo sumy 220,- Eur počnúc od 31.10.2012 do 29.11.2012 vo výške 1,08
Eur, zo sumy 210,- Eur od 30.11.2012 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej
sumy 1,- Eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania vzniklé v súvislosti so zaplatením súdneho
poplatku 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 58,34 Eur na účet právneho zástupcu Fridrich

Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sažalobou,ktoráboladoručenáOkresnémusúduLučenecdňa28.03.2013domáhalzaplatenia
210,- Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 300,- Eur počnúc od 31.01.2011 do
22.04.2012 vo výške 336,- Eur, zo sumy 280,- Eur počnúc od 23.04.2012 do 29.05.2012 vo výške
25,90 Eur, zo sumy 270,- Eur počnúc od 30.05.2012 do 29.06.2012 vo výške 20,93 Eur, zo sumy

260,- Eur počnúc od 30.06.2012 do 30.07.2012 vo výške 20,15 Eur, zo sumy 250,- Eur počnúc od
31.07.2012 do 22.08.2012 vo výške 14,38 Eur, zo sumy 240,- Eur počnúc od 23.08.2012 do 27.09.2012
vovýške21,60Eur,zosumy230,-Eurpočnúcod28.09.2012do30.10.2012vovýške18,98Eur,zosumy220,- Eur počnúc od 31.10.2012 do 29.11.2012 vo výške 16,50 Eur, zo sumy 210,- Eur od 30.11.2012
do zaplatenia, 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy zo sumy 300,- Eur počnúc od 18.04.2011 do
22.04.2012 vo výške 18,35 Eur, zo sumy 280,- Eur počnúc od 23.04.2012 do 29.05.2012 vo výške 1,70

Eur, zo sumy 270,- Eur počnúc od 30.06.2012 do 29.06.2012 vo výške 1,38 Eur, zo sumy 260,- Eur
počnúc od 30.06.2012 do 30.07.2012 vo výške 1,32 Eur, zo sumy 250,- Eur počnúc od 31.07.2012 do
22.08.2012 vo výške 0,95 Eur, zo sumy 240,- Eur počnúc od 23.08.2012 do 27.09.2012 vo výške 1,42
Eur, zo sumy 230,- Eur počnúc od 28.09.2012 do 30.10.2012 vo výške 1,25 Eur, zo sumy 220,- Eur
počnúcod31.10.2012do29.11.2012vovýške1,08Eur,zosumy210,-Eur od30.11.2012dozaplatenia,

zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy 1,- Eur. Uplatnil si od žalovanej trovy konania,
ktoré mu vznikli v súvislosti so zaplatením súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia.

Príslušnosť Okresného súdu Lučenec na prejednanie a rozhodnutie danej veci ako cezhraničného
sporu žalobca, ako právnická osoba so sídlom v Českej republike v zmysle Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veci

s nízkou hodnotou sporu, v spojení s Nariadením Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a
uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach odvodil od bydliska žalovanej na
území Slovenskej republiky.

Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú

vystavil žalovanej dňa 24.03.2010 na zmenkovú sumu 300,- Eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok
žalovanej zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu so
zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne počnúc od 31.01.2011 Za miesto splatenia bolo určené sídlo
prvotného zmenkového veriteľa. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie
predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Žalobca vo svojej žalobe ďalej uviedol, že indosant predložil

zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľka doposiaľ titulom zmenky zaplatila sumu 90,- Eur. Keďže
zmenková istina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti
zistiť verejnou listinou.

Žalobca podal žalobu na vzorovom tlačive A Návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1

Nariadenia č. 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu. Ako písomné dôkazy na podporu svojej pohľadávky uviedol a predložil originál zmenky, výpis z
obchodného registra žalobcu a plnomocenstvo pre právneho zástupcu, vrátane osvedčenia
na registráciu na daň z priadnej hodnoty. Súčasne uviedol, že nechce, aby sa nariadilo pojednávanie.

Dňa 23.12.2013 bolo v zmysle čl. 5 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007
z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu žalovanej
za účelom vyjadrenia sa k podanému návrhu na uplatnenie pohľadávky žalobcu zo dňa 28.03.2013
doručenétlačivoCnaodpoveďspoluspredmetnýmnávrhomajehoprílohamivrátanefotokópiezmenky.
Žalovaná v lehote určenej čl. 5 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007

z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu vytlačené
tlačivo C na odpoveď Okresnému súdu Lučenec doručila. Žiadala, aby jej súd povolil dlh zaplatiť v
splátkach.

V priebehu konania sa žalovaná z adresy I., I. G. XXXX/60 odsťahovala. Napriek tomu, že má evidovaný

trvalý pobyt na adrese FC., I. G. XX, zo správy Obvodného oddelenia PZ Fiľakovo bolo preukázané, že
sa na tejto adrese nezdržiava a jej pobyt je neznámy. Súd ustanovil žalovanej opatrovníka v osobe T.
W., zamestnanca Okresného súdu G. uznesením zo dňa 01.04.2014 č.k. 9C/99/2013-64.

Podľa čl. 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým

sa ustanovuje európske konanie z nízkou hodnotou sporu, (ďalej len Nariadenie), toto nariadenie sa
uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu,
alebotribunálu, vktorýchhodnotapohľadávkyvčasedoručeniatlačivanávrhunauplatneniepohľadávky
príslušnému súdu, alebo tribunálu nepresahuje 2 000,- eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a
nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné, ani správne veci, ani na zodpovednosť štátu za

konanie, alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci („acta jure imperii“).Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor, v ktorom má
aspoň jedna zo strán bydlisko, alebo obvyklý pobyt v členskom štátne inom, ako v členskom štáte súdu,
alebo tribunálu konajúceho vo veci.

Podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia navrhovateľ začne európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu vyplnením vzorového tlačiva A ako je uvedené v prílohe I , a jeho podaním na príslušný súd,
alebo tribunál osobne, poštou, alebo akýmkoľvek iným komunikačným prostriedkom, ako je fax alebo
elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát, v ktorom sa konanie začína. Tlačivo návrhu

na uplatnenie pohľadávky obsahuje opis dôkazov, ktoré podporujú pohľadávku a prípadne sa k nemu
pripoja akýkoľvek príslušné podporné dokumenty.

Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd,
alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo ak o to požiada niektorá
zo strán. Súd, alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti

prípaduústnepojednávaniezjavneniejepotrebnéprespravodlivévedeniekonania.Dôvodyodmietnutia
sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu, alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno
samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 5 ods. 2 Nariadenia po doručení správne vyplneného tlačiva Návrhu na uplatnenie pohľadávky

súd, alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia
tlačivanávrhunauplatneniepohľadávkyavprípadepotrebypodpornýchdokumentovspolusvyplneným
tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní
od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa čl. 5 ods. 3 Nariadenia odporca odpoveď do 30 dní od doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade
potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty a zašle ho späť súdu, alebo tribunálu, alebo
akýmkoľvek iným vhodným spôsobom pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu, alebo navrhovateľa v lehotách
ustanovených v článku 5 ods. 3, alebo 6, súd, alebo tribunál vydá rozsudok, alebo:
a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky
b) vykoná dôkazy v súlade článkom 9, alebo

c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia, ak sa súdu, alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote
určenej v článku 5 ods. 3, alebo 6 súd, alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke, alebo proti
pohľadávke.

Podľačl.19Nariadenia,pokiaľtotonariadenieneustanovujeinak, európskekonanievoveciachsnízkou
hodnotou sporu sa riadi s procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Súd konštatuje, že predmetná vec v zmysle citovaných ustanovení článku 2 ods. 1 a článku 3 ods.

1 Nariadenia patrí vzhľadom na výšku uplatňovanej pohľadávky a cezhraničný charakter sporu do
pôsobnosti Nariadenia. Nakoľko žalobca uplatnil svoju pohľadávku podaním návrhu na uplatnenie
pohľadávky prostredníctvom Nariadením predpísaného vzorového tlačiva A, vo vzťahoch ku ktorému
má súd za to, že bolo vyplnené v súlade s Nariadením, postupoval súd v konaní v zmysle Nariadenia
ako v európskom konaní vo veci s nízkou hodnotou sporu.

Keďže žalobca v návrhu na uplatnenie pohľadávky zo dňa 28.03.2013 výslovne uviedol, že netrvá na
tom, aby súd v prejednávanej veci nariadil pojednávanie žalovaná taktiež nežiadala, aby bolo nariadené
pojednávanie a súd to vzhľadom na okolnosti prípadu nepovažoval za potrebné postupovať v zmysle
citovaného ustanovenia článku 5 ods. 1 Nariadenia tak, že predmetné konanie, ako európske konanie

vo veci s nízkou hodnotou sporu viedol ako písomné, pojednávanie vo veci nenariadil a dňa 14.05.2014
vo veci verejne vyhlásil rozsudok.Z predložených a označených dôkazov súd zistil, že žalovaná dňa 24.03.2010 v G. vystavila vlastnú
zmenku, obsahom ktorej je záväzok žalovanej zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti
POHOTOVOSŤ s.r.o. sumu vo výške 300,- Eur a zmenkový úrok 0,25 % denne počnúc od

31.01.2011 do zaplatenia. Predmetná zmenka bola žalovanou vystavená ako vistazmenka a bola
opatrená doložkami „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ pričom za
miesto platenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že
spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. indosovala zmenku na radu žalobcu. Žalovaná na zmenku doposiaľ
zaplatila 90,- Eur, preto si žalobca uplatnil voči nej zaplatenie zmenkovej sumy 210,- Eur a zmenkového

úroku, na zaplatenie ktorého sa žalovaná ako vystaviteľka zmenky zaviazala, ale aj zákonný úrok vo
výške 6 % ročne a zmenkovú odmenu. Žalovaná v zmysle článku 5 ods. 1 Nariadenia súdu vyplnené
tlačivoCodpoveďdoručila,knávrhunauplatneniepohľadávkysavyjadrilatak,žejeochotnádlhzaplatiť,
avšak v splátkach.

Keďže nárok na zaplatenie peňažnej sumy si žalobca v predmetnom konaní uplatňuje titulom

predloženej zmenky, súd skúmal, či zmenka zaplatenia ktorej sa žalobca domáha, spĺňa zákonné
náležitosti.

Aby určitá listina bolo zmenkou musí spĺňať náležitosti ustanovené zákonom a majetkom prvého
nadobúdateľa sa musí stať zákonom ustanoveným spôsobom.

Podľa čl. I, § 5 ods. 1 Zák.č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov
vo zmenke zročnej na videnie, alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie
zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa čl. I, § 5 ods. 2 citovaného zákona úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj,
platí úroková doložka za nenapísanú.

Podľa čl. I, § 5 ods. 3 citovaného zákona úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený
deň iný.

Podľa čl. I, § 10 citovaného zákona, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako
bolo dojednané nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak
majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne, alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbalosťou.

Podľačl.I,§11ods.1citovanéhozákona,každúzmenku,ikeďnebolavystavenánarad,možnopreviesť
indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. I, § 13 ods. 1 citovaného zákona, indosament treba napísať na zmenku, alebo na list s ňou
spojený (prívesok). Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).

Podľa čl. I, § 16 ods. 1 citovaného zákona o tom, kto má zmenku v rukách platí, že je oprávneným
majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak posledný z nich
je blankoindosament.

Podľa čl. I, § 17 citovaného zákona, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré
sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi, alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ
pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa čl. I, § 33 ods. 1 citovaného zákona zmenka môže byť vystavená na nahliadnutie, na určitý čas

po nahliadnutí, na určitý čas po dátume vystavenia, na určitý čas.

Podľa čl. I, § 33 ods. 2 citovaného zákona zmenky s inou dobou platnosti, ako je vyššie uvedené, alebo
so splatnosťou postupnou sú neplatné.

Podľa čl. I, § 34 ods. 1 citovaného zákona zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí byť
predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť, alebo
určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.Podľa čl. I, § 48 ods. 1 citovaného zákona majiteľ môže postihom žiadať :
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá, alebo zaplatená s úrokmi, ak boli dojednané;
2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosť;

3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy, alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa čl. I, § 75 citovaného zákona vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto

listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu, alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;

7. podpis vystaviteľa.

Podľa § 495 Občianskeho zákonníka platnosť záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod na základe
ktorého je dlžník povinný platiť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku s výnimkou cenných
papierov hromadne vydaných, alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že

veriteľ túto povinnosť nemá.

Nárok zo zmenky je uplatnený žalobcom, ako zahraničnou právnickou osobou podľa Nariadenia EP a
Rady(ES)č.861/2007z11.07.2007,ktorýmsazaviedloeurópskekonanievoveciachsnízkouhodnotou
sporu na tlačive A podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia, ktorú v origináli predložil k návrhu spolu s výpisom

z Obchodného registra a splnomocnestvom pre právneho zástupcu. Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia je
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v zásade písomné a súd vec prejedná len vtedy,
ak to považuje za potrebné, alebo ak to považuje za potrebné, alebo ak to navrhne niektorá zo strán.

Súd preto podľa čl. 5 ods. 3 a čl. 7 Nariadenia vychádzal z uplatneného nároku zo zmenky. Pretože

pre takto uplatnený nárok stačí, ak je zmenka, ktorá je v origináli predložená navrhovateľom platná a
obsahuje všetky náležitosti vlastnej zmenky upravené v § 75 Zák. zmenkového a šekového.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že medzi pôvodným majiteľom zmenky spoločnosťou
POHOTOVOSŤ s.r.o. a žalovanou bola uzavretá úverová zmluva, na základe ktorej poskytol žalobca

žalovanej konkrétnu sumu, ktorej návratnosť zabezpečil vystavením blankozmenky, ako vlastnej
zmenky, v ktorej nebola vyplnená suma a ani splatnosť, pretože sa na takomto vyhotovení zmenky
zmluvné strany dohodli. Dohoda o vyplňovacom práve je obsiahnutá v čl. 17 Všeobecných podmienok
poskytovania úveru, na základe ktorých bola spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. , ako pôvodný majiteľ -
reminent oprávnená dopísať do zmenky takú výšku sumy, s ktorou žalovaná meškala ku dňu splatnosti

zmenky.

V čl. I, § 10 Zákona zmenkového, šekového je obsiahnutá právna úprava pre blankozmenku, vystaveniu
ktorej predchádza dohoda o vyplňovacom práve. Blankozmenka je v čase jej vystavenia zmenkou
neúplnou a zmenkou skutočnou sa stane až potom, keď ju neskôr doplní iná osoba, než je vystaviteľ,

ktorý do nej dopíše dlžnú sumu a splatnosť . Až po jej doplnení nastanú účinky zmenky ex tunc tak, ako
keby bola táto listina od začiatku uvedená do obehu, ako dokonalá zmenka. Vyplňovacím vyhlásením
sa udeľuje právo k dotvoreniu zmenky práve na základe vyplňovacieho práva, pričom udeliť toto právo
formálne, či neformálne môže len ten, kto uvádza takúto listinu do obehu. Vyplňovacie vyhlásenie
smeruje preto na prvého majiteľa zmenky, ktorá nie je ešte vyplnená.

Zmenka je cenným papierom vydaným zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník zaväzuje
majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a v čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide tak o záväzok,
ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkom takejto zmenky len
možnosťpodaťnámietkuprotimajiteľovi,avšakneupravuje,žebytakátolistinanebolaplatnouzmenkou.

S týmto potom súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníkov, ktorí musia namietať a preukázať, že išlo
pôvodne o blankozmenku, ktorá mala byť vyplnená inak a teda musia preukázať obsah vyplňovacieho
práva, ako aj to, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s vyplňovacím vyhlásením a teda aj s
udeľovaným vyplňovacím právom, čo sa v prejednávanej veci nestalo. Ak by bola zmenka stále vdispozícii pôvodného majiteľa, ktorému bola na vyplnenie odovzdaná, bola by odporkyňa na takéto
námietky oprávnená, avšak len voči nemu. Ak však bola zmenka prevedená na iného majiteľa tak, ako
je tomu v prejednávanej veci, musí dlžník preukázať, že nový majiteľ bol pri nadobudnutí zmenky v

zlej viere, alebo, že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou. Zlou vierou budú najmä tie prípady, kedy
majiteľ nechá na seba previesť nevyplnenú zmenku, pričom vie, ako má byť vyplnená, ale má za cieľ
zneužiťtútolistinutak,žejuvyplnínesprávne,prípadne,žejunadobudollenpreto,abyzbavilodporkyňu,
ako dlžníka možnosti vzniesť voči pôvodnému majiteľovi, reminentovi kauzálne námietky.

Pri vystavení blankozmenky nie je možné určiť, ktorým dňom nastane jej splatnosť, pretože takéto
rozhodnutie je na majiteľovi zmenky, ktorý v rámci lehoty na predloženie môže kedykoľvek zmenku na
platenie označenej osobe predložiť. Zmenku je potrebné zaplatiť bez zbytočného omeškania, pretože
sa táto stáva splatnou hneď potom, ako ju ten, komu je predložená uvidí. Lehota, ktorá je uvedená na
zmenke plynie od dátumu, kedy bolo možné najskôr zmenku predložiť na platenie a nie tak, ako je to
bežné od dátumu vystavenia uvedeného na zmenke.

Práve pri zmenkách na videnie - vistazmenka a zmenkách splatných v určitej lehote po videní - lehotná
vista, ktoré nemajú pri ich vystavení splatnosť extraktne stanovenú z dôvodu, že táto je závislá na
majiteľovi zmenky sa pripúšťa úročenie zmenky podľa § 5 ods. 1 Zmenkového a šekového zákona.
V zmenke predloženej navrhovateľom je stanovená úroková miera, ako aj obdobie úročenia. Obdobie

úročenia je spravidla určené dňom vystavenia zmenky, pričom tento údaj zo zmenky priamo vyplýva,
resp. na zmenke môže byť určený aj iný deň, ako začiatok úročenia zmenky, nie však skorší než je
dátum vystavenia zmenky. Zo Zákona zmenkového a šekového nevyplýva žiadne pravidlo, ktoré by
stanovovalo, dokedy sa zmenková suma úročí. Ak je úrok odmenou za poskytnutie určitých finančných
prostriedkov,potompatríaždozaplatenia,t.j.dodobydokedysúfinančnéprostriedkypoužívanénapriek

tomu, že sa tak deje po splatnosti zmenkovej sumy a súbežne vzniká právo na sankčný úrok. Nejde
o vadu zmenky, ak výstavca pokiaľ ide o koniec doby úročenia stanovil dátum do ktorého najneskôr je
možné zmenku úročiť, aj keby sa pre nepredloženie nestala do tejto doby splatnou.

Súd považuje z vyššie uvedených dôvodov zmenku predloženú žalobcom, z ktorej vyplýva jednoznačná

doba splatnosti, pretože obsahuje údaj „zaplaťte pri predložení“ za zmenku splatnú, splatnú na videnie
tak, ako to vyplýva z § 33 ods. 1 Zákona zmenkového, šekového. Splatnosť zmenky nastáva v momente
jej predloženia, pričom predložiť je ju možné v lehote 4 rokov od jej vystavenia a až po jej predložení
v lehote 4 rokov nastáva jej splatnosť.

V zmysle Zákona zmenkového a šekového je každú zmenku možné previesť indosamentom a v prípade,
že k takémuto prevodu dôjde, nadobudne nový majiteľ všetky práva zo zmenky. Nestáva sa však
právnym nástupcom, ale len novým nadobúdateľom všetkých práv a povinností zo zmenky, nie však
z úverového vzťahu, ktorý zmenka pôvodne zabezpečovala. Práve z tohto dôvodu môže žalovaná,
ako priamy dlžník namietať voči žalobcovi, ako poslednému majiteľovi zmenky, že vedome konal na jej

škodu, čo ale neznamená námietku nedostatku práv k zmenke, ale len obranu dlžníka proti platnému
zmenkovému záväzku. Skutočnosť, že majiteľ konal protiprávne, môže tak mať za následok jeho
povinnosť nahradiť škodu, ktorá by v dôsledku toho dlžníkovi zo zmenky vznikla.

Dlžník nepreukázal, že nový majiteľ zmenky konal pri jej nadobúdaní vedome na jeho škodu a nepodal

žiadne námietky vyplývajúce z jeho vzťahu k žalobcovi a ani zo záväzkovo-právneho vzťahu ku ktorému
sa zmenka viazala. Žalobca v konaní uplatňuje záväzok žalovanej, že za zmenku zaplatí sumu, ktorú
doplnil do zmenky pôvodný majiteľ, pričom súd musí posudzovať návrh žalobcu v danom prípade
ako nárok zo zmenky. Súd nemá výhrady k právnemu posúdeniu zmenky vyhotovenej za účelom
splatenia spotrebiteľského úveru ako zabezpečovacej zmenky. Je však treba zdôrazniť, že sa jedná

o dva samostatné vedľa sebe existujúce záväzky, pričom aj zabezpečovacia zmenka má nespornú a
abstraktnú povahu.

Súd zdôrazňuje, že predmetom sporu nie je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, ale nárok zo zmenky,
ktorá indosáciou, charakter zabezpečovacej zmenky stratila a nadobudla charakter zmenky na platenie.

Posudzovanie základného vzťahu by malo význam len vtedy, keby žalovaná ako spotrebiteľka vzniesla
voči majiteľovi námietky, že k indosácii došlo na jej škodu, alebo ak by podala relevantné kauzálne
námietky týkajúce sa úverovej zmluvy, prípadne zmenky, čo by však musela v konaní aj preukázať.V danej veci je predmetom konania uplatnenie práv zo zmenky predloženej žalobcom. Z povahy zmenky,
ako abstraktného cenného papiera prísne oddeleného od kauzálneho dôvodu vystavenia zmenky
vyplýva, že žalobca ako majiteľ zmenky nemusí pri predložení, ani pri vymáhaní zmenky preukazovať

povinnosť žalovanej zaplatiť dlh zo zmenky. Zmenka je abstraktným a nesporným záväzkom, pri ktorom
nie je významné, prečo bola zmenka vystavená a preto pokiaľ pri vystavení zmenky boli dodržané
prísne formálne pravidlá predpísané zákonom a obsah zmenky spĺňa náležitosti ustanovené zákonom
má jej majiteľ nepochybné právo na jej zaplatenie, a to bez ohľadu na dôvody, pre ktoré bola zmenka
vystavená. Vystavenie platnej zmenky predstavuje pre dlžníka vznik záväzku, ktorým bezpodmienečne

sľubuje zaplatenie zmenkovej sumy tomu, kto bude pri predložení zmenky jej majiteľom a zároveň na
seba berie riziko, že v prípade, ak pôvodný majiteľ zmenky túto postúpi ďalšiemu majiteľovi, prípadne
nepretržitému radu ďalších majiteľov (indosátorov) dlžník ostáva zaviazaný svojim pôvodným dlžníckym
záväzkom voči tej osobe, ktorá je posledným majiteľom zmenky. Zásada abstraktnosti zmenkových
záväzkov spočíva v tom, že pri zmenke ide o záväzok celkom samostatný, oddelený od všeobecno-
právnych záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku a teda dôvod, na základe ktorého bola zmenka

vystavená je nepodstatný. Dlžník preto nemôže namietať voči povinnosť zaplatiť zmenku, ktorá vyplýva
z jeho pôvodného vzťahu s POHOTOVOSŤOU s.r.o., a to práve z dôvodu, že došlo k jej indosácii.
Výlučne žalovaná je, kto je povinný tvrdiť na svoju obranu proti platobnej povinnosti zo zmenky všetky
skutočnosti, ktoré považuje za významné. Žalobca, ako majiteľ zmenky, je dostatočne legitimovaný už
samou zmenkou bez toho, aby musel preukazovať dôvod vzniku zmenky, či dôvody jej prijatia.

Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov sú záväzkami samostatnými.
Ak je návrhom uplatnený nárok zo zmenky, nie je možné bez ďalšieho v takomto konaní rozhodovať o
záväzkoch zo zmluvy, ani keď je nepochybné, že s danou zmluvou súvisia.

Žalovaná, ako dlžník zo zmenky žiadne kauzálne námietky nevzniesla na prelomenie základnej zásady
obsiahnutej v § 17 Zákona zmenkového a šekového nestačia.

Zásadu nespornosti a abstraktnosti zmenkových záväzkov môže prelomiť len taká skutočnosť, že sám
majiteľ nekonal pri nadobudnutí zmenky poctivo a že konal na škodu dlžníka. V takom prípade sa

navodzuje stav, kedy dlžník nadobudne presvedčenie, že v dôsledku prevodu zmenky nemá možnosť
námietky kauzálnej povahy vnášať, pretože vychádza z toho, že ide o nového, originálneho majiteľa
zmenky a vtedy má dlžník právo uplatniť obranu námietkami aj proti tomuto novému majiteľovi. Samotná
námietka nepoctivého nadobudnutia zmenky ďalším majiteľom ku škode dlžníka musí byť ako relatívna
námietka dlžníka vznesená a musí byť ním tiež preukázaná. Podľa Zákona zmenkového a šekového

bol preto súd oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej
platnosť zo zákona povinne do nej uviesť, nie však podmienky jej vystavenia, ani jej neprípustnosť.

Nárok zo zmenky uplatnený žalobcom súd posúdil podľa Zákona zmenkového a šekového s tým, že
žalobcom predložená zmenka je zmenkou platnou a to aj pokiaľ ide o určenie doby splatnosti pre

zmenkovú sumu, ako aj o obdobie úročenia zmenkovej sumy a aj dohody o vyplňovacom práve.

Žalovaná bola v predmetnom konaní pasívna. Na svoju obranu neuviedla žiadne skutočnosti, ani
nepredložila súdu žiadne dôkazy. Navrhla, aby jej súd povolil dlh voči žalobcovi zaplatiť v splátkach.
Nepopísala svoju sociálnu situáciu, neuviedla výšku splátok. Následne sa odsťahovala z adresy trvalého

bydliska a súdu neoznámila adresu súčasného pobytu. Súdu sa nepodarilo zistiť, kde sa žalovaná v
súčasnosti zdržuje, preto jej ustanovil opatrovníka.

Napriek tomu súd vykonal vo veci dokazovanie za účelom zistenia, či žalobcom predložená zmenka je
platná a či je, alebo nie je vystavená v súlade so zákonom č. 191/1950 Sb. zmenkovom a šekovom.

Súdpreskúmalzmenku,nazákladektorejsižalobcavpredmetnomkonaníuplatňujeprávonazaplatenie
peňažnej sumy voči žalovanej, ktorej fotokópia je založená na čl. 18súdneho spisu a zistil, že zmenka
je podpísaná žalovanou. Okrem peňažnej sumy, ktorá je určitá obsahuje údaj o mene i zročnosti
zmenky, vyjadrený záväzkom žalovanej, ako vystaviteľky zaplatiť za túto zmenku pri predložení.

Predmetný záväzok odporkyne zaplatiť za zmenku nie je viazaný na žiadnu podmienku. Zmenka
obsahuje údaje týkajúce sa mena toho, na rad koho sa má platiť, ako aj údaj miesta, kde sa má platiť.
Na zmenke je uvedený dátum a miesto jej vystavenia, pričom ide o dátum a miesto vystavenia, ktoré
existujú.Navrhovateľompredloženázmenkajevistazmenkou,priktorejprávnaúpravapripúšťaúročeniezmenkovej sumy za predpokladu, že výška úrokovej miery je v zmenke výslovne uvedená. Okrem výšky
úrokovej miery je na predmetnej zmenke zároveň uvedený aj dátum od ktorého sa úrok počíta. Podpis
žalovanej, ako vystaviteľky zmenky je umiestnený tak, že je zrejmé, že sa týka celého textu zmenky. Z

rubovej strany zmenky vyplýva, že žalobca nadobudol zmenku indosamentom od pôvodného veriteľa
na rad, ktorého bola zmenka vystavená.

Na základe uvedeného má súd za preukázané, že žalovaná sa ako vystaviteľka podpisom vlastnej
zmenky stala priamou dlžníčkou zo zmenky. Nedostatok zákonných náležitostí zmenky súd nezistil a

voči zmenke neboli vznesené žiadne námietky ani žalovanou, ktorá zotrvala v konaní nečinnou. Súdu
oznámila, aby jej súd povolil zaplatiť dlh v splátkach. Súd mal za to, že v danej veci je podstatné,
že žalobca svoj uplatnený nárok opiera o predloženú zmnu o pravosti ktorej nie pochybnosti. V danej
právnejvecisúdvychádzalzprávnehonázoru,ktorývskutkovoaprávnetotožnejveciužvyslovilKrajský
súd Banská Bystrica vo svojom uznesení sp.zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013.

Žalobcom predložená zmenka obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Záväzok žalovanej z
nej je teda nesporný. Nárok žalobcu na zaplatenie uplatnenej zmenkovej sumy, zmenkového úroku,
zákonného úroku i zmenkovej odmeny je dôvodný, preto súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu
vyhovel a postupujúc v zmysle citovaného ustanovenia čl. 7, ods. 3 Nariadenia a rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné
ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že
peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak,
že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi dlh v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v súlade s vyššie
citovaným zákonným ustanovením.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a žalobcovi, ako

úspešnémuúčastníkovikonaniapriznalnáhradutrovkonania,ktorépozostávalizozaplatenéhosúdneho
poplatku vo výške 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia žalobcu vo výške 58,34 Eur. Po preskúmaní
uplatnených a vyčíslených trov právneho zastúpenia súd zistil, že sú uplatnené v súlade s vyhláškou
č. 655/2004 Z.z..

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola
prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju
advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.