Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, May 14, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/231/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2197899805
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2197899805.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Dušana Čima a sudcov JUDr. Zlatice Javorovej

a JUDr. Jána Mihala v právnej veci navrhovateľov: 1/ Dr. P. K., PhD., nar. XX. G. XXXX, 2/ M. K., nar.
X. Q. XXXX a 3/ P. K., nar. XX. B. XXXX, všetci bytom O., B. XXXX/XX, navrhovatelia 2/ a 3/ zastúpení
navrhovateľom 1/ ako splnomocnencom, proti odporcovi: B. K., nar. X. B. XXXX, bytom I., G. XXXX/
XX, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, o odvolaniach odporcu proti rozsudku Okresného
súdu Trnava zo 17. júna 2013 č. k. 17C/64/1997-551 a proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 11.
septembra 2013 č. k. 17C/64/1997-565 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a v časti o trovách konania

účastníkov p o t v r d z u j e .

V časti trov konania štátu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že navrhovatelia 1/
až 3/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť Okresnému súdu Trnava náhradu trov konania štátu
v sume 327,57 eur a odporca je povinný zaplatiť Okresnému súdu Trnava náhradu trov konania štátu
v sume 327,57 eur, všetci do 3 dní.

V časti poplatkovej povinnosti napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že navrhovatelia
1/ až 3/ a odporca sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť Okresnému súdu Trnava súdny poplatok
za konanie v sume 268 eur, a to do 3 dní.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že odporca je povinný zaplatiť Okresnému
súdu Trnava súdny poplatok za odvolanie v sume 66 eur, a to do 3 dní.

Navrhovateľom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa I. vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo pôvodnej
navrhovateľky M. K., rod. C. (narodenej XX. U. XXXX, zomrelej XX. G. XXXX, po ktorej vstúpili do
konania jej dedičia - deti ako dnešní navrhovatelia 1/ až 3/) a odporcu, zaniknuté rozvodom ich
manželstva (ďalej len „BSM“) tak, že do dedičstva po pôvodnej navrhovateľke prikázal 36 hnuteľných
vecí vymenovaných v príslušnom čiastkovom výroku rozsudku s tamtiež uvedenými zostatkovými
hodnotami (spolu v zostatkovej hodnote 1.388,37 eur - pozn. odvolacieho súdu), odporcovi potom do
jeho výlučného vlastníctva prikázal nehnuteľnosť (záhradnú chatu č. XX na parcele č. XXXX, XXXX/X v

záhradkárskej osade P. v kat. území P., obec P., okres O., v hodnote 4.343,07 eur) a 5 hnuteľných vecí
vymenovaných v príslušnom čiastkovom výroku rozsudku s tamtiež uvedenými zostatkovými hodnotami
(spolu v zostatkovej hodnote 130,46 eur - pozn. odvolacieho súdu); II. odporcovi uložil titulom vyrovnania
zaplatiť sumu 15.348,11 eur, ktorá patrí do dedičstva po nebohej poručiteľke a ktorú mu uložil zložiťdo súdnej úschovy na Okresnom súde Trnava do 15-tich dní odo dňa právoplatnosti rozsudku; III.
navrhovateľom 1/ až 3/ uložil spoločne a nerozdielne zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 327,58
eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, na bližšie neoznačený účet Okresného súdu Trnava; IV.

odporcovi uložil zaplatiť náhradu trov konania štátu 327,58 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku,
taktiež na bližšie neoznačený účet Okresného súdu Trnava; V. navrhovateľom 1/ až 3/ a odporcovi uložil
spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok 268 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (do
tretice na neoznačený účet Okresného súdu Trnava) a nakoniec VI. rozhodol, že žiadny z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.

Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1 a 3 a § 150 O. z.
(Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a ust. § 175l, § 185a
ods. 1 a 2, § 185g a § 185h O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších
zmien a doplnení); vecne potom zánikom BSM pôvodnej navrhovateľky a odporcu dňom 29. júna
1996, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode ich manželstva, nevykonaním vyporiadania

BSM dohodou, včasným podaním návrhu na vyporiadanie BSM navrhovateľkou (4. apríla 1997) a
nezistením skutočností odôvodňujúcich, aby sa súd pri vyporiadaní odchýlil od zásady rovnosti podielov
účastníkov na spoločnom majetku, čoho sa žiaden z účastníkov ani nedomáhal. Ďalej dôvodil, že právna
predchodkyňa navrhovateľov a odporca počas trvania manželstva nadobudli hnuteľné i nehnuteľné veci,
uvedené vo výroku napadnutého rozsudku a okrem toho ďalšie hnuteľné veci (vrátane motorového

vozidla Škoda Favorit), ktoré síce existovali ku dňu zániku BSM, ale v súčasnosti už neexistujú, preto ich
súd neprikázal účastníkom konania, pri vyporiadaní však zohľadnil ich hodnotu ako vecí, ktoré zostali
tomu ktorému účastníkovi konania (na str. 11-12 napadnutého rozsudku je špecifikované, ktoré z týchto
veci užíval po rozvode odporca a ktoré pôvodná navrhovateľka). Ceny hnuteľných vecí (niektoré boli bez
hodnoty), z ktorých súd pri vyporiadaní vychádzal, boli zistené znaleckým dokazovaním a na cenách

niektorých vecí sa právna predchodkyňa navrhovateľov a odporca dohodli.

V konaní nebolo sporné, že počas trvania manželstva právna predchodkyňa navrhovateľov a odporca
nadobudli i vyššie označenú nehnuteľnosť, sporné však bolo, či táto bola nadobudnutá zo spoločných
finančných prostriedkov, teda či patrí do BSM. Odporca v konaní neuniesol dôkazné bremeno na svoje

tvrdenie, že záhradná chata bola postavená výlučne z prostriedkov jeho matky, ktoré darovala výlučne
jemu s tým, aby si postavil záhradnú chatku, keď navrhovateľka poprela, že matka odporcu im dala
vkladnú knižku za účelom postavenia chaty a tiež že finančné prostriedky z vkladnej knižky boli použité
na výstavbu chaty. Vzhľadom k tomu mal súd za to, že predmetná nehnuteľnosť patrí do BSM a prikázal
ju do vlastníctva odporcu, ktorý po rozvode manželstva nehnuteľnosť užíval, platil všetky s ňou súvisiace

poplatky, investoval do nej a žiadal ju prikázať do svojho vlastníctva (s čím súhlasili aj navrhovatelia),
pričom tu vychádzal zo všeobecnej ceny nehnuteľnosti zistenej znaleckým dokazovaním.

Právna predchodkyňa navrhovateľov žiadala pri vyporiadaní BSM započítať sumu 15.512,50 Sk ako
finančné prostriedky použité zo spoločných finančných prostriedkov patriacich do BSM na výlučný

majetok odporcu - nehnuteľnosti v kat. území E. zapísané na LV č. XXXX (ktorých spoluvlastníkom v
1/2-ici je odporca a druhým spoluvlastníkom v 1/2-ici je Ing. B. V.), ktoré boli zakúpené za sumu 62.051
Kčs, z čoho podiel odporcu predstavoval polovicu, t. j. sumu 31.025,50 Kčs a polovica z nej 15.512,75
Kčs/514,93 eur (pričom takúto sumu bolo treba zohľadniť pri celkovom vyporiadaní BSM v prospech
navrhovateľov).

Vykonaným dokazovaním mal súd tiež za preukázané, že odporca zo spoločných finančných
prostriedkov minul výlučne pre svoju potrebu sumu 210.000 Sk, ktorá mu bola v roku 1993 vyplatená
Ing. T. M. z firmy, ktorej bol tichým spoločníkom a aj takýto príjem získaný počas trvania manželstva
jedným z manželov patrí do BSM, preto zohľadnil polovicu tejto sumy, t. j. 105.000 Sk/3.485,36 eur ako

finančné prostriedky vynaložené zo spoločného majetku výlučne pre potreby odporcu.

Právna predchodkyňa navrhovateľov žiadala do vyporiadania zahrnúť i 3-izbový družstevný byt v I., ku
ktorému odporca za trvania manželstva nadobudol členské práva a bez jej súhlasu ho previedol na V.
E., kde súd mal za to, že odporca v konaní nepreukázal, že by bol tento nadobudnutý z jeho výlučných

finančných prostriedkov. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je preto všeobecná
hodnota členského podielu v bytovom družstve, ktorá podľa znaleckého posudku ku dňu 15. októbra
1996 (kedy došlo k prevodu členských práv na tretiu osobu) bola 16.900 eur a vychádzať bolo treba
z hodnoty členských práv ku dňu ich prevodu, nakoľko k tomuto dňu bola vec patriaca obom bývalýmmanželom prevedená na inú osobu a odporca získal finančné prostriedky, z ktorých polovica patrí
navrhovateľom. Cena zistená znaleckým dokazovaním bola minimálnou cenou, ktorú mohol odporca
získaťprevodomčlenskýchprávanebolopreukázané,žebyodporcaprevodombytuzískalvyššiusumu.

Odporca žiadal do vyporiadania BSM zahrnúť i 3-izbový byt v O., ktorý po zániku BSM užívala ďalej
pôvodná navrhovateľka, tu však súd dospel k záveru, že tento byt nepatrí do BSM, nakoľko (ako vyplýva
i z právoplatného rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 20C/139/1996-33 z 18. decembra 1996) tento
byt bol bytom nájomným (nedružstevným) a účastníci konania ku dňu zániku BSM neboli jeho vlastníkmi.

Cena všetkých hnuteľných vecí (vrátane tých, ktoré neboli prikázané účastníkom konania, nakoľko
už neexistujú) predstavuje sumu 1.973,12 eur (prikázané navrhovateľom 1.388,37 eur + prikázané
odporcovi 130,46 eur + už neexistujúce 454,29 eur), hodnota všetkých vyporiadavaných vecí potom
sumu 8.943,19 eur (cena hnuteľných vecí 1.973,12 eur + cena vozidla Škoda Favorit 2.627 eur
+ všeobecná hodnota záhradnej chaty v P. 4.343,07 eur). Každý z účastníkov konania (právna

predchodkyňa navrhovateľov a odporca) by teda mal obdržať majetok v hodnote jednej polovice
uvedenej čiastky, t. j. 4.471,60 eur, nakoľko však právna predchodkyňa navrhovateľov v priebehu
konania zomrela, súd v súlade s ustanovením § 175l ods. 3 O. s. p. rozhodol, že veci patria do dedičstva
po nej. Takto tam (do dedičstva) boli (vrátane vecí, ktoré už v súčasnosti neexistujú) prikázané veci v
hodnote 1.573,79 eur a odporcovi boli prikázané veci (i tu vrátane vecí, ktoré už v súčasnosti neexistujú)

v hodnote 7.369,40 eur, odporca by preto mal zaplatiť na vyrovnanie podielov sumu 2.897,81 eur
(4.471,60 eur ako hodnota majetku, ktorý prináleží každému z bývalých manželov - 1.573,79 eur ako
hodnota majetku prikázaného do dedičstva po právnej predchodkyni navrhovateľov). Súd však zohľadnil
skutočnosť, že zo spoločného majetku boli na osobný majetok odporcu použité finančné prostriedky
na nadobudnutie členských práv v bytovom družstve, ocenených znalcom na sumu 16.900 eur, t. j. aj

1/2-ica z tejto sumy, čiže 8.450 eur by patrila právnej predchodkyni navrhovateľov. Ďalej zohľadnil, že
odporca minul pre vlastnú potrebu spoločné finančné prostriedky vo výške 6.970,73 eur (210.000 Sk)
a i tu 1/2-ica (3.485,37, resp. 3.485,36 eur) má patriť právnej predchodkyni navrhovateľov (presnejšie
do dedičstva po nej). Nakoniec na výlučný majetok odporcu (nehnuteľnosti v katastrálnom území E.)
boli použité spoločné finančné prostriedky vo výške 31.025,50 Kčs a aj polovica z takejto sumy (514,93

eur) patrí (do dedičstva po) právnej predchodkyni navrhovateľov. Po zohľadnení všetkého uvedeného
zhora preto právnej predchodkyni navrhovateľov na vyrovnanie jej podielu by patrila suma 15.348,11
eur (2.897,81 eur ako suma na vyrovnanie podielu z hodnoty prikázaných vecí + 8.450 eur ako 1/2-
ica z hodnoty členských práv v bytovom družstve + 3.485,37 eur ako 1/2-ica zo spoločných finančných
prostriedkov, ktoré odporca minul pre vlastnú potrebu + 514,93 eur ako 1/2-ica finančných prostriedkov

použitých na výlučný majetok odporcu). Túto sumu uložil odporcovi zložiť do súdnej úschovy, keďže
právna predchodkyňa navrhovateľov zomrela, uvedené finančné prostriedky patria do dedičstva po
nej, budú predmetom dedičského konania, v súčasnosti teda nie je známe, kto v rámci vyporiadania
dedičstva nadobudne tento predmet dedičstva.

V časti o trovách konania štátu rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 148 ods. 1 O. s. p. a vecne uložením
povinnosti zaplatiť náhradu trov štátu 655,15 eur (trovy štátu uhradené zo štátnych rozpočtových
prostriedkov boli špecifikované v rozsudku podľa položiek) účastníkom konania rovným dielom (zrejme
mal na mysli rovným dielom medzi sporové strany) vzhľadom na výsledok konania, keďže do dedičstva
po právnej predchodkyni navrhovateľov a odporcovi, bol prikázaný majetok v rovnakej hodnote t. j. v

polovici.

Rozhodnutie o poplatkovej povinnosti bolo potom odôvodnené právne ust. § 2 ods. 1 písm. c/ a ods. 3,
§ 5 ods. 1 písm. h/, § 7 ods. 11 a položkou 6 b/sadzobníka zákona (SNR) č. 71/1992 Zb. (o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej tiež len

„poplatkový zákon“) a vecne len odkazom na hodnotu vyporiadavaného majetku (8.943,19 eur), z ktorej
3% potom predstavujú sumu 268 eur.

Napokon rozhodnutie o trovách konania účastníkov právne odôvodnil ust. § 142 ods. 2 O. s. p. a vecne
výsledkom konania, pri ktorom každý z pôvodných účastníkov získal (vyporiadaním) hodnoty vo výške

polovice (v pomere k celku).Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil odporcovi zaplatiť do 10 dní súdny poplatok za
odvolanie v sume 268 eur iba s odkazom na položku č. 6 písm. b/ sadzobníka poplatkového zákona.

Proti obom rozhodnutia zhora (myslené proti rozsudku i uzneseniu o poplatkovej povinnosti) podal včas
odvolanie len odporca.

Proti rozsudku tak urobil v celom rozsahu s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil iba všeobecne, že rozsudok považuje za vecne nesprávny, nakoľko

súd prvého stupňa nevykonal dostatočne dokazovanie, nedostatočne zistil skutkový stav a aj napriek
tomu, že vykonal dokazovanie, vykonané dôkazy nezhodnotil správne a rozsudok je nepreskúmateľný.

Uznesenie potom navrhol zjavne zrušiť v celom rozsahu z dôvodu, že jeho i manželkin príjem je hlboko
pod hranicou chudoby, keď on ako invalidný dôchodca poberá dôchodok 329,46 eur a manželka má
plat 247 eur.

Navrhovatelia odvolacie návrhy nepodali.

Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. b/ a d/ O. s. p. obe veci (odvolaní proti
rozsudku aj uzneseniu) v celom rozsahu (keďže vo vzťahu k veci samej je v rozhodovacej praxi súdov

prevažujúcim názor o potrebe zaradenia aj konania o vyporiadanie BSM do skupiny vecí, v ktorých z
právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi; všetky ďalšie výroky
rozsudku nad rámec tých vo veci samej mali povahu rozhodnutí závislých na rozhodnutí vo veci a
uznesenie sa samostatným odvolaním spochybňovalo ako celok) a to podľa § 214 ods. 1 a contrario
a ods. 2 O. s. p. bez pojednávania (pretože tu síce šlo /aj/ o vec samu, popri tom však nie i o prípad

potreby dopĺňania alebo opakovania dokazovania, o konanie vo veci porušenia zásady rovnakého
zaobchádzania či o prípad, v ktorom by si pojednávanie odvolacieho súdu vyžadoval dôležitý verejný
záujem), pričom dospel k záveru, že napadnutý rozsudok treba až na nesprávnosť 1. čiastkových
výrokov o trovách konania štátu a 2. čiastkového výroku o poplatkovej povinnosti účastníkov, považovať
za vecne správny, nakoľko v tomto prípade treba principiálne súhlasiť s právnym i skutkovým uchopením

problému zo strany súdu prvého stupňa.

Závery súdu prvého stupňa, týkajúce sa vyporiadania a obsiahnuté (čo do zadefinovania tzv. masy
BSM, spôsobu rozdelenia jednotlivých vecí - existujúcich tu nielen v čase zániku BSM, ale aj v čase
jeho vyporiadavania - medzi oboch účastníkov aj čo do tzv. širšieho vyporiadania - tohto prihliadajúceho

najmä na existenciu, resp. i neexistenciu niektorých ďalších majetkových práv a hodnôt) v napadnutom
rozsudku (v jeho odôvodnení) totiž treba považovať za súladné so zákonom i skutkovými zisteniami
plynúcimi z riadne vykonaného dokazovania a odvolaciemu súdu ostáva len konštatovať správnosť
dôvodov použitých na podporu takýchto záverov a s týmito sa v rozhodujúcej časti stotožniť (prvá časť
ust. § 219 ods. 2 O. s. p.). Uvedené platilo bez ohľadu na možnosť diskusie o konkrétnom zvolenom

spôsobe vyporiadania, nakoľko v konaní o vyporiadanie BSM súdy nie sú viazané vymedzením tzv.
masy BSM účastníkmi konania ani konkrétnymi návrhmi účastníkov na spôsob vyporiadania, zásada
vyporiadania prikázaním účastníkom najmä vecí a ostatných predmetov vyporiadania v približne
rovnakej hodnote (aby tu tak povinnosť na vyrovnanie nebola buď vôbec, alebo táto bola čo najmenšou)
nie je zásadou, od ktorej by sa nešlo odchýliť (pričom v prejednávanej veci medzi účastníkmi v tomto

nebolo sporu, rovnako ako nebola spornou ani solventnosť odporcu - ako účastníka majúceho do
výlučného vlastníctva prevziať majetok vo vyššej hodnote sa z tohto dôvodu sa postarať o poskytnutie
navrhovateľom vyrovnania v peniazoch). Veci či majetkové práva a hodnoty, ktoré v čase vyporiadavania
BSM už neexistujú, sa zásadne vo výroku rozhodnutia o vyporiadaní neuvádzajú (práve pre ich
neexistenciu), to však neznamená, že nie sú súčasťou tzv. širšieho vyporiadania.

Vedený opísanými úvahami preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a
tiež v časti trov konania účastníkov potvrdil (u rozhodnutia vo veci samej a v časti trov konania účastníkov
podľa § 219 ods. 2 O. s. p.). V prípade trov konania účastníkov totiž výsledok konania nenasvedčoval
potrebe priznania náhrady trov konania len jednej strane sporu a opretie rozhodnutia o ust. § 142 ods. 2

O. s. p. tak bolo prijateľným (pričom navrhovatelia sa príslušného procesného práva vzdali nepodaním
odvolania a odporca takúto otázku predmetom svojho odvolania neurobil).Správnymi však neboli čiastkové rozhodnutia o trovách konania štátu a o poplatkovej povinnosti. V
prípade trov konania štátu a poplatku za konanie to bolo pre nesprávne určenie platobného miesta
(ktorým nemôže byť účet súdu, navyše ani neoznačený, ale nanajvýš samotný súd, pretože voľba

spôsobu splnenia uloženej povinnosti je na osobe z rozhodnutia povinnej a tou v diskutovanej súvislosti
štát ani súd nie je), pričom v časti o náhrade trov konania štátu súd prvého stupňa v dôsledku
nesprávneho zaokrúhľovania žiadal od oboch sporových strán o 1 eurocent viac ako mu patrí, čo boli
dôvody zmeny napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa v časti trov konania štátu a v časti poplatkovej
povinnosti podľa § 220 O. s. p. spôsobom vyplývajúcim z druhej a tretej vety výroku tohto rozsudku

(odvolacieho súdu).

V prípade napadnutého uznesenia odvolací súd môže len zopakovať podstatnú časť toho, čo už uviedol
v minulosti.

Podľa § 2 ods. 1 poplatkového zákona poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa

sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu (písm. a/), resp. obaja účastníci v konaní o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo jeden z nich podľa rozhodnutia súdu (písm. c/
ustanovenia).

Podľa § 6 ods. 2 vety prvej a druhej poplatkového zákona ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie,

rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom
konaní vo veci samej.

Napokon podľa položky 6 sadzobníka súdnych poplatkov poplatok z návrhu na vysporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov je 66 eur (písm. a/) a za vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctvamanželovzpredmetukonania,aksakonanieskončilorozsudkomje3%aaksakonanie
skončilo súdnym zmierom 1%, najmenej však 66 eur a najviac 16.596,50 eur (písm. b/).

Ztuodcitovanýchustanovenícelkomjednoznačnevyplýva,žekonanieovyporiadanieBSMjezhľadiska
poplatkového špecifickým druhom konania, v ktorom sa konanie spoplatňuje výberom až 2 poplatkov

a to pri začatí konania vyrubením poplatku z návrhu (ustanoveného pevnou sumou) a pri skončení
konania vyrubením ďalšieho poplatku za samotné vyporiadanie (ustanoveného percentnou sadzbou zo
základu poplatku a tiež dolnou a hornou hranicou poplatku, oboma vymedzenými pevnými sumami,
pričom výška percentnej sadzby poplatku je závislá na spôsobe skončenia konania, teda na povahe
rozhodnutia konanie končiaceho). Osoba poplatníka prvého z poplatkov je vždy len jedna a je ňou

navrhovateľ príslušného konania, v prípade druhého z poplatkov naopak poplatníkmi sú zásadne obaja
bývalí manželia a možnosť uloženia povinnosti na zaplatenie celého poplatku len jednému z nich je
výnimkou z pravidla vyžadujúcou si vždy náležité odôvodnenie. Základným pravidlom pri určení sadzby
poplatku (ktorou sa podľa § 6 ods. 1 poplatkového zákona rozumie ako percentná sadzba tak i pevná
suma poplatku uvedená v sadzobníku) je totožnosť sadzieb v prvostupňovom i v odvolacom konaní a

z logického i systematického výkladu do úvahy prichádzajúcich ustanovení vyplýva, že toto pravidlo sa
musí uplatniť aj v prípade záujmu na spoplatňovaní odvolacieho konania o vyporiadanie BSM a dopadať
môže len na pevnú sumu poplatku z návrhu. Jednak totiž odvolanie je z hľadiska úpravy procesného
práva návrhom na začatie odvolacieho konania (a preto nie je dôvod, aby navrhovateľa takéhoto
konania mala zaťažovať tzv. konečná poplatková povinnosť za vyporiadanie - ktoré sa práve odvolaním

spochybňuje), okrem toho však z obsahu ustanovenia § 7 ods. 7 poplatkového zákona vyplýva, že
tam uvedený spôsob určenia výšky poplatku sa týka výlučne poplatku za vyporiadanie (pri poplatku z
návrhu na vyporiadanie pre jeho určenie pevnou sumou totiž o žiadnom základe poplatku nemožno
hovoriť). Odsek 9 rovnakého ustanovenia zákona je podľa jeho obsahu v konaní o vyporiadanie BSM
nepoužiteľným, keďže práve pre toto konanie obsahuje zákon špeciálnu úpravu na inom mieste (práve

v ust. § 7 ods. 7 zákona). Navyše záujem na uplatnení úpravy v ust. § 7 ods. 9 poplatkového zákona tiež
na odvolacie konania o vyporiadanie BSM by v množstve prípadov mohol viesť aj k záveru o neexistencii
žiadnejpoplatkovejpovinnosti(vychádzajúczvýkladupojmu„cenanárokuuplatňovanéhovodvolaní“by
napríklad nebolo vôbec možné spoplatniť tie odvolania, ktorých účelom by bolo len docielenie presunu
konkrétnych majetkových hodnôt medzi účastníkmi oproti spôsobu zvolenému súdom prvého stupňa,

avšak bez zmeny pomeru celkových hodnôt nadobudnutých jednotlivými účastníkmi).

Pri riadení sa týmito úvahami preto stále treba trvať na tom, že odporcu ako odvolateľa (navrhovateľa
odvolacieho konania) v konaní o vyporiadanie BSM nemožno zaťažiť poplatkovou povinnosťou zavyporiadanie (už raz uloženou napadnutým rozsudkom obom sporovým stranám), ale namieste bolo (je)
len uloženie poplatkovej povinnosti podľa § 2 ods. 1 písm. a/, § 6 ods. 2 a položky 6 písm. a/ zákona SNR
č. 71/1992 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, teda len pevnou sumou 66 eur, keď poplatok v tejto

výške mu umožňujú zaplatiť jeho pomery, keď ako invalidný dôchodca poberá síce iba dôchodok 329,46
eur a jeho manželka plat 247 eur, je však vlastníkom resp. spoluvlastníkom viacerých nehnuteľností
(neslúžiacichnabývanie)napr.nehnuteľnostízapísanýchnaLVč.XXXXprek.ú.P.(ornápôdaovýmere
16 998 m2, trvalé trávnaté porasty o výmere 2.079 m2, podiel 1/1), nehnuteľností zapísanej na LV č.
XXXX pre k. ú. E. (trvalé trávnaté porasty o výmere 15 018 m2, podiel 1/2) atď.

Odvolací súd preto napadnuté uznesenie o poplatkovej povinnosti podľa § 220 O. s. p. zmenil spôsobom
uvedeným v štvrtej vete výroku tohto svojho rozsudku.

Napokon o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. nepriznaním
náhrady navrhovateľom. Rozhodujúcim tu totiž bol výsledok konania vo veci samej, kde odporca neuspel

a úspešnými boli naopak navrhovatelia; navrhovatelia však nepodali návrh na priznanie im náhrady
(nutná procesná podmienka podľa § 151 ods. 8 O. s. p.) a tým sa príslušného procesného práva vzdali.

K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.

Ak povinnosti uložené rozsudkom súdu prvého stupňa v spojení s týmto rozsudkom nebudú
splnené dobrovoľne v určenej lehote, možno sa ich splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.