Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 14, 2014

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 17C/59/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314202082
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Černegová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2014:8314202082.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Humennom sudkyňou JUDr. Valériou Černegovou v právnej veci navrhovateľa Orange

Slovensko, a. s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, proti odporcovi M. B., C., G. XXXX/
XX o zaplatenie 125,72 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 40,62 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %
ročne z dlžnej sumy od 20. 11. 2012 do zaplatenia v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh zamieta.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21. 2. 2014 domáhal na odporcovi zaplatenia
sumy 125,72 eur s príslušenstvom v skrátenom konaní vydaním platobného rozkazu. Súd tomuto návrhu
nevyhovel, pretože navrhovateľ sa domáhal v konaní aj náhrady škody a preto podrobil uzavretú zmluvu
súdnej kontrole.

Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 14. 5. 2014, na ktoré sa nedostavil odporca. Súd preto
konal a rozhodol v súlade s ust. § 101 ods. 2 O. s. p. v zhode s návrhom navrhovateľa.

V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ uzatvoril s odporcom dňa 13. 1. 2011 zmluvu o pripojení
A5448294, ku ktorej dňa 13. 1. 2011 uzatvoril aj dodatok, súčasťou ktorého je prílohe č. 1 dodatku k
zmluve. Na základe predmetnej zmluvy odpredal odporcovi mobilné zariadenie Huawei E182E USB
modem, pričom odporca sa zaviazal uhrádzať cenu poskytnutých služieb. Odporca porušil podmienky
zmluvy, neuhradil sumu vo výške 40,62 eur vyfakturovaných v období 07/2012 - 9/2012. Odporca
nereagoval ani na pokus o pokonávku zo dňa 5. 11. 2012, v ktorom mu navrhovateľ oznámil dlžnú sumu.

Z tohto dôvodu navrhovateľ potom uplatňuje v konaní aj nárok na náhradu škody vo výške 85,10 eur za
mobilné zariadenie a žiada priznať z celej sumy 125,72 eur aj úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne
z dlžnej sumy od 20. 11. 2012 do zaplatenia a trovy konania vo výške 75,08 eur.

Odporca sa k návrhu navrhovateľa nevyjadril.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 40,62 eur

(hovorného) je dôvodný.

Podľa § 5 zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, elektronická komunikačná služba
(ďalej len "služba") je služba obvykle poskytovaná za úhradu, ktorá spočíva úplne alebo prevažnev prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach
používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie
alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaný pomocou sietí a služieb a nezahŕňa

služby informačnej spoločnosti, 3) ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov sieťami.
Verejná služba je verejne dostupná služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať každý záujemca.
Verejná telefónna služba je verejná služba na uskutočnenie a príjem národných a medzinárodných
volaní a na prístup k tiesňovým volaniam prostredníctvom jedného alebo viacerých čísel národného
alebo medzinárodného číslovacieho plánu. Volanie je elektronické komunikačné spojenie zostavené

prostredníctvom verejnej telefónnej služby, ktoré umožňuje obojsmernú komunikáciu v reálnom
čase. Prevádzky schopnosť služieb je také nastavenie prenosových parametrov služby, pridružených
prostriedkov a rozhraní, ktoré umožňuje komunikáciu medzi koncovými užívateľmi alebo medzi
koncovým užívateľom a podnikom poskytujúcim službu prostredníctvom technologicky rôznych sietí.
Užívateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie verejne
dostupnej služby. Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový užívateľ, ak

sa ďalej neustanovuje inak. Koncový užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje verejne dostupnú
službu a túto službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie služby. Koncový
užívateľ je spotrebiteľ4) a v prípade rozhlasových a televíznych programových služieb aj poslucháč a
divák. Účastník je ten koncový užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom poskytujúcim verejné služby zmluvu
o pripojení.

Podľa ustanovenia § 43 ods. 1, 2 Zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách zmluvou
o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k
inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania

a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude
poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Vychádzajúc z dôkazov predložených zo strany navrhovateľa, súd má dostatočne preukázané, že medzi
navrhovateľom a odporcom bola uzatvorená zmluva o pripojení dňa 13. 1. 2011, na základe ktorej

navrhovateľ dodal odporcovi služby a odporca je povinný platiť cenu za poskytnuté služby. Odporca cenu
za poskytnuté služby vo výške 40,62 eur neuhradil, preto súd v tejto časti návrhu vyhovel v prospech
navrhovateľa.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis.

Podľaustanovenia§3ods.1nariadeniavládySRč.87/1995,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Je nepochybné, že odporca sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku v časti o zaplatenie
40,62 eur.

Po vykonanom dokazovaní súd návrh v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 85,10 eur zamietol

z dôvodov nižšie uvedených.

V prípade náhrady škody, navrhovateľ po tom ako sú mu zamietané návrhy o zaplatenie zmluvnej pokuty
z dôvodu, že:
a) predmetné ustanovenie (o dojednanej zmluvnej pokute) bolo vyhlásené za neprípustné pre jeho

neprijateľnosť,
b) vzhľadom na rozhodnutie KS v Prešove sp. zn. XCo/XX/XXXX je tu daná podľa § 53a Občianskeho
zákonníka povinnosť žalobcu zdržať sa ďalšieho uplatňovania nárokov na zaplatenie týchto zmluvných
pokút,c) je daná viazanosť ostatných súdov vyhlásením zmluvnej pokuty za neprijateľnú

pristúpil k zmene svojej procesnej aktivity tak, že už nepožaduje zaplatenie zmluvnej pokuty ale náhradu

škody vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou odpredaného mobilného telefónu a jeho
akciovou cenou. V prejednávanej veci je tento rozdiel 85,10 eur (predajná cena 100,-- eur, akciová cena
14,90 eur). Tento rozdiel považuje navrhovateľ za škodu vzniknutú porušením povinnosti odporcu.

Navrhovateľ na dôvodnosť uplatneného nároku poukazuje na dodatok, ktorý bol uzavretý k zmluve

o pripojení na čl. 1, bod 1.3 dodatku, v zmysle ktorého odporca si je vedomý, že telekomunikačné
zariadenie mu odpredáva navrhovateľ za cenu, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskej
(trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa odporca zaviazal užívať služby po dobu
dohodnutú v dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že navrhovateľovi vznikla škoda
(minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia).

Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha
z dôvodu porušenia povinnosti odporkyne zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24
mesiacov v prípade oboch zmlúv. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné
právne posudzovať podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv.
všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 OZ je:

1. protiprávny úkon,
2. spôsobenie škody,
3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou,
4. zavinenie.

Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť
aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť.
Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej,
ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti.

Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4
predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

V prejednávanej veci zo strany navrhovateľa nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané

už splnenie predpokladu uvedeného v bode 1. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia návrhu,
navrhovateľ nepreukázal, že odporkyňa v zmluvnom vzťahu nezotrvala po dobu 24 mesiacov v prípade
oboch zmlúv.

Pri tomto závere súd vychádza z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v Článku 4

(Doba platnosti a ukončenie Zmluvy) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb (ďalej len VP), ktoré sú súčasťou zmluvy.

Podľabodu4.1týchtoVPplatnosťzmluvyzanikáa)dohodouzmluvnýchstrán,b)odstúpenímodzmluvy,
c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka.

VP ďalej upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých vyššie uvedených dôvodov.

Podľa Článku 2 VP (Zmluva o pripojení. Aktivácia Služieb) bodu 2.1 - spoločnosť Orange Slovensko
poskytuje Služby na základe Zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe.

Podľa Článku 2 bodu 2.6 VP - zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania.

Podľa § 40 ods.2 Občianskeho zákonníka - písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba
písomne.

V predmetnom konaní navrhovateľ písomné ukončenie písomne uzavretej zmluvy o pripojení
nepreukázal a ani zo strany odporkyne súd nemal preukázané, že by takúto listinu od navrhovateľa
obdŕžala. Treba teda uzavrieť, že platné ukončenie zmluvy s odporkyňou preukázané nebolo a tedaodporkyňa svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnila (na tom nič nemení, že vo
faktúre je účtovaný poplatok za odpojenie, pretože odpojenie nie je uvedené medzi spôsobmi zániku
zmluvy), čím nie je daný predpoklad č. 1 vzniku škody.

Pokiaľ ide o samotný vznik škody (predpoklad č.2), k tomu súd uvádza - podľa § 442 ods.1 OZ uhrádza
sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

OZ nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala

(prejavujesa)vmajetkovejsférepoškodenéhoajeobjektívnevyjadriteľnávšeobecnýmekvivalentom,t.j.
peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí,
ak nedochádza k naturálnej reštitúcii ( porovnaj R 55/1971, s. 151 ).

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a
reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do

predchádzajúceho stavu ( R 55/1971, s. 153 ).

To, čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk ), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkový hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na
pravidelný beh vecí ( R 55/1971, s. 152 ).

Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou MT a jeho akciovou cenou.
Aj keby bol splnený zo strany odporkyne predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode (napriek
deklarácii uvedenej v bode 3.7 Dodatku) by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať
to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky navrhovateľa tento predáva MT za nižšiu ako skutočnú cenu.

Účel sledovaný teraz navrhovateľom podaným návrhom bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr.
podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou MT, tak nie je následkom
(tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu odporcu ale výsledkom zmluvného konsenzu
medzi navrhovateľom a odporcom. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa
reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného

vzťahu s odporkyňou vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa tak nedošlo, pretože
tento za MT obdŕžal dojednanú kúpnu cenu.

S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie 3. predpokladu pre vznik škody (kauzálny
nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania odporkyne v zmluvnom záväzku po

určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa (ako uplatnenej škody) by nebol tento
protiprávny úkon, ale kúpna zmluva s odporkyňou s obdŕžaním dojednanej kúpnej ceny.

Preto súd návrh v časti o zaplatenie sumy 85,10 eur z titulu náhrady škody, vrátane úroku z omeškania
zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V danej veci navrhovateľ
bol úspešný iba v časti sumy 40,62 eur, preto súd rozhodol v súlade s vyššie citovaným ustanovením
O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Prešove cestou Okresného súdu Humenné.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval

nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné,
možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia.V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).